Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211203
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114211203.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.Kataríny
Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu
Stavebné bytové družstvo Hriňová, so sídlom Školská 1567/27, 962 05 Hriňová, IČO: 00 648 736, proti
žalovanému VARES, s. r. o., so sídlom Chalupkova 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 635 709, právne
zastúpeného JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, so sídlom Mateja Bela 2, 984 03 Lučenec, o

zaplatenie 5 328,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 14C/97/2014-76 zo dňa 20. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 20. 03. 2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť 5.328,- Eur predstavujúcich dlžné nájomné za obdobie od 01. 01. 2005 do 09. 01. 2014, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 10. 04. 2014 do zaplatenia a s trovami konania.
1.2. Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že nebolo sporné, že žalovaný užíva nebytové
priestoryvbytovomdomesúp.č.XXXX naF.ulicivD.,vktorýchjeumiestnenáhlavnástanicakáblového
distribučného systému D., zameraného na poskytovanie telekomunikačných služieb vlastníkom a
nájomníkov bytov v bytových domoch, ktorých správu zabezpečuje žalobca, čo vyplýva aj zo zmluvy o

výkone správy č. XX/XXXX z 27. 11. 2007. Mandátnou zmluvou zo dňa 07. 01. 2005 sa žalobca zaviazal,
že bude pre žalovaného zabezpečovať vyberanie poplatkov za telekomunikačné služby poskytované
členom stavebného bytového družstva - žalobcu v zmysle platnej tarify č. N., vydanej žalovaným na
retransmisiu televíznych a rozhlasových programov v KDS VARES, lokalita D.. Žalovaný je v zmysle
rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu č. X/XXX/XXXX zo dňa 06. 07. 2010 a č. R. zo dňa 24.
09. 2013 oprávnený poskytovať televízne vysielanie a retransmisiu v zmysle licencií č. R. a R. Sporným

nebolo, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva o nájme nebytových priestorov,
ktorábyobsahovalanáležitostipredpísanév§3zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytových
priestorov.
1.3. Okresný súd ustálil, že žalovaný je podnikom v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách, oprávneným poskytovať služby v oblasti elektronických komunikácií
(§ 5 ods. 8 tohto zákona). Ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb vo verejnej sieti

je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti
a v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení vstupovať na cudziu
nehnuteľnosť podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 610/2003 Z. z.. Mesto D. rozhodnutím sp. zn.
XXX/XXXX Z. zo 17. 03. 2005 rozhodlo o umiestnení stavby „E. D. - V. F., N., S. a A.“ pre žalovaného,
pričom ide o stavbu jednotnej telekomunikačnej siete v zmysle § 56 stavebného zákona. Žalobca si v
lehote 1 roka od nadobudnutia účinnosti zákona č. 351/2011 Z. z. od žalovaného neuplatnil zaplatenie

jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti - spoločného priestoru v
bytovomdomesúp.č.XXXX.Akbyktomuajdošlo(najneskôrdo01.01.2013),okresnýsúdkonštatoval,že by nebola zachovaná 6 mesačná lehota pre podanie žaloby v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 610/2003
Z. z. v spojení s § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z. z. Žalovaný preto nie je povinný platiť žalobcovi
za prevádzkovanie hlavnej stanice káblového distribučného systému a v súvislosti s tým za vstup do

nehnuteľnosti žiadne platby, takže na jeho strane nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.
1.4. V časti nájomného za obdobie od 01. 01. 2005 do 22. 05. 2010 žaloba nie je
dôvodná pre uplynutie 4-ročnej premlčacej lehoty a žalovaným vznesenej námietky premlčania.
Záväzkový vzťah strán sporu má obchodnoprávny charakter, pretože sú podnikateľskými subjektmi.
1.5. Druhý výrok o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania

na označený účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odôvodnil
okresný súd ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a zásadou
úspechu žalovaného v konaní. Povinnosť zaplatiť prisúdené trovy konania na účet právneho zástupcu
žalovaného odôvodnil okresný súd ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

