Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200341
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200341.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.

Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Strekov,
so sídlom 941 37 Strekov 55, IČO: 00 587 184, zastúpený: JUDr. Tibor Nagy, advokát, so sídlom
Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100347512/2017 zo dňa 23.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Správny súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je spis správcu dane súd zistil,
že podľa Oznámenia správcu dane zo dňa 22.01.2014 sa u žalobcu začala dňom 18.02.2014 daňová
kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. Po začatí daňovej kontroly bola
spísaná Zápisnica zo dňa 18.02.2014 za účasti žalobcu. O výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej
kontroly číslo 102869165/2016 zo dňa 05.04.2016.

Protokol z daňovej kontroly číslo 102869165/2016 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole číslo 102869752/2016 zo dňa 05.04.2016 boli daňovému subjektu doručené dňa
06.04.2016.
Vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol kontrolovaný daňový subjekt
upozornený, že písomné vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov môže podľa § 46 ods. 8 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

Kontrolovaný daňový subjekt predmetné právo do 27.04.2016, t. j. do 15 pracovných dní odo dňa
doručenia výzvy, neuplatnil. O uvedenej skutočnosti správca dane podľa § 68 ods. 2 písm. c) zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov spísal Úradný záznam č. 103029080/2016 zo dňa 28.04.2016.

Daňový subjekt dňa 26.09.2011 podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2011 s
výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - vlastná daňová povinnosť v sume 19 456,70 eura. Daňové

priznanie je evidované pod č. 631/2011/552700.Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácii požiadal českú daňovú správu o
vykonanie preverenia intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru u českého daňového subjektu, ktorému
mal kontrolovaný platiteľ intrakomunitárne dodať tovar - repka ozimná.

Kontrolovaný platiteľ dodanie tovaru dokumentoval týmito listinným dôkazmi:
- faktúra č. 185/2011 zo dňa 24.08.201, repka ozimná v množstve 487,4 q
celková suma............................................................................23 395,20 €
prílohy k faktúre:
medzinárodný nákladný list č. SK 0299308 zo dňa 24.08.2011

medzinárodný nákladný list č. SK 0299309 zo dňa 24.08.2011
dodací list č. 167 zo dňa 24.08.2011
dodací list č. 168 zo dňa 24.08.2011
splnomocnenie k prevzatiu tovaru

- faktúra č. 186/2011 zo dňa 24.08.201, repka ozimná v množstve 486,0 q

celková suma............................................................................23 328,- €
prílohy k faktúre:
medzinárodný nákladný list č. SK 0299310 zo dňa 24.08.2011
medzinárodný nákladný list č. SK 0299311 zo dňa 24.08.2011
dodací list č. 169 bez dátumu

dodací list č. 170 zo dňa 24.08.2011
splnomocnenie k prevzatiu tovaru.

Dňa 17.07.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď v predmetnej veci. Česká daňová
správa zistila, že uvedený daňový subjekt sa na adrese sídla nenachádza, so správcom dane

nekomunikujeanevykonávažiadnuekonomickúčinnosť.Naadresesídlaspoločnostisazistilinýdaňový
subjekt, ktorý vykonáva služby spojené s poskytnutím virtuálneho sídla.

Správca dane v záujme zachovávania práva a právom chránených záujmov daňového subjektu, ako i
záujmu štátu požiadal v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií maďarskú daňovú správu

o vykonanie preverenia reálneho nadobudnutia tovaru u maďarských daňových subjektov, ktorým ako
konečným odberateľom mal byť tovar dodaný. Preverenie sa týkalo tých daňových subjektov:

GRAINPEX Korlátolt Felelöségü Társaság, H-6000 Kecskemét, Széchényi tér 14, IČ DPH: HU22731586
a

SI-LÓ MILLSTONE - TRADE KFT, 1021 Budapest, Huvösvölgyi út 89, IČ DPH: HU23453980.

