Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, November 2, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201114
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne I. T., narodená XX. XX. XXXX,

bytom O. XXX, právne zastúpená JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Zámocká 26, 811 01
Bratislava, proti žalovaným 1/ Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, 811 02 Bratislava, právne zastúpená Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, 2/ BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692,
sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava-mestskáčasťNovéMesto,právnezastúpenáAdvokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava-Ružinov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.490,30 Eur.

III. Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

V. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 89 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia ktorým súd rozhodne tak, že žalovaní
v 1. a 2. rade sú povinní vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.490,30 Eur spoločne a
nerozdielne, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní žalobkyni
nahradiť trovy konania v rozsahu 100% spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa podpísala dňa 19.5.2008 so žalovaným v 1. rade formulárovú Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, a bol jej poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70 Eur). Žalovaný v 1. rade túto

zmluvu podpísal dňa 13.5.2008. Žalobkyňa túto pôžičku splácala v mesačných splátkach, o čom svedčia
potvrdenia o vklade finančnej hotovosti na účet žalovaného v 1. rade pod VS XXXXXXXXXX, čím splatila
svoj dlh celkom vo výške 3.150,- Eur ku dňu 01.03.2017.
Dňa 6.2.2018 a následne dňa 6.3.2018 boli vyhotovené zo strany žalovaného v 2. rade písomnosti
ohľadom vyčíslenia aktuálneho zostatku pohľadávky z titulu poskytnutého úveru, ktorý je vyčíslený ku
dňu 6.2.2018 sumou 1.558,99 Eur a ku dňu 6.3.2018 sumou 1.576,23 Eur.
Žalovaný v 2. rade túto dlžnú sumu žiada vyplatiť na svoj bankový účet s VS XXXXXXXXXX. V

čase podpisovania úverovej zmluvy žalobkyňa nerozumela zložitým finančným obligačným vzťahom a
zmluvné podmienky akceptovala. Text úverovej zmluvy je písaný drobnými písmenami, text je ťažko
čitateľný a v podstate ide o predtlačový formulár zmluvy, kde sa dopisovali len údaje o klientovi. Z
úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený pri poskytovaníúveru poskytoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná vystupovala v zmluve ako
fyzická osoba, nepodnikáteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalobkyňa nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov

oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy mala len možnosť
zmluvu o úvere, ako celok akceptovať, alebo neakceptovať.
Žalobkyňa uviedla, že s poukazom na aktuálnu súdnu prax je zrejmé, že predmetná zmluva vykazuje
závažné vady, a to vrátane jej podstatných náležitostí a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej, evidentne a nekalú obchodnú praktiku, ktorá

je zakázaná.
Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal žalovaný už vopred pripravenú a žalovaný dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
osobných údajov žalobkyne, ktoré údaje však obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom
nemohli ovplyvniť a ani neovplyvnili.
Vzhľadom k preukázanej skutočnosti, a to že žalovaná spoločnosť v 1. rade poskytla úver vo výške

1.659,70Euražalobkyňavyplatilažalovanejsumu3.150,-Eur,žiadažalobkyňavydaťsumu1.490,30Eur
ztitulubezdôvodnéhoobohateniaspoukazomnanižšieuvedenézákonnéustanovenia.Ďalejžalobkyňa
poukazuje na ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 o spotrebiteľských úveroch.
3. Žalovaný 2/ vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať.

Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa 12.12.2017 sp. zn. 26Csp/2l8/20l7 v ktorom
uviedol, že „Keďže sa už vo veci skúmania neprijateľných podmienok a platnosti Zmluvy č. XXXXXXX
X XX zo dňa 26.08.2011 právoplatne rozhodlo v rozhodcovskom konaní, súd nemôže vec prejednávať
a rozhodovať znova, preto bolo nutné konanie pre prekážku rozhodnutej veci zastaviť“
Dňa19.05.2008uzatvorilažalobkyňazmluvuoúvereč.XXXXXXXXXXsožalovaným1/vovýške50.000

