Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112240263
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4112240263.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobkyne: X. M., rod.N., bytom K. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Evou

Klemovou, advokátkou, Advokátska kancelária, M.R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanému:
Fakultná nemocnica Nitra, Špitálska 6, 949 01 Nitra, IČO: 17366007, zast. Advokátskou kanceláriou
Jančo, Jakubčák a partneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36367524, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa Vienna Insurance Group, Štefánikova 17,
811 05 Bratislava, IČO: 31595545, zast. JUDr. Felixom Naupaeurom, advokátom, Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava, o náhradu škody, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Intervenientovi súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.11.2012 domáhala voči žalovanému náhrady škody, ktorá jej
vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví a to vo výške 11.952,24 eur, spolu s nárokom na mesačnú
rentu vo výške 156,24 eur počnúc dňom 01.11.2012, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 02.01.2009 bola po podvrtnutí ľavého kolena vyšetrená na chirurgickej ambulancii v

Nitre na Klokočine a bola jej vykonaná punkcia kolena. V čase od 04.02.2009 do 29.04.2009 jej
bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra, tam dňa
04.02.2009 absolvovala ortopedické vyšetrenie a po vyhotovení RTG snímku jej bolo odporučené
artroskopické vyšetrenie. RTG snímok bol vyhodnotený ako nález bez úrazových zmien, hoci bola
na nej viditeľná a zistiteľná cysta na tíbii, avšak tomuto nálezu nebola venovaná žiadna pozornosť.
Dňa 24.02.2009 absolvovala artroskopické vyšetrenie s nálezom čiastočného natrhnutia predného
skríženého väzu staršieho dáta. V pooperačnom období bola na štyroch kontrolných vyšetreniach

na ortopedickej ambulancii, posledné bolo dňa 29.04.2009, kedy jej lekár odporučil plné zaťažovanie
končatiny a kontrolu o 3 týždne. Z dôvodu pretrvávajúcich bolestí ľavého kolena bola dňa 24.02.2010
vyšetrená na Prvej nitrianskej jednodňovej chirurgii, kde absolvovala RTG vyšetrenie a v marci 2010
vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Po zhodnotení nálezov bol jej zdravotný stav uzatvorený ako
podozrenie na nádor na hornej časti tíbie a bola odoslaná na špeciálne pracovisko I. ortopedicko-
traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Tu jej bola vykonaná biopsia a histológia s
výsledkom „obrovskobunkový kostný tumor s prevahou malých a vretenovitých buniek“. Od 15.07.2010

do29.07.2010bolahospitalizovanáadňa16.07.2010jejbolavykonanáimplantáciaindividuálnejtotálnej
náhrady kolenného kĺbu vľavo. Po operácii bola jeden rok ležiacim pacientom a absolvovala namáhavé
rehabilitačné liečenia. Nakoľko po 6 mesačnej rehabilitácii pociťovala bolesť dolnej končatiny bola od
28.02.2011do09.03.2011opätovnehospitalizovaná,kdejejbolvykonanýredres. Následneabsolvovalarehabilitačné pobyty v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. V dôsledku zdravotných ťažkostí
bola uznaná dočasne práceneschopnou a dňom 17.05.2011 bola uznaná invalidnou so 60% mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v súčasnosti je jej vyplácaný invalidný dôchodok.

Na základe jej žiadosti zo dňa 21.02.2012 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetril
správnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalovaného v období od 04.02.2009 do 29.04.2009
s výsledkom, že na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra jej nebola správne poskytnutá
zdravotná starostlivosť a v dôsledku zlého zhodnotenia RTG snímky nebola stanovená správna
diagnóza, čím došlo k oneskoreniu adekvátnej liečby. RTG nález zo dňa 04.02.2009, na ktorom bolo

vidieť prejasnenie rozmerov 30x30 mm, mal byť dôvodom na zahájenie okamžitého diagnostického
procesu s využitím všetkých dostupných vyšetrovacích možností tak, aby sa bezpečne odhalil nález
už v tomto štádiu a liečba by mohla byť zahájená v skoršom termíne. Na základe uvedeného
žalobkyňa zistila, že za poškodenie jej zdravia zodpovedá žalovaný, pričom poukázala na ustanovenie
§ 4 ods.2, 3, § 2 ods.4 zák.č. 576/2004 Z.z., § 80 ods.1 písm.e) zák.č. 578/2004 Z.z., na Etický kódex
zdravotníckeho pracovníka, ako aj na ustanovenie § 415 a 420 Občianskeho zákonníka. Má zato, že

žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupoval
lege artis a porušil tak ustanovenie § 80 ods.1 písm.e) zák.č. 578/2004 Z.z., a ustanovenie § 4
ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. V dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy došlo k oneskoreniu liečby,
čím vyvstala nevyhnutnosť radikálneho odstránenia tumoru imputáciou časti ľavej končatiny a potreba
implantácie náhrady kolenného kĺbu, pričom rýchlosť lekárskej starostlivosti je v prípade onkologických

ochorení rozhodujúca. Z uvedeného je zrejmé, že k nenávratnému a závažnému poškodeniu zdravia
došlo v príčinnej súvislosti s liečebným postupom žalovaného, ktorý bol nedbalý, neprofesionálny a
neospravedlniteľný. Zavinenie žalovaného vyplýva z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, keď konanie žalovaného je v rozpore so súčasným stavom lekárskej vedy /non lege
artis/. Konaním žalovaného, spočívajúceho v tom, že včas nezistil prítomnosť nádoru, v dôsledku čoho

sa stav zhoršoval a došlo k poškodeniu zdravia, ktoré je nezvratné a nenapraviteľné, jej vznikla škoda
pozostávajúca z nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, straty na
zárobku po skončení práceneschopnosti, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Jednotlivé
nároky v žalobe podrobne zdôvodnila, vymedzila ich rozsah a výšku.

2. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že porušenie
povinnosti poskytnúť správnu zdravotnú starostlivosť vyplýva zo stanoviska Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Nakoľko žalovaný namieta opodstatnenie nároku z dôvodu, že postup
žalovaného považuje za správny, teda lege artis, navrhovala vykonať znalecké dokazovanie. Po
oboznámení sa s vyhotoveným znaleckým posudkom uviedla, že znalecký posudok považuje za

neprofesionálny, pretože ho znalec vypracoval bez toho aby mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu.
Pri vypracovaní znaleckého posudku sa uspokojil iba s čiastkovými zisteniami, ktoré vyplývajú zo
spisu. Uviedla, že chceli dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok a za tým účelom kontaktovala
firmu Forensik, ktorá by posudok vypracovala, ale až v lehote 6 a viac mesiacov. So zamietnutím
návrhu na doplnenie dokazovania vyhotovením posudku znaleckým ústavom alebo nariadením

kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne poskytnutím lehoty na predloženie súkromného
znaleckého posudku, sa nestotožňuje, nakoľko medzi stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a znaleckým posudkom Prof. MUDr. Vojtaššáka CSc. sú rozpory, ktoré by mohli byť
odstránené práve na základe doplneného dokazovania.

