Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8T/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010162
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8518010162.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca Mgr. Vladimír Gurka, na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2018

v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. M. V. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3
písm. b/ Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. V., nar. X.X.XXXX v B. C., trvale bytom K. XXX, okres B. C.

j e v i n n ý , že

dňa 6.2.2018 v čase okolo 13.57 hod. v lesnom poraste zvanom „Lazy“ nachádzajúcom sa na parcele č.
KN-E XXXX zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území obce K., okres B. C., patriacom do lesného
pôdneho fondu, ktorého vlastníkom je spoločnosť Wood Services International, k.s., Ponícka cesta 117,
Poníky, IČO: 46 429 611 si bez povolenia na výrub a ťažbu dreva prisvojil 1 ks drevnej hmoty druhu
smrek obyčajný /Picea abies/ o stredovom priemere 0,07 m a dĺžke 10 m v hodnote 0,78 eur, ktorý
vyrúbal v lesnom poraste, čím spoločnosti Wood Services International, k.s., Ponícka cesta 117, Poníky,

IČO: 46 429 611 spôsobil škodu vo výške 0,78 eur, pričom uvedeného skutku sa dopustil aj napriek
tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 8T/14/2017 zo dňa 7.8.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2017 bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov
a ktorého výkon bol odsúdenému podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 12
mesiacov do 23.9.2018,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného
pôdneho fondu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b / Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 6 /šesť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného M. V. obžalobu pre skutok,
ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

2. Súd uznal obžalovaného vinným z tohto skutku trestným rozkazom zo dňa 4.7.2018 a uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so zaradením obžalovaného na
jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

3. Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor, na ktorom trval aj po otvorení
hlavného pojednávania. Namietol v prvom rade, že je potrebné skúmať, či nie je na mieste aplikácia tzv.
materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Gramatickým a systematickým výkladom
dospel k záveru, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona má vo svojej podstate ako

obligatórny znak skutkovej podstaty aj závažnosť v podobe materiálneho korektívu. Stupeň závažnosti je
preto povinným znakom, ktorý je v zmysle § 119 ods. 1 písm. a) Tr. zákona predmetom dokazovania ako
všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na
následky činu, keď došlo k výrubu len jedného kusa drevnej hmoty, nepatrnej škode vo výške 0,78 eur a
nedošlo k poškodeniu iných porastov, živočíchov, či rastlín. Pohnútkou pre trestný čin bolo zabezpečenie

základných životných potrieb, pričom mu z dôvodu jeho tiesnivej situácie neostávalo nič iné, ako vyrúbať
jeden kus drevnej hmoty. Navrhol prihliadať aj na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona
a namietol, že nemožno prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože
predchádzajúce odsúdenie tvorí znak skutkovej podstaty trestného činu podľa § 213 ods. 3 písm. b/
Tr. zákona. Ak by súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe je potrebné posúdiť ako prečin,

poukázal na to, že trest odňatia slobody je najprísnejším trestom, preto ho je nutné považovať za tzv.
ultima ratio, ktorý by mal byť ukladaný najmä pri závažných činoch. Navrhol preto uložiť iný alternatívny
trest, ako napr. domáce väzenie, príp. trest povinnej práce, ktoré postačujú na jeho nápravu. Aj keď
skutok spáchal v skúšobnej dobe, ustanovenie §-u 49 ods. 2 Tr. poriadku nie je možné chápať ako príkaz
na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného

prípustného druhu trestu.

4. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2018 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného zákona, teda že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Súd po preskúmaní
jeho vyhlásenia toto prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal

spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

5. Súd po vykonanom dokazovaní odborným vyjadrením k výške spôsobenej škody, správou Obce
Kolačkov, trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/14/2017 zo dňa 7.8.2017,
správou mediačného a probačného úradníka, odpoveďami na lustrácie v databáze súdov, v GP, v odpise

z registra trestov a v registri priestupkov dospel k nasledovným záverom:

6. Obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto konania, v skúšobnej dobe uloženej mu
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduStaráĽubovňasp.zn.8T/14/2017zodňa7.8.2017,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 22.9.2017. Týmto trestným rozkazom bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona (skutok spáchaný 26.1.2017, kedy si prisvojil 1 ks drevnej hmoty z lesného
pôdneho fondu) a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona (skutok spáchaný
dňa 24.2.2017, ktorým si z jedného rodinného domu prisvojil fúrik a následne zo susedného domu na
klátiky naštiepanú drevnú hmotu). Okrem toho z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol
odsúdený aj trestným rozkazom v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.