2.1. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal neúplné

zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, aj nesprávne právne posúdenie veci.
2.2. Odvolateľ namietal, že žalovaný nespĺňa zákonné atribúty podniku v zmysle § 4 ods. 8 zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predložením rozhodnutia Rady pre vysielanie a
retransmisiu žalovaný potvrdil, že v zmysle § 1 ods. 2 uvedeného zákona na žalovaného nemožno

nahliadať ako na podnik. S uvedeným zákonom nemajú nič spoločné predmety podnikania vymedzené
pod bodmi 1-7 a bodom 12 v podnikateľskom oprávnení (výpise z obchodného registra) žalovaného.
Predmety podnikania pod bodom 10 a 11 sú obsiahnuté práve v § 1 ods. 2 uvedeného zákona.
Spornými predmetmi podnikania, na základe ktorých by bolo možné žalovaného posudzovať ako
podnik, sú uvedené pod bodom 8 (zriaďovanie, zmeny, obnova a údržba koncových telekomunikačných

zariadení: telekomunikačných vedení /prenosových ciest/ mimo jednotnej telekomunikačnej siete (JTS),
pripojovaných na jednotnú telekomunikačnú sieť) a pod bodom 9 (technické zabezpečenie prevádzky
televíznych káblových rozvodov mimo jednotnej telekomunikačnej siete). Podľa dôvodovej správy k
predmetnému zákonu majú oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam podniky poskytujúce
verejnú sieť. Žalovaný verejnú sieť neposkytuje a nikdy neposkytoval, a to ani pri predmetoch podnikania

podľa bodov 8 a 9 výpisu z obchodného registra. Žalovaný nedisponuje rozhodnutím o udelení povolenia
na prevádzkovanie verejnej siete od Slovenského telekomunikačného úradu. Na danú problematiku sa
potom ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách nevzťahujú; na aplikáciu jeho ustanovení
nebola splnená ani požiadavka verejného záujmu. Podľa odvolateľa je rozsudok zmätočný nielen pre
aplikáciu nielen ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z., ale aj zákona č. 351/2011 Z. z.

2.3. Odvolateľ zdôraznil, že súd je povinný zabezpečiť vykonanie navrhovaných dôkazov, aj výsluch
štatutárneho orgánu žalobcu, preto porušil ustanovenia o práve účastníka na spravodlivý súdny proces.
2.4. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v čase vzniku právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v roku 2005 bol platný a účinný zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Žalobca sa mýli v pojme elektronická služby a v pojme obsah elektronickej služby.
3.2. Na pojednávania konané v dňoch 20. 03. 2013, 12. 11. 2014 a 26. 01. 2015 sa žalobca napriek
riadnemu doručeniu predvolania bez ospravedlnenia nedostavil, nepožiadal o odročenie pojednávania.

Uznesením súdu bol poučený, že v prípade neúčasti na pojednávaní bez náležitého ospravedlnenia
súd rozhodne aj v jeho neprítomnosti. Tvrdenie odvolateľa o nenaplnení práva na spravodlivý proces
a nevykonaní navrhnutých dôkazov je nepravdivé. Navrhol potvrdenie vecne správneho rozsudku súdu
prvého stupňa a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok, účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej iba „CSP“).

5. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach

daných odvolaním, v rozsahu určenom v § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 CSP ods. 2 a rozsudok napadnutý odvolaním podľa § 389
písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len vecného
charakteru (dotýkajúce sa správnosti právneho posúdenia veci), ale vo svojej podstate spochybňujú
presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (nedostatočne zdôvodnený záver, že

žalovaný nespĺňa zákonné atribúty podniku v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách), odvolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej „udržateľnosti“ napadnutého
rozsudku z pohľadu, či napĺňa záruky, ktoré garantujú, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je
arbitrárny (svojvoľný), teda právo účastníka konania na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je imanentnou
súčasťou práva na spravodlivý proces i práva na súdnu ochranu. Podľa odvolacieho súdu je rozhodnutie

súdu prvej inštancie v rozpore s vykonanými dôkazmi. V zmysle judikatúry považuje ústavný súd za
protiústavné a arbitrárne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo
aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,
I. ÚS301/06). Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, nesprávne ustálil skutkový stav veci a zákonné ustanovenia
aplikoval spôsobom, ktorý je v rozpore s ich znením, účelom aj zmyslom.