3. Právny zástupca žalovaného uviedol, že popiera opodstatnenosť nároku žalobkyne, nakoľko
má zato, že nebolo preukázané konanie lekára non lege artis, pričom zo stanoviskom Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nesúhlasili a podávali voči nemu námietku, pretože ho považovali
za nesprávne a neprofesionálne. Poukázal na to, že žalobkyňa absolvovala posledné vyšetrenie u
žalovaného dňa 29.04.2009, pričom jej lekár odporučil plne zaťažovanie končatín a kontrolu o tri týždne,

na ktorú sa už nedostavila. Až po uplynutí 10 mesiacov od tohto posledného vyšetrenia navštívila Prvú
nitriansku jednodňovú chirurgiu s údajnými pretrvávajúcimi bolesťami ľavého kolena. Je nepochopiteľné
prečo pokiaľ mala bolesti, nič s tým nerobila takú dobu. Ak by bola bývala rešpektovala pokyn lekára a
prišla na kontrolu, kde by oznámila pretrvávajúce bolesti, mohli byť zvolené štandardné lekárske postupy
na základe ktorých mohla byť prijatá adekvátna liečba, pričom žalovaný mal možnosť vykonať všetky

potrebné vyšetrenia. Uviedol, že vzhľadom na výsledky vyšetrení by sa však kĺb už nezachránil. Po
vyhotovení znaleckého posudku uviedol, že sa s ním plne stotožňuje, ďalšie znalecké dokazovanie
nepovažuje za potrebné a žiada žalobu žiadal zamietnuť.4. Právny zástupca intervenienta uviedol, že sa pridržiava písomného stanoviska, v ktorom sa
vyjadroval k jednotlivým nárokom na náhradu škody, ktoré považuje čiastočne za premlčané, prípadne
za nepreukázané, resp. predčasné. Po vykonaní znaleckého dokazovania uviedol, že s posudkom

sa stotožňuje, bolo ním relevantne preukázané, že zo strany žalovaného bola zdravotná starostlivosť
žalobkyni poskytnutá správne a základ nároku žalobkyne teda nie je daný. Doplnenie znaleckého
dokazovania kontrolným znalcom nepovažuje za potrebné, takáto potreba by mohla vzniknúť až po
predložení súkromného znaleckého posudku, ktorý ale predložený nebol, hoci žalobkyni v tom nič
nebránilo. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobkyňa vypočutá na pojednávaní uviedla, že dňa 01.01.2009 sa jej stal úraz tým, že zle stúpila
na obrubník a pocítila silnú bolesť v kolene. Z uvedeného dôvodu na druhý deň 02.01.2009 navštívila
lekára na Klokočine, ktorý ju poslal na röntgen a následne jej vybral vodu z kolena. Nakoľko bolesti
pretrvávali, prišla do Fakultnej nemocnice Nitra za ortopédom MUDr. W. O., ktorý vyhotovil RTG snímok
a odporučil artroskopické vyšetrenie. Po tejto operácii skonštatoval, že išlo o natrhnutie krížneho väzu.

Následne chodila na kontroly a bolesti ktoré mala považovala za dôsledok pooperačného stavu. O tom
že má cystu na kolene jej povedané nebolo, lekár riešil iba svalstvo a väzivo. Je pravda, že mala ísť
na poslednú kontrolu, ktorú už neabsolvovala, pretože na základe zlepšenia hybnosti kolena usúdila,
že táto kontrola nebude až taká dôležitá a aj MUDr. Vaňo sa na poslednej kontrole vyjadril, že všetko
je v poriadku a stav sa zlepšuje. V období od 29.04.2009 do 24.02.2010 nenavštívila žiadneho lekára,

nohu si rozhýbala, riadne chodila do práce a so zdravotným stavom nebol žiadny problém, dokonca
športovala. Bolesti sa spočiatku po artroskopii zmenšovali, ale asi po 2-3 mesiacoch zaznamenala
zhoršenie, noha bola slabšia, podlamovala sa, nevládala na ňu stúpiť, preto sa rozhodla vyhľadať lekára
a keďže chcela skúsiť niečo iné, uprednostnila návštevu Prvej nitrianskej jednodňovej chirurgie, kde
bola vyšetrená dňa 24.02.2010. Tu jej urobili magnetickú rezonanciu a zistili, že má na kosti nádor a

ihneď ju poslali do Bratislavy na onkochirurgiu. Diagnóza bola stanovená až v Bratislave, kde jej robili
biopsiu a skonštatovali že sa jedná o nádor onkologického charakteru a že je potrebné koleno operovať
a nahradiť ho implantátom. Od lekára v Bratislave sa dozvedela, že išlo o pochybenie lekára, ktorý ju
pôvodne vyšetroval v Nitre a ak by riadne stanovil diagnózu, mohlo sa predísť vybratiu kolena, dalo by
sa to urobiť inak, napr. vydlabaním postihnutého miesta a vycementovaním. Po operácii bola asi týždeň

v nemocnici a potom asi 2 mesiace pripútaná k lôžku, následne absolvovala rehabilitácie, pričom mala
problém so zohýbaním kolena, čo malo za následok absolvovanie ďalšej operácie - redres. Na základe
toho čo sa dozvedela v Bratislave, obrátila sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a
žiadala o prešetrenie lekárskeho postupu. Po obdržaní stanoviska z Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorý zistil pochybenie v postupe lekára v Nitre, sa rozhodla pre právne kroky, a to aj

z dôvodu, aby sa v budúcnosti niečo také niekomu nestalo. Uviedla, že aj keď sa operácia v Bratislave
podarila, jej následky pociťuje aj v súčasnej dobe, nemôže pracovať 8 hodín, pracuje iba v rozsahu 40
hodín mesačne. Nohu si musí polohovať a keďže ju má kratšiu, tak sa jej objavujú problémy s chrbticou,
zle našľapuje, nevie poriadne nohu vystrieť ani ohnúť a aj bolesti pretrvávajú. Pôvodne vykonávala
prácu v odbore, ktorý vyštudovala, mala dobré finančné ohodnotenie, práca ju bavila, chodila vybavovať

stavebnépovolenia,avšak takútoprácuvsúčasnostinemôževykonávať,pretožesapohybujeibaautom
a 8 hodín by sedieť nemohla. V súvislosti so zdravotným stavom má aj zvýšené náklady, keď musí mať
auto s automatickou prevodovkou, lebo ľavou nohou by spojku nevytlačila, má určité špecifické nároky
aj na obliekanie a obuv. Na kolene má viditeľnú jazvu, ktorá je neestetická, preto nosí zväčša dlhé
nohavice, vysoké topánky nemôže mať vôbec. Šport nemôže vykonávať takmer žiadny, môže iba plávať.