Správca dane vykonal ústne pojednávanie v zmysle pojednávanie v zmysle § 45 z. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len z. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov) vo veci

oboznámenia kontrolovaného daňového subjektu o zisteniach vyplývajúcich z výkonu daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. O tomto pojednávaní bola vyhotovená
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20369413/2015 dňa 15.06.2015. Správca dane na tomto ústnom
pojednávaní zdôraznil nevyhnutnosť preukázania reálneho dodania tovaru tak, ako sú deklarované v
daňovom doklade, čiže v deklarovanom rozsahu a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Daňový subjekt sa k obsahu uvedenej zápisnice vyjadril písomne - stanovisko k ústnemu pojednávaniu
č. 20369413/2015 dňa 15.07.2015 a je evidované pod č. 1165209.
Vo svojom vyjadrení kontrolovaný daňový subjekt nesúhlasil s konštatovaním správcu dane o
nepreukázaní reálnosti intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu odvolávajúc sa na

splnenie zákonom predpísaných náležitostí preukazovania podmienok oslobodenia od dane podľa § 43
ods. 5 z. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Kontrolovaný daňový
subjekt navrhol, aby správca dane ešte zabezpečil preverenie reálnosti vykonania prepravy tovaru u
prepravcov, ktorí ich vykonali podľa medzinárodných nákladových listov tvoriacich prílohy predmetných
faktúr.

Správca dane v záujme zachovávania práva a právom chránených záujmov daňového subjektu, ako i
záujmu štátu požiadal v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií maďarskú daňovú správu o
vykonanie preverenia reálnosti vykonanej prepravy tovaru u maďarských daňových subjektov, ktorí malivykonať prepravné služby spojené s dodaním tovaru pre konečných odberateľov na území Maďarskej
republiky.

Preverenie sa týkalo týchto daňových subjektov:
- SZABÓ Attila, 9132 Árpás, Szeder utca 2 (IČ DPH: HU47136830),
- ARPILOT Fuvarozó, Szolgáltató és kereskedelmi korlátolt felelöségíi társaság, 6440 Jánoshalma,
Mélykúti út 3 (IČ DPH: HUI3477307),
- EURO-CARGO-2000 KFT.9100 Tét, Györi u. 7 (IČ DPH: HU11615361).

Správca dane počas daňovej kontroly v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. f) z. č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov umožnil kontrolovanému daňovému
subjektu vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole
boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. O tomto pojednávaním bola dňa 15.03.2016 vyhotovená zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 102733466/2016.

Správca dane v súlade s § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov vykonal dňa 23.11.2016 ústne pojednávanie s daňovým subjektom
Poľnohospodárske družstvo Strekov, 941 37 Strekov, DIČ: 2020412669, IČ DPH: SK2020412669,
IČO: 00587184 vo veci prerokovania výsledkov dokazovania v prebiehajúcom vyrubovacom konaní na

základe rozhodnutia odvolacieho orgánu č. 103473704/2016 zo dňa 11.07.2016. Na tomto pojednávaní
správca dane podal informácie o výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré bolo vedené v zmysle
záverov odvolacieho orgánu podľa ktorých, správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a to
konkrétne tým, že nebol vypočutý konateľ spoločnosti TE go TE cz s. r. o.

Daňový subjekt sa k obsahu ústneho pojednávania vyjadril následne (všeobecné podanie pre finančnú
správu č. 6/13629179/2016 zo dňa 29.11.2016) a odmietol vyhlásenie daňového úradu o vyčerpaní
všetkých možností dokazovania vo veci.

Uvedenýmiprocesnýmiúkonmisprávcadanenezískalžiadnedôkazy,nazákladektorýchbybolomožné

konštatovať, že preprava tovaru podľa faktúr č. 185/2011 a 186/2011 pre odberateľa - príjemcu - TE go
TE cz s. r. o., Bořivojova 878/35,130 00 Praha 3 sa aj reálne uskutočnila.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

2. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.01.2017
žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil rozhodnutím č. 100347512/2017 zo dňa
23.07.2017. V odôvodnení vydaného rozhodnutia poukázal na to, že správca dane vykonal vo veci
postačujúce dokazovanie, pretože v danej veci je potrebné najskôr preukázať, či bol tovar uvedený
na predmetných faktúrach prepravený zo Slovenska do Českej republiky, a či odberateľ uvedený na

predmetných faktúrach priznal nadobudnutie tovaru od daňového subjektu. Z dôvodu, že sa jedná
o intrakomunitárnu dodávku, pri ktorej v danom prípade dochádza k prenosu daňovej povinnosti zo
slovenského platiteľa dane na českého platiteľa (tzn. že daň z pridanej hodnoty platí nadobúdateľ tovaru)
bolo potrebné primárne preukázať, že tovar bol prepravený z krajiny dodania do krajiny nadobudnutia
a či bol zdanený v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt predloženými