zn. 1T/90/2015 za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu boluložený trest odňatia slobody v trvaní 100 hodín, ktorý obžalovaný vykonal a hľadí sa na neho, akoby
nebol odsúdený. Okrem toho bol obžalovaný uznaný vinným aj z priestupku, ktorého sa dopustil dňa
24.5.2015 krádežou 1 ks drevnej hmoty v hodnote 2,70 eur, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške

10 eur. Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, obec neeviduje žiaden priestupok alebo
správny delikt voči menovanému a nebol riešený komisiou pre verejný poriadok.

7. Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči zopakoval argumentáciu z odporu
a navrhol prihliadať na skutočnosť, že sa obžalovaný ku skutku priznal a skutok oľutoval, na závažnosť

prečinu a poľahčujúce okolnosti. K dvom predchádzajúcim odsúdeniam obžalovaného uviedol, že je
potrebné zohľadniť, že tieto boli nižšej závažnosti. V súlade so zásadou proporcionality je postačujúci aj
trest povinnej práce. Keďže prvý trest povinnej práce zrejme vzhľadom na jeho rozsah nemal dostatočne
výchovný vplyv, navrhol uložiť tento trest vo vyššej výmere. Ak by súd dospel k záveru, že je potrebné
uložiť trest odňatia slobody, požiadal o zváženie aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný svoj
skutok v záverečnej reči oľutoval. Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať vinným zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej
polovice zákonom stanovenej trestnej sadzby a zaradiť ho na výkon trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

8. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku

kladeného mu za vinu, súd ho uznal vinným zo skutku uvedeného v obžalobe. K námietke týkajúcej
sa závažnosti spáchaného prečinu a potrebe zohľadniť tzv. materiálny korektív je potrebné uviesť, že
obžalovaný naplnil všetky formálne aj materiálne znaky trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. d/ a ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Je pravdou, že následok prečinu, ktorého sa dopustil obžalovaný
čisto z pohľadu spôsobenej škody je nepatrný. Na druhej strane pri posudzovaní splnenia podmienok

upravených v § 10 ods. 2 Tr. zákona je potrebné skúmať aj ďalšie skutočnosti. Je nepochybné, že
obžalovaný sa skutku dopustil úmyselne v snahe prisvojiť si drevnú hmotu, pričom vedel, že sa dopúšťa
trestnej činnosti, keďže sa v minulosti dopustil rovnakého prečinu (asi rok a mesiac pred skutkom, ktorý
je prejednávaný v tomto konaní), pričom od právoplatnosti trestného rozkazu za predchádzajúci rovnaký
prečin do spáchania ďalšieho skutku obžalovaného, ktorý je predmetom tohto konania, uplynulo obdobie

iba 4,5 mesiaca. Je pritom zrejmé, že obžalovaný si minimálne za posledné 3 roky zabezpečuje drevo
aj protiprávnou činnosťou (či už trestnými činmi alebo priestupkami). Konanie obžalovaného je pritom
posudzované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, čiže podľa kvalifikovanej skutkovej
podstaty, ktorá obsahuje určité okolnosti, ktoré zvyšujú závažnosť páchanej trestnej činnosti (v danom
prípade z dôvodu recidívy). Za týchto okolností súd dospel k záveru, že neprichádza do úvahy aplikácia

§ 10 ods. 2 Tr. zákona a skutok obžalovaného je potrebné posúdiť ako prečin.

9. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil zásady pre ukladanie trestu, ktoré sú
upravené v § 34 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Je pravdou, že trest odňatia slobody spojený s jeho
výkonom je najprísnejším trestom. Takisto súd súhlasí s názorom obhajcu obžalovaného, že spáchanie

trestného činu v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia nemusí automaticky znamenať uloženie
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Nadruhejstranepozohľadnenívyššieuvedenýchskutočností
zistených v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky
na jeho uloženie. Obžalovaný za posledné tri roky bol trikrát uznaný vinným z úmyselnej trestnej činnosti,
pričom išlo o individuálnu recidívu (dvakrát porušovanie domovej slobody, pričom z tohto jeden krát si