6. Súd v rámci dokazovania vypočul i svedkov MUDr. W. O., MUDr. V. Z. a W. Z..

7. Svedok MUDr. W. O. uviedol, že vo Fakultnej nemocnici v Nitre na ortopédii pracoval od roku
2007 do 01.05.2009, kedy odišiel do Bratislavy. Pamätá si, že žalobkyňa bola odoslaná ambulantným

lekárom k artroskopickému vyšetreniu, ktoré bolo aj vykonané a jej zdravotný stav zlepšil. V rámci
vyšetrenia dal urobiť RTG snímok, ktorý vyhodnocoval a pamätá si, že na snímku sa objavilo v jednej
projekcii cystické prejasnenie. Išlo vlastne o vedľajší nález náhodne zistený. Primárne sa však riešil
následok úrazu. Je presvedčený, že na tento vedľajší nález pacientku upozornil a informoval ju, že bude
potrebné s odstupom času vykonať kontrolný RTG snímok, aby sa niečo nezanedbalo. RTG snímok

konzultoval aj so staršími kolegami, ktorí potvrdili správnosť postupu a to najskôr urobiť artroskopiu,
teda vyriešiť tento problém a potom s časovým odstupom zopakovať röntgenové snímky. Keby bola
opätovne zachytená lézia alebo poškodenie - prejasnenie, tak by sa aplikovala ďalšia zobrazovacia
metóda a to buď CT vyšetrenie alebo magnetická rezonancia. Ďalej uviedol, že v čase vyhodnocovaniaRTG snímku nepovažoval za potrebné robiť ihneď iné vyšetrenie ako napr. magnetickú rezonanciu alebo
ďalšie RTG snímky, ale do budúcna určite áno. Bolo najskôr potrebné riešiť "to čo najviac plače", takže
stav po úraze. Ťažkosti, ktoré uvádzala pacientka zodpovedali následku úrazu a vôbec nezodpovedali

nálezucystickéhoprejasnenia,tátooblasťbola„nemá“.Priartroskopickomvyšetrenísanedalzistiťalebo
potvrdiť nález cystického prejasnenia, pretože pri artroskopii sa sleduje kĺb, ale cystické prejasnenie bolo
v nižšej časti. Svoj postup považuje za správny, akurát by možno dôraznejšie prízvukoval pacientke,
že je potrebné absolvovať kontroly a kontrolný röntgenový snímok. Je toho názoru, že využil všetky
metódy pre stanovenie správnej diagnózy, zdravotný stav vyhodnotil správne, v súlade so súčasnými

poznatkami lekárskej vedy, keď pacientku, ktorá bolo odposlaná k nemu od iného lekára, vyšetril,
dal zhotoviť RTG snímok, tento konzultoval s kolegami a urobil artroskopické vyšetrenie, pri ktorom
sa potvrdilo traumatické poškodenie vnútrokĺbných štruktúr. Indikácia artroskopického vyšetrenia bola
potvrdená, nakoľko zdravotný stav pacientky sa zlepšil. V období, kedy robil kontrolu u pacientky, nebol
dôvod robiť opakované röntgenové snímky, pretože stav sa zlepšoval, ale pacientku upozornil, že je
potrebné vykonať kontrolné röntgenové snímky a to asi o 3 mesiace od prvého kontaktu s ňou. Od

poslednej kontroly už o zdravotnom stave pacientky nič nevedel až do obdobia, kedy sa začala riešiť
jej sťažnosť. Poukázal na to, že artroskopické vyšetrenie sa robí aj bez RTG snímku, avšak on ho dal
vyhotoviť, vďaka čomu sa zachytilo nejaké cystické prejasnenie, ktoré by sa inak nezistilo. Tumorózne
postihnutie danej krajiny by mohla evokovať bolesť v danej krajine, opuch, reakcia kože a ešte nejaká
defigurácia danej krajiny. Pacientka žiadny z týchto prejavov nemala. Z akého dôvodu pacientka neprišla

na kontrolné vyšetrenie nevie, jediné racionálne vysvetlenie by mohlo byť, že sa cítila dobre a myslela
si, že už nie je potrebné. Lekár stanoví termín kontroly, nemá však povinnosť pacientku predvolať, aby
sa dostavila k vyšetreniu.

8. Svedok MUDr. V. Z., uviedol, že lekársku prax nevykonáva už asi 3-4 roky. Pred nástupom do

dôchodku pracoval na chirurgickej ambulancii na poliklinike na Klokočine. S odstupom času sa na
pacientku Danielu Karasovú nepamätá, ale ak ju vyšetroval, tak vystavil potvrdenie o lekárskom
vyšetrení - lekársku správu pre obvodného lekára a tieto správy by sa mali nachádzať v zdravotnej
dokumentácii, ktorá sa nachádza u obvodného lekára. Pokiaľ pri vyšetrení zistil, že je potrebné vyhotoviť
RTGsnímky,takichdal zhotoviťa popisovalichsám.AksanaRTGsnímkunálezneprejavuje,jebežné,

že sa dáva zhotovovať RTG snímok aj opakovane, s určitým časovým odstupom, kedy sa stav pacienta
môže vyvinúť. Nevie sa vyjadriť, či bola žalobkyňa u neho na vyšetrení a či chodila aj na kontroly,
ani či ju poslal na ďalšie vyšetrenie k ortopédovi. Po nahliadnutí na snímky, ktoré boli vyhotovené
dňa 02.01.2009 a 19.01.2009 uviedol, že nevidí žiaden patologický nález. Z popisu zo dňa 02.01.2009
vyplýva, že išlo o podvrtnutie ľavého kolena, bez opuchu, bez výpotku, diagnóza distorzia podvrtnutia

ľavého kolena, kontrola o 3 dni. Z popisu zo dňa 19.01.2009 vyplýva záver, že RTG bol negatívny a
kontrola o 7 dní. Na týchto snímkach nevidel prejasnenie, náznak nejakej cysty, inak by to tam popísal.
V oboch prípadoch sa jedná o nález bez patologických zmien a nie je medzi nimi nejaký rozdiel. Po
ukončení lekárskej činnosti prevzal všetku dokumentáciu jeho pacientov pracovník Fakultnej nemocnice
Nitra a RTG snímky odovzdal RTG pracovisku.