CMR dokladmi síce preukazoval a tvrdil, že osoby na CMR dokladoch uvedené (prepravcovia a ďalší
prijímatelia tovaru) tovar prepravili a dodali uvedeným maďarským spoločnostiam, ale táto skutočnosť
vierohodným spôsobom preukázaná nebola. Preukazovanie skutočností, komu český odberateľa ďalej
tovar dodal (akému maďarskému odberateľovi), je v danej veci druhoradé. Primárne je potrebné
preukázať, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu Českej republiky a bol dodaný

českému odberateľovi, na ktorého prešlo vlastnícke právo k tovaru. Skutočnosť, ako český odberateľ s
tovarom ďalej naložil, je na ňom.

Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí FR SR (1) zaviazal správcu dane vykonať ďalšie dokazovanie
- najmä vypočuť svedka T. B., čo správca dane vykonal. Medzinárodným dožiadaním získal vyššie

uvedené vyjadrenie svedka (konateľom TEgoTE cz, s.r.o. bol len „papierovo" a nič o obchodoch nevie).
Odvolací orgán v rozhodnutí FR SR (1) tiež konštatoval, že súhlasí s tvrdením správcu dane, že doklady
musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť
musia byť aj preukázané. Na splnenie zákonných podmienok nestačí len ich formálna deklarácia, tzn.predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Keďže správca dane spochybnil pravdivosť údajov
uvedených na predložených listinných dôkazoch, je aj na daňovom subjekte, aby preukázal uvedené
tvrdenia. Spôsob, akým to preukáže je na daňovom subjekte. Jednou z možností je preukázať tvrdené

skutočnosti v spolupráci so svojim odberateľom, pretože relevantným spôsobom, ich môže primárne
preukázať iba daňový subjekt a jeho odberateľ. Je to práve odberateľ ktorý musí potvrdiť pravdivosť
tvrdení uvedených na predmetných listinných dokladoch, t.j. či tovar od daňového subjektu skutočne/
fyzicky nadobudol. Svedecké výpovede ďalej uvedených prepravcov (ktorí potvrdili, príp. nepotvrdili
vykonanie prepravy s uvedenou komoditou z dôvodu ich nespolupráce so svojim správcom dane) sú

na základe uvedeného sekundárne. Odvolací orgán k uvedenému dodáva, že daňový subjekt ani vo
vyrubovacom konaní nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy (napr. listinné doklady, svedkov, ktorých
si v rámci jeho dôkaznej povinnosti môže zabezpečiť aj sám a pod.), ktorými by preukázal svoje tvrdenie.

Ako vyplýva z predmetných faktúr, daňový subjekt oslobodil od dane dodávku tovaru deklarovanú
pre českého odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. v § 43 určuje základné podmienky podmieňujúce

oslobodenie tovaru od dane. Prvou z nich je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľom je
platiteľ dane a odberateľom je osoba identifikovaná pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte
- túto podmienku daňový subjekt preukázal. Ďalšie podmienky - fyzickú prepravu tovaru z tuzemska do
iného členského štátu a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník na inú osobu preukázané neboli.
Daňový subjekt nepreukázal, že tovar bol prepravený zo Slovenska do Českej republiky a že dodávateľ

nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Spoločnosť TEgoTE cz, s.r.o. a jej konateľ T. B.
nepotvrdili nadobudnutie tovaru od daňového subjektu. Daňový subjekt, aby mohol uplatniť oslobodenie
od dane, musí splniť všetky zákonné podmienky vyplývajúce z § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. Keďže ich
nesplnil, tovar uvedený na predmetných faktúrach oslobodil od dane v rozpore so zákonom č. 222/2004
Z. z.