7. Okresný súd mal v prvom rade skúmať, napriek žalobným tvrdeniam a tvrdeniam prednášaným
žalovaným, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. procesné právo
uplatňovať si tento hmotnoprávny nárok. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (rozsudok

NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Okresný súd ustálil právo žalovaného ako poskytovateľa
elektronických komunikačných služieb vo verejnej sieti vstupovať v súvislosti so zriaďovaním,
prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť. Nezaoberal sa však otázkou, kto
je vlastníkom (alebo oprávneným držiteľom) „cudzej nehnuteľnosti“, nebytového priestoru v bytovom
dome súp. č. XXXX na F. ulici v D., v ktorom žalovaný umiestnil zariadenie hlavnej stanice

káblového distribučného systému, ktorý by mal v prípade správnosti právnych záverov okresného súdu
povinnosť strpieť výkon tohto oprávnenia žalovaného. Zo žalobného tvrdenia, že ide o bytový dom,
ktorého správu vykonáva žalobca, nevyplýva vlastníctvo, resp. podielové spoluvlastníctvo žalobcu k
uvedenému nebytovému priestoru, alebo iný právny dôvod pre dispozíciu uvedenou nehnuteľnosťou
(napr. oprávnená držba). Okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či podanie tejto žaloby možno

subsumovaťpodsprávubytovéhodomupodľačl.III.zmluvyovýkonesprávyčXX/XXXXprebytovýdom
súp. č. XXXX na F. ulici v D. zo dňa 27. 11. 2007 (č. l. 9 súdneho spisu), najmä ak je správca oprávnený
konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, správu domu
vykonáva samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a je oprávnený uzatvárať
v mene vlastníkov zmluvy o nájme spoločných priestorov a spoločných zariadení v dome.

8. Otázka aktívnej vecnej legitimácie súvisí so správnym klasifikovaním druhu právneho vzťahu, plnenia
z ktorého sa domáha žalobca. Okresný súd v ďalšom konaní ustáli subjekty tohto právneho vzťahu,
najmä či je to žalobca ako podnikajúca právnická osoba, alebo ako právnická osoba vykonávajúca
správu bytového domu konajúca za fyzické osoby, príp. je týmto subjektom tretia osoba - vlastník

(vlastníci) nebytového priestoru. Toto rozlíšenie má potom vplyv napr. aj na aplikáciu správnej právnej
úpravy v otázke vznesenej námietky premlčania.

9. Okresný súd zameral dokazovanie na vyriešenie otázky, či je žalovaný poskytovateľom verejných
služieb v oblasti elektronických komunikácií, pričom vychádzal z ustanovení zákona č. 610/2003 Z.

z. o elektronických komunikáciách účinného od 01. 01. 2004 do 01. 11. 2011 a zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01. 11. 2011. K potrebe aplikácie tejto právnej
úpravy dospel na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 07. 01. 2005
a ustálil, že žalovaný je ako držiteľ licencií udelených Radou pre vysielanie a retransmisiu podnikom
oprávneným poskytovať služby v oblasti elektronických komunikácií. Z obsahu mandátnej zmluvy zo

dňa 07. 01. 2005 (č. l. 4 spisu) však vyplýva, že žalobca sa ako mandatár zaviazal pre žalovaného
ako mandanta zabezpečovať vyberanie poplatkov za poskytované telekomunikačné služby členom
stavebného bytového družstva v zmysle tarify č. N. vydanej mandantom, a to jedenkrát mesačne
od abonentov, ktorých zoznam predloží mandant vždy do 10. kalendárneho dňa predchádzajúceho
mesiaca. Mandant zodpovedá za splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených abonentských

