Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/116/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200673
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200673.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746,
960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP
37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101548744/2018 zo dňa 10.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101548744/2018 zo dňa 10. augusta
2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č.
100157350/2018 zo dňa 17. januára 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa
na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej
správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za zdaňovacie obdobie január - december 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený
Protokol č. 100566825/2017 zo dňa 04.04.2017. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol žalobcovi
doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06.04.2017.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100157350/2018 zo dňa 17.01.2018
vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 13.074,33 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2014. Správca dane uviedol, že daň vyrubená daňovým priznaním,
doručeným dňa 24.04.2014, bola vo výške 1.532,62 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom
konaní predstavovala 14.606,92 Eur a rozdiel dane tak predstavuje sumu 13.074,30 Eur.

3. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom ISS Facility Services, spol. s r. o., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 31 345 212 (ďalej
len „ISS Facility Services, spol. s r. o.“), ktorých predmetom bolo dodanie rôznych prác. Išlo o nasledujúce
faktúry:
- č. F145019066, interné č. 14/164, dátum dodania 02.03.2014, základ dane v sume 3 762,- Eur,
20 % DPH 752,40 Eur, celkom 4 514,40 Eur,
- č. F145019069, interné č. 14/165, dátum dodania 09.03.2014, základ dane v sume 4 086,- Eur, 20 %
DPH 817,20 Eur, celkom 4 903,20 Eur,

- č. F145019071, interné č. 14/166, dátum dodania 15.03.2014, základ dane v sume 4 095,- Eur, 20
% DPH 819,- Eur, celkom 4 914,- Eur,
- č. F145019078, interné č. 14/167, dátum dodania 20.03.2014, základ dane v sume 4 092,- Eur,
20 % DPH 818,40 Eur, celkom 4 910,- Eur,
- č. F145019079, interné č. 14/168, dátum dodania 24.03.2014, základ dane v sume 2 288,- Eur,
20 % DPH 457,60 Eur, celkom 2 745,60 Eur.

4. Správca dane neuznal taktiež odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej deklarovaným
dodávateľom Pavlom Kontúrom, Partizánska cesta 1667/52, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 989 561,
DIČ: 1030243610, IČ DPH: SK 1030243610. Konkrétne išlo o faktúru č. 5, interné číslo faktúry 14/162,
dátum dodania/vyhotovenia 31.03.2014, základ dane 46.806,-Eur, 20% DPH 9 361,20 Eur, spolu 56
167,20 Eur.

5. Taktiež neuznal odpočítanie DPH z nákupu hnuteľného majetku :
- TV stolík 1087025301, nákup bol zaúčtovaný pokladničným dokladom č. V/104 zo dňa 31.03.2014
(časť) - materiál, na základe dokladu z registračnej pokladnice od dodávateľa Mobelix Sk, s.r.o.,
Rožňavská 32, Bratislava, IČO: 35 903 414, prevádzka Zvolenská cesta, Banská Bystrica, základ dane
115,83 Eur, DPH 23,17 Eur,
- posteľ - 1ks, nákup bol zaúčtovaný pokladničným dokladom č. V/107 zo dňa 31.03.2014 - materiál,
na základe dokladu z registračnej pokladnice od dodávateľa ART nábytok, s.r.o., Nábrežie mládeže 79,
Nitra, IČO: 36 04 169, prevádzka Námestie SNP č. 2497, Zvolen, základ dane 126,67 Eur, DPH 25,33
Eur.

6. Správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“).

7. Správca dane poukázal na to, že osoba oprávnená konať za deklarovaného dodávateľa ISS Facility
Services, spol. s r.o., poprela vystavenie odberateľských faktúr, aj akúkoľvek spoluprácu so žalobcom v
roku 2014, poprela aj to, že by podpis na faktúrach bol podpisom osoby oprávnenej faktúry vystavovať
a podpisovať za spoločnosť ISS Facility Services, spol. s r. o.

8. Podľa správcu dane žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi XX. VočiT. neuniesol dôkazné
bremeno, že deklarovaná obchodná transakcia sa realizovala žalobcom tvrdeným spôsobom, pretože
správcovi dane sa s deklarovaným dodávateľom nepodarilo skontaktovať a nepodarilo sa preveriť
obchodnú transakciu mimo účtovných a daňových dokladov žalobcu.

9. Správca dane zároveň uviedol, že bola vykonaná fyzická ohliadka priestorov areálu žalobcu, z ktorej
bolo zrejmé, že práce, ktoré mali byť dodané, boli vykonané, ale podľa správcu dane nebolo preukázané
dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa predložením účtovných a daňových dokladov za príslušné
zdaňovacie obdobie, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane.

10. Pokiaľ išlo o nákup hnuteľného majetku, tento sa nenachádzal v Zozname drobného majetku
za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý bol žalobcom správcovi dane predložený. Ani iným
spôsobom sa nepreukázalo, že by tento majetok mal žalobca vo svojom areáli a používal ho na účely
svojho podnikania.

11. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101548744/2018 zo dňa 10.08.2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

12. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné z dôvodu neúplne zisteného
skutkového stavu, nesprávne zisteného skutkového stavu a ďalej z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci.

13. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a uviedol, že správca dane mal pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov (faktúr), ktoré
predložil daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody

boli uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej
faktúry iba predložením faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Dôkazné bremeno je preto na strane daňového subjektu a
správca dane vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt.

14. Poukázal aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09, ako aj na závery
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011. Podľa žalovaného nepostačovalo,
ak žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, pretože toto nebolo dostatočným
dôkazom, ktorý by preukazoval uskutočnenie zdaniteľných plnení. Poukázal na to, že ani na základe
opakovaného predvolania sa G. T. k správcovi dane nedostavil, a týmto dodávateľom neboli predložené
žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie prác. Dokazovaním u dodávateľa ISS Facility Services,
spol. s r.o. bolo zistené, že tento nevystavil faktúry, nevykonával žiadne práce pre daňový subjekt a nebol
s ním ani v obchodnom styku. Deklarovaným dodávateľom ISS Facility Services nedošlo k dodaniu prác,
a tým ani k vzniku práva na odpočítanie dane. Ani napriek výzve daňový subjekt nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali, že k dodaniu prác došlo deklarovanými dodávateľmi. Samotná existencia
faktúry, na ktorej je daň uvedená, pokiaľ nie je podložená reálnym dodaním prác, nezakladá právo na
odpočítanie dane uvedenej na faktúre.

15. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť
odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade
musí prísť k dodaniu tovaru alebo služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, a z tohto titulu ku vzniku
daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu tovaru alebo
služieb), až následne k vystaveniu faktúry a len v takom prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. V
prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby alebo tovaru sa neuskutoční (daňová povinnosť
síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH), právo na odpočítanie dane nevzniká.

16. Podľa žalovaného boli závery správcu dane aj v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2019, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že platiteľ pri uplatňovaní
nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené a nepostačuje pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane iba predloženie
faktúry a dodacích listov.

17. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 44, § 45 a § 46
Daňového poriadku, daňovú kontrolu a dokazovanie vykonával v úzkej súčinnosti so žalobcom a
postupoval aj v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keď nebral do úvahy len
doklady - faktúry predložené daňovým subjektom, ale vykonal k prevereniu zdaniteľných plnení aj
dokazovanie. Za podstatné žalovaný považoval to, že správca dane zdaniteľné obchody deklarované
dodávateľmi ISS Facility Services, spol. s r.o. a G. T. preveroval u týchto dodávateľov, a to v súlade s
príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Keďže u dodávateľov nebolo preukázané uskutočnenie
zdaniteľných plnení, správca dane správne vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov, ktoré by
uskutočnenie zdaniteľných plnení preukázali, a to v súlade s § 45 Daňového poriadku. Daňový
subjekt na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných plnení
deklarovanými dodávateľmi preukázali, žiadne dôkazy nepredložil. Podľa žalovaného tak neuniesol
vlastné dôkazné bremeno.

18. Správca dane nerozširoval ani splnenie podmienok nad rámec zákona. Požadoval predložiť také
dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaným spôsobom.
Správca dane ani neaplikoval ustanovenie § 69 ods. 14 Zákona o DPH o ručení za daň, na ktoré v
odvolaní žalobca poukazoval.

19. Vo vzťahu k nákupu hnuteľného majetku žalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že tento drobný
majetok by mal žalobca zaradený do svojho majetku a nepreukázal tak ani jeho použitie na dodávky
tovarov a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na
závery z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, podľa ktorých pri uplatňovaní nároku na
odpočítanie DPH musí principiálne existovať priama väzba medzi jednotlivým prijatým zdaniteľným
plnením (kúpeným tovarom alebo prijatou službou) a poskytnutým plnením. Prijaté plnenia musia byť
priamo obsiahnuté v poskytovaných zdaniteľných plneniach a predstavujú všeobecný náklad súvisiaci

s plneniami na výstupe. V prípade, ak platiteľ uplatňuje plný nárok na odpočítanie dane, mal by byť
schopný preukázať priamu a bezprostrednú väzbu s poskytnutým zdaniteľným plnením, pri ktorom mu
zákon umožňuje odpočítanie dane.

20. Daňový subjekt (žalobca) v prejednávanom prípade ale nijako nepreukázal, že nakúpený drobný
majetok bol súčasťou jeho majetku a bol používaný na dodávky tovaru a slúži v rámci jednotlivých
predmetov jeho činnosti. Zoznam drobného majetku, ktorý daňový subjekt správcovi dane predložil,
takýto majetok neobsahoval. Tvrdenie, že drobný majetok použil v rámci obchodných činností, daňový
subjekt ničím nepredložil. Predložené e-maily, ktoré mali slúžiť ako potvrdenia o recyklácii príslušného
drobného majetku, správca dane správne vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz preukazujúci, že tento
majetok bol zahrnutý žalobcom do jeho podnikania a bol použitý na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ. Ani miestnym zisťovaním, vykonaným priamo v prevádzkových priestoroch daňového subjektu,
nebolo preukázané, že by tento majetok bol využívaný na dodávky tovarov a služieb. Tieto skutočnosti
neboli preukázané ani operatívnou evidenciou majetku, predloženou v rámci miestneho zisťovania,
pretože táto obsahovala len všeobecný popis majetku s množstvom, bez akýchkoľvek identifikačných
prvkov jednotlivých zložiek majetku.

21. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu doklady, ktoré by boli nad rámec zákona.
Bolo na daňovom subjekte, aby preukázal, že drobný majetok nakúpený na základe výdavkového
pokladničného dokladu použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Takýto dôkaz však predložený
nebol. Žalovaný opäť zdôraznil, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a primárne je nevyhnutné
uniesť ho na jeho strane. Je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom
stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom.

22. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej
správy 1. stupňa na ďalšie konanie.

23. Žalobca namietal, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých
rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

24. Žalobca sa nestotožnil so závermi daňových orgánov, že faktúry od dodávateľa Pavla T.a a
spoločnosti ISS Facility Services, spol. r.o. boli síce vystavené, avšak na ich základe nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení tak,
ako to predmetné faktúry deklarovali, a teda že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH.

25. Žalobca poukázal na to, že fakturované služby a tovary mu fakticky boli dodané, čo preukázal
všetkými jemu dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Dodanie si správca dane mohol overiť v
rámci výkonu daňovej kontroly prostredníctvom miestneho zisťovania, na ktoré bol aj žalobcom vyzvaný.
Vykonaním miestneho zisťovania bolo jasne preukázané, že práce boli vykonané, resp. tovar bol dodaný,
čo správca dane aj potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 19 rozhodnutia.

26. Na jednej strane je zrejmé, že zo strany žalobcu bola preukázaná existencia zmluvy medzi
dodávateľom a odberateľom (v obchodnoprávnych vzťahoch sa nevyžaduje pre uzatvorenie zmluvy
písomná forma, ale postačuje ústna), faktické dodanie tovaru, čím žalobca naplnil predpoklady výslovne
vyžadované Zákonom o DPH. Na druhej strane stoja len pochybnosti a závery žalovaného. Tieto
okolnosti sa vyslovene týkajú objektívnych skutočností na strane daňového subjektu Pavla T.a, ktoré
žalobca nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť a tieto skutočnosti nevyvracajú ani skutočnosti
osvedčené listinami, ktoré boli žalobcom predložené, ani skutočnosti zistené z výpovedí osôb v daňovom
konaní a miestnym zisťovaním. Žalovaný sa podľa žalobcu dostal do dôkaznej núdze.

27. Ďalej žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008, kde
ústavný súd vyjadril, že správca dane napríklad nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom a nie

je v žiadnom prípade oprávnený uskutočňovať výsluch svedkov bez oznámenia tohto úkonu daňovému
subjektu a podobne.

28. Žalobca nemôže zodpovedať za to, že iný daňový subjekt si neplní svoje povinnosti, ktoré mu
ukladá zákon, ako napríklad viesť účtovníctvo alebo podávať daňové priznanie, prípadne komunikovať
so správcom dane.

29. Žalobca znáša dôkazné bremeno len vo vzťahu ku skutočnostiam, ktorých preukázanie mu zákon
výslovne ukladá, všetky ostatné skutočnosti musí preukazovať správca dane a žalovaný, a v tomto
smere znášajú vlastné dôkazné bremeno.

30. Podľa žalobcu tovar zo strany dodávateľa bol dodaný, o čom predložil všetky doklady v súlade s
platnou legislatívou, a ktoré mal k dispozícii. Bolo preukázané, že splnil všetky taxatívne vymedzené
podmienky uvedené v Zákone o DPH a dôkazy boli spochybnené len tvrdením, že dodávateľ so
správcom dane nekomunikuje, a tým nie je možné overiť dodanie prác z jeho strany.

31. Žalobca ďalej poukázal na to, že v Zákone o DPH je transponovaná Smernica Rady č. 2006/112/
ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení Smernice Rady č. 2006/138/ES zo dňa
19.12.2006, ktorej výklad podáva Európsky súdny dvor (ďalej aj len „ESD“) vo viacerých svojich
rozsudkoch, ktoré sú plne aplikovateľné na jeho prípad a majú praktický vplyv na posúdenie DPH
transakcií v Slovenskej republike, nakoľko obsahujú všeobecné zásady obozretnosti a konania
kupujúceho/odberateľa s riadnou starostlivosťou v súvislosti s činnosťou dodávateľa. V tejto súvislosti
poukázal na závery judikatúry ESD týkajúcej sa práva na odpočítanie DPH, konkrétne vyplývajúcej z
rozhodnutí ESD vo veciach C-80/11, Mahagében a Dávid zo dňa 21.06.2012 a C-285/11, Bonik EOOD
zo dňa 06.12.2012. Žalobca uviedol, že netvrdí, že došlo k akémukoľvek podvodnému konaniu v reťazci
dodania tovaru, avšak len reaguje na závery o tom, že zistenie nekontaktnosti dodávateľa nezakladá
nedôveryhodnosť samotného žalobcu.

