Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204650
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716204650.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: N. Č.,
N.. XX. XX. XXXX, A. S. L.. Č.. XX, A., proti žalovaným: X/ P. N., N.. XX. XX. XXXX, A. K.Č. F. Č.. XXXX/
XXX, W., X/ Z. N., N.. XX. XX. XXXX, A. K. F. Č.. XXXX/XXX, W., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátkou:
Mgr. Lucia Kučerková, Lichnerova ul. č. 38, Senec, adresa na doručovanie: Jesenského ul. č. 2063/10,

Senec, o zaplatenie istiny 2. 420 eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
zo dňa 20. marca 2019, č. k. 6C/145/2016 - 174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške
138, 30 eur a rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 144, § 145 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že žalobkyňa zobrala žalobu
podaním zo dňa 18. 03. 2019 v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, pričom dôvod späťvzatia

žaloby neuviedla. Výrok, ktorým rozhodol o vrátení súdneho poplatku odôvodnil právne ust. § 11 ods.
3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že
nakoľko žalobkyňa zaplatila za žalobu súdny poplatok v sume 145 eur, vrátil jej krátený súdny poplatok
vo výške 138, 30 eur. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 256 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne tým, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a preto aj
napriek návrhu žalobkyne žiadnej strane náhradu trov konania nepriznať, nárok na náhradu trov konania

žalovaným priznal.

2.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko

je v zlej finančnej situácii, je nezamestnaná a jej manžel je na materskej dovolenke a navrhla uznesenie
v napadnutej časti zmeniť a od náhrady trov právneho zastúpenia žalovaných ju oslobodiť.

3.

Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že navrhujú uznesenie v napadnutej

časti potvrdiť a priznať im náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1. 118, 55 eur, nakoľko na
strane žalobkyne neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovalipovažovať jej finančnú situáciu za zlú, pretože zavádza tvrdením, že je nezamestnaná a evidovaná na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže k odvolaniu pripojila Potvrdenie Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky o tom, že nie je poberateľkou rodičovského príspevku zrejme z dôvodu, že od 16.

03. 2019 vznikol jej manželovi, vlastníkovi rodinného domu so súpisným číslom 1165, nárok na materské
cca vo výške 1. 411, 40 eur mesačne. Poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou osobného
motorového vozidla a od 22. 02. 2019 jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Freedomlife, s.r.o.
s tým, že od podania žaloby bola zastúpená advokátom a zo strany fundovaného právneho zástupcu
musela byť poučená o tom, že len s ťažkosťou unesenie s predloženými dôkazmi dôkazné bremeno a

rovnako o premlčaní a dôsledkoch uplatnenia námietky premlčania (doslovná citácia z vyjadrenia, pozn.
odvolacieho súdu).

4.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je
vecne správne.

5.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti výroku prvoinštančného uznesenia,
ktorým žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov zastaveného konania v rozsahu 100 %, keď
dospel k záveru, že žalobkyňa procesne zastavenie konania zavinila, nakoľko žalobu vzala späť bez
uvedenia dôvodu a súhlas žalovaných so späťvzatím potrebný nebol.

6.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 25. 07. 2016
domáhala uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej istinu 2. 420 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, keď pojednávanie nariadené na 25. 01. 2018 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne, pojednávanie dňa 24. 05. 2018 bolo odročené z dôvodu povinnosti žalobkyne
špecifikovať žalobu, pojednávanie dňa 05. 02. 2019 bolo odročené na 04. 04. 2019 za účelom možného
uzavretia mimosúdnej dohody, pričom žalobkyňa podaním zo dňa 18. 03. 2019 zobrala žalobu v celom
rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.

7.

Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods.
1 C. s. p.), pričom citované zákonné ustanovenie vychádza z ust. § 146 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016).

8.

Predpokladom aplikácie ust. § 256 ods. 1 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem
iného), dôvodne podaná žaloba, ktorou sa konanie začína.

9.

Zákonné ustanovenie § 144 C. s. p. rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný
úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo.

Vo vzťahu k žalovanému nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu
úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne
dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť
nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila jeho zastavenie,
otázku dôvodnosti podanej žaloby, môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa

hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania,
by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.

10.V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma súd iba to, či ku dňu jej podania na
súd bola podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby, všeobecne je

teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 256 ods. 1 C. s. p. prichádza do úvahy ako dôsledok správania
žalovaného po tom, čo bola podaná žaloba a toto správanie žalovaného bolo dôvodom jej späťvzatia.
Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana, ktorá zobrala
žalobu späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre
rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho

nezbavujeprocesnejzodpovednostinazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniusporovéhokonania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i
žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C. s.
p. (do 30. 06. 2016 podľa § 146 ods. 2 O. s. p.).

11.

Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je

preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom,
či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné
nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

12.

V prejednávanej veci žalobkyňa dôvod späťvzatia žaloby neuviedla, resp. bez toho, aby išlo z jej
strany o reakciu na správanie sa žalovaných 1/ a 2/, a preto procesne zavinila, že sa konanie muselo

zastaviť, z dôvodu ktorého nemožno procesné zavinenie pričítať žalovaným, a ich trovy je povinná
znášať žalobkyňa.

13.

Súdprvejinštancierozhodolvecnesprávne,keďžalovaným1/a2/priznalnároknanáhradutrovkonania
v plnej výške, keď dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa procesne zastavenie konania
zavinila, a preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, 2 C. s. p. potvrdil.

14.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 C. s. p. tak,
že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko boli
v odvolacom konaní úspešní.

15.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).