Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200299
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616200299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, 851 02 Bratislava, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, 851 02 Bratislava, proti žalovanému I. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P., adresa pre doručovanie U. XX, XXX XX G., o zaplatenie 768,72 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/7/2016-80 zo dňa
12.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 64,- Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 16.10.2015 až do zaplatenia v lehote
3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,52%.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
180,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16.10.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); žalobu v sume prevyšujúcej 180,- Eur s príslušenstvom zamietol
(druhý výrok) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že po tom, čo uznesením č.k. 21C/7/2016-57 zo dňa 21.03.2016, právoplatným
23.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/291/2016-65 zo dňa
30.10.2017, pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná
úverová banka, a.s. vstúpil nový žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania v zmysle §297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“), vychádzajúc z ustanovení §52 ods.1, 2, 3, 4, §53 ods. 1, 5, 6, §53 ods.4 písm. k), §54 ods.1,2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), §1 ods.2, §2 písm. c) a d), §9 ods.
1, 2, 6, 7, §11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „z.č.129/2010 Z.z“).
Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) poskytol
žalovanému na základe jeho žiadosti zo dňa 27.06.2011 o aktivácii Dovolenkovej karty úver vo výške

900,-Eur; za Všeobecnú úverovú banku, a.s. (ďalej len „VÚB, a.s.“) pri uzatváraní zmluvy konal správca
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12 Kežmarok (ďalej len „CFH, a.s.“).
Žalobca v zmysle predtlačeného formulárového návrhu zmluvy sa zaviazal poskytnúť žalovanémukreditnú kartu k účtu č. 40320594 s úverovým rámcom 900,-Eur so štandardnou mesačnou splátkou 30,-
Eur.Dojednanábolaúrokovásadzbavovýške21,24%ročne(1,77%mesačne);deňsplatnostimesačnej
splátky bol určený ako 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca s tým, že bude uvedený vo

výpise; ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola stanovená indikatívnym výpočtom
vo výške 28,02 %. Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stala Zmluvou o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydanej v spolupráci s CFH, a.s., s účinnosťou zmluvy,
viazanou na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie
PIN kódu klientovi. Zo schválenia žiadosti o Dovolenkovú kartu - Potvrdzujúci list zo dňa 01.07.2011,

predloženého žalobcom (č.l. 45), vyplynulo, že žalovanému bol schválený úverový rámec 300,- Eur
s mesačnou splátkou 10,- Eur, s aktuálnou mesačnou úrokovou sadzbou 1,77%, s aktuálnou ročnou
úrokovousadzbou21,24%ročne.Termínysplátokbolidojednanéna1.až15.deňvkalendárnommesiaci
s tým, že presný termín splatnosti je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený
vo výpise klienta. RPMN bola uvedená vo výške 36,39% pri 62 splátkach s tým, že posledná splátka
predstavuje 5,58 Eur. Vydaním Potvrdzujúceho listu zo dňa 01.07.2011 došlo k uzavretiu zmluvy o úvere.

Z výpisu z Dovolenkovej karty č. 40320594 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný uskutočnil
jeden výber dňa 25.07.2011 s dátumom zúčtovania 26.07.2011 v sume 300,-Eur, úver splácal po 10,-
Eur pravidelne v mesačných intervaloch od 16.08.2011 do 17.07.2012, a uhradil celkom 120,-Eur.
Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle §497
a nasl. Obchodného zákonníka. Strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle §2 písm. a)

a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto v zmysle §2 písm. d) citovaného zákona považoval
poskytnutýúverzaspotrebiteľskýúver.Zároveňobidvestranyspĺňajúdefiníciudodávateľaaspotrebiteľa
v zmysle §52 ods. 3 a 4 OZ a zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 a nasl. OZ.. Jej
preskúmaním zistil, že neobsahuje náležitosti, stanovené v §9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k) a y) zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto úver je bezúročný a bez poplatkov; zmluva neobsahuje dobu trvania

a termín konečnej splatnosti úveru, jeho celkovú výšku, časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; absentuje
v nej ročná percentuálna miera nákladov a celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver, platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú

