Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/288/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209990
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717209990.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
P. X. Y., s.r.o., Z.: XX XXX XXX, so sídlom R. 5, XXX XX U., zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36
613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: R. X., nar. XX. mája XXXX, trvale
bytom Y. XXXX/X, XXX XX M., zast. Ulianko & partners, s.r.o., IČO: 36 856 517, so sídlom Nám. SNP

37, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 5.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Csp/132/2017-143 zo dňa 2. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento vykonaným dokazovaním zistil, že dňa
15.02.2008bolamedziY.sporiteľňoua.s.(akobankou)ažalovanouuzavretázmluvaosplátkovomúvere
č. XXXXXXXXXX; predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie,
úpravu a údržbu nehnuteľnosti bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v zmluve. Úver bol poskytnutý vo výške XXX.XXX,-Sk o výške splátky istiny 3.133,-Sk,
splatnosťou prvej splátky istiny dňa 01.03.2008, počte splátok 360. Súd prvej inštancie poukázal na
Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), podľa čl. ktorých sa písomnosti banky doručujú
a) osobne, b) poštou, c) elektronickými komunikačnými médiami; pričom podľa bodu 10.3 VOP pri
doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v
cudzine siedmy deň po jej odoslaní. Okresný súd zároveň z poslednej výzvy na zaplatenie omeškaných

splátok úveru pred začatím dražby (zo dňa 23.09.2011) zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu
žalovanej, v ktorej bola žalovaná vyzvaná na okamžité vyplatenie omeškaných splátok úveru najneskôr
do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že ku dňu spísania výzvy žalovaná dlhuje omeškané splátky
úveru v sume 644,17 Eur a je v omeškaní 206 dní. Výzva obsahuje upozornenie, že ak nedôjde k
uhradeniu omeškaných splátok úveru, pristúpi právny predchodca žalobcu po 60 dňoch k začatiu dražby
založenej nehnuteľnosti. Z pripojenej doručenky okresný súd zistil, že ako odosielateľ je uvedený právny

predchodca žalobcu, ako adresát žalovaná, dátum podania na poštovú prepravu 26.09.2011 a deň
uloženia zásielky 28.09.2011.

1.2 Súd prvej inštancie tiež poukázal na výzvu na úhradu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 24.07.2014, z ktorej zistil, že ju adresoval žalobca žalovanej. Oznámil jej,
že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok oprávnený k začatiu inkasa pohľadávky.

Predmetnou výzvou žalobca oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
24.07.2014, požiadal o neodkladné uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 08.08.2014. Aktuálna výškadlžnej čiastky k uvedenému dátumu bola 20.235,95 Eur (základná pohľadávka 16.727,39 Eur, úroky
z omeškania 3.086,77 Eur, ostatné príslušenstvo 20,94 Eur, zákonné úroky 100,85 Eur, náklady EOS
300,-Eur). Z poštového hárku súd prvej inštancie zistil, že ako odosielateľ je uvedený žalobca a ako

jeden z adresátov žalovaná s tým, že v popise zásielky je uvedené zosplatnenie.

1.3 Okresný súd zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej
aj „Zmluva o postúpení pohľadávok“) zistil, že bola uzavretá medzi Y. sporiteľňou a.s. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom. Z jej prílohy č.X vyplýva, že medzi postupovanými pohľadávkami je

pohľadávka voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
04.07.2014 adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámil, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2014 postúpil pohľadávku zo zmluvy č.úveru
XXXXXXXXX, dátum uzatvorenia zmluvy 15.02.2008 vo výške 19.835,10 Eur s príslušenstvom na
spoločnosť P. X. Y. s.r.o. s tým, že predmetný záväzok je možné od okamihu doručenia oznámenia
uhradiť výlučne plnením tejto spoločnosti ako postupníkovi.

1.4 S poukazom na ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1 ods. 2, § 39 a § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
nakoľko žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore; súd nemal preukázané, že

žalobca je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Okresný súd zdôraznil, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z., bez splnenia ktorých nemohol dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
Ak žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca oznámil žalovanej strane postúpenie pohľadávky, takýto
dôkaz (oznámenie o postúpení pohľadávky) bol súdu predložený, avšak nebolo preukázané, že toto

oznámenie bolo žalovanej doručené, resp. jej bolo aspoň odoslané. Nemožno tak hovoriť o relevantnom
oznámení postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky.

