Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/102/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207215280
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1207215280.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

MERUS, spol. s r.o., P. Pázmáňa 49/3, Šaľa 927 00, IČO: 36 548 464, zast.: AKAK s.r.o., Slowackého
56, Bratislava 821 04, proti žalovanému: SR v zastúpení Úrad geodézie, kartografie a katastra SR,
Chlumeckého 2, Bratislava 820 12, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 1.225.619,38 EUR (36.923.009,40
Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 663.878,38 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2007 domáhal zaplatenia sumy 36.923.009,40 Sk
(1.225.619,38 EUR) s prísl., titulom náhrady škody v dôsledku nezákonného postupu Katastrálneho
úradu v R..

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.7.2002, sa v rámci exekučného konania Ex/246/2002 voči povinnému

Hydrostav, a. s. Bratislava OZ Šaľa, uskutočnila na exekútorskom Ú. A.. Ľ. N. dražba nehnuteľnosti
vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor udelil príklep na dražbe žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť,
že príklep udelený na dražbe súdnym exekútorom podlieha schváleniu súdom, podal exekútor návrh
na schválenie príklepu na príslušný exekučný súd. Okresný súd v Šali uznesením č. k. 2Er/305/02-47
zo dňa 29.7.2002 príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe schválil. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.7.2002 a na základe uvedeného dňa 5.8.2002 správa katastra v Š. zapísala
záznamom Z1087/2002 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prospech žalobcu. Žalobca

predmetné nehnuteľnosti nadobudol za cenu stanovenú v dražobnej vyhláške vo výške 4.414.200,-
Sk. Dňa 27.3.2003 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako budúcim
kupujúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej

zmluvy. Podľa článku II. bod 1 predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu a uvedenej spoločnosti,
uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a to v priebehu mesiaca február
2004. Podľa bodu 2 tohto článku bolo dohodnuté, že spoločnosť M.I.R. s.r.o. je oprávnená doručiť

žalobcovivýzvunauzatvoreniekúpnejzmluvyajpreddohodnutoulehotouasúčasnepreukázaťfinančnú
hotovosť vo výške 10 mil. Sk a žalobca sa zaviazal uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu do 15 dní od doručenia
tejto výzvy. Podľa článku III. bola kúpna cena nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 20 mil. Sk. Podľa
článku IV. bodu 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušeniaktorejkoľvek zo zmluvne dohodnutých podmienok sa zaväzuje strana, ktorá podmienku porušila, zaplatiť
druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 20 mil. Sk a to bezodkladne po doručení výzvy
oprávnenej strane. Dňa 4.4.2003 podal generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie voči uzneseniu

OS Šaľa č. k. 2Er/305/02-47. Z dôvodu podaného mimoriadneho dovolania a tiež na základe výzvy
žalobcu zo dňa 25.4.2003 bol Dodatkom číslo 1 zo dňa 12.5.2003 doplnený článok IV. o bod 7 vyššie
uvedenej Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy so spoločnosťou M.I.R. s.r.o., podľa ktorého
sú si účastníci zmluvy povinný vydať všetko, čo si vzájomne plnili v prípade, ak Najvyšší súd SR
vyhovie mimoriadnemu dovolaniu. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.6.2003 sp. zn. M Cdo 10/03

mimoriadne dovolanie zamietol a žalobca bol naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Dňa
8.8.2003 voči záznamu Z 1087/2002 podala okresná prokurátorka v Šali protest z dôvodu porušenia
zákona o konkurze a vyrovnaní s tým, že zápis vlastníckeho práva nemal byť vykonaný. Správa
katastra v Š. protestu prokurátorky nevyhovela, a z toho dôvodu ho postúpila katastrálnemu úradu v R..
Katastrálny úrad v R. rozhodnutím zo dňa 16.10.2003 č. k. XXXX/XXXXX-X/Br protestu prokurátorky
vyhovel a zrušil záznam Z 1087/2002 zapísaný pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5.8.2002

v dôsledku čoho sa opätovne stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pôvodný vlastník Hydrostav
a.s. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.10.2003. Žalobca dňa 13.11.2003 podal
na Krajský súd v Nitre žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia
Katastrálneho úradu v R.. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 27.2.2004 č. k. 11S/74/2003-29 konanie
zastavil z dôvodu, že žaloba smerovala voči rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania

súdom. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.8.2004 sp. zn. 2Sž-o-
KS 114/2004 predmetné uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre, viazaný rozhodnutím NS SR zo dňa 15.12.2004 č. k. 11S/74/03-53 zrušil rozhodnutie
Katastrálneho úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.3.2005
a vykonateľnosť 21.3.2005. V dôsledku uvedenej skutočnosti, Katastrálny úrad v R. dňa 6.5.2005 vydal

rozhodnutie č. k. XXXX/XXXXX-XX/Br, ktorým protestu okresnej prokurátorky v Šali proti podanému
záznamu nevyhovel. Listom zo dňa 3.11.2003 žalobca oznámil spoločnosti M.I.R. s.r.o., že rozsudkom
NS SR bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuté. Dňa 9.12.2003 spoločnosť
M.I.R. s.r.o. v súlade s článkom II. bod 2 zmluvy doručila žalobcovi výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy k
predmetným nehnuteľnostiam a súčasne mu preukázala finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk výpisom

z účtu v banke. Žalobca listom zo dňa 23.12.2003 požiadal spoločnosť M.I.R s.r.o. o predĺženie lehoty
na uzavretie kúpnej zmluvy. Uvedená spoločnosť mu listom zo dňa 31.12.2003 oznámila, že trvá na
dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok, nakoľko mala za to, že uzatvorením Dodatku číslo 1 k
zmluve o budúcej kúpnej zmluve, v prípade mimoriadneho dovolania, mu už raz vyšla v ústrety. Listom
zo dňa 26.1.2004 táto spoločnosť vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty. V dôsledku

postupu katastrálneho úradu C. R., kedy žalobca sa musel domáhať svojho nároku súdnou cestou, bol
v katastri nehnuteľnosti stále zapísaný ako

výlučný vlastník Hydrostav a. s., celkovo po dobu cca 19 mesiacov. V dôsledku nezákonného postupu
Katastrálneho úradu v R., žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať svoje absolútne vlastnícke

práva k predmetným nehnuteľnostiam, a keďže nebol vlastníkom, nemohol tieto ani scudziť, tak ako
to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Žalobca teda z uvedeného dôvodu nemohol splniť
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla škoda spočívajúca
v rozdiele nadobúdacej ceny a zmluvne dohodnutej podľa zmluvy o budúcej zmluve - ušlý zisk
15.582.000,- Sk, zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 20 mil. Sk, nákladoch na rekonštrukciu kotolne

v sume 1.323.209,40 Sk, trovách súdneho konania v sume 4.000,- Sk a trovách právneho zastúpenia
v sume 10.000,- Sk, t.j. celkovo 36.923.009,40 Sk. Žalobca sa ako poškodený, podaním zo dňa
22.9.2005, v opravnom znení zo dňa 24.10.2005, domáhal u žalovaného žiadosťou, o predbežné
prerokovanie náhrady škody, ako príslušnom ústrednom orgáne. Žalovaný sa listom zo dňa 24.11.2005
č. LPO-4670/2005/Ba vyjadril k žiadosti žalobcu tak, že tejto nevyhovel. Dôvodom bolo konštatovanie,

žežalobcanadobudolpredmetnénehnuteľnostinazákladeuzneseniasúdu,t.j.zápisvlastníckehopráva
bol vykonaný záznamom na základe verejnej listiny. Záznam na tieto účely vyložil ako úkon, ktorý má
len evidenčné funkcie, a teda že je irelevantné, či vlastnícke právo na liste vlastníctva zapísané bolo,
resp. nebolo. Okrem uvedeného ďalším dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že žalobca
nepreukázal vznik škody. Dňa 20.3.2007 žalobca zaplatil spoločnosti Longstand Invest LLC sumu 20