9. Svedkyňa W. Z., matka bývalého priateľa žalobkyne, ktorá v tom čase pracovala v nemocnici na
oddelení nukleárnej medicíny, uviedla, že bola informovaná o tom, že sa žalobkyni stal úraz a navštívila
MUDr. Z., ku ktorému patrila. Nakoľko sa jej stav nelepšil, vybavila jej vyšetrenie u ortopéda, kde s
ňou aj išla a bola prítomná v ambulancii pri vyšetrení. Artroskopické vyšetrenie bolo navrhnuté MUDr.

O., ktorý žalobkyňu vyšetril, dal zhotoviť RTG snímok, ktorý vyhodnotil s tým, že nebolo konštatované
zistenie nejakého nálezu. Po prehliadke snímku MUDr. O. konštatoval, že je potrebné artroskopické
vyšetrenie a že sa pokúsi vybaviť termín čo najskôr. Nič viac k nálezu nehovoril, nespomínal, že by
bolo na snímku vidieť nejaké prejasnenie, resp. náznak nejakého iného nálezu. Po artroskopickom
vyšetrení so žalobkyňou k lekárovi už nechodila. Potvrdila, že po artroskopii sa jej čiastočne uľavilo,

žalobkyňa začala s rehabilitáciou a očakávala, že sa jej postupom času stav bude zlepšovať. Opak
však bol pravdou, zdravotný stav sa jej zhoršoval, preto vyhľadala MUDr. W., kde jej bola zhotovená
magnetická rezonancia a zistil sa nádor a na základe toho bola odporučená do Bratislavy. Lekár, ktorý
žalobkyňuvBratislavevyšetrovalsa zhrozila povedal,žeužnaprvomRTGsnímkujenapísanécystické
prejasnenie tíbie, pričom u MUDr. O. sa riešila iba artroskopia, nič nehovoril o kontrolnom alebo inom

vyšetrení resp. potrebe magnetickej rezonancie. Pri vyšetrení v Bratislave bolo konštatované, že ak by
sa riešila táto diagnóza hneď pri jej zistení v Nitre, tak by žalobkyňa absolvovala menší a jednoduchší
zákrok, len by sa jej nádor vybral, vyškriabal, zacementoval a nemusela by podstúpiť to, čo absolvovala
s odstupom času v Bratislave, čiže následky sa nedajú porovnať. Žalobkyňa veľmi dôverovala MUDr. O.,dodržiavala všetky jeho pokyny, prečo však nešla k nemu na poslednú stanovenú kontrolu sa vyjadriť
nevedela.

10. Zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podania
žalobkyne zo dňa 14.06.2012 vyplýva, že počas liečby na N. úrazovej chirurgie a ortopédie
FN Nitra v dobe od 04.02.2009 do 29.04.2009 nebola správne stanovená diagnóza v dôsledku
zlého zhodnotenia RTG snímku, čím došlo k oneskoreniu adekvátnej liečby. Zdravotná starostlivosť
teda nebola poskytovaná správne a došlo k porušeniu § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. V správe sa uvádza, že už na RTG snímku zo
dňa 04.02.2009 bolo vidieť prejasnenie rozmerov 30x30 mm. Takýto nález pri správnom hodnotení
mal byť dôvodom na zahájenie okamžitého diagnostického procesu s využitím všetkých dostupných
vyšetrovacích možností. Na základe uvedeného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
považoval podanie žalobkyne za opodstatnené a vydal rozhodnutie č.k. ZS 402/00004/2012 zo dňa

20.08.2012, ktorým uložil Fakultnej nemocnici Nitra pokutu vo výške 1.660 eur. Následne však bolo
toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím č.k. ZS 402/00004/2012/R zo dňa 23.05.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.06.2013, takže v danom prípade neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie o
správnom delikte.

11. Súd za účelom objektívneho zistenia, či postup žalovaného v období od 04.02.2009 do 29.04.2009
bollegeartis,nariadilznaleckédokazovanieznalcomzodvetviaortopédie,ktorédokazovanienavrhovali
aj strany konania.

12. Zo znaleckého posudku č. 02/2016 znalca Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., zo dňa 02.10.2016

vyplýva, že zdravotná starostlivosť žalobkyni bola poskytnutá správne, teda lege artis. Žalovaný vykonal
potrebné zdravotné výkony správne, kostná lézia prehliadnutá nebola, bola popísaná v zdravotnej
dokumentácii. Iba pri hodnotení stavu retrospektívne by bolo možné konštatovať, že RTG snímok zo
dňa 04.02.2009 nebol vyhodnotený správne a nebola správne stanovená diagnóza, ktorá sa potvrdila
až neskôr histologickým vyšetrením, avšak v tom období bola situácia iná, asymptomatický patologický

nález na tíbii bol prekrytý poúrazovým patologickým stavom. Patologický nález bol popísaný, ale
stanovenie diagnózy pre asymptomatický priebeh bolo posunuté na úroveň pozorovania s tým, že
ďalšia diagnostika bude nasledovať po vyriešení úrazového algického stavu s blokom kolena. Takýto
postup možno akceptovať ako lege artis. Algický stav a blok kolena sa vo všeobecnosti považuje
ako indikácia k artroskopii kolena a aj indikáciu RTG snímku dňa 04.02.2009 považuje za rozumnú.