podľa §21 ods. 2 cit. zákona za príslušný kalendárny štvrťrok.
Keďže žalobca žalovanému poskytol sumu 300,-Eur, z ktorej mu žalovaný vrátil 120,-Eur, a súčasne
zmluva je bez úrokov a poplatkov, žalovaný je povinný vrátiť len rozdiel medzi poskytnutou sumou
a sumou vrátenou, čo predstavuje 180,-Eur. Preto okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 180,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16.10.2015 do zaplatenia v

lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia §255 ods.1,2 zákona
č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej v texte aj „C.s.p.“). Žalovaný mal v spore úspech
vo výške 76,59%, trovy konania si však neuplatnil, preto okresný súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

2. Proti druhému výroku rozsudku v časti zamietnutého nároku čo do sumy 64,- Eur podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie podľa §365 ods.1 písm. h) C.s.p. žalobca. Nespochybnil právne posúdenie
poskytnutého úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, avšak okresný súd nesprávne matematicky
dlžnú sumu vyčíslil. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný čerpal dňa 25.07.2011 sumu

vo výške 300,- Eur a dňa 16.05.2012 sumu vo výške 64,- Eur, t.j. spolu 364,- Eur. Žalovaný vykonal
úhrady v celkovej výške 120,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neuhradil sumu 244,- Eur; súd
prvej inštancie však žalovaného zaviazal len na úhradu sumy 180,- Eur.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku zmenil tak,
že žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 64,- Eur s príslušenstvom a opätovne rozhodne

aj o trovách konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
v druhom výroku podľa §388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe čo do sumy 64,- s príslušenstvom vyhovel.5. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere, uzavretá medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú
naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru, vyplývajúce z ustanovenia §2 písm. a), b) a d) zákona
o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalšie predpoklady, vyžadované touto osobitnou právnou normou na

to, aby sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným podriadil právnemu režimu tohto zákona. Žalobca mal pri
uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie veriteľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a na strane dlžníka vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, pričom v konaní nebolo
preukázané, že by zmluvu uzatváral za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Z
uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa §9 ods.
2 písm. f), g), i), j), k) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto správne považoval poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov (§11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Tento záver súdu prvej
inštancie žalobca ani nenamietal.

7. Preskúmaním spisu, najmä výpisu z Dovolenkovej karty č. 40320594 (č.l.11) mal odvolací súd
preukázané, že žalovaný uskutočnil dva výbery a to dňa 25.07.2011 s dátumom zúčtovania 26.07.2011 v
sume 300,-Eur a dňa 16.05.2012 s dátumom zúčtovania 17.05.2012 v sume 64,-Eur. Súd prvej inštancie
preto nesprávne konštatoval, že žalovaný uskutočnil len jeden výber dňa 25.07.2011 v sume 300,- Eur.
Ďalej mal odvolací súd preukázané, že žalovaný v období od 16.08.2011 do 17.07.2012 splácal úver v

splátkach po 10,-Eur, celkom uhradil 120,-Eur. Túto skutočnosť žalobca nespochybnil.

8. Žalobca žalovanému poskytol celkom sumu 364,-Eur, z ktorej mu žalovaný vrátil 120,-Eur.
Žalovanému potom vznikla povinnosť s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru
zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumou, čo predstavuje 244,-Eur. Súd

prvej inštancie prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku priznal žalobcovi sumu 180,- Eur, teda
menejo64.-Eur,akomupatrí.Odvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštancievdruhomvýroku,ktorým
žalobu zamietol, v súlade s §388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
(aj) túto sumu (64,- Eur); s poukazom na §517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a §563 Občianskeho zákonníka
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške určenej v §3 Nariadenia

vlády č.87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,05% ročne, od 16.10.2015 až do zaplatenia; v prevyšujúcej časti
druhého výroku žalobu zamietol.

9. V dôsledku odvolania krajský súd zmenil aj výrok o náhrade trov konania pred okresným súdom
tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,52%. Úspech

žalovaného predstavuje 68,26 %, neúspech 31,74%; pomer 36,52% v prospech žalovaného. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§262 ods. 2 C.s.p.).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(predmetom odvolacieho konania bola suma 64,- Eur), keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá veta

C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).