32. Preverovanie dodávateľa žalobcu a jeho predchádzajúcich dodávateľov je nad rámec toho, čo
má žalobca vo vzťahu k svojej daňovej povinnosti vôbec skúmať a dokazovať. Žalobca si svojich
dodávateľov ešte pred realizovaním obchodu kontroluje prostredníctvom internetového portálu finančnej
správy v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ktorý poukazuje
na rizikových obchodných partnerov. V čase uzatvárania a realizovania obchodu sa obchodný partner
v tomto zozname nenachádzal a žalobca si tak splnil svoju povinnosť vo vzťahu k prevencii rizikových
obchodov.

33. Ďalej žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 152 Ústavy SR. Namietal, že predložil všetky dostupné
doklady, sám inicioval úkony na správne zistenie skutkového stavu, predloženie ďalších dôkazov, nad
rámec dokladov podľa citovaných ustanovení Zákona o DPH, sa žalovaný dožadovať nemôže, pretože
sa týmto dostane do rozporu s Ústavou SR.
34. Vo vzťahu k neuznaniu nároku na odpočítanie dane z pokladničných dokladov č. V/104 zo dňa
16.03.2014 a č. V/107 zo dňa 31.03.2014 žalobca uviedol, že o výdavkových pokladničných dokladoch
účtoval, a to priamo do spotreby, tieto doklady boli súčasťou analytickej evidencie a tiež záznamov DPH
vedených podľa Zákona o DPH. Je zrejmé, že žalobca prevádzkuje športovo-rekreačné zariadenie spolu
so službami ubytovacieho a pohostinského charakteru, v rámci ktorých tento drobný majetok využíva.

35. Skutočnosť, že majetok nebol zahrnutý do zoznamu drobného majetku, nepodmieňuje právo na
odpočítanie dane v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, nakoľko z činnosti žalobcu
vyplýva priama bezprostredná väzba s poskytovaním jeho zdaniteľných plnení a povinnosť viesť drobný
majetok v tomto prípade zákon neukladá.

36. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje logické a dostatočné odôvodnenie, prečo daňové orgány
neakceptovali argumentáciu žalobcu v tom smere, že v danom prípade nie je potrebná a zákonom
vyžadovaná evidencia drobného majetku, keďže výdavky boli účtované priamo do spotreby a boli aj
súčasťou analytickej evidencie. Daňové orgány iba stroho vyhodnotili, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že nakúpený drobný majetok je súčasťou jeho majetku, a že bol používaný na dodávky
tovarov a služieb v rámci jednotlivých predmetov jeho činností.

37. Žalobca tak namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia v rozhodnutiach
daňových orgánov s tým, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie. Poukázal ďalej na
požiadavky nastavené vo vzťahu k preskúmateľnosti a riadnemu odôvodneniu rozhodnutí. Rozhodnutia
daňových orgánov označil za arbitrárne, nakoľko rezignovali na akékoľvek jeho oprávnené záujmy.
Podľa jeho názoru sa daňové orgány nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami, a preto sú ich
rozhodnutia nepreskúmateľné.

38. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané,
že práce boli dodané dodávateľmi deklarovanými na predložených dodávateľských faktúrach. Správca
dane si v predmetnom prípade splnil svoju dôkaznú povinnosť a ťažisko dôkazného bremena bolo
na žalobcovi ako na daňovom subjekte. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a
pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca k výkonu daňovej
kontroly, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Zaobstarané dôkazy hodnotil správca dane jednotlivo,
aj vo vzájomnej súvislosti, pričom práve žalobca nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo deklarovaným
dodávateľom, a to aj napriek tomu, že správca dane v priebehu daňovej kontroly umožnil žalobcovi
predložiť dôkazy a vyzval ho na ich predloženie.

39. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy,
splnenie ktorých musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Boli vystavené len odberateľské
faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané,
že práce dodali práve deklarovaní dodávatelia, a tým nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH.
Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle Zákona o DPH ešte nie je preukázaním
uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo
na odpočítanie DPH. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov,
ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky
kontrolovaného daňového subjektu.

40. Faktúry predložené v rámci daňovej kontroly dokumentujú účtovné prípady, ale nepreukazujú reálnu
stránku veci. Boli preverené aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj nárok
uplatnený žalobcom v podanom daňovom priznaní. Okrem faktúr žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy
preukazujúce a dokumentujúce obchodný vzťah s deklarovanými dodávateľmi, na ktoré bol vyzvaný.
Bola preukázaná len formálna stránka účtovnej operácie. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods.
1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, a to ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné
plnenie. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok
na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákona stanovil.
Platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
reálne uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena
odkázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016 a na
rozsudok sp. zn. 3Sžf/65/2015 zo dňa 19.10.2016. Vo vzťahu k postaveniu daňového subjektu a jeho
povinnostiam v daňovom konaní poukázal žalovaný na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžf/4/2009 a na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009,
ako aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. 9Afs/60/2012 a sp. zn.
2Afs/24/2007.

41. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-285/11, na ktoré žalobca
poukázal v správnej žalobe, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, je evidentné, že tieto neboli založené
na tvrdeniach, že došlo k daňovému podvodu, ale závery boli založené na nesplnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane postavil svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané
dodanie prác deklarovanými dodávateľmi a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vo veci splnenia
podmienok pre odpočítanie dane.

42. Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane z výdavkových pokladničných dokladov žalovaný uviedol,
že správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom, teda či došlo k splneniu hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal, že drobný majetok,
nakúpený výdavkovými pokladničnými dokladmi, bol súčasťou jeho majetku a bol používaný na dodávky

tovarov a služieb, ako to stanovuje Zákon o DPH, ako jednu z podmienok pre uplatnenie práva na
odpočítanie dane. Okrem výdavkových pokladničných dokladov a ich zaúčtovania v účtovníctve a
uvedenia do záznamov DPH nepreukázal žalobca použitie tohto majetku na dodávky tovarov a služieb.

43. Samotné tvrdenie, že žalobca prevádzkuje športovo-rekreačné zariadenie, v ktorom je nakúpený
majetok použiteľný, zostalo iba vyhlásením, bez predloženia akýchkoľvek dokladov, ktoré by bolo
možné overiť, a ktoré by splnenie podmienok pre odpočítanie dane preukázali. Predložený zoznam
drobného majetku a ani potvrdenia o recyklácii v spojení s miestnym zisťovaním nepostačovali na to,
aby deklarovaná skutočnosť bola preukázaná.

44. Podľa žalovaného rozhodnutia boli riadne odôvodnené, žalovaný a aj správca dane sa vysporiadali
so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, vrátane námietok uvedených v odvolaní, získané
dôkazy boli presvedčivo a správne vyhodnotené a rozhodnutia tak náležite odôvodnené. Daňové
orgány postupovali v súlade s ústavou, ako aj so zákonom s tým, že nie je potrebné, aby bola daná
podrobná odpoveď na každú námietku daňového subjektu, ale je vždy potrebné podľa povahy veci
reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku, a tak žalovaný, ako aj správca
dane, pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí takýmto spôsobom postupovali a v dostatočnej miere svoje
rozhodnutia odôvodnili. Bol dostatočne zistený skutkový stav a bolo vykonané aj správne právne
posúdenie. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

45. V replike žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a všetkých dôvodoch, ktoré sú v nej uvedené,
pričom k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti.

46. Žalovaný nevyužil právo podania dupliky.

47. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 107 Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preto rozsudok verejnej vyhlásil podľa ustanovenia § 137 ods. 4
SSP dňa 14.08.2019 s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na
úradnej tabuli súdu zverejnené dňa 06.08.2019.

48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej
žaloby, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná, preto správnou žalobou
napadnuté rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP
zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

49. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH; predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

50. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

51. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

52. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

53. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

54. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

55. Vo vzťahu k námietke smerujúcej k neuznaniu práva na odpočítanie dane na základe faktúr
vystavených deklarovaným dodávateľom ISS Facility Services, spol. s r. o., správny súd uvádza, že táto
žalobná námietka nie je dôvodná. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol.
s r. o., z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a z administratívneho spisu vyplýva, že dožiadaním č.
103073171/2016 zo dňa 05.05.2016 správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie toho,
či uvedený deklarovaný dodávateľ vystavil pre žalobcu faktúry, ktoré mal žalobca zahrnuté v evidencii
DPH v zdaniteľnom období január až december 2014, a či táto spoločnosť odviedla DPH z týchto faktúr.
Zároveň daňový úrad žiadal preveriť, akú činnosť spoločnosť vykonáva, či má zamestnancov, akým
spôsobom a kedy boli faktúry uhradené, či práce boli vykonané a kto ich vykonal, či existuje evidencia
o vykonaných prácach.

56. V odpovedi Daňového úradu Bratislava č. 103349927/2016 zo dňa 15.06.2016 je uvedené, že sa dňa
07.06.2016 dostavil na Daňový úrad Bratislava splnomocnený zástupca uvedeného daňového subjektu
W.. X. V. a Ing. K. L. (účtovníčka). O ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica č. 103292443/2016.
Zo zápisnice vyplýva, že podľa výpovede uvedených osôb predmetné faktúry spoločnosť ISS Facility
Services, spol. s r. o., pre žalobcu nevystavila, tieto faktúry nemá zaúčtované v účtovníctve, neboli
ani vystavené a ani uhradené, nebola uzavretá písomná zmluva a nebola vystavená ani písomná
objednávka. Spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť a má cca 3000 zamestnancov, podpis na
faktúrach nie je podpisom žiadnej z osôb oprávnených vystavovať, resp. podpisovať faktúry.

