Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/102/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207215280
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1207215280.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

MERUS, spol. s r.o., P. Pázmáňa 49/3, Šaľa 927 00, IČO: 36 548 464, zast.: JUDr. Alexandra Kotrecová,
advokátka, Slowackého 56, Bratislava 821 04, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra
SR,Chlumeckého2,Bratislava82012,IČO:00166260,ozaplatenie1.225.619,38EUR(36.923.009,40
Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2007 domáhal zaplatenia sumy 36.923.009,40 Sk

(1.225.619,38 EUR) s prísl., titulom náhrady škody v dôsledku nezákonného postupu J. Ú. C. R..

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.7.2002, sa v rámci exekučného konania Ex/246/2002 voči povinnému
Hydrostav, a. s. Bratislava OZ Šaľa, uskutočnila na exekútorskom úrade A.. Ľ. N. dražba nehnuteľnosti
vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor udelil príklep na dražbe žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť,
že príklep udelený na dražbe súdnym exekútorom podlieha schváleniu súdom, podal exekútor návrh
na schválenie príklepu na príslušný exekučný súd. Okresný súd v Šali uznesením č. k. 2Er/305/02-47

zo dňa 29.7.2002 príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe schválil. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.7.2002 a na základe uvedeného dňa 5.8.2002 správa katastra C. Š. zapísala
záznamom Z1087/2002 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prospech žalobcu. Žalobca
predmetné nehnuteľnosti nadobudol za cenu stanovenú v dražobnej vyhláške vo výške 4.414.200,-
Sk. Dňa 27.3.2003 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako budúcim
kupujúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej

zmluvy. Podľa článku II. bod 1 predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu a uvedenej spoločnosti,
uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a to v priebehu mesiaca február
2004. Podľa bodu 2 tohto článku bolo dohodnuté, že spoločnosť M.I.R. s.r.o. je oprávnená doručiť
žalobcovivýzvunauzatvoreniekúpnejzmluvyajpreddohodnutoulehotouasúčasnepreukázaťfinančnú
hotovosť vo výške 10 mil. Sk a žalobca sa zaviazal uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu do 15 dní od
doručenia tejto výzvy. Podľa článku III. bola kúpna cena nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 20 mil. Sk.
Podľa článku IV. bodu 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade

porušenia ktorejkoľvek zo zmluvne dohodnutých podmienok sa zaväzuje strana, ktorá podmienku
porušila, zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 20 mil. Sk a to bezodkladne po
doručení výzvy oprávnenej strane. Dňa 4.4.2003 podal generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie
voči uzneseniu OS Šaľa č. k. 2Er/305/02-47. Z dôvodu podaného mimoriadneho dovolania a tiež nazáklade výzvy žalobcu zo dňa 25.4.2003 bol Dodatkom číslo 1 zo dňa 12.5.2003 doplnený článok IV. o
bod 7 vyššie uvedenej Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy so spoločnosťou M.I.R. s.r.o., podľa
ktorého sú si účastníci zmluvy povinný vydať všetko, čo si vzájomne plnili v prípade, ak Najvyšší súd

SR vyhovie mimoriadnemu dovolaniu. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.6.2003 sp. zn. M Cdo
10/03 mimoriadne dovolanie zamietol a žalobca bol naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Dňa 8.8.2003 voči záznamu U. XXXX/XXXX podala okresná prokurátorka v Šali protest z dôvodu
porušenia zákona o konkurze a vyrovnaní s tým, že zápis vlastníckeho práva nemal byť vykonaný.
Správa katastra v Šali protestu prokurátorky nevyhovela, a z toho dôvodu ho postúpila katastrálnemu

úradu C. R.. J. Ú. C. R. rozhodnutím zo dňa 16.10.2003 č. k. 2003/00095-9/Br protestu prokurátorky
vyhovel a zrušil záznam Z 1087/2002 zapísaný pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5.8.2002 v
dôsledku čoho sa opätovne stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pôvodný vlastník Hydrostav a.s.
Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.10.2003. Žalobca dňa 13.11.2003 podal na
Krajský súd v Nitre žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia J. Ú. C.
R.. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 27.2.2004 č. k. 11S/74/2003-29 konanie zastavil z dôvodu,

že žaloba smerovala voči rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Na základe
odvolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.8.2004 sp. zn. 2Sž-o-KS 114/2004 predmetné
uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre, viazaný
rozhodnutím NS SR zo dňa 15.12.2004 č. k. 11S/74/03-53 zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.3.2005 a vykonateľnosť 21.3.2005.

