Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203624
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714203624.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanej M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. č. XX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur. s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 27.10.2014, č.k. XXC/XXX/XXXX-
XX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.

Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná riadne zmluvu o úvere uzavreli a v zmysle
uzavretej zmluvy žalovaná čerpala poskytnuté prostriedky. Taktiež mal súd za preukázané, že vyčerpané

prostriedky v dohodnutej lehote neuhradila a pôvodný veriteľ postúpil tento nárok vyplývajúci zo zmluvy
vo vzťahu k žalobcovi. S prihliadnutím na námietku žalovanej, že v zmysle § 53 ods. 4 písm. b) OZ
nie je možné previesť práva a povinnosti zo zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k
zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, ako aj s prihliadnutím na ďalšie
námietky uplatnené žalovanou, mal súd prvého stupňa za to, že zmluvu o splátkovom úvere zo dňa
20.12.2010 je potrebné v zmysle § 39 OZ hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko svojim

obsahom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Jednotlivé zmluvné podmienky natoľko závažným
spôsobom zasahujú do práv spotrebiteľa, že v zmluve ako takej nemožno priznať právnu ochranu. Na
jednej strane je v zmysle zmluvy pôvodný veriteľ oprávnený meniť lehoty splatnosti splátok a úrokov a
poplatkov, spôsob splácania úrokov a poplatkov, meniť výšku splátok a súčasne požadovať zaplatenie
úrokov z omeškania, postúpiť pohľadávku, príp. uplatniť si svoje práva na súde a vymáhať pohľadávky
formouexekučnéhokonania.Všetkyzmluvnépodmienkytakmožnovyhlásiťzaneprijateľnéatedapodľa

§ 53 ods. 5 OZ neplatné, avšak bez týchto podmienok zmluva stráca obsah a možno konštatovať, že bez
prihliadnutia na neplatné podmienky sa o zmluvu nejedná, preto žalobu zamietol a o trovách konania si
vymienil rozhodnúť postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo
vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorili zmluvu o splátkovom kalendári so žalovanou, bol
poskytnutý úver X.XXX Eur, ktorý mala žalovaná splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalobca si
v tomto konaní uplatnil len splátky úveru splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v počte 24 a celkovej
výške X.XXX,XX Eur. Žalobca tvrdí, že si uplatnil nárok na úhradu dlžných splátok, ktorých výška a
splatnosť je zrejmá z úvodných ustanovení zmluvy, s ktorými žalovaná vyslovila súhlas. V rozhodnutí

súdu nie je uvedené, akým konkrétnym spôsobom sú práva a povinnosti žalovanej v hrubom nepomere
vo vzťahu k žalobcovi a ako daná skutočnosť v predmetnom zmluvnom vzťahu a v uplatňovanom nárokusa prejavila. Vytýka súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia veci. Poukazuje tiež
na to, že len konštatovanie, resp. opísanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá nie je spojená s
konkrétnou spotrebiteľskou zmluvou bez uvedenia znakov, ktoré by mali spôsobiť značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech veriteľa, nezodpovedá ustanoveniu § 153 ods.
3 O.s.p.. Súd nešpecifikoval v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými
stranami v dôsledku súdom konštatovaných neprijateľných podmienok, to znamená, v čom sa prejavila
aplikáciasúdomkonštatovanýchneprijateľnýchpodmienokvdanomprípadetak,abynarušilarovnováhu
medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.

zn. XCo/XX/XXXX a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalobca nie je
v tomto konaní aktívne legitimovaným účastníkom. Tvrdí, že zmluvná podmienky, ktorá bola základom
postúpenia práv zo zmluvy je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ. Myslí si, že môže byť daná
len jej povinnosť vrátiť požičanú istinu úveru. Voči výške istiny žiada započítať všetky doteraz vykonané

platby na uhradených splátkach. Zmluvu o úvere považuje za rozpornú so zákonom a s dobrými mravmi.
Uvádza tiež, že podľa jej názoru, úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto vo
veci ani súd platobný rozkaz nemal vydať.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu

s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného
rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvého
stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou, a.s.,
Bratislava a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Na základe
tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v sume X.XXX Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach od prvého čerpania úveru do XX.XX.XXXX vo
výške XX,XX Eur mesačne a od XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur mesačne. V zmluve o úvere je

uvedený počet splátok XX s konečnou splatnosťou úveru XX.XX.XXXX, priemerná RPMN je daná
rozsahomXX,XX%súrokovousadzbouXX,XX%fixnoudosplatnostiavdeňuzavretiaúverovejzmluvy.
Žalobca v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v počte XX
a v celkovej výške X.XXX,XX Eur.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 20.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Nie je sporné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi
konania podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa
vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné
podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.Predmetná úverová zmluva sa skladá z dvoch článkov I. až II., ktoré obsahujú základné podmienky
zmluvy a záverečné ustanovenia zmluvy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.). Za neprijateľnú možno

považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa neoboznámil podrobným spôsobom s obsahom
spornej úverovej zmluvy, keďže jeho odôvodnenie o celom rade neprijateľných zmluvných podmienok,

ktoré má táto zmluva obsahovať, je veľmi všeobecné a nekonkrétne. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť,
ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú podľa súdu prvého stupňa neprijateľné a z akých dôvodov, v
čom vidí hrubý nepomer zmluvných dojednaní v neprospech spotrebiteľa a na základe akých dôvodov
je potrebné až celú úverovú zmluvu považovať za neplatnú.

Tieto zistenia z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplývajú, pričom štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené

reálnym obsahom. Tieto požiadavky odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dostatočným
spôsobom nespĺňa, preto je dané rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre zrušenie veci
postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa
odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je
založené rozhodnutie súdu.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí vyporiadať aj s aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto
konaní, ktorá inak zo strany žalovanej bola namietaná. Je totiž zrejmé, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.XX.XXXX, okrem iného aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Je preto potrebné

riešiť aj otázku, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o
bankách totiž nad rámec pravidiel cesie Občianskym zákonníkom sprísňuje pravidlá pri postupovaní
pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou
spojený vznik pohľadávok je predsa len na rozdiel od iného druhu podnikania špecifická, najmä pokiaľ
ide dopady finančných produktov na ekonomiku.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zbierky o bankách v znení
platnom k 27.06.2013, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu v rátane
jeho príslušenstva; to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať §
524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovaťustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení
pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred
zhoršením ich situácie v záväzkovo - právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu

banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku.

Žalobca zatiaľ nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banke skutočne doručená písomná výzva na
plnenie tak ako to predpokladá ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia

môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť
pohľadávky, ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Z dôvodovej správy v zákone o bankách vyplýva,
že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve
banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ako aj logického výkladu znenia citovaného

ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, postúpiť.

Odvolací súd pritom zdôrazňuje , že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj
pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade

so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru.
Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

Zatiaľ z obsahu spisu nemožno konštatovať predloženie dôkazu v tom zmysle, že by banka úver

zosplatnila riadnou a doručenou výzvou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka. Žalobca v konaní, a to v podanej žalobe naviac uvádza, že k vyhláseniu splatnosti úveru
došlo dňa 11.08.2013, a teda až po postúpení pohľadávky, a to až priamo žalobcom a nie jeho právnym
predchodcom. V zmysle uvedeného sa tak javí, že je sporné, či žalobca mohol platne nadobudnúť
pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa

rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.