Ak by sa žalobkyňa dostavila na termín kontroly, bolo by urobené RTG vyšetrenie, na ktorom by bol
potvrdený patologický proces a bola by zahájená ďalšia diagnostika. Pri takýchto nálezoch sa vykonáva
magnetická rezonancia, kompjuterová tomografia, gamagfrafia, kompletná laboratórna diagnostika,
probatórna biopsia. Vo všeobecnosti platí, že ak sa operuje tumor, najprv sa vykoná definitívna
diagnostika formou probatórnej biopsie a histologického vyšetrenia. Ľahšie formy obrovskobunkového

kostného nádoru sa môžu operačne resekovať a extirpovať a ložisko po extirpácii sa môže vyplniť
napr. kostným cementom. Obrovskobunkový nádor však zvykne recidovať a potom sa pristupuje k
opakovanej operácii a radikálnej resekcii tumoru a implantácii tumoróznej totálnej endoprotézy. Pri
ťažšej forme nádoru - obrovskobunkového kostného nádoru je indikovaná primárne radikálna resekcia
a implantácia tumoróznej totálnej endoprotézy. Po zohľadnení celkového klinického zdravotného stavu

a nie len jedného RTG snímku zo dňa 04.02.2009, možno povedať, že zdravotná starostlivosť
bola poskytnutá adekvátne. Navyše v danom prípade diagnostický proces nebol dokončený, lebo
pacientka neprišla na kontrolu. V období od 04.02.2009 do 29.04.2009 síce neboli využité všetky
dostupné vyšetrovacie metódy, ale tie boli plánované na neskoršie, až po zvládnutí patologických
poúrazových zmien. Tumor podľa poznatkov lekárskej vedy v čase vyhodnocovania RTG snímku zo

dňa 04.02.2009 bol zistiteľný, avšak v danom čase bolo nutné doriešiť poúrazové patologické zmeny a
venovať pozornosť patologickému procesu v proximálnej časti tíbie.

13. Vzhľadom na námietky voči znaleckému posudku zo strany právnej zástupkyne žalobkyne súd
uskutočnil aj výsluch znalca.

14. Znalec Prof. MUDr. Jozef Vojtaššák CSc. uviedol, že mal k dispozícii RTG snímky, výpis
zo zdravotnej dokumentácie, resp. údaje, ktoré sa v tomto výpise nachádzali, oboznámil sa aj so
stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom v kompletnom spise Úradupre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nachádzali okrem už známych listín aj ďalšie týkajúce
sa rozkladu a konečného rozhodnutia, ktoré ale pre znalecký posudok a posúdenie zadaných otázok
nemali žiaden vplyv. K vypracovaniu znaleckého posudku mal dostatok dokladov, v spise sa nachádzalo

veľa údajov, z ktorých čerpal. Zdravotnú dokumentáciu z nemocnice si nevyžiadal, nepovažoval to
za potrebné. Na objasnenie uviedol, že kostný nádor je extrémne zriedkavý. Vyskytuje sa ojedinele,
odhadom ide o 3 až 5 prípadov ročne. Vo všeobecnosti sa aj vo svete diagnostikuje ťažko a neskoro,
teda už v pokročilom štádiu, pretože nie sú vyšetrovacie metódy, ktoré by nádor potvrdili. Posudzovanie
postupu retrospektívne a so znalosťou výsledku je úplne iné, ako posudzovať postup v čase, kedy sa

určité úkony robili na základe úrazu, s ktorým pacientka prišla za lekármi. Pri posudzovaní správnosti
postupu lekárov je potrebné vychádzať práve so situácie, aká existovala v tom čase, a nie so situácie,
ktorá je známa teraz na základe výsledkov. Pani Karasová v anamnéze uvádzala, že vyhľadala lekársku
pomoc po dramatickom úraze kolena, pričom liečba, ktorá jej bola poskytnutá z tohto dôvodu, mala za
následok zlepšenie zdravotného stavu, odstránenie úrazových následkov, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia,
že po liečbe sa mala dobre. Z uvedeného vyplýva, že prejavy inej diagnózy boli v tom období latentné.

Taktiež uviedol, že v rámci dieferenciálnej diagnózy pri zistení kostnej patológie na RTG snímku môže
ísť o širšiu škálu iných ochorení. Za dôležité v tomto smere považuje aj skutočnosť, že pacientka po dobu
10 mesiacov nevyhľadala lekársku pomoc. Čo sa týka poskytnutého vyšetrenia v súvislosti s úrazovým
stavom, môže uviesť, že lekársky postup bol správny. Ďalej uviedol, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou posudzoval stav retrospektívne. Situácia bola ale iná a úrad nebral do úvahy úraz,

alebo ak ho aj bral do úvahy, tak ho veľmi bagatelizoval, pričom bolo uvedené, že parciálne poškodenie
predného skríženého väzu je negatívny nález. To považuje za hrubú chybu hodnotenia. Následne znalec
odpovedal aj na otázky právnej zástupkyne žalobkyne, týkajúce sa spochybnených častí posudku.
Uviedol,že náleznatíbiibolskrytý,klinickysaneprejavoval.Pokiaľbybolaktívny,takajpriartroskopiiby
bola vidieť poškodená susedná časť kĺbu. Chorobné zmeny proximálnej epitízy tíbie z artroskopického

pohľadu boli bez tumorového chorobného nádorového nálezu. Je to štandardný diagnostický postup v
ortopédii, keď ďalšie vyšetrenia sú plánované na neskoršie až po zvládnutí patologických poúrazových
zmien. Z retrospektívneho pohľadu by bolo lepšie pokiaľ by počas artroskopie bola urobená aj biopsia.
Môže byť však akceptovaný aj postup bez biopsie, s tým že pacient bude pozorovaný, čiže vyčkávacia
taktika sa dá akceptovať. Po úraze sa zásah do kostného tkaniva indikuje výnimočne, aby nebola kosť

oslabená viac ako po úraze. Tieto veci sú ponechané na spontánne hojenie s kontrolami. Pokiaľ lekár
neurobil pri artroskopii biopsiu, je toho názoru, že nepochybil. Ak by lekár urobil biopsiu, zistil by nádor,
ale v tomto smere je potrebná opatrnosť, lebo napichnutím a odobratím vzorky z tohto miesta sa kosť
veľmi oslabí, pričom v tom období neboli klinické prejavy tumoru, boli iba jasné klinické prejavy po úraze.
Pokiaľ by sa aj biopsiou zistil nádor, postup liečby by bol v podstate rovnaký, to znamená, že najskôr

by sa vyriešil poúrazový stav - blok kolena a potom by sa riešil nádor. Nádorové ochorenie kolena sa
rieši tromi spôsobmi a to: 1./ vybratím tumoru s tým, že v takomto prípade zväčša po roku až dvoch
stav zrecidivuje, 2./ použitím kostného cementu, toto vydrží asi o rok-dva dlhšie, ale kostný cement
robí komplikácie, 3./ radikálnou resekciou - vybratie celej chorej časti a nahradenie umelým kĺbom.
Ktorá z týchto metód sa zvolí je konzultovaná aj s pacientom. Hoci on nepreferuje žiadnu z uvedených

