Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Csp/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203809
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8517203809.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o.,

Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352
proti žalovanému: R. Z., nar. XX.X.XXXX, XXX XX T. B., N. R. XXX/XX, občan SR v konaní o zaplatenie
317,63 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti 113,30 eur s príslušenstvom.

II. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu 149,- eur s 5% úrokom z omeškania od 17.12.2016 do

zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

III. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.9.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 317,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.102013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident

Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 so žalovanou Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX , na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanejpôžičkuvovýške220,- Eur.Žalovanásazaviazalasplácaťpôžičkuformoumesačnýchsplátok
v počte 45, v sume 6,12 Eur. Posledná predpísaná pôžička bola splatná dňa 7.09.2014. Pôžička bola
poskytnutážalovanejjednorázovohotovostne.Ďalejspoločnosťuzatvorilasožalovanoudňa28.10.2013
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej
službu špecifikovanú v článku 1 uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo

výške 113,30 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu
45 týždňov v sume 2,52 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala
sumu 8,64 eur. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

3. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako postupca uzavrel dňa
16.12.2016 so spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé

armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom
Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči žalovanej spoločne s
príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o.4.Súddoručilžalovanejpoučeniaoprocesnýchprávachapovinnostiachspolusožalobounavyjadrenie,
a to postupom podľa § 116 ods. 2, 3 CSP - fikciou doručenia.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

6. Podaním zo dňa 26.4.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vzal žalobu čiastočne späť,
a to v časti nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 113,30 eur a v tejto časti žiadal

konanie zastaviť. Naďalej trval na úhrade sumy 204,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a trov konania.

7. Podaním zo dňa špecifikoval výšku žalovanej sumy tak, že táto pozostáva z nezaplatenej istiny 149
eur, úroku vo výške 55,33 eur a odmeny za poskytnutie služby vo výške 113,30 eur.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právny zástupca žalobcu a žalobca nezúčastnil,
svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Taktiež sa nedostavila žalovaná, u ktorej súd vychádzal z fikcie
doručenia, a teda pojednával v ich neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP.
9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 28.10.2013 (čl. 5), zmluvou o
zabezpečení splátok úveru z 28.10.2013, výpisom splátok a úhrad, predžalobnou výzvou z 16.8.2017,

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a ďalšími listinami, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu a zistil tento skutkový stav veci.

10. Dňa 28.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť spoločnosť Provident Financial,
s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 so žalovanou Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške
220,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver formou mesačných splátok v počte 45, v sume 6,12
Eur. Posledná predpísaná splátka úveru bola splatná dňa 7.09.2014. Úver bol poskytnutý žalovanej
jednorázovo hotovostne. Úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,90 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške
23,87 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 31,46 eur. Celkové náklady na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov 69,48 %.
Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu
275,33 eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver na základe zmluvy predstavovala 49,13 %.
Právny predchodca žalobcu ďalej uzatvoril so žalovanou dňa 28.10.2013 zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v článku 1

uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 113,30 eur. Žalovaná sa
zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 2,52 Eur.
Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 8,64 eur s tým, že
odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny
deň po uzavretí zmluvy. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné

prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

11. Žalovaná čerpala úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve.
Výzvou zo dňa 16.8.2017 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo výške 323,77 eur. Doklad o doručení výzvy, resp. doklad o odovzdaní zásielky na poštovú

prepravu, žalobca súdu nepredložil.

12. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná žalobcovi uhradila 71,- eur (č.l. 8). Právny predchodca
žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 16.12.2016, odovzdaným na poštovú
prepravu, ako doporučený list, dňa 28.12.2016, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom list

číslo 245/295, oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.

Právny stav:

13. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa§145CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.
26. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od

spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaalebooosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverového
vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
28. Podľa § 11ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú z
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

30. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému

sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci
rovnaké postavenie.

36. Podľa § 219 odsek 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania,
ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie
najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na
ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia

o odročení pojednávania sa v tomto prípade použijú. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem
všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúci h
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

37. Podľa § 219 odsek 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

38. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka,
v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného

záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou
právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda
podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je prespotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu,
že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na
ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii

okrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1
SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitév
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

39. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko

je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch
C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano
Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,
Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z

úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená
vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl.6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl.7 Smernice. Tieto opatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

40. Súd má za to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá
v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť
vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka

pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom
predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba
aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis,
ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný
právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z.

41. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má teda charakter
spotrebiteľského úveru.

42. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti sumy 113,30 eur späť a konanie žiadal v tejto

časti zastaviť, súd konanie zastavil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

43. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere súd konštatuje, že táto má spotrebiteľský charakter, na
základe ktorej bol žalobcom poskytnutý žalovanej úver vo výške 220,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splatiť v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 6,12 eur a výška poslednej

splátky je 6,05 eur.

44. Vzhľadom na obsah zmluvy súd konštatuje, že táto neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa,

prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem
žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa. ďalej zmluva neobsahuje ani údaje týkajúce sa výšky, počtu a
termínov splátok v členení istiny, úrokov a poplatkov. Ďalej treba konštatovať, že v predmetnej zmluve
chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je uvedený termín konečnej

splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy deň 45. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však
nie je možné považovať za konkrétny termín.45. Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti,
nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu
konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 45.
týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť
okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy
nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a
zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu.

Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo
údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac,
ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet
vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade 45. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo
uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v

posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Aj SD EÚ vyslovil v rozsudku C-42/15, že zmluva o úvere
môže byť posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého)
matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver splácať, nemôže riadne posúdiť pred
uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. V takom prípade môže byť aj pri použití eurokonformného

výkladu ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného
zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vznikol teda zo zmluvy o úvere len nárok
na vrátenie istiny zo zmluvy.

46. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu

ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zák. o spotr. úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. b/ ods. 2 zák. o spot. úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

47.Súdsaprejudiciálnezaoberalplatnosťouzmluvyozabezpečenísplátokúveru,súvisiacejsozmluvou
o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaná platila poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca
žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o
zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné
vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveruje preto je vzájomne závislou
zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia domáceho servisu

spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe
zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je
predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o
úhradách poplatkov za domáci servis spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere

uzavretej medzi stranami sporu.

48. Podľa názoru súdu je absurdné, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, požadoval
od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty
poskytnutého úveru, a to sumu 113,30 Eur, pričom odmena je splatná tiež v 45 pravidelných týždenných

splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaná bola preto v skutočnosti povinná zaplatiť
žalobcovi týždenne 45 splátok po 2,52 Eur okrem splátok z titulu úveru po 6,12 eur tiež týždenne
45 splátkami, a celkovo bola právnemu predchodcovi povinná zaplatiť 388,63 Eur. Pritom jediné,
čo poskytuje zmluva o zabezpečení splátok úveru je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na
dohodnutom mieste. Táto služba je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje

istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ
znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne
nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu,
prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby)
naúhradusplátkyúveruukladáveriteľovizákon,rovnakomuplatnézákonyukladajúpovinnosťupozorniť

dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných
formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku
a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu
využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.49. V prípade ceny za služby dojednané v zmluve o zabezpečení splátok úveru, táto dojednaná
výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím.

Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť
odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to o viac ako o 76 %, tak, aby táto suma navyše
nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje
to, že odplata za službu uvedenú v zmluve o zabezpečení splátok úveru sa nezapočítava do výpočtu
RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za uvedenú službu, hoci v kontexte

vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu
žalobcu z poskytovania úverov.

50. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej
reálne poskytol. Žalovanej vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Keďže žalovanej

bola poskytnutá suma 220 eur a doposiaľ uhradila sumu 71,- eur, súd ju zaviazal k úhrade zvyšnej časti
vo výške 149,- eur s príslušenstvom tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

51. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo
veci úspech v sume 149 eur s prísluš., čo je 46,9 %, neúspech v sume 168,63 eur, teda neúspech vo

výške 53,1 %. To predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 6,2 %. Z uvedeného dôvodu žalovanej
vznikol nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu 6,2 %. Nakoľko žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku jej žiadne trovy konania
zo súdneho spisu nevyplývajú, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.