Daňový subjekt relevantnými dôkazmi nepreukázal, že tovar (repka olejná) uvedený na faktúrach č.
185/2011 v sume DPH 23 395,20 eura a č. 186/2011 v sume DPH 23 238,00 eur, obe z 24.08.2011
oslobodil od dane v súlade s ustanovením § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. a správca dane preto zdanil
tovar v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

3. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 26.04.2017 uviedol, že rozhodnutím žalovaného č. 100347512/2017
zo dňa 23.07.2017 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100013578/2017 zo dňa

03.01.2017, ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňované obdobie august 2011
a vyrubený rozdiel dane v sume 7 787,20 eura. V odôvodnení podanej žaloby ďalej poukázal na to,
že žalobca sa predmetnou žalobou domáha ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu žalovaného
č. 100347512/2017 zo dňa 23.07.2017 (nesprávny dátum), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra č. 100013578/2017 zo dňa 03.01.2017, nakoľko je toho názoru, že uvedené

rozhodnutie a konanie správcu dane predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia je v rozpore so
zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon
č. 222/2004 Z. z.“), ako i so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca podrobne rozpísal vo svojom
písomnom odvolaní zo dňa 17.05.2016, ktoré podal proti Rozhodnutiu Daňového úradu Nitra, pobočka
Nové Zámky č. 103035799/2016 zo dňa 29.04.2016 a v písomnom odvolaní zo dňa 24.01.2017,
ktoré podal proti Rozhodnutiu Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 100013578/2017 zo
dňa 03.01.2017 a v celom rozsahu sa pridržiava obsahu týchto odvolaní, hlavne poukazuje na to,

že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, nedostatočne zistil skutočnosti majúce vplyv na
správne určenie daňovej povinnosti žalobcu, zadovážené dôkazy nesprávne vyhodnotil a z toho dôvodu
nesprávne rozhodol tak, že vydal rozhodnutie, ktorým v zmysle ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 sume 7 787,20 EUR,
slovom sedemtisícsedemstoosemdesiat-sedem eur a dvadsať eurocentov.

Žalobca je toho názoru, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach a preto žiada
súd, aby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup žalovaného a správcu dane v
aplikácii vyššie uvedeného hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu.Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z faktúry č. 185/2011 zo dňa 24.08.2011 (v

rozhodnutí nesprávne uvedený dátum 24.08.201) a z faktúry č. 186/2011 zo dňa 24.08.2011 (v
rozhodnutí nesprávne uvedený dátum 24.08.201). Žalobca dodanie tovaru dokumentoval a deklaroval
zákonom predpísanými listinnými dôkazmi a to uvedenými faktúrami, prílohami k faktúram, ktoré boli:
medzinárodný nákladný list č. SK0299308 zo dňa 24.08.2011, medzinárodný nákladný list č. SK0299309
zo dňa 24.08.2011, medzinárodný nákladný list č. SK02993310 zo dňa 24.08.2011, medzinárodný

nákladný list č. SK0299311 zo dňa 24.08.2011, dodací list č. 167 zo dňa 24.08.2011, dodací list č. 168
zo dňa 24.08.2011, dodací list č. 169 bez dátumu, dodací list č. 170 zo dňa 24.08.2011, splnomocnenia
k prevzatiu tovaru.

V zmysle predložených dokladov žalobca je toho názoru, že z jeho strany boli vykonané v čase dodávky
tovaru všetky potrebné úkony k tomu, aby z jeho strany nebolo nič zanedbané a všetky dokumenty zo

strany kupujúcej spoločnosti TE go TE cz, s.r.o., boli deklarované vtom zmysle, že tovar bude kupujúcim
prepravený na územie Českej republiky.

Konštatovania a tvrdenia žalovaného podľa názoru žalobcu sú mylné a nevychádzajú z dokazovania a
zisteného skutkového stavu, nakoľko žalobca predložil žalovanému splnomocnenia opatrené pečiatkou

a podpisom odberateľa TE go TE cz s.r.o., v ktorých odberateľ čestne prehlásil, že dňa 24.08.2011
tovar bol vyvezený do Českej republiky. Ďalej čo sa týka nadobudnutia práva odberateľom nakladať s
tovarom ako vlastník tu žalobca poukazuje na ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo Je mu dodaný tovar odovzdaný. Táto skutočnosť,
t.j. dodanie tovaru žalobcom odberateľovi zo strany žalovaného spochybnená nebola. Ďalej žalovaný

nevykonal dostatočné dokazovanie v smere vypočutia svedka T. B., konateľa spoločnosti TE go TE cz
s.r.o., odberateľa, a uspokojil sa iba s jeho telefonátom a označil túto osobu za „bieleho koňa“.