metód, treba uviesť, že pri prvých dvoch metódach dochádza k trvalému obmedzeniu hybnosti a tak
či tak každé toto ochorenie skončí endoprotézou, avšak endoprotéza zase znižuje funkčnosť kolena.
Z hľadiska vývoja je lepšie vyriešiť stav radikálne a definitívne, teda endoprotézou. Pri endoprotéze
sa vyberie radikálne všetko až do zdravého tkaniva, pričom pri predchádzajúcich spôsoboch môžu
zostať nádorové bunky schované. Ďalej uviedol, že je záhadou, čo sa dialo po dobu 10 mesiacov,

kedy pacientka nevyhľadala lekára, aké boli jej subjektívne pocity, či mala nejaké ťažkosti. Je však toho
názoru, že ak by bol vo februári resp. apríli 2009 zistený nádor, aj v tomto období by bola lepšia
totálnaendoprotéza.Úrazžalobkynebol liečenýsprávne,liečbaipostupbolsprávny.Potvrdil,že akútny
úrazovýstavjeprvoradýaaž potomsariešiaďalšiechorobnénálezy.Akbypacientkaprišlaklekárovi,či
už na kontrolu alebo aj v prípade subjektívnych ťažkostí, urobilo by sa vyšetrenie klinické, zobrazovacie,

porovnalo by sa to s predchádzajúcimi výsledkami a modifikoval by sa diagnostický a liečebný plán. Aj
Fakultná nemocnica Nitra by mohla vykonať rovnaké vyšetrenia, aké absolvovala pacientka v Bratislave,
je na to dobre vybavená. Podľa nálezu by sa potom robila aj biopsia. RTG snímky z januára 2009 a RTG
snímky z februára 2009 sú v podstate identické, klinická symptomatológia nasvedčovala poškodeniu
mäkkých častí. Cystické prejasnenie v rámci širokej diferencii môže byť aj vrodená záležitosť, získaná

patológia, brodyho absces, juvenilná kostná cysta, enkondron, kostný fybróm, intraosceálny hematóm,
poúrazový kostný edém, nie len kostný nádor. Ak sa sťažovala pacientka dňa 08.04.2009 na bolesti, po
artroskopii je to možné, pretože tkanivo sa hojí 6 týždňov a následky úrazu sa doliečujú ešte niekoľko
mesiacov. Na záveroch svojho znaleckého posudku v plnom rozsahu zotrval.15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, v rámci ktorého bola oboznámená
lekárska správa - nález z 4.3.2009, 11.3.2009, 29.3.2010, prepúšťacia správa z 9.4.2010, z 29.7.2010,

histologický nález, sprievodný list k zásielke histologického materiálu z 19.7.2010, lekárska prepúšťacia
správa z 9.3.2011, ošetrovateľská prepúšťacia správa z 9.3.2011, správa zo dňa 18.4.2011, kontrolné
rehabilitačné vyšetrenie z 19.5.2011 a 14.4.2011, lekárska prepúšťacia správa z 1.3.2011, návrh
národného rehabilitačného centra z 3.8.2011, oznámenie o výplate dôchodku z 13.7.2011, osobný list
dôchodkovéhopoistenia,lekárskasprávaz28.6.2011,odbornýposudokoinvaliditez28.6.2011,dohoda

o skončení pracovného pomeru z 19.9.2011, dodatok č.1 k pracovnej zmluve z 15.5.2008, oznámenie
o výsledku prešetrenia podania z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 14.6.2012,
potvrdenie o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok, dávky nemocenského poistenia vyplácané
sociálnou poisťovňou z 9.11.2012, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
z 19.9.2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku z 8.12.2011, potvrdenie
o nemocenských dávkach vyplatené za obdobie od 1.1.2009 do 31.10.2012, fotokópie RTG snímkou

v počte 4 ks, potvrdenie firmy Italcasing s.r.o. farma Hrúšťov Cabaj-Čápor o zamestnaní žalobkyne,
lekárska prepúšťacia správa z 13.9.2012, prepúšťacia ošetrovateľská správa z 13.9.2012, potvrdenie o
strate na zárobku počas PN z 23.10.2012 za obdobie od 6.4.2010 do 19.4.2010, za obdobie od 1.6.2010
do27.6.2011aod28.6.2011do20.9.2011,poistnázmluvanaposkytnutiepoistnýchslužiebz12.10.2007
+ zmluvné dojednania, dodatok č. 1 k poistnej zmluve, dodatok č.1a), upovedomenie o začatí správneho

konania z 18.7.2012, stanovisko Sociálnej poisťovne k náhrade škody na zdraví z 10.6.2013, stanovisko
MUDr. Kónya k rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, protokol č. 169/2012 o
vykonanomdohľade,námietkyFakultnejnemocniceNitrakprotokoluč.169/2012z31.5.2012,zápisnica
č. 169/2012 o prerokovaní námietok zo dňa 13.6.2012, výpis z účtu poistenca, zoznam poskytnutých
zdravotných úkonov a služieb, originál RTG snímkov v počte 6 ks, sprievodný list z 2.1.2009 + RTG

nález, sprievodný list z 19.1.2009 + RTG nález, zápis z chirurgického vyšetrenia zo dňa 7.1.2009 a
2.2.2009, znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 2.10.2016, článok MUDr. Dariny Hasalovej s názvom
„Prelomová bolesť - klasifikácia, diagnostika, liečba“ , spisový materiál Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, č. ZS 402/00004/2012, CD nosič obsahujúci RTG dokumentáciu, stanovisko Kliniky
úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra z 24.7.2017 - výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne,

spisový materiál Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a to konkrétne jednotlivé listiny,
ktoré tento spis obsahuje: upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 18.7.2012, vyjadrenie FN
Nitra z 26.7.2012, rozhodnutie ÚDDS z 20.8.2012, rozklad proti rozhodnutiu z 15.9.2012, postúpenie
rozkladu proti rozhodnutiu č.k. ZS 402/00004/2012 na ďalšie konanie z 28.9.2012, upovedomenie vo
veci podaného rozkladu proti rozhodnutiu z 1.10.2012, výzva z 11.2.2013, zápisnica o nahliadnutí do

spisu a vyjadrenie účastníka FN Nitra z 28.2.2013, zápisnica z rokovania poradnej rozkladovej komisie
pre posúdenie rozkladu účastníka zo dňa 10.4.2013, rozhodnutie ÚDDS z 23.5.2012 - ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.6.2013, a s prihliadnutím na výsluch strán konania, svedkov a znalca zistil tento
skutkový a právny stav.