prisvojil aj drevnú hmotu a dvakrát krádež drevnej hmoty) a raz zo spáchania priestupku. Obžalovanému
bol za prvý prečin uložený trest povinnej práce. Týmto trestom bola zohľadnená skutočnosť, že dovtedy
nebol odsúdený za trestný čin. Toto odsúdenie a uložený trest zrejme neboli dostatočné na nápravu
obžalovaného, keďže po približne roku a pol od právoplatnosti trestného rozkazu tunajšieho súdu
sp. zn. 1T 90/2015 sa obžalovaný dopustil znova porušovania domovej slobody, ktorým si zároveň

prisvojil drevnú hmotu z dvora jedného z obyvateľov obce, v ktorej býva a zároveň krátko predtým si
prisvojil aj drevnú hmotu z lesného fondu. Ani druhé odsúdenie a uloženie už podmienečného trestu
odňatia slobody zrejme nemalo dostatočný výchovný vplyv na obžalovaného, keďže už po 4,5 mesiaci
od právoplatnosti druhého odsúdenia sa znova dopustil rovnakého trestného činu krádeže. Aj keby
obžalovaný žil v tiesnivých pomeroch, nie je možné akceptovať jeho (v poslednom čase v podstate

pravidelne sa opakujúcu) trestnú činnosť alebo páchanie priestupkov, ktorou si zabezpečuje drevo
na kúrenie. Obžalovaný je v produktívnom veku, kedy by si mohol na drevo buď zarobiť alebo si ho
zabezpečiť svojpomocne po súhlase vlastníka lesa (napr. za výpomoc v lese, keďže obžalovaný je
nezamestnaný a zdržiava sa doma). Javí sa teda, že do značnej miery si prípadné tiesnivé pomeryspôsobuje samotný obžalovaný svojou nečinnosťou. Vzhľadom na túto skutočnosť ani jeho obrana,
že išlo o zabezpečenie životných potrieb, neobstojí. Spôsobený následok spáchaného prečinu je
síce z pohľadu finančného vyjadrenia nepatrný, len táto skutočnosť však nepostačuje na uloženie

alternatívneho trestu, najmä ak súd zohľadní vyššie popísané skutočnosti. Trestný krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona nevyžaduje naplnenie pojmového znaku škody, teda ak by aj vzniknutá
škoda bola nepatrná, nemení to nič na tom, že pri splnení všetkých ostatných pojmových znakov tohto
trestnéhočinudochádzakjehospáchaniu.Kodstráneniuškodyakopojmovéhoznakupritomtotrestnom
čine bolo pristúpené v záujme ochrany lesného fondu, keďže podobnými konaniami, ktoré sú z pohľadu

spôsobenéhonásledkuvoformeškodyprijednomskutkuvpodstatenepatrné,aleopakovanýmvýrubom
alebo prisvojovaním si drevnej hmoty viacerými páchateľmi dochádzalo a dochádza k narúšaniu lesného
fondu vo väčšej miere. Vychádzajúc z týchto úvah súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti pred páchateľom a na jeho prevýchovu nepostačuje uloženie niektorého z alternatívnych
trestov, keďže trest povinnej práce už bol obžalovanému uložený a zrejme nepostačoval na to, aby sa
obžalovaný nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti a trest domáceho väzenia súd považuje za nedostatočný

a neúčelný, keďže obžalovaný je nezamestnaný a doma sa zdržiava v podstate celý čas. Súd preto
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody.

10. V zmysle § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona je páchateľovi tohto prečinu možné uložiť trest odňatia
slobody na 6 mesiacov až 3 roky. U obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností podľa §

36 písm. l/ a n/ Trestného zákona pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Horná hranica trestnej
sadzby sa v takom prípade v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje o jednu tretinu, t.j. obžalovanému
po úprave trestnej sadzby je možné uložiť trest odňatia slobody na 6 až 28 mesiacov. Súd vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, najmä vzhľadom na recidívu obžalovaného, ktorý bol predchádzajúcimi
miernejšími trestami upozornený na protiprávnosť svojho konania a skutok spáchal v krátkej dobe

od právoplatnosti predchádzajúceho odsúdenia, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Tr. zákona. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý žije
sám a na ostatné okolnosti upravené v § 34 ods. 4 Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje za dostatočný na ochranu spoločnosti,
ako aj nápravu obžalovaného. Keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd
ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak

urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jejeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.