1.5 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na aplikácii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z.; právo na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných

podmienok, ktorými sú omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90
dní napriek písomnej výzve na plnenie. Predpoklady na vznik práva na postúpenie pohľadávky musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V prípade nesplnenia zákonných podmienok postúpenie
pohľadávky predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia podľa
Občianskeho zákonníka.

1.6 Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že písomnú výzvu na plnenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. realizoval jeho právny predchodca listom zo dňa 23.09.2011 s tým, že táto zásielka

bola žalovanej zasielaná dňa 26.09.2011 a zásielka bola uložená 28.09.2011, okresný súd konštatoval,
že síce podľa Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu sa má písomnosť
doručovaná poštou považovať za doručenú tretí deň po jej odoslaní, písomnú výzvu banky je potrebné
považovať za hmotnoprávny úkon na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods.1
Občianskeho zákonníka. Aby takáto výzva vyvolala zamýšľaný hmotnoprávny účinok, musí sa dostať do

dispozičnej sféry adresáta. Takýto záver vo vzťahu k žalovanej z vykonaného dokazovania pre okresný
súd nevyplynul; aplikáciu kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 45 ods. 1) nemôžu strany
vylúčiť svojou dohodou.

1.7 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vo T. bola dohodnutá možnosť postúpenia pohľadávky aj bez

splnenia zákonných podmienok (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.), súd prvej inštancie zdôraznil,
že takéto zmluvné dojednanie by bolo v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko by si tým spotrebiteľ vopred zhoršil svoje zmluvné postavenie a vzdal sa svojich práv.

1.8 Vzhľadom k vyššie vysloveným záverom okresný súd uzavrel, že v spore nebolo preukázané

doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím M. o postúpení pohľadávok zo dňa
27.04.2014; preto je táto zmluva v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu
absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie
žalovanej pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo preukázané splnenie zákonnýchpodmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovanej na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu žalobca
pohľadávku od pôvodného veriteľa platne nenadobudol a preto súd nemal inú možnosť ako žalobu v
celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie

sa tiež stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že žalobca v spore nepreukázal ani
skutočnosť, že došlo k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k uhradeniu
odplaty za postúpenie pohľadávok.

1.9 Nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,

vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania nepreskúmaval žalobu po vecnej stránke.

1.10 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods.1,
§ 262 ods. 1 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% priznal žalovanej, ktorá bola v spore v celom rozsahu úspešná,
keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) prostredníctvom právneho
zástupcu včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p.
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody

uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam resp. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

2.1 V odvolaní namietal, že v spore preukázal, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal
všetky podmienky, ktorému ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. ukladá a nedošlo tak
k porušeniu bankového tajomstva. Považoval za preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia
pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie

ako 90 kalendárnych dní a že bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok.
Poukázal na výzvu do dňa 23.09.2011, ku ktorej žalobca pripojil aj kópiu vrátenej obálky, preukazujúcej
doručovanie tejto výzvy žalovanej. Za absurdné a v rozpore so všeobecne rešpektovanou teóriou
dôjdenia považoval záver súdu prvej inštancie, že uvedená výzva nebola žalovanou prevzatá, a preto
nedošlo k jej hmotnoprávnym účinkom. K uvedenej teórii dôjdenia zdôraznil, že prejav vôle je voči

neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Ak sa preukáže, že
adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, tak ako je tomu v súdenom prípade, kedy si
žalovaná neprevzala zásielku v odbernej lehote, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho
úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Záver súdu prvej
inštancie je tak v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že by bolo v

extrémnom rozpore so zásadou spravodlivosti, ak by súd vyhýbanie sa preberaniu zásielok zo strany
dlžníka pripisoval na úkor veriteľa. Žalobca mal zato, že výzva bola žalovanej riadne doručená, súd
napriek dôkazom bez náležitého odôvodnenia dospel k záveru o opaku.

2.2 Žalobca vyjadril záver, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. ukladá banke podmienky,

ktoré je potrebné zo strany banky splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia
bankového tajomstva. Nakoľko podmienky uvedené v citovanom ustanovení boli zo strany banky
splnené, postúpením pohľadávky nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.