57. Ďalej z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a z administratívneho spisu správny súd zistil, že
dňa 03.07.2017 bol uskutočnený dožiadaným správcom dane Daňovým úradom J. výsluch svedka
W.. X. V., J. T. XXXXX/XX, Bratislava. Výsluch bol vykonaný na základe dožiadania správcu dane č.
100895401/2017 zo dňa 16.05.2017. Upovedomenie o uskutočnení výsluchu svedka bolo žalobcovi
doručené a na výsluch sa žalobca nedostavil.

58. Zo zápisnice č. 101471143/2017 zo dňa 03.07.2017 vyplýva, že W.. X. V. na otázky odpovedal,
že so žalobcom spoločnosť ISS Facility Services, s. r. o., nikdy nespolupracovala, faktúry nevystavila,
nemá ich vo svojom účtovníctve a v súvislosti s predmetnými faktúrami bolo podané trestné oznámenie.
Potvrdil, že spoločnosť vykonáva upratovacie služby, technickú správu nehnuteľností, starostlivosť o
zeleň a strážnu službu a má cca 3000 zamestnancov. Fakturované práce pre žalobcu neboli realizované,
a preto nebola obdržaná ani úhrada za fakturované plnenia.

59. Podľa správneho súdu je správny záver daňových orgánov, že predloženie faktúry je len jednou z
hmotnoprávnych podmienok a faktúra sama o sebe nie je preukázaním reálnosti obchodnej transakcie.
Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., bol vykonaný
výsluch osoby oprávnenej konať za tohto dodávateľa. Žalobca bol o výsluchu svedka upovedomený
a v správnej žalobe ani nevzniesol žiadne námietky v tom smere, že by o výsluchu nevedel. Tým, že
o výsluchu svedka bol upovedomený a nezúčastnil sa ho, sám nevyčerpal možnosti svojej obrany v
daňovom konaní. Konanie pred správnym súdom má slúžiť len na preskúmanie postupu a individuálnych
správnych aktov orgánov verejnej správy, jeho účelom nie je nahradzovanie činnosti orgánov verejnej
správy a konania pred nimi. Z uvedeného vyplýva, že ťažisková obrana práv a právom chránených

záujmov účastníkov administratívneho konania má byť prednesená v administratívnom konaní a majú
sa s ňou vysporiadať príslušné orgány verejnej správy.

60. Žalobca žiadne konkrétne dôkazy vo vzťahu k dodávateľovi ISS Facility Services, spol.
s r. o., v administratívnom konaní a ani v správnej žalobe nenavrhol a neuviedol. V správnej žalobe
nepredniesol ani konkrétne skutkové tvrdenia a prípadne opis skutkových okolností, ktoré by mali
nasvedčovať reálnosti deklarovaných plnení.

61. Žalobca deklaroval obchodné prípady s dodávateľom ISS Facility Services, spol. s r.o. Správca dane
spochybnil žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie dane a tým sa dôkazné bremeno presunulo na
žalobcu, ktorý ho neuniesol. Žalobca disponoval vystavenou faktúrou a poukazoval na to, že práce boli
reálne uskutočnené v jeho areáli, samotný deklarovaný dodávateľ ale vystavenie faktúr a dodanie prác
poprel, čo považuje správny súd za zásadné pre vyhodnotenie reálnosti deklarovaných obchodných
transakcií. Daňové orgány tak žalobcu nezaťažovali dôkazným bremenom, ktoré ho už nezaťažovalo
a nad rámec zákonnej právnej úpravy. V medziach žalobných námietok správny súd preto považuje
závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r.o.
za zákonné a správne.

62. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že je na mieste vyžadovať preukázanie formálnej aj
obsahovej stránky uplatňovaných daňových nárokov. V prejednávanej veci daňové orgány neuznali
žalobcom uplatňovaný nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nesplnil svoju povinnosť vo
veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok. Žalobca predložil účtovné doklady a
poukázal aj na to, že práce boli zrealizované, avšak deklarovaný dodávateľ dodanie prác uvedených v
predmetných faktúrach poprel. Daňové orgány tak nevyvodili voči žalobcovi zodpovednosť za prípadné
neplnenie účtovných alebo daňových povinností jeho deklarovaného dodávateľa, ani zodpovednosť za
prípadné protiprávne konanie jeho deklarovaného dodávateľa.

63. Žalobnú námietku žalobcu, týkajúcu sa neuznania odpočítania DPH z prijatých faktúr od
deklarovaného dodávateľa Pavla T.a, považuje správna súd za dôvodnú.

64. Predmetom deklarovaného plnenia malo byť dodanie služieb - prác. Správca dane v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal fyzickú ohliadku areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce
boli vykonané, ale nebolo preukázané dodanie prác zo strany dodávateľa predložením účtovných a
daňových dokladov. Podľa správcu dane bolo spochybnené, že práce dodal deklarovaný dodávateľ.