Žalobca je toho názoru, že ani v minulosti ako i v súčasnosti z platnej legislatívy mu nevyplýva povinnosť
skúmať podnikateľskú činnosť a hospodárenie odberateľov, ani povinnosť kontrolovať účtovníctvo

obchodného partnera a ani povinnosť preverovať a dosledovať spôsob nakladania s tovarom zo strany
odberateľa, ktorý odovzdaním tovaru sa stane jeho vlastníkom.

Žalobca si nie je vedomý toho, že by svojím konaním umožnil, resp. spáchal podvodné konanie, na
základe ktorého by mu nemalo byť priznané oslobodenie dodanie tovaru od dane, táto skutočnosť sa

nepreukázala ani šetrením správcu dane.

IV. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

4. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného č. 100347512/2017 zo dňa 23.07.2017 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na
nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol vyhlásený dňa
11.12.2018.

5. Podľa § 119 ods. 1 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej

správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

6. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy
a môže sám vykonať dokazovanie, ak

a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.

7. Podľa § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

8. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, aka/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

9. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly u
žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

12. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

13. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

14. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

15. Podľa § 3 ods. 10 daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj

na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.

16. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

17. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

18. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

19. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.20. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

21. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo

správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h/ umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa

na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti a k výstupným dátam z týchto softvérov.

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (ďalej len zákon o DPH), právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová

povinnosť.

23.Podľa§49ods.2písm.a/zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/
alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr
v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak
do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na
odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa

odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné
zdaňovacieobdobiekalendárnehoroka,vktoromprávonaodpočítaniedanevzniklo,vykonáodpočítanie
dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,

v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých
zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie
záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského

štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje
rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení
na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou
pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal
odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred

dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je
povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.27. Podľa § 70 ods. 9 zákona o DPH, záznamy podľa odsekov 1 až 6 sa uchovávajú do konca
kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

28. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b/ elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek

elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e/ elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu,
neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako
spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k

dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

30. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil
aleboktorévyhotovilvjehomeneanajehoúčetodberateľalebotretiaosoba,aprijatéfaktúryvyhotovené
zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich

po roku, ktorého sa týkajú.

31. Správny súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca počas
daňovej kontroly nepredložil požadované doklady a neposkytol požadované informácie a vysvetlenia,
čím nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Nepreukázanie skutočnej realizácie

zdaniteľných obchodov za mesiac august 2011 prostredníctvom overiteľných dôkazov má za následok
nesplnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Uvedené podmienky sú
hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nemožno odpustiť,
pričom zákon ich preukázanie vyžaduje a dôkazné bremeno je v tomto prípade na daňovom subjekte, čo
vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. III. US 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Dokazovanie

zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemožno mu oprávnene uznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011.

Žalobca v posudzovanej veci jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil dôvodné
pochybnosti správcu dane o deklarovaných zdaniteľných plneniach, pri ktorých si uplatnil odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Správca dane v priebehu daňovej kontroly jasne uviedol, čo žiada od žalobcu
preukázať a označil doklady, ktoré môže na podporu svojich tvrdení predložiť. Žalobca však relevantným
spôsobom nepreukázal, že sa ním deklarovaný zdaniteľný obchod aj reálne uskutočnil. Nepredloženie

dôkazov zo strany daňového subjektu však nezbavuje správcu dane povinnosti zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie. O uvedené sa správca dane
pokúšal prostredníctvom iného správcu dane, ktorého žiadal o preverenie požadovaných skutočností.
V priebehu daňovej kontroly správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1
daňového poriadku a poskytol mu aj dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré by

mali vplyv na správne určenie dane, čo žalobca nevyužil a požadované doklady napriek výzve správcu
dane nepredložil. Správny súd nie je skutkovým súdom a na návrh účastníkov vykonáva dokazovanie
len za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správca dane
postupoval správne, keď žalobcovi rozhodnutím 03.01.2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 7 787,20 eura. Rovnako správny bol aj postup žalovaného,

keď odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane svojím rozhodnutím č. 100347512/2017 zo dňa
23.07.2017 potvrdil. Správny súd preto podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu

nevyplýva, že by žalovanému trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na
náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu
súd v predmetnej veci nezistil.

34. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.