V dôsledku uvedenej skutočnosti, J. Ú. C. R. dňa 6.5.2005 vydal rozhodnutie č. k. XXXX/XXXXX-XX/
Br, ktorým protestu okresnej prokurátorky v Šali proti podanému záznamu nevyhovel. Listom zo dňa
3.11.2003 žalobca oznámil spoločnosti M.I.R. s.r.o., že rozsudkom NS SR bolo mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora zamietnuté. Dňa 9.12.2003 spoločnosť M.I.R. s.r.o. v súlade s článkom II.
bod 2 zmluvy doručila žalobcovi výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam a

súčasne mu preukázala finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk výpisom z účtu v banke. Žalobca listom
zo dňa 23.12.2003 požiadal spoločnosť M.I.R s.r.o. o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy.
Uvedená spoločnosť mu listom zo dňa 31.12.2003 oznámila, že trvá na dodržaní zmluvne dohodnutých
podmienok, nakoľko mala za to, že uzatvorením Dodatku číslo 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve, v
prípade mimoriadneho dovolania, mu už raz vyšla v ústrety. Listom zo dňa 26.1.2004 táto spoločnosť

vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty. V dôsledku postupu katastrálneho úradu v
Nitre, kedy žalobca sa musel domáhať svojho nároku súdnou cestou, bol v katastri nehnuteľnosti stále
zapísaný ako

výlučný vlastník H. a. s., celkovo po dobu cca 19 mesiacov. V dôsledku nezákonného postupu

Katastrálneho úradu C. R., žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať svoje absolútne vlastnícke
práva k predmetným nehnuteľnostiam, a keďže nebol vlastníkom, nemohol tieto ani scudziť, tak ako
to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Žalobca teda z uvedeného dôvodu nemohol splniť
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla škoda spočívajúca
v rozdiele nadobúdacej ceny a zmluvne dohodnutej podľa zmluvy o budúcej zmluve - ušlý zisk

15.582.000,- Sk, zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 20 mil. Sk, nákladoch na rekonštrukciu kotolne
v sume 1.323.209,40 Sk, trovách súdneho konania v sume 4.000,- Sk a trovách právneho zastúpenia
v sume 10.000,- Sk, t.j. celkovo 36.923.009,40 Sk. Žalobca sa ako poškodený, podaním zo dňa
22.9.2005, v opravnom znení zo dňa 24.10.2005, domáhal u žalovaného žiadosťou, o predbežné
prerokovanie náhrady škody, ako príslušnom ústrednom orgáne. Žalovaný sa listom zo dňa 24.11.2005

č. LPO-4670/2005/Ba vyjadril k žiadosti žalobcu tak, že tejto nevyhovel. Dôvodom bolo konštatovanie,
žežalobcanadobudolpredmetnénehnuteľnostinazákladeuzneseniasúdu,t.j.zápisvlastníckehopráva
bol vykonaný záznamom na základe verejnej listiny. Záznam na tieto účely vyložil ako úkon, ktorý má
len evidenčné funkcie, a teda že je irelevantné, či vlastnícke právo na liste vlastníctva zapísané bolo,
resp. nebolo. Okrem uvedeného ďalším dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že žalobca

nepreukázal vznik škody. Dňa 20.3.2007 žalobca zaplatil spoločnosti Longstand Invest LLC sumu 20
mil. Sk, ako pohľadávku, ktorá bola tejto spoločnosti postúpená spoločnosťou M.I.R. s.r.o.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcu, povereného zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní

zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi žalobcom a spoločnosťou M.I.R., s.r.o., bola dňa 27.3.2003 uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej
zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriťkúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, zapísaným na J. Ú. C. R., I. J. C. Š., vedených na LV č. XXXX, ako
parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 59 m2, budova
na tejto parcele, súp. č. XX, X garáže a umyvárka so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, k. ú. Š., ku

ktorej bola dňa 16.5.2003 uzavretý Dodatok č. 1. Zo zápisnice o dražbe nehnuteľnosti EX XXX/XXXX,
spísanej súdnym exekútorom A.. Ľ. N. dňa 22.7.2002 vyplýva, že bol žalobcovi ako vydražiteľovi udelený
príklep na súbor nehnuteľností uvedený v bode 1. zápisnice. Ten bol následne schválený uznesením
Okresného súdu Šaľa č. k. 2ER 305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Generálny prokurátor podal dňa 4.4.2003
proti tomuto uzneseniu mimoriadne dovolanie, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. M

Cdo 10/03 zo dňa 24.6.2003 zamietnuté. Okresná prokurátorka v Šali podala dňa 18.8.2003 pod č. Pd
3043/2003 Správe katastra C. Š. „protest prokurátora" proti zápisu uznesenia Okresného súdu v Šali
sp. zn. 2 Er 305/02-47 zo dňa 29.7.2003 záznamom Z 1087/02 vykonaného dňa 5.8.2002 pod položkou
výkazu zmien 1162/02. J. Ú. C. R. rozhodnutím č. XXXX/XXXXX-X/Br zo dňa 16.10.2003 protestu
vyhovel a zrušil záznam Z 1087/2002 zapísaný pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5.8.2002. Toto
rozhodnutie bolo na základe žalobcom podanej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.

11 S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004 a vec bola vrátená J. Ú. C. R.. Následne J. Ú. C. R. rozhodnutím č.
XXXXXXXXX-XX/Br zo dňa 6.5.2005 protestu Okresnej prokurátorky v Šali zn. Pd 3034/2003 zo dňa
18.8.2003 nevyhovel. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.9.2005,

opravenou dňa 24.10.2005 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Žalovaný vyjadrením zo dňa 24.11.2005 žalobcovej žiadosti nevyhovel.

Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú,
nezákonné rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Najvyšší
súd SR v rozsudku zo dňa 29.3.2007 sp. zn. 3Cdo/32/2007 konštatoval, že vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ďalej konštatoval,
že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Z vyššie uvedeného rozsudku
vyplýva že, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, môže mať za

následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu takej škode, ktorá bola priamo
a nesprostredkovane spôsobená práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Ďalej dáva do pozornosti
súdu názor Najvyššieho súdu ČR, vyslovený v rozsudku zo dňa 11.12.2002 sp. zn. 22Cdo/981/2001,
že predávajúci v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy nemusí byť vlastníkom veci, zaväzuje sa len, že
ju kupujúcemu zaobstará resp. predá. Taktiež dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu

SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 3Cdob/142/2002, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je
vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie (pričom obidve zmluvné strany boli si tejto skutočnosti
vedomé), treba považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Ďalej
Najvyšší súd konštatoval, že funkciou či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril
predmet kúpi - umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa § 588 Obč. zák. na základe už uzatvorenej

kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na
prevzatie, ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo k predmetu
kúpy nie okamihom uzatvorenej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade nehnuteľnej veci, vkladom
do katastra nehnuteľnosti. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva predchádza
uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predávajúci tak v dobe uzatvorenia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom,

ňou sa len zaväzuje, že ju kupujúcemu zaobstará, resp. predá. Tvrdenie žalobcu, že z dôvodu, kedy
nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a tieto nemohol ani scudziť, nemá oporu v príslušných
právnych predpisoch. Postup katastrálneho úradu nebránil tomu, aby si žalobca mohol splniť svoju
povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve, a to povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, preto nie je
daná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným postupom katastrálneho úradu a škodou, ktorej

náhrady sa žalobca domáha. Ani tvrdenie žalobcu, že zrušením záznamu sa obnovuje vlastnícke právo
právneho predchodcu subjektu, ktorý bol zrušeným záznamom zapísaný do katastra nehnuteľnosti
ako vlastník, nemá oporu v príslušnom právnom predpise. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona,
záznam je úkon správy katastra, plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani
zánik práv k nehnuteľnostiam. Vykonanie záznamu nespôsobilo vznik vlastníckeho práva žalobcu

predmetným nehnuteľnostiam, tak ako zrušenie záznamu nespôsobilo zánik vlastníckeho práva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný tak ako je označený v žalobe má spôsobilosť byť účastníkom
konania. Podaním zo dňa 3.11.2008 žalobca neodstránil nedostatok žalovaného, ale označuje za
žalovaného iný subjekt, a to štát, pričom je zrejmé, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a štát súdva samostatné právne subjekty, ktoré majú spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalovaný poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/87/98, v ktorom vyslovil, že v sporových konaniach,
ktoré môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol

žalobcom v žalobe

označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Nesprávne určenie okruhu účastníkov
v sporovom konaní nemôže súd odstrániť s úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu
poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Občianske súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom orgánom štátu je sporové konanie, ktoré sa môže začať len na návrh, vzhľadom k čomu za
účastníkov takéhoto konania možno považovať len subjekty, ktoré žalobca označil ako žalovaných v
žalobe. Ak žalobca v žalobe neoznačí za účastníka konania štát, nemožno za účastníka konania štát
považovať, a to ani napriek k tomu, že sa ho takéto konanie týka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
nie je v spore pasívne vecne legitimovaný žiada žalobu zamietnuť.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej

len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov
a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí
tieto úlohy plnia.

Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane
žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov.
„Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní

ide." (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008)

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od príslušných ustanovení zákona č. 5/1969 Zb. Tento
zákon za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo

nesprávneho úradného postupu označuje štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto Zákone je tak
založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát a ktorá
zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie (§ 1 ods. 1, § 18, § 25 Zákona).
Štát je teda subjektom zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone
verejnej moci mohla zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba,

ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej
organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony
sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu voči inému subjektu než
štátu, nemôže byť tento subjekt nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škoduvzniknutú z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969
Zb., teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu.

Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zo žaloby je zrejmé, voči komu žaloba smeruje a iba
administratívnou chybou spôsobenou chýbajúcimi písmenami SR, došlo k nesprávnemu označeniu
žalovaného. Pritom v žiadnom zo svojich podaní nežiadal o zámenu účastníka konania.

Žalobca v podanej žalobe ako žalovaného označil Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý je

samostatným subjektom - právnickou osobou. Podaním doručeným dňa 5.11.2008 ako žalovaného
označil Slovenskú republiku, v zastúpení Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, nakoľko malo
dôjsť nesprávnemu označenie žalovaného. Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je
právnickou osobou (§ 21 Obč. zák.). Štát je teda samostatným subjektom práva, a preto nie je možná
oprava označenia žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy na štát formou opravy podania,
ale iba zámenou účastníka podľa § 92 ods. 4 O.s.p. Nakoniec, táto otázka bola vyriešená rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 235/2010-177 zo dňa 27.7.2010, ktorým zámenu nepripustil.

Z uvedených dôvodov, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd žalobu zamietol.

Žalovanému síce vzniklo právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko mu

však trovy nevznikli a ani si ich neuplatňoval, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.