zmlúv (bod 7). Podľa bodu 4 mandatár požaduje, aby si mandant zriadil odberné miesta ako energetické
napájacie miesta pre svoju technológiu na vlastné náklady s dodávateľom energetické závody, k čomu
týmto dáva súhlas, ako aj súhlas na vstup do domov SBD. Otázka, či je výber poplatkov za poskytované
telekomunikačné služby od abonentov predmetom zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX zo dňa 27. 11.2007 presahuje za doteraz zisteného skutkového stavu rámec tohto konania. V súvislosti s tým okresný
súd vykoná dokazovanie listinným dôkazom - faktúrou č. 060017 (č. l. 37 súdneho spisu) a zistí jej
súvislosť nielen s predmetom konania, ale aj s mandátnou zmluvou. Ak okresný súd dospeje k záveru,

že žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie (či už ako vlastník, správca, držiteľ nebytového
priestoru), podrobným spôsobom zistí okolnosti, za ktorých získal žalovaný možnosť užívať nebytových
priestor na ulici F. v dome súp. č. XXXX v D., kedy sa tak stalo, dohodnuté podmienky tohto užívania.

10. Len po zistení týchto skutočností môže okresný súd zodpovedne ustáliť, či medzi žalobcom a

žalovaným došlo, alebo nedošlo k uzatvoreniu platnej, resp. neplatnej zmluvy o nájme nebytových
priestorov, prípadne inému záväzkovému právnemu vzťahu, ktorého predmetom je užívanie nebytových
priestorov v uvedenom bytovom dome, alebo medzi nimi ide o právny vzťah z poskytovania
elektronických komunikácií, kedy vznikol a aké základné práva a povinnosti z neho pre žalobcu a
žalovaného vyplývajú. Následne môže súd prvej inštancie subsumovať skutkové zistenia pod príslušnú
právnu úpravu, keďže právnym posúdením veci viazaný nie je. Vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania bude okresný súd venovať náležitú pozornosť ustáleniu doby, odkedy má žalovaný nebytový
priestor k dispozícii (bez ohľadu na to, či ho aj reálne užíval alebo nie), odkedy má k dispozícii kľúče
od tohto nebytového priestoru aj s poukazom na obsah faktúry č. l. 38, ktorú okresný súd náležitým
spôsobom predpísaným pre vykonanie listinného dôkazu vykoná.

11.Kprávnemuposúdeniuveciokresnýmsúdomodvolacísúdudáva,žejepotrebnédôslednerozlišovať
medzi záväzkovým vzťahom, hoci aj neplatným, ktorého predmetom je umožnenie užívania nebytového
priestoruvbytovomdomesúp.č.XXXX naF.ulicivD.(zaúčelomumiestneniahlavnejstanicekáblového
distribučného systému D.) a vzťahom týkajúcim sa elektronických komunikácií. V tejto súvislosti
nemožno prehliadnuť, že podnikom podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (§ 4

ods. 8) bola každá osoba oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických
komunikácií, pričom zákon v ďalších ustanoveniach definoval elektronické komunikačné siete (§ 4)
aj elektronické komunikačné služby (§ 5). Práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v podobe
zriaďovania a prevádzkovania verejných sietí a stavby ich vedení na cudzej nehnuteľnosti, ako aj vstupu
v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť mal v

zmysle § 69 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. len podnik, ktorý poskytoval verejnú sieť (verejnú sieť definoval
§ 4 ods. 2, poskytovanie siete § 4 ods. 5 a vedenie sietí v § 4 ods. 15 uvedenej právnej úpravy), len
vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu. Predpokladom výkonu len tohto práva, známeho aj ako
zákonné vecné bremeno, nebol teda záväzkový právny vzťah týkajúci sa práv a povinností k dotknutým
nehnuteľnostiam.

12. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).