65. Správca dane poukázal na to, že deklarované plnenia sa snažil preveriť u deklarovaného
dodávateľaM. T.a. Predvolania č. 103211817/2016 zo dňa 25.05.2016 a č. 104277440/2016 zo dňa
11.11.2016 sa správcovi dane na známu adresu uvedeného deklarovaného dodávateľa nepodarilo
doručiť a zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“.

66. Správca dane následne požiadal o predvedenie uvedenej osoby Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej
Bystrici žiadosťou č. 104402770/2016 zo dňa 05.12.2016. G. T. nebol predvedený z dôvodu, že sa na
známej adrese jeho pobytu nenachádzal a obyvatelia domu nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa
takáto osoba v dome vôbec mala nachádzať.

67. Podľa správneho súdu vo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi prijaté závery správcu
dane neobstoja. Správca dane uznal splnenie formálnych zákonom vyžadovaných podmienok -
predloženie dokladov zo strany žalobcu, konkrétne faktúry so zákonom požadovanými náležitosťami.
Zároveň konštatoval na základe zistení z fyzickej ohliadky areálu žalobcu, že deklarované plnenia boli
realizované. Podľa správcu dane ale nebolo preukázané, že plnenia boli realizované deklarovaným
dodávateľom, pretože tento bol nekontaktný. Zdokladované zistenie nekontaktnosti u deklarovaného
dodávateľa podľa správcu dane vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno
a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Zároveň správca dane
konštatoval, že ak nemožno overiť u deklarovaného dodávateľa doklady predložené kontrolovaným
daňovým subjektom, sú tieto doklady nepreukázané. Žalovaný sa s týmito závermi správcu dane
stotožnil.

68. Podľa správneho súdu v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku popísané skutočnosti, a ich
vyhodnotenie daňovými orgánmi, sami o sebe nepostačujú pre akceptovanie záveru, že daňové
orgány spochybnili, že deklarovaná obchodná transakcia sa stala žalobcom deklarovaným spôsobom.
Za podstatné správny súd považuje to, že ani správca dane a ani žalovaný nespochybnili reálne
uskutočnenie deklarovaných plnení, teda v tomto prípade neboli zo strany žalobcu splnené len formálne
podmienky uplatňovaného daňového nároku, a to predložením faktúry. Samotný správca dane vo svojom
rozhodnutí uviedol, že vykonal fyzickú ohliadku priestorov areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce
boli vykonané. Zároveň nešlo ani o prípad, že by deklarovaný dodávateľ sám poprel dodanie plnení a
vystavenie faktúry. Podľa správneho súdu nemožno u daňového subjektu vyvodzovať zodpovednosť
za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a za prípadné neplnenie jeho účtovných a daňových
povinností. Samotná nekontaktnosť osoby deklarovaného dodávateľa, a s tým súvisiace nepredloženie
daňových a účtovných dokladov, na prelomenie žalobcovho tvrdenia o reálnosti deklarovaných
obchodných prípadov v tomto prípade preto podľa správneho súdu nepostačuje. Daňové orgány v
preskúmavaných rozhodnutiach neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom
vyvracali tvrdenie daňového subjektu o tom, že práce boli dodané deklarovaným dodávateľom, prípadne
že by konanie bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva, a že by žalobca o účasti na takomto
konaní vedel alebo mohol vedieť.

69. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôrazňoval, že nepostačuje len predloženie faktúry, pretože
predloženie faktúry bez podloženia reálnym dodaním prác nepostačuje, táto jeho argumentácia je
nepoužiteľná na prípad žalobcu, keď dodanie deklarovaných plnení (služieb) - to že boli uskutočnené
v areáli žalobcu, nebolo správcom dane spochybnené a sám správca dane konštatoval, že tieto boli
dodané.

70. Nedostatky rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k posúdeniu nároku na odpočítanie DPH z
faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľomZ. T.om neboli odstránené ani v odvolacom konaní
žalovaným. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a naviac neuviedol žiadne iné úvahy, ktoré
by nasvedčovali správnosti záverov prijatých správcom dane.

71. Správny súd rešpektuje opakovane vyslovené závery Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného
súdu SR, vo vzťahu k preukázaniu formálnych ako aj materiálnych podmienok pre uplatnenie práva
na odpočítanie DPH, ako aj vo vzťahu k presúvaniu dôkazného bremena na daňový subjekt, ak
správca dane spochybní tvrdenia daňového subjektu. Keďže na tieto závery poukazoval žalobca a
najmä žalovaný, správny súd nepovažuje za potrebné ich v podrobnostiach opakovať. Správny súd ale
zdôrazňuje, že každú vec je potrené vyhodnocovať s ohľadom na jej konkrétne skutkové okolnosti, čo
zahŕňa aj aplikáciu uvedených záverov na konkrétny prípad.

72. Žalobnú námietku, týkajúcu sa neuznania nákupu hnuteľného majetku, vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. Pri preverení používania drobného hmotného majetku správca dane vychádzal zo Zoznamu
drobného majetku v období od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý žalobca ako evidenciu drobného
majetku predložil správcovi dane.