16. Žalobkyňautrpeladňa02.01.2009úraz,podvrtnutieľavéhokolena,následkomčohobolavyšetrená
na chirurgickej ambulancii u MUDr. Z. a bola jej vykonaná punkcia kolena. V čase od 04.02.2009 do
29.04.2009 jej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN
Nitra u MUDr. W. O., kde dňa 04.02.2009 absolvovala ortopedické vyšetrenie, vyhotovený bol RTG
snímok, na ktorom v jednej projekcii bolo viditeľné cystické prejasnenie, zistené ako vedľajší nález. V

tom čase sa primárne riešil poúrazový stav. Dňa 24.02.2009 bolo vykonané artroskopické vyšetrenie
s nálezom čiastočného natrhnutia predného skríženého väzu staršieho dáta. Následne absolvovala
4 kontrolné vyšetrenia na ortopedickej ambulancii, posledné dňa 29.04.2009, kedy jej lekár odporučil
kontrolu o 3 týždne, na ktorú sa už nedostavila. Až po 10- tich mesiacoch bola z dôvodu pretrvávajúcich
bolestí ľavého kolena dňa 24.02.2010 vyšetrená na Prvej nitrianskej jednodňovej chirurgii, kde

absolvovala RTG vyšetrenie a vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Po zhodnotení nálezov bol jej
zdravotný stav uzatvorený ako podozrenie na nádor na hornej časti tíbie, preto bola odoslaná
na špeciálne pracovisko I. ortopedicko-traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Tu
absolvovala biopsiu a histológiu, na základe čoho jej bol diagnostikovaný „obrovskobunkový kostný
tumor s prevahou malých a vretenovitých buniek“. Od 15.07.2010 do 29.07.2010 bola hospitalizovaná

a dňa 16.07.2010 jej bola vykonaná implantácia individuálnej totálnej náhrady kolenného kĺbu vľavo.
Následne po operácii absolvovala náročné rehabilitačné liečenia. Z dôvodu zdravotných ťažkostí
bola uznaná dočasne práceneschopnou a následne aj invalidnou so 60% mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a je jej vyplácaný invalidný dôchodok. Úrad pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou, ktorý prešetril podanie žalobkyne, dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť na
Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra nebola poskytovaná správne, čím došlo k porušeniu § 4
ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa z uvedeného vyvodila, že za poškodenie jej
zdravia zodpovedá žalovaný, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, keď pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti nepostupoval lege artis a v dôsledku uvedeného došlo k nenávratnému a závažnému
poškodeniu jej zdravia a vzniku škody pozostávajúcej z nároku na náhradu za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti, straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia. Z dôvodu potreby objektívneho posúdenia postupu žalovaného,
vzhľadom na existujúce pochybností o správnosti záverov stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku i výpovede znalca
vyplynulo, že zdravotná starostlivosť žalobkyni bola poskytnutá správne, teda lege artis. Žalovaný
vykonal potrebné zdravotné výkony správne, keď v tom období bol asymptomatický patologický nález
na tíbii prekrytý poúrazovým patologickým stavom, preto bolo potrebné najskôr riešiť úrazový algický

stav s blokom kolena a stanovenie diagnózy pre asymptomatický priebeh bolo posunuté na úroveň
pozorovaniastým,žeďalšiadiagnostikamalabyťvykonanánazákladekontroly,naktorúbolažalobkyňa
objednaná, avšak sa už nedostavila. Tento liečebný postup podľa znalca možno akceptovať ako postup
lege artis.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods.1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods.2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

20. Podľa § 420 ods.3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

21. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

22. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

23. Podľa § 447 OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného

alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

24. Podľa§2ods.1zák.č.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje

inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,
vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je

aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť
vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného
liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu.1a)

25. Podľa § 2 ods.2 zák.č. 576/2004 Z.z., zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho

pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

26. Podľa § 4 ods.1 zák.č. 576/2004 Z.z., zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovenýchosobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej
zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo
všeobecnom hospodárskom záujme.

27. Podľa § 4 ods.2 zák.č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe
určenej zdravotníckym pracovníkom.

28. Podľa § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z., poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť

správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými
postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

29. Podľa § 80 ods.1 písm.e) zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov,zdravotníckypracovníkjepovinnývykonávaťsvojezdravotníckepovolanieodborne,
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom.

30. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktorý porušil ustanovenia zák.č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti, keď jej v období 04.02.2009 do 29.04.2009 neposkytol správnu zdravotnú
starostlivosť v dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy a preto nebola včas zahájená správna liečba,
ktorá jej bola poskytnutá až iným zdravotníckym zariadením I. ortopedicko-traumatologickou klinikou

Univerzitnej nemocnice Bratislava, kedy si jej zdravotný stav vyžiadal už radikálny zásah a to implantáciu
individuálnej totálnej náhrady kolenného kĺbu, následkom čoho jej vznikla škoda v rozsahu uplatnenom
a vyčíslenom v žalobe.

31. Z ustanovenia § 420 OZ vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Pre posúdenie opodstatnenosti žaloby bolo preto potrebné zistiť, či boli splnené
všetky predpoklady vzniku právnej zodpovednosti a to protiprávne konanie, v danom prípade porušenie
povinnosti zdravotníckeho pracovníka uloženej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym
predpisom, vznik škody, v danom prípade spôsobenie ujmy na zdraví, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním alebo opomenutím a škodlivým následkom a zavinenie, ktoré môže byť úmyselné

ale aj nedbanlivostné. Nakoľko všetky uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne, súd najskôr
posudzoval, či sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, teda porušenia povinností vyplývajúcich
zo zákona resp. iného všeobecne záväzného predpisu, v danom prípade ustanovenia § 4 ods.3
zák.č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú
všetky zdravotné výkony potrebné na správne určenie choroby a zabezpečí sa včas správny liečebný

postup s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu pacienta. Zdravotná starostlivosť sa
poskytuje v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, štandardnými postupmi, s
prihliadnutím na individuálny stav pacienta a technické vybavenie zariadenia. Správne poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v súlade so súčasným stavom lekárskej vedy je postupom lege artis, pričom
pri posudzovaní správnosti postupu je potrebné vychádzať zo stavu, aký bol v tom čase a ak lekárska

veda umožňuje v nejakom prípade postupovať rozličnými spôsobmi, ktorýkoľvek z týchto postupov je
lege artis. V opačnom prípade potom ide o postup non lege artis a každý takýto postup je postupom
protiprávnym.