2.3 Žalobca poukázal na bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „Klient

výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to
bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny
vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky

voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“. Ustanovenie § 89
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. pritom pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne
od ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z.; ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nevylučuje
odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov v danom konkrétnom prípade si zmluvné strany dohodli vzájomnépráva a povinnosti odchylne od zákona č.483/2001 Z.z.. V tomto smere žalobca poukázal na závery
Krajského súdu v Prešove, uvedené v rozhodnutiach sp.zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 10
Co/75/2016 zo dňa 07.12.2016 a sp.zn. 9Co/14/2015 zo dňa 05.10.2016.

2.4 Odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že v spore predložil relevantné oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť dohody o postúpení. Ustanovenie § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z.z. nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Vzhľadom na systematické zaradenie citovaného ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o platnosti postúpenia pohľadávok, iba o podmienkach,
za ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej
z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom
neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky; ustanovenie § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu

povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky ale administratívnu zodpovednosť Národnou bankou Slovenska
podľa § 50 ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z..

2.5 V súvislosti s účinnosťou M. o postúpení pohľadávok žalobca zdôraznil, že účinnosť Zmluvy o
postúpení pohľadávky preukázal predložením oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu,

ale aj predložením spisovej dokumentácie záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom
úvere, ktorú prevzal od postupcu až po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok. Ak by
Zmluva o postúpení pohľadávok nenadobudla účinnosť, žalobca by spisovou dokumentáciou zmluvného
vzťahu nemohol disponovať.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na úhradu trov
žalovaného v odvolacom konaní.

3.1 Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č.483/2001

Z.z.,žalovanátentonázorpovažovalazanesprávny.Malazato,žežalobcanepreukázaldoručenievýzvy
na zaplatenie omeškaných splátok úveru zo dňa 23.09.2011, ktorú mal zasielať právny predchodca
žalobcu žalovanej. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by bola táto výzva žalovanej doručená ani
to, že by sa dostala do sféry dispozície žalovanej. Žalovaný poukázal na závery Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/26/2017 z 28. marca 2018, podľa ktorých:

„podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (ja zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).“

3.2 Žalovaná zároveň zdôraznila, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu nezanikol výpoveďou alebo odstúpením
od úverovej zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia
na žalobcu splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením
ktorých bola žalovaná v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. pritom vyplýva,

že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému
dlhu. Mimoriadnu splatnosť pritom nevyhlásil pôvodný veriteľ, ale až žalobca, ktorý nie je subjektom
oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Ak žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, nemohol tak urobiť a pokiaľ tak urobil, jeho úkon nemohol vyvolať
žiadne následky a nemohol spôsobiť splatnosť predmetného úveru. Ak by aj bola Zmluva o postúpení

pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a žalobcom platným právnym úkonom, úver sa nestal splatným
a žalobu by bolo potrebné aj v tomto prípade zamietnuť.

4. Odvolateľ v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na dovtedajších vyjadreniach.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6.1 V zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
čiastočne dôvodné.

7.1 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore nie je správne,

resp. je v rozpore so skutkovými zisteniami okresného súdu.

7.2 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu
jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá
je predmetom konania.

7.3 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k
záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovanej, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca v podanom
odvolaní okrem iného namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol M. o postúpení pohľadávok,
tvrdil, že boli dodržané zákonné podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z..

7.4 K podstatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že postúpenie pohľadávky podľa § 524
a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom;
obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah
pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky

sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo
postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda
na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o
postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho
zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu

postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

7.5 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z

takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej
bolo vydané uvedené rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

7.6 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník

je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierkestanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).

7.7 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v incidenčnom konaní sp. zn. 1Cbi/48/2009,

resp. sp. zn. 2CoKR/56/2010, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy
skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky
nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej
úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy
o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže

namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom;
inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu,
t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné,
či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda
zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka,

ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe
uvedeného ústavný súd zjednodušený záver súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, že skúmanie
platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie
súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej
zákonnejúpravyzaarbitrárnyanezodpovedajúcipožiadavkámprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné
právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej
zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej
prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu

na existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná
ani v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo je dané podľa hmotného práva a to sa nemení
len preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015); na prípadnú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok pre rozpor so zákonom (napríklad § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z.) je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože absolútne neplatný
právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky.

7.8 Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd

udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.
1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10.09.2015).