73. Správca dane následne vykonal konfrontáciu Zoznamu drobného majetku a majetku, ktorého
nákup bol preukazovaný výdavkovými pokladničnými dokladmi a potvrdeniami o nákupe vyhotovenými
elektronickou registračnou pokladnicou, a dospel k záveru, že majetok nakúpený v zmysle uvedených
pokladničných dokladov sa v zozname majetku žalobcu nenachádza. Žalobca tento majetok nemal
zaradený do podnikania, podľa správcu dane sa nejednalo o majetok žalobcu, ktorý by bol použitý na
dodávky tovarov a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a preto podľa správcu dane žalobca
nemal právo na odpočítanie dane.

74. Žalobca ako dôkaz slúžiaci k preukázaniu používania nakúpeného majetku sám predložil Zoznam
drobného majetku, v ktorom majetok, z nákupu ktorého uplatňoval právo na odpočítanie DPH v marci
2014, uvedený nebol. Žalobca sa v priebehu administratívneho konania, a ani v správnej žalobe, k
spôsobu zostavenia uvedeného zoznamu a k jeho prípadnej neúplnosti nijako nevyjadril a nič v tomto
smere neobjasnil. Správca dane, a ani žalovaný, nemali dôvod mať akékoľvek pochybnosti o tom, že
Zoznam drobného majetku predložený žalobcom je neúplný, alebo že neodráža skutočný stav.

75. Daňové orgány nespochybnili, že žalobca disponuje dokladmi preukazujúcimi nákup majetku a ich
zaradenie do evidencie DPH. Tieto skutočnosti ale predstavujú formálnu stránku uplatňovaného nároku
na odpočet DPH.

76. Daňové orgány svoje rozhodnutia založili na závere, že žalobca nepreukázal splnenie materiálnej
stránky uplatňovaného nároku na odpočet DPH, a to použitie nakúpeného majetku v rámci svojho
podnikania na uskutočnenie dodávok tovarov a služieb.

77. Je nepochybné, že podnikateľská činnosť žalobcu je rozmanitá a nakúpený majetok by mohol byť
využiteľný pri realizácii jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň je ale potrebné uviesť, že ide o majetok
všeobecne použiteľný - aj pre potreby realizácie inej podnikateľskej činnosti, prípadne domácnosti. Nešlo
teda o taký majetok, ktorý by z hľadiska účelu jeho použitia bol viazaný len na určitý druh podnikateľskej
činnosti alebo na špecifický druh prevádzky.

78. V záujme zabránenia ľahkej zneužiteľnosti uplatňovania daňových nárokov je potom na mieste,
aby daňové orgány prísne dbali na preukázanie materiálnych podmienok odpočítania DPH. V opačnom
prípade by mohli daňové subjekty účtovať o akýchkoľvek nákupoch rôznych tovarov a uplatňovať si
odpočty DPH.

79. Žalobca sám predložením Zoznamu drobného majetku vytvoril určitý stupeň preukázania
skutkového stavu podloženého dôkazom. O správnosti a úplnosti tohto dôkazu daňové orgány, ako
už bolo vyššie uvedené, nemali dôvod pochybovať. Následná obrana žalobcu o tom, že zo žiadneho
všeobecne záväzného právneho predpisu, a ani interného predpisu, mu nevyplýva povinnosť viesť
evidenciu drobného majetku, je potom účelová. Ako už bolo uvedené, žalobca nijako neobjasnil
vedenie uvedeného zoznamu majetku a jeho prípadnú neúplnosť. V priebehu administratívneho konania
predkladal aj ďalšie dôkazy, a to potvrdenia o recyklácii, ktorými malo byť preukázané, že majetok reálne
používal a bol odovzdaný na recykláciu. V správnej žalobe vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto dôkazu
zo strany daňových orgánov nič konkrétne nenamietal. Taktiež nič konkrétne nenamietal vo vzťahu
k vyhodnoteniu predloženej „Operatívnej evidencii za apartmánové domy č. 1 - 5, recepciu, bowling,
práčovňu, dvojdom, spoločenskú miestnosť, reštauráciu, salaš, domček, chatku 7 a 8, dielňu, areál a
halu“, ktorú predložil pri miestnom zisťovaní dňa 02.11.2017.

80. Závery daňových orgánov vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH z nákupov hnuteľného majetku
preto správny súd s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považuje za správne.

81. Aj keď správny súd neuznal všetky žalobné námietky žalobcu, pristúpil k zrušeniu rozhodnutia
žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa v celom rozsahu, pretože daňové orgány rozhodli o
vyrubení dane (správca dane), resp. o potvrdení rozhodnutia (žalovaný) jedným výrokom.

82. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok na
odpočítanie DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa Pavla T.a a pri jeho posúdení zohľadniť závery
správneho súdu uvedené v tomto rozhodnutí.

83. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods.
2 SSP).

84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.