SK (1.659,70 Eur). Výška mesačnej splátky bola stanovená na 1.519 SK (50.42 Eur), počet mesačných
splátok bol stanovený na 60 vždy k 13. dňu v mesiaci. Tým, že žalobkyňa podstatným spôsobom porušila
ustanovenia zmluvy o úvere žalovaný 1/ využil svoje oprávnenie a vyhlásil úver za predčasne splatný
ku dňu 30.07.2010.
V tejto súvislosti si poukázal na ten fakt, že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uvedená RPMN vo

výške 26,82%, čo znamená, že výška RPMN je v zmluve uvedená. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený
v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné poukázať na to, že vzorec, podľa ktorého sa
RPMN vypočítava, bol podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere (13.05.2008) iný ako je vzorec výpočtu RPMN podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy
a odkázal na rozhodnutie Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 8C/304/2015.

4. Žalovaný 1/ uviedol, že pohľadávka žalovaného 1/ zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„Zmluva o úvere“) bola žalovaným 1/ postúpená na nového veriteľa, a to žalovaného 2/, pohľadávka bola
postúpená so všetkými právami a povinnosťami s ňou súvisiacimi. Vzhľadom na predmetnú skutočnosť
žalovanému 1/ nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia,
nakoľko je preukázateľné, že žalovaný 1/ sa nielenže neobohatil na úkor žalobkyne, no súčasne, že k

postúpeniu pohľadávky došlo v roku 2012, z čoho vyplýva jediný záver, a to je premlčanie akýchkoľvek
finančných nárokov žalobkyne voči žalovanému 1/.
Absenciu pasívnej vecnej legitimácie odôvodnil tým, že žalovaný 1/ Zmluvou o postúpení postúpil
pohľadávku voči žalobkyni v celom rozsahu a so všetkými právami a povinnosťami s ňou súvisiacimi
dňa 18.12.2012. Žalovaný 1/ nedisponuje pohľadávkou zo Zmluvy o úvere voči žalobkyni. Žalovaný 1/

poukázal na rozhodnutie súdu v obdobnom prípade, a to Krajského súdu v Bratislave v konaní pod
sp.zn. 10Co/304/2016, keď potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, ktorý zamietol žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodu postúpenia pohľadávky Poštovej banky na spoločnosť
BOSSNUT INVESTMENT LIMITED.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie počas ktorého vykonal dokazovanie prečítaním listín: žalobou č. l.

1 - 2, zmluvou o úvere č. l. 4, potvrdeniami o vklade hotovosti č. l. 5 - 10, výpis z OR č. l. 11 - 12, výzvou
na úhradu s možnosťou odpustenia dlhu až do výšky 30% č. l. 13 - 14, vyjadrením žalovaného 2/ č .l.
24 - 28, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného 1/ č. l. 48 - 52, zmluvou o postúpení pohľadávok
č. l. 53 - 60, vyjadrením žalobkyne č. l. 66 - 67, vyjadrením žalovaného 1/ č. l. 73 - 74, rozhodcovským
rozsudkom sp.zn. IS-C/0411/0198 č. l. 75 - 84, vyjadrením žalovaného 2/ č. l. 86 - 87 a ďalšími listinami

založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa uzavrela dňa 19. 05. 2008 so žalovaným 1/ Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere, v
zmysle ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur s výškou mesačnej splátky 50,42
Eur, s počtom splátok 60, dohodnutými úrokmi 24 %, s RPMN banky 26,82 %, celková výška nákladovv zmluve je uvedená vo výške 1.205,79 Eur, s konečnou splatnosťou 13. 05. 2013, s dátumom prvej
platby 13. 06. 2008.
7. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, má charakter spotrebiteľskej zmluvy

v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný 1/ ako dodávateľ, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné

dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné
v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu by bolo možné považovať zmluvu
uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobkyňa nemala možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohla prijať zmluvu ako takú,
alebo zmluvu neprijať.

8. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa-
neprijateľná podmienka.
9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť

a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
10. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

12. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
mimo iné náležitosť v zmysle písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h) ročnú
úrokovú sadzbu ,písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. V prvom rade súd riešil námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu prejednať
tento spor a prekážku res iudicata, o existencii rozhodcovského rozsudku, ktorý mal založiť prekážku res
iudicata, t. j. právoplatne rozhodnutej veci, súd poukazuje na to, že už v minulosti práve v právnej veci
žalovaného Pohotovosť, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 21Co/25/2012 zo dňa 18.06.2013
konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie, rozsudok založený na neprijateľnej

rozhodcovskej doložke nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porov. ,,Nulitný rozhodcovský
rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39 ). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole ústavnosti.
Ústavný súd Slovenskej republiky tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom išlo o zásadnú
právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22.01.2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012 cit.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,

kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu.“ Obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo
dňa16.01.2013 cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý
nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé,ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné
dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to
právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak

nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“
Žalovaní 1/, 2/ nijakým spôsobom nepreukázali, že so žalobkyňou žalovaný 1/ uzavrel platnú
rozhodcovskú doložku (zmluvu), ktorá by tak zakladala právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodovanie prípadných sporov medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský
súd konal bez toho, aby mal právomoc, čo spôsobuje, že vydaný rozhodcovský rozsudok trpí

nespôsobilosťou založiť prekážku res iudicata. Tomuto svedčí i rozhodnutie Krajského súd v Košiciach
pod sp. zn. 13CoE/70/2014 na ktoré súd v ďalšom v celom rozsahu poukazuje.
17. V druhom rade súd riešil otázku pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1/, kde súd zistil,
že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný v danom konaní, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky
titulom zmluvy o úvere zo dňa 19.05.2008 zo žalovaného 1/ Poštovej banky a.s. na základe zmlúv
o postúpení pohľadávok až na žalovaného 2/ , pričom postúpenie pohľadávky bolo možné v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č.258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle
ktorého ustanovenia sa pri postúpení pohľadávky postupovalo podľa Občianskeho zákonníka § 524.
Pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 na
spoločnosť BOSSNUTINVESTMENTS LIMITED, následne pohľadávka bola postúpená na spoločnosť
PRO CIVITAS, s.r.o., kde spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. sa zlúčila so žalovaným 2/ a je teda daná

pasívna legitimácia žalovaného 2/ v danom konaní, keďže naňho prešli práva a povinnosti veriteľa zo
zmluvy o úvere, ktorá je predmetom konania v súvislosti s bezdôvodným obohatením. Súd preto žalobu
voči žalovanému 1/ zamietol.
18. Čo sa týka zákonných náležitostí zmluvy o úvere, súd konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa
19. 05. 2008 uzavretá medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. formálne obsahuje všetky zákonné

náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
avšak v skutočnosti nie sú tieto údaje v zmluve uvedené platne v súlade so skutočnosťou vychádzajúc
z podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Tak, ako to namietala samotná žalobkyňa, v zmluve o
úvere nie sú vôbec správne uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
keďže vychádzajúc len zo základných údajov v zmluve o úvere pri počte splátok 60, výške splátky

50,42 Eur zaplatí celkovo žalobkyňa 3.025,20 Eur, kde po odpočítaní poskytnutej sumy úveru, kde v
skutočnosti bola poukázaná suma žalobkyni 1.659,70 Eur, predstavujú skutočné náklady spotrebiteľa -
žalobkyne titulom úveru 1.365,50 Eur, pričom v zmluve o úvere sú uvedené celkové náklady 1.205,79
Eur. Takto v zmluve sú uvedené nižšie náklady, pričom v skutočnosti spotrebiteľ zaplatí oveľa vyššie
celkové náklady, a teda následne vychádzajúc z nesprávne uvedených celkových nákladov je následne

nesprávne uvedený údaj o RPMN, keďže tieto údaje priamo závisia od celkových nákladov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť titulom poskytnutého úveru a následne tiež nemôže byť správne uvedený údaj o
výške úrokov. Všetky tieto údaje sú uvedené v neprospech spotrebiteľa, uvedené sú v nižšej výške,
ako je skutočnosť, čo na jednej strane možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku právneho
predchodcu žalovaného 2/ a na druhej strane možno uzavrieť, že požadované náležitosti zmluvy v

zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú uvedené vyššie, nie sú platne v zmluve uvedené,
a teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje platné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h), j),
k) Zákona č. 258/2001 Z.z., čoho dôsledkom je následok v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. Čo sa týka výpočtu RPMN, žalovaný 2/ predložil výpočet RPMN, ktorý podľa neho je v zmluve o