7.9 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky
preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie

pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi
(ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

7.10 Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom
na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie bol oprávnený
skúmať platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. júna 2014, ktorou mal žalobca nadobudnúťspornú pohľadávku voči žalovanej, pretože na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ju predložil
samotný žalobca. Súdna prax pripustila možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
v prípade postúpenia pohľadávky v rozpore so zákonom; v prejednávanom spore súd dôvodne

skúmal platnosť postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej v súvislosti s ustanovením zákona
č.483/2001 Z.z. (§ 92 ods. 8), ktoré slúži na ochranu žalovanej ako klienta banky (pôvodného veriteľa);
skúmanie platnosti postúpenia bolo preto správne, pretože predstavuje overenie dodržania zákonného
ustanovenia,ktoréhoúčelomjeochranažalovanej,ktorejsainaknemôžedomôcť.Zozáverovsúduprvej
inštancie pritom vyplýva, že žalobca dôkaz o doručení oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky

žalovanej nepredložil. Napadnuté rozhodnutie pritom založil na zistení absencie realizácie výzvy podľa
§ 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z.z.

8. Rozhodným pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo dodržanie (resp. porušenie) podmienok
uvedených v ustanovení podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktorého prvá a druhá veta ku dňu
23. októbra 2015 zneli: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.“. Z uvedeného
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky)
jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne

až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite
dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za
bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade
v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne
vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením

pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné
predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so
zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k
tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené

ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom
zákonníku.

8.1 Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie (§ 92 ods. 8)
má charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001

Z.z. upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy
podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky
a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd
za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013

došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov a
bankové tajomstvo“).

8.2 Neobstojí ani poukaz odvolateľa na znenie Všeobecných obchodných podmienok jeho právneho
predchodcu, konkrétne bodu 18.14. Toto ustanovenie VOP je v rozpore s kogentným ustanovením § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a nemôže vylúčiť potrebu aplikácie citovaného ustanovenia na právny
vzťah medzi veriteľom, ktorý je bankou a dlžníkom, ktorý má v predmetnom právnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa. V konečnom dôsledku ide o ustanovenie, ktorým sa dlžník ako spotrebiteľ vopred vzdáva
svojich práv bez toho, aby došlo k zákonnému postupu pri postúpení pohľadávky veriteľa, ktorý je
bankou.

8.3 V rozpore s obsahom spisu je aj tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie nemal skúmať platnosť
Zmluvy o postúpení pohľadávok nakoľko predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu (pôvodného veriteľa). Na to, aby predložené oznámenie veriteľa Y. sporiteľňa, a.s. zo dňaXX.XX.XXXX (na čl.14 spisu) malo zodpovedajúcu relevanciu, bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal,
že sa dostalo do dispozície žalovanej a žalobca takýto dôkaz v spore nepredložil.

9. Pokiaľ však ide o splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej
banky na tretiu osobu, opravené v § 92 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z., predmetné ustanovenie je
vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou
normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne. Dodržanie zákonných podmienok stanovených v §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky

v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením
pohľadávky, ktorú má voči klientovi, je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou, alebo
pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.

9.1 Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne
vyzvať dlžníka (žalovanú) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy

žalovanej, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z.. Postupník, ktorému banka pohľadávku postúpila, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred
postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (žalobcu). Doručenie písomnej výzvy

banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade
je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor
(pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi

skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. V
prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení

bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto
prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/
zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka“.

9.2 Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca nepreukázal doručenie

písomnej výzvy na plnenie; vychádzal pritom z výzvy na zaplatenie omeškaných plátok úveru zo dňa
23.09.2011, zasielanej 26.09.2011 a uloženej 28.09.2011 (čl.125 spisu) a uzavrel, že písomnú výzvu
banky na plnenie je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon na nastúpenie účinkov ktorého sa
vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; mal tiež zato, že výzva, majúca vyvolať
zamýšľaný hmotnoprávny účinok sa do dispozičnej sféry adresáta (žalovanej) nedostala. Tento záver

súdu prvej inštancie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

9.3Zjudikatúryvyplýva(napr.rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/129/2010
zo dňa 28.01.2011) vyplýva, že: „všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať
za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky

právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej
adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom uvedenej, t.j.
akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.“ Nie je teda nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať
jeho obsah. Z výzvy zo dňa 23.9.2011 vyplýva, že táto bola doručovaná žalovanej na adresu J.