mil. Sk, ako pohľadávku, ktorá bola tejto spoločnosti postúpená spoločnosťou M.I.R. s.r.o.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25Cb/102/2007-334 zo dňa 7.5.2013 súd konanie zastavil v časti o
zaplatenie istiny 13.242,- EUR a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný do trochdní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.212.377,38 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6 % ročne zo sumy 1.225.619,38 EUR od 22.9.2005 do 16.5.2012 a vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.212.377,38 EUR od 17.5.202 do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcu, povereného zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi žalobcom a spoločnosťou M.I.R., s.r.o., bola dňa 27.3.2003 uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej
zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť
kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, zapísaným na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra v Š.,
vedených na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X,
zast. plocha o výmere 59 m2, budova na tejto parcele, súp. č. XX, X garáže a umývarka so súp. č.
XXX na parc. č. XXXX/X, k. ú. Š., ku ktorej bola dňa 16.5.2003 uzavretý Dodatok č. 1. Zo zápisnice o

dražbe nehnuteľnosti EX 246/2002, spísanej súdnym exekútorom A.. Ľ. N. dňa 22.7.2002 vyplýva, že bol
žalobcovi ako vydražiteľovi udelený príklep na súbor nehnuteľností uvedený v bode 1. zápisnice. Ten bol
následne schválený uznesením Okresného súdu Šaľa č. k. 2ER 305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Generálny
prokurátor podal dňa 4.4.2003 proti tomuto uzneseniu mimoriadne dovolanie, ktoré bolo rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 10/03 zo dňa 24.6.2003 zamietnuté. Okresná prokurátorka v Šali

podala dňa 18.8.2003 pod č. Pd 3043/2003 Správe katastra v Š. „protest prokurátora“ proti zápisu
uznesenia Okresného súdu v Šali sp. zn. X E. XXX/XX-XX zo dňa 29.7.2003 záznamom Z 1087/02
vykonaného dňa

5.8.2002 pod položkou výkazu zmien 1162/02. Katastrálny úrad v R. rozhodnutím č. XXXX/XXXXX-

X/Br zo dňa 16.10.2003 protestu vyhovel a zrušil záznam Z XXXX/XXXX zapísaný pod položkou
výkazu zmien XXXX/XX dňa 5.8.2002. Toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podanej žaloby
zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004 a vec bola
vrátená Katastrálnemu úradu v R.. Následne Katastrálny úrad v R. rozhodnutím č. XXXXXXXXX-
XX/Br zo dňa 6.5.2005 protestu Okresnej prokurátorky v Šali zn. Pd 3034/2003 zo dňa 18.8.2003

nevyhovel.SpoločnosťM.I.R.,sr.o.vyzvalažalovanéholistomzodňa8.12.2003(opätovnelistomzodňa
31.12.2003) na uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam v lehote do 15 dní od jej doručenia. Následne
výzvou zo dňa 26.1.2004 žalovaného vyzvala na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000.000,-
Sk. Nakoniec listom zo dňa 16.6.2006 žalovanému oznámila, že pohľadávku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 20.000.000,- Sk z titulu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2003

postúpila spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC, so sídlom 1090 Vermont Avenue, N.W., Washington,
DC 20005, USA, a to dňom 7.6.2006, ktorá dňa 27.7.2006 žalovaného vyzvala na jej zaplatenie. Z
výpisu z účtu žalovaného zo dňa 20.3.2007 vyplýva, že v uvedený deň poukázal na účet spoločnosti
LONGSTAND INVEST LLC sumu 20.000.000,- Sk. Z Kúpnej zmluvy č. 4201 zo dňa 28.2.2007 uzavretej
medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o. vyplýva,

že žalobca predmetné nehnuteľnosti (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, stavba súp. Č. XX) predal za sumu 25.100.000,- Sk. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2011,
v znení Dodatku č. 1 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou HP centrum ESO
s.r.o. vyplýva, že žalobca nehnuteľnosť (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, stavby súp. Č. XXXX, XXXX, XXXX) predal za sumu 13.242,- EUR.

Žalobca žiadosťou zo dňa 22.9.2005, opravenou dňa 24.10.2005 požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný vyjadrením zo dňa 24.11.2005 žalobcovej žiadosti
nevyhovel.

Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 9.7.2013 uviedol, že spolu s kúpnou zmluvou, na ktorú poukazuje
žalovaný, bola medzi ním a spoločnosťou HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o. uzatvorená Zmluva
o leasingu nehnuteľnosti zo dňa 28.2.2007, kde žalobca vystupoval v pozícii leasingového nájomcu.
Predmetná zmluva bola uzatvorená z titulu potreby vykonania rekonštrukcie nehnuteľnosti. Preto, aby
bol žalobcovi poskytnutý leasing na nehnuteľnosti, musel tieto nehnuteľnosti najskôr kúpnou zmluvou

previesť na spoločnosť HVB Leasing Real Estate Bratislava, s.r.o., a to za kúpnu cenu uvedenú v kúpnej
zmluve vo výške 25.100.000,- Sk. Kúpna zmluva a zmluva o leasingu nehnuteľnosti boli uzatvorené v
totožný deň 28.2.2007. Z ustanovení Zmluvy o leasingu nehnuteľnosti je tiež zrejmé, že nový vlastník
nehnuteľnosti dal predmetné nehnuteľnosti do nájmu žalobcovi a to za nájomné vo výške 243.130,-Sk mesačne. Uhradené splátky nájomného za 12 rokov, resp. 144 mesiacov leasingu tak predstavujú
celkovo 35.010.720,- Sk spolu s príslušenstvom. Peňažné prostriedky, ktoré mal nadobudnúť žalobca
na základe Kúpnej zmluvy č. 4201, tak nepredstavujú žiadny majetkový prospech na strane žalobcu,

nakoľko tieto peňažné prostriedky žalobca nezískal, ale ich vracia kupujúcemu. Následne po uplynutí
doby nájmu a po splnení podmienok stanovených v zmluve o leasingu nehnuteľnosti, najmä po uhradení
jednotlivých splátok leasingu, môže žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť spätne za zostatkovú
cenu 1.000,- Sk. Z uvedeného je tak zrejmé, že na strane žalobcu neprišlo k získaniu žiadnych
peňažných prostriedkov, ale naopak žalobcovi, vznikla škoda nie len

v podobe ušlého zisku, ako aj v podobe nákladov na rekonštrukciu kotolne, ktoré reálne vynaložil, a
neobstoja tak tvrdenia žalovaného, že k vzniku škody na strane žalobcu neprišlo.

Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú,

nezákonné rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Najvyšší
súd SR v rozsudku zo dňa 29.3.2007 sp. zn. 3Cdo/32/2007 konštatoval, že vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ďalej konštatoval,
že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Z vyššie uvedeného rozsudku

vyplýva že, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, môže mať za
následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu takej škode, ktorá bola priamo
a nesprostredkovane spôsobená práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Ďalej dáva do pozornosti
súdu názor Najvyššieho súdu ČR, vyslovený v rozsudku zo dňa 11.12.2002 sp. zn. 22Cdo/981/2001,
že predávajúci v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy nemusí byť vlastníkom veci, zaväzuje sa len, že

ju kupujúcemu zaobstará resp. predá. Taktiež dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu
SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 3Cdob/142/2002, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je
vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie (pričom obidve zmluvné strany boli si tejto skutočnosti
vedomé), treba považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Ďalej
Najvyšší súd konštatoval, že funkciou či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril

predmet kúpi - umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa § 588 Obč. zák. na základe už uzatvorenej
kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na
prevzatie, ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo k predmetu
kúpy nie okamihom uzatvorenej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade nehnuteľnej veci, vkladom
do katastra nehnuteľnosti. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva predchádza

uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predávajúci tak v dobe uzatvorenia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom,
ňou sa len zaväzuje, že ju kupujúcemu zaobstará, resp. predá. Tvrdenie žalobcu, že z dôvodu, kedy
nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a tieto nemohol ani scudziť, nemá oporu v príslušných
právnych predpisoch. Postup katastrálneho úradu nebránil tomu, aby si žalobca mohol splniť svoju
povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve, a to povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, preto nie je

daná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným postupom katastrálneho úradu a škodou, ktorej
náhrady sa žalobca domáha. Ani tvrdenie žalobcu, že zrušením záznamu sa obnovuje vlastnícke právo
právneho predchodcu subjektu, ktorý bol zrušeným záznamom zapísaný do katastra nehnuteľnosti
ako vlastník, nemá oporu v príslušnom právnom predpise. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona,
záznam je úkon správy katastra, plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani

zánik práv k nehnuteľnostiam. Vykonanie záznamu nespôsobilo vznik vlastníckeho práva žalobcu
predmetným nehnuteľnostiam, tak ako zrušenie záznamu nespôsobilo zánik vlastníckeho práva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný tak ako je označený v žalobe má spôsobilosť byť účastníkom
konania. Podaním zo dňa 3.11.2008 žalobca neodstránil nedostatok žalovaného, ale označuje za
žalovaného iný subjekt, a to štát, pričom je zrejmé, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a štát sú

dva samostatné právne subjekty, ktoré majú spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalovaný poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/87/98, v ktorom vyslovil, že v sporových konaniach,
ktoré môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol
žalobcom v žalobe

označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Nesprávne určenie okruhu účastníkov
v sporovom konaní nemôže súd odstrániť s úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu
poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Občianske súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom orgánom štátu je sporové konanie, ktoré sa môže začať len na návrh, vzhľadom k čomu zaúčastníkov takéhoto konania možno považovať len subjekty, ktoré žalobca označil ako žalovaných v
žalobe. Ak žalobca v žalobe neoznačí za účastníka konania štát, nemožno za účastníka konania štát
považovať, a to ani napriek k tomu, že sa ho takéto konanie týka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

nie je v spore pasívne vecne legitimovaný žiada žalobu zamietnuť.

V ďalšom vyjadrení zo dňa 5.3.2013 ďalej doplnil, že zo spisu správy katastra č. C. vyplýva, že žalobca
kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.2007, ktorú uzatvoril so spoločnosťou HVB Leasing Real Estate Bratislava,
s.r.o. previedol nehnuteľnosti, ktorých prevod bol predmetom zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou M.I.R. s.r.o. dňa 27.3.2003. Keďže kúpna cena v kúpnej
zmluve zo dňa 28.2.2007 bola dojednaná vo výške 25.100.000,- Sk, nárok žalobcu na náhradu škody
v podobe ušlého zisku vo výške 15.585.800,- Sk, ktorú žalobca určil ako rozdiel medzi nadobúdacou
cenou a cenou zmluvne dohodnutou podľa zmluvy o budúcej zmluve vo výške 20 mil. Sk, nie je dôvodný.
Rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou, za ktorú žalobca predmetné nehnuteľnosti predal, je totiž
viac ako 20 mil. Sk, t.j. viac ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou zmluvne dohodnutou

podľa zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.3.2003. Predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa
28.2.2007 boli pozemky evidované v katastri nehnuteľnosti ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX katastrálne územie Š. a stavba súpisné číslo XX postavená na
pozemku evidované v katastri nehnuteľnosti ako parcela č. XXXX/XX. Uvedené pozemky boli vytvorené
z pozemku evidovaného ako parcela č. XXXX/X katastrálne územie Š., ktorý žalobca nadobudol

dražbou. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nákladov na rekonštrukciu kotolne, tento nie je dôvodný,
keďže vykonaním rekonštrukcie kotolne žalobca zhodnotil príslušnú budovu a následne ju predal takto
zhodnotenú, pričom aj po započítaní nákladov na rekonštrukciu kotolne možno konštatovať, že kúpna
cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 28.2.2007 prevyšuje kúpnu cenu dohodnutú v zmluve o budúcej
zmluve zo dňa 27.3.2003 vrátane prípadnej úhrady nákladov na rekonštrukciu zo strany spoločnosti

M.I.R. s.r.o. Vzhľadom k tejto skutočnosti ani náklady na rekonštrukciu kotolne nemožno považovať za
škodu.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov
a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí
tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola vo výške
1 % ročne.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nezákonného

postupu Katastrálneho úradu v R., ktorým mu znemožnil po dobu 19 mesiacov, t.j. od 16.10.2003 do
6.5.2005, vykonávať absolútne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako parc.
č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 59 m2 a
budova na tejto parcele súp. Č. XX, X garáže a umývarka so súp. Č. XXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne
územie Š., a z dôvodu, že nebol ich vlastníkom, nemohol tieto ani scudziť tak, ako bolo dohodnuté v
zmysle záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 27.3.2003 so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako

budúcim kupujúcim.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 - § 17 zákona (špecifickou
súčasťou bola zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) bola
objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nebolo možné zbaviť a ktorá

bola založená na súčasnom splnení troch podmienok a to : 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Prvotnou podmienkou
bola teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo
právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych
subjektov. Podľa § 4 zákona bolo nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo

bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo

zmenené. O vzťah príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia,
t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo
preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zo strany Katastrálne úradu C. R. došlo k
nezákonnému vydaniu rozhodnutia zo dňa 16.10.2003 č. XXXX/XXXXX-X/Br, ktoré bolo zrušené
rozsudkom Krajského súdu v R. sp. Zn. 11 S 74/03 zo dňa 15.12.2004. K rajský súd v odôvodnení
predmetného rozsudku konštatoval, že „ vychádzajúc z ust. § 14a ods. 1 Zákona o konkurze

a vyrovnaní v danom prípade jednoznačne vyplýva, že udelený príklep pri dražbe v rámci
exekučného konania bol dňa 22.7.2002, a jeho schválenie súdom bolo jednoznačne pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu (dňa 30.7.2002). Súd tento príklep schválil uznesením dňa 29.7.2002
podľa Exekučného poriadku. Žalobca ako vydražiteľ predmetných nehnuteľností sa stal vlastníkom
vydražených nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Keďže schválenie príklepu a vyhlásenie konkurzu

sa stalo takmer v jeden deň, Okresný súd v Šali už nemohol rozhodovať o príklepe na návrh správcu,
ktorý sa stal účastníkom exekučného konania, ale iba na návrh vydražiteľa, t.j. žalobcu, ktorý ho
jednoznačne konkludentným prejavom dal. Z ust. § 14a ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva,
že po schválení príklepu súdom sa podstata vydá správcovi. S poukazom na § 14 ods. 1 písm. d/
Zákona o konkurze a vyrovnaní súd je toho názoru, že katastrálne konanie nebolo potrebné prerušiť,

keďže tam už bola poznámka v zmysle § 39 ods. 1 katastrálneho zákona a v danom prípade vydražené
nehnuteľnosti už nepatrili do podstaty úpadcu dlžníka. Žalovaný, resp. Správa katastra pochybila v tom,
že vzhľadom na poznámku podľa § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona mal realizovať zmenu vlastníckeho
práva na základe uznesenia Okresného súdu zo dňa 29.7.2002 do katastra nehnuteľností až na návrh
správcukonkurznejpodstatyúpadcu,keďžetentovlastníckeprávožalobcuakovydražiteľavexekučnom

konaní vedenom na majetok úpadcu HYDROSTAV a,s. Bratislava uznáva, čo žalobca doložil písomným
vyhlásením správcu konkurznej podstaty zo dňa 23.10.2003, čo vyplýva i z ust. § 14 ods. 5 ZoKV
(konania prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d/ cit. Zákona). Pokiaľ žalovaný dospel k zhodnému záveru,
ako je uvedený v proteste prokurátora, správne mal jedným rozhodnutím vyhovieť protestu a druhým
samostatným rozhodnutím mal zrušiť záznam prvostupňového katastrálneho orgánu zo dňa 5.8.2002 a

vec mu vrátiť na ďalšie konanie s právnym názorom na postup podľa § 14 ods. 5 ZoKV. Z týchto dôvodov
súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 1 písm. a/
OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“Ďalej mal súd preukázané, že žalobca ako vydražiteľ nehnuteľností sa dostal v čase trvania zmluvy
o budúcej zmluve do situácie, že nemohol druhej zmluvnej strane zabezpečiť plnenie z tejto zmluvy
(uzavretie kúpnej zmluvy). Jeho nemožnosť plnenia bola spôsobená právnou prekážkou, ktorú sám

nespôsobil. Tým, že došlo k zrušeniu záznamu Z 1087/2002 zapísaného pod položkou výkazu zmien
1162/02 dňa 5.8.2002, opätovne sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností ich pôvodný vlastník, a to
spoločnosť HYDROSTAV a.s. Uvedená skutočnosť bola spôsobená správnym orgánom štátu, ktorý
podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre použil v správnom konaní taký nesprávny úradný postup, v
dôsledku ktorého vydal správny orgán nezákonné rozhodnutie, ktoré potom musel súd zrušiť. Jedným

z dôsledkov nezákonného rozhodnutia a jeho zrušenia rozhodnutím Krajského súdu v Nitre bola
aj nemožnosť plnenia zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorú mal žalobca uzavretú so
spoločnosťou M.I.R. s.r.o. Žalobca nemohol uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu (po tom,

ako bol na to vyzvaný oprávnenou zmluvnou stranou), nakoľko nebol v tom čase zapísaný ako vlastník
týchto nehnuteľností. Z porušenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, žalobca musel uhradiť zmluvnú

pokutu vo výške 20.000.000,- Sk (663.878,38 EUR), ktorá bola dohodnutá v čl. IV. ods. 2. Zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Zaplatením dojednanej zmluvnej pokuty došlo k reálnemu zmenšeniu
majetku žalobcu.