úvereuvedenývsprávnejvýške26,82%,avšakpribližšomoboznámenísasospôsobomvýpočtuRPMN
predloženom žalovaným 2/ je zrejmé, že tento výpočet vychádzal z mesačnej splátky vo výške 1.440,-
Sk, avšak v zmluve o úvere bola dohodnutá mesačná splátka 1.519,- Sk (50,42 eur), čo spôsobuje to,
že údaj o RPMN uvedený v zmluve nie je správny a RPMN v skutočnosti je vo vyššej výške.
20. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť žalobkyňou, ktorú namietala, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov s uvedením poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom, tu súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní
C-42/2015 vo veci Home Credit, a.s. proti Kláre Bíróovej pri výklade smernice 2008/48, v zmysle ktorého
výkladu zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami

nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Z toho teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť s
uvedením počtu splátok, s uvedením konkrétnej výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov a táto zákonná
náležitosť je splnená, kde súd ešte poukazuje pri oboch namietaných náležitostiach na nové znenieZákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení Zákona č. 279/2017 Z.z., kde s účinnosťou
od 01. 05. 2018 už zákon nebude vyžadovať určenie termínu konečnej splatnosti úveru a pri náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) bude potrebné uviesť len výšku, počet, frekvenciu splátok a ich prípadné

poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s poukazom na
písm.i) citovaného ustanovenia v znení Zákona č. 279/2017 Z.z. Takto teda nová právna úprava reaguje
na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Bíróová. V tejto súvislosti ešte súd poukazuje aj
na právne závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaniach 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018, kde
Najvyšší súd uzavrel, že zmluva o úvere nemusí obsahovať rozpis pri každej jednej splátke, čo táto

splátka obsahuje.
21. S poukazom na vyššie uvedené závery, keďže je možné považovať úver poskytnutý právnym
predchodcom žalovaného 2/ žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov, bola povinnosť žalobkyne titulom
zmluvy o úvere uhradiť len čistý úver, t.j. len vrátiť poskytnutú sumu finančných prostriedkov vo
výške 1.659,70 Eur. Podľa predložených dokladov žalobkyne, ktorých výšku platieb žalobkyne žalovaní
nespochybňovali, žalobkyňa celkovo uhradila 3.150,- Eur, a teda uhradila viac finančných prostriedkov,

ako dostala v celkovej výške 1.490,30 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného 2/ na
úkor žalobkyne, keďže ide o plnenie, ktoré obdržal žalovaný 2/ bez právneho dôvodu a toto bezdôvodné
obohatenie je žalovaný 2/ povinný vydať v zmysle ustanovenia § 451 Obč. zákonníka.
22. Pokiaľ ide o ostatné námietky strán, ktoré vzniesli v rámci konania, súd sa k týmto ďalším námietkam
nevyjadruje, keďže súd musí odôvodniť len podstatné skutočnosti pre posúdenie veci, súd nemusí

odpovedať na každú námietku strany s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I ÚS 46/2005,II
ÚS 78/2005, I ÚS 241/2007.
23. Výrok o náhrade trov konania sa je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Náhrada trov konania bola žalovanému 1/ priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu
vo veci, nakoľko súd voči nemu žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Keďžežalobkyňajeoslobodenáodzaplateniasúdnehopoplatkuvzmysle§4ods.2písm.ú)Zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel a súd jej žalobe vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.490,30 Eur vyhovel, je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku žalovaný 2/ v

zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. Súdny poplatok predstavuje 6 % z priznanej sumy bezdôvodného
obohatenia s poukazom na položku 1a) sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).