Bánika 1986/27, Zvolen, ktorú adresu žalovaná ako dlžník uviedla v zmluve o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX. Zo spisu nevyplýva, že by žalovaná žalobcovi po uzavretí zmluvy o splátkovom
úvere banke oznámila inú adresu, na ktorú žiada doručovať písomnosti banky, naopak, z bodu 10.4
Všeobecných obchodných podmienok jej vyplýva povinnosť banke oznámiť adresu a bezodkladne
informovať banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Taký výklad ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,ktorýprijalsúdprvejinštancie,ktorýneuznaldôjdeniezásielkydodispozičnejsféryžalovanej,
by viedol k neudržateľnému stavu; bezdôvodné odopretie prijatia, neprevzatie oznámenej zásielky
doručovateľom by znemožnilo akúkoľvek komunikáciu v danom prípade banky ako veriteľa s dlžníkom a
umožnilo by tak prípadnému nepoctivému dlžníkovi vylúčiť všetky následky neplnenia svojich záväzkov,ak vyvolanie týchto následkov vyžaduje hmotnoprávny úkon veriteľa. V danom prípade zo spisu vyplýva,
že výzva bola žalovanej doručovaná prostredníctvom Y. pošty, zásielka bola pôvodným veriteľom
odoslaná 26.09.2011, s dátumom uloženia zásielky 28.09.2011 a ako neprevzatá vrátená veriteľovi späť.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ak neboli zistené iné skutočnosti, mala žalovaná ako adresát výzvy
reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle veriteľa, ktorého hmotnoprávny úkon sa dostal do jej
dispozície. Nič na tom nemení skutočnosť, či sa s ním žalovaná ako adresát skutočne oboznámila.
Nepostačí ani poukaz na bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, podľa ktorého pri
doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní

a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. V danom prípade žalobca preukázal, že veriteľ zásielku
nielen odoslal (napr. podacím hárkom) ale aj, že zásielka bola žalovanej doručovaná, žalovanou bola
neprevzatá. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná tak mala objektívnu možnosť spoznať obsah
doručovanej zásielky.

9.4 Neobstojí ani ďalší argument súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie

žalobcu, a teda, že žalobca nepreukázal nadobudnutie účinnosti M. o postúpení pohľadávok vo vzťahu
k uhradeniu odplaty za postúpenie pohľadávok. K uvedenému odvolací súd uvádza, že Zmluva o
postúpení dávok medzi Y. sporiteľňou a.s. bola uzavretá dňa 27.06.2014. Aj keď z čl. XIII, bod 13.2
Zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že nadobúda účinnosť ku dňu pripísania odklady na účet
postupcu,zosúdnehospisuvyplýva,žepôvodnýveriteľ,postupcapodľaZmluvyopostúpenípohľadávok

oznámením zo dňa 04.07.2014 žalovanej oznamoval postúpenie pohľadávky (čl.14 spisu). Na základe
uvedeného niet dôvodu domnievať sa, že by Zmluva o postúpení pohľadávok účinnosť nenadobudla.

10. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súdu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, pokiaľ bez ďalšieho vyvodil neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu,

že nemal preukázané, že výzva realizovaná právnym predchodcom žalobcu, sa dostala do dispozičnej
sféry žalovanej. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu výlučne
z tohto dôvodu sa javí ako nesprávny. V dôsledku nesprávneho právneho názoru o nedostatku
aktívnej legitimácie nevykonal súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie splnenia všetkých (nielen výzvy)
podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Na základe uvedeného odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil vrátane závislého
výroku o nároku na náhradu trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p. ).

11. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na
vyslovený názor odvolacieho súdu opätovne posúdi platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.06.2014 z hľadiska všetkých zákonných podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. a v nadväznosti na prijaté závery vec vecne prejedná. V ďalšom konaní súd prvej inštancie

bude postupovať v naznačenom smere, prihliadne aj na tvrdenia strán, s ktorými sa v dôsledku
záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nevysporiadal, najmä pokiaľ ide o absenciu vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveruzostranybankyajejvplyvunapostúpeniepohľadávkynažalobcu.Okresný
súd vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§396 ods.
3 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).