V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia

orgánu štátu, ktoré bolo vydané na základe nezákonného postupu správneho orgánu, rovnako bol
preukázaný vznik škody, ktorá žalobcovi v dôsledku tohto postupu správneho orgánu vo forme skutočnej
škodyvzniklatým,ženemoholuplatniťsvojevlastníckeprávonakladaťspredmetnýminehnuteľnosťami.
Rovnako bola v konaní preukázaná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody, keďže práve v dôsledku nezapísania vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam

na list vlastníctva nemohol uzavrieť kúpnu zmluvu a musel tak zaplatiť zmluvnú pokutu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považuje nárok žalobcu na náhradu škody za zaplatenú zmluvnú
pokutu za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 663.878,38 EUR.

Časom splnenia záväzku nahradiť škodu je prvý deň po tom, kedy poškodený požiadal škodcu o

splnenie. Z toho vyplýva, že škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody zásadne vtedy,
keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho poškodený požiadal o splnenie. Od tohto dňa, od
ktorého je škodca v omeškaní, môže poškodený požadovať aj úroky z omeškania.

Je nesporné, že odporca je so zaplatením tejto priznanej sumy v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo

právo požadovať úrok z omeškania. Súd s prihliadnutím na uvedené navrhovateľovi priznal úrok z
omeškania z prisúdenej sumy vo výške 9 % ročne od 19.5.2009 do zaplatenia a v presahujúcej časti
príslušenstva návrh zamietol. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie možno považovať až samotnú žalobu
(keďže zaslanie skoršej výzvy nebolo preukázané). Žaloba bola žalovanému doručovaná spolu s
predvolaním na prvý termín pojednávania, súdu sa však nevrátila doručenka. Žalovaný sa však k žalobe

písomne vyjadril dňa 18.5.2009, z čoho možno logicky dôvodiť, že najneskôr v tento deň mu bola žaloba
doručená. Nasledujúcim dňom, t.j. 19.5.2009, sa žalovaný dostal do meškania.

Žalobca si ďalej uplatnil aj nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 15.585.800,-
Sk (517.353,78 EUR) ako rozdiel medzi cenou 20.000.000,- Sk, za ktorú mal nehnuteľnosti predať a

nadobúdacou cenou 4.414.200,- Sk, v priebehu konania zníženú o sumu 13.242,- EUR v dôsledku
predaja časti nehnuteľnosti, škodu v podobe nákladov na rekonšrukciu kotolne v sume 1.323.209,40 Sk
(43.922,51 EUR), škodu v podobe trov súdneho konania v sume 4.000,- Sk (132,78 EUR) a škodu v
podobe trov právneho zastúpenia v sume 10.000,- Sk (331,94 EUR). V týchto častiach súd nepovažuje
nárok žalobcu za dôvodný. Predmetné nehnuteľnosti boli žalobcom odpredané za vyššiu kúpnu cenu,

ako mal dohodnutú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, preto k vzniku ušlého zisku dôjsť nemohlo.
Náklady, ktoré žalobca investoval do rekonšrukcie nehnuteľnosti mali za následok zvýšenie jej hodnoty,
ktorá sa zákonite musela prejaviť v zvýšení kúpnej ceny za jej predaj a mali by tak byť pokryté v rámci
takto zvýšenej ceny. Zaplatenie trov konania (zrejme v súvislosti so žalobou o preskúmanie rozhodnutia)
žalobca jednak nepreukázal a v konečnom dôsledku mu

tieto trovy boli priznané rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní 11 S 74/03. S prihliadnutím na
uvedené skutočnosti súd v týchto častiach zamietol.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, nakoľko pomer ich úspechu a neúspechu v konaní bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.