Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/436/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212471
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7815212471.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48,
IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. J., S., P. XX/X, o zaplatenie 2 021,98 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 9C/429/2015-52 zo 16.3.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 707,66 € a úrok z
omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 1 707,66 € od 16.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 672,95
€ s 5 % ročným úrokom z omeškania od 3.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie o zaplatenie 314,32 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2015 do zaplatenia
zastavuje. III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. IV. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová
banka, a.s.) podanou žalobou domáhal od žalovaného, ako žalobu odôvodnil (reprodukoval doslovne jej

obsah), vymenoval listinné dôkazy predložené žalobcom, s ktorými sa oboznámil, a konštatoval, že po
čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie 1 707,66 € s 8,05 % ročným úrokom
z omeškania od 16.11.2015 do zaplatenia. Ďalej, citujúc znenie § 52 O. z.,§ 9 ods.1,2 a § 11 ods.1
Zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, uviedol: Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola 6.2.2012 uzavretá zmluva o aktivácii
Bankomatky Quatro, podľa ktorej bol mu schválený úverový rámec vo výške 900 € pri štandardnej
mesačnej splátke 30 €. Vzhľadom na to, že uvádzaná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

6.2.2012 nemá náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k) Zák.č.129/10 Z. z., konkrétne neobsahuje sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom takto z nej nie je možné zistiť z čoho, t. j. z
akých položiek pozostáva navýšenie úveru, túto zmluvu v súlade s § 11 ods.1 písm. a) Zák.č.129/10 Z. z.
považovalzabezúročnúabezpoplatkov.ZpredloženéhovýpisuzBankomatkyQuatrozistil,žežalovaný
prostredníctvom kreditnej platobnej karty čerpal finančné prostriedky v sume 972,52 € a na úhradu
čerpaného úveru zaplatil 300 €. Neuhradený zostatok úveru činí 672,52 €, preto ho zaviazal zaplatiť
žalobcovi predmetnú sumu a žalobu ohľadne zaplatenia dlžnej istiny v prevyšujúcej časti zamietol. Dlžnú

sumu zaviazal žalovaného zaplatiť s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s § 517 ods.2
O. z. a § 3 Nar.vl.č.87/95 Zb. v platnom znení, a to od 3.12.2016 (t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení
mu žaloby s prílohami) do zaplatenia a žalobu ohľadne zaplatenia úrokov z omeškania v prevyšujúcej
častizamietol.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.2CSP(jehozneniecitoval).Žalobcabolv konaní len čiastočne úspešný, preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal s poukazom na cit. ust.
3. I. Proti rozsudku žalobca podal v zák. stanovenej lehote o d v o l a n i e, ktorým podľa § 365 ods.1

písm. f) a h) C. s. p. napádal predmetný rozsudok vo výroku č. III, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti
zamietol a v súvisiacom výroku č. IV o trovách konania a navrhoval, na základe § 388 C. s. p. rozsudok
súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že sa zaviaže žalovaný zaplatiť mu 1 707,66 €, úrok z omeškania
8,05 % p. a. z uvedenej sumy od 16.11.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zast.

v plnom rozsahu. II. Odvolanie odôvodňoval tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru. Rozhodnutie súdu v napadnutej časti nie je
správne. V prvom rade uvádzal, že výška splátky 30 € mesačne jasne vyplýva z prvej strany zmluvy,
je uvedená pod bodom III. Rovnako tak splatnosť splátok je zrejmá z bodu V. zmluvy. Právny názor
súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových
splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov [§ 9 ods.2 písm. k) z.č.129/10

Z. z.] nie je správny a je v rozpore s čl.10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako
právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl.7 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len SR) prednosť pred zák. a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným
v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) z 9.11.2016 v právnej veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok

ako case-law SD EÚ predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a EÚ, ktoré podľa čl.7 ods.2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred
zák. SR. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach
úverovej zmluvy (ďalej aj zmluva) predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti
a zrozumiteľnosti základných náležitosti zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod,

aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako
napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obch. zák. SD EÚ v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom
na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom z 9.11.2016, rozhodol aj o práve členského
štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES
ako aj jeho právo zák. sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí zmluvy tak, že úver je bezúročný

a bez poplatkov. Citoval znenie bodu 5. a 7. prejudiciálnej otázky a ako SD EÚ rozhodol v bodoch
52.-55.,58.,62. a 73. svojho Rozsudku. SD EÚ tak rozhodol, že § 4 ods.2 písm. i) zák.č.258/01 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch [§ 9 ods.2, písm. k) z.č.129/10 Z. z.] je v rozpore so Smernicou 2008/48/
ES, t.j. záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky
v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t. j.

na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu
náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia
by bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z rozhodnutia
SD EÚ C-42/2015 možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom
môže byť sankcionované zánikom jeho nároku na úroky a poplatky. Jeho právny predchodca neporušil

žiadne povinnosti, preto mu vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty
poskytnutého úveru. Zároveň poukazoval na rozhodnutie SD EÚ C-565/2012 z 27.3.2014, podľa ktorého
tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, ako i na „rozhdnutie“ SD
- EÚ C-348/2014 z 9.7.2015, podľa ktorého čl.4 Smernice č.87/102/EHS z 22.12.1986 (jedná sa o
Smernicu, ktorá predchádzala Smernici 2008/48/ES) vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere

poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak
nebude v zmluve uvedená náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho
záväzku,nebudespravidlaavzásadesankciabezúročnostiabezpoplatkovostiprimeraná.III.Správnym
právnym posúdením by súd žalobe v ním upravenom rozsahu vyhovel. Na základe týchto skutočností
navrhoval rozsudok súdu zmeniť v súlade s petitom tohto odvolania. Proti žalovanému si uplatňoval

náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom, za zaplatený súdny poplatok
za podané odvolanie, náhradu trov právneho zast. za 3 úkony právnej pomoci podľa § 13a ods.1 písm.
a),c) vyhl.655/2004 Z. z. (prevzatie a príprava zast., návrh na vydanie platobného rozkazu, odvolanie z
27.3.2018) v sume 359,89 € (3 x 91,29 € + 2 x 8,39 € + l x 9,21 €)* 20% DPH = 359,89 €.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol: S odvolaním žalobcu nesúhlasí. Súd v predmetnej veci -

podľa jeho názoru - rozhodol správne a to z dôvodu, že úroky, ktoré požaduje žalobca sú v rozpore so
zák., - podľa jeho názoru - sú úžernícke. Je dôchodca, jeho dôchodok činí 300 €, z ktorého mu zrážajú
exekučné splátky, takže t. č. žije iba zo sumy 193 €, a preto ďalšie poplatky už bez tak nevie splácať.5. Žalobca v tzv. odvolacej replike uviedol: Mal za to, že žalovaný vo svojom podaní k jeho odvolaniu
neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce jeho nárok. Zotrvával na žalobe v znení podaného
odvolania. Navrhoval, na základe § 388 C. s. p. rozsudok súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že sa

zaviaže žalovaný zaplatiť mu 1 707,66 €, úrok z omeškania 8,05 % p. a. z uvedenej sumy od 16.11.2015
do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu nárok
na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zast. v plnom rozsahu.
6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Rozsudok vo výroku II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka

výroku III. rozsudku,, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá, neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 707,66 € a úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy
1 707,66 € od 16.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
9. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených

v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené a ku ktorým nepovažuje za
potrebné nič dodávať.
10. Súd neprihliadol na Rozsudok SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s.
proti Kláre Bíroovej, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice
EurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušení

smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov,
podľa ktorých vec tiež posúdil.
11. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v
uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
13. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.