32. Otázka, či bol postup lekára v konkrétnom prípade lege artis sa rieši dokazovaním a to najmä za

pomoci kvalifikovaného znalca, ktorý hodnotí skutkovú otázku, či poskytovateľ zdravotných služieb za
daných okolnosti, ktoré existovali v tom čase, postupoval správne a teda vzhľadom na jeho profesiu a
kvalifikáciu konalrozumneazodpovedne.Nazákladeuvedenéhopotommôžesúdsubsumovaťkonanie
lekára pod konkrétnu normu správania a z nej zistiť a posúdiť, či jeho konanie je v súlade s právom
alebo je protiprávne.

33. Súd pri posúdení opodstatnenosti žaloby vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý nepotvrdil závery
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a prihliadal aj na výpoveď znalca, ktorý kvalifikovane a
presvedčivo odpovedal na doplňujúce otázky strán konania a vyjadril sa i k námietkam zo strany právnejzástupkyne žalobkyne. Súd konštatuje, že znalec postupoval správne, keď hodnotil postup lekára na
základe poznatkov a informácií, ktoré mal lekár k dispozícii v tej dobe a nie retrospektívne, na rozdiel od
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý posudzoval stav retrospektívne a pri hodnotení

zvoleného postupu nebral do úvahy úraz, resp. ho nepovažoval za dôležitý, čo možno považovať za
chybu, v dôsledku ktorej úradom zistené závery nezodpovedajú objektívnemu skutkovému stavu. Súd
sa preto stotožnil so znaleckým posudkom a považoval tak za preukázané, že zdravotná starostlivosť
bola žalobkyni poskytnutá správne a postup žalovaného bol lege artis.

34. Súd považuje za potrebné poukázať aj na niektoré okolnosti, ktoré mali dôležitý vplyv na zvolený
liečebný postup a to, že žalobkyňa sa obrátila na zdravotnícke zariadenie s poúrazovým stavom, ktorý
bolo potrebné riešiť prioritne, tiež na skutočnosť, že v tom období asymptomatický patologický nález
na tíbii bol prekrytý poúrazovým patologickým stavom. Nie je zanedbateľná ani informácia, že kostný
nádor je extrémne zriedkavý, vyskytuje sa ojedinele /cca 3 až 5 prípadov ročne/ a vo všeobecnosti
sa aj vo svete diagnostikuje ťažko a zväčša až v pokročilom štádiu a že cystické prejasnenie, ktoré sa

objavilo na RTG snímku zo dňa 04.02.2009, mohlo byť v rámci širokej diferencii aj vrodená záležitosť,
získaná patológia, brodyho absces, juvenilná kostná cysta, enkondron, kostný fibróm, intraosceálny
hematóm, poúrazový kostný edém. Stanovenie diagnózy pre asymptomatický priebeh bolo posunuté
na úroveň pozorovania s tým, že ďalšia diagnostika bude nasledovať po vyriešení úrazového algického
stavu, avšak žalobkyňa sa na poslednú kontrolu už nedostavila a následne 10 mesiacov žiadnu lekársku

pomoc nevyhľadala, čím neumožnila žalovanému pokračovať v neukončenom liečebnom procese,
pričom aj tento fakt sa podieľal na časovom posune v stanovení konečnej diagnózy. Je pritom viac ako
pravdepodobné,žeakbysažalobkyňadostavilanaposlednúkontrolu,ktorúsvojvoľnevynechala,mohol
žalovaný pokračovať v liečebnom procese, v rámci ktorého mohli nasledovať ďalšie potrebné vyšetrenia
a diagnostické postupy, smerujúce k zisteniu diagnózy a poskytnutiu potrebnej liečebnej starostlivosti.

S poukazom na vyjadrenie znalca, podľa ktorého aj v prípade, že by bola diagnóza stanovená už v
čase poslednej vynechanej kontroly, nemožno jednoznačne tvrdiť, že by bol v tom čase pre žalobkyňu,
z hľadiska závažnosti a prognózy jej ochorenia, vhodnejší iný menej radikálny postup, než implantácia
individuálnej totálnej náhrady kolenného kĺbu, ktorá vyrieši stav radikálne a definitívne. Pri tomto
spôsobe liečby sa vyberie všetko až do zdravého tkaniva, pričom pri menej radikálnych spôsoboch

môžu zostať nádorové bunky schované, čo by mohlo mať pre žalobkyňu ďaleko horší následok. V
kontexte uvedeného je potom otázne, či by sa v prípade skoršieho diagnostikovania kostného tumoru
skutočne pristúpilo k inému, menej radikálnemu spôsobu riešenia nádorové ochorenia kolena, a ak aj
áno, či by tento spôsob bol pre žalobkyňu z hľadiska zdravotných následkov a z nich vyplývajúcej škody
na zdraví skutočne priaznivejší.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil niektorú zo svojich
zákonných povinností a že by pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval v rozpore s
ustanovením § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. a v príčinnej súvislosti s takýmto zavineným protiprávnym

konaním by žalobkyni vznikla škoda. Nakoľko v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie
žalovaného, ktoré je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, súd žalobu
ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

39.Vkonaníboliúspešnížalovanýaintervenient,ktorítakmajúpodľa§255ods.1CSPnároknanáhradu
trov konania. Právna zástupkyňa žalobkyne však žiadala rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP,
pričom poukázala na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach

vedúcich k uplatneniu nároku, ako aj v majetkových, sociálnych, zárobkových a osobných pomeroch na
strane žalobkyne. Žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby na základe oznámenia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou o tom, že žalovaným nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne,
preto ak v konaní vyhotovený znalecký posudok je vyhodnotený ako dôkaz, ktorý tento záver úradunepotvrdil, je zrejmé, že až do tohto momentu existovali nezvratné dôkazy o tom, že nárok žalobkyne je
dôvodný a preto prípadný negatívny výsledok konania by nemal zaťažiť žalobkyňu povinnosťou hradiť
trovy konania protistrany. Navyše zdravotný stav žalobkyne nie je dobrý, má pohybové obmedzenia i

problémy s chrbticou v súvislosti s potrebou šetrenia chorej nohy. V súčasnej dobe je na materskej
dovolenke s maloletými deťmi a poberá iba rodičovský príspevok.

40. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dokladmi preukazujúcimi zdravotný stav, majetkové,
sociálne, zárobkové a osobné pomery žalobkyne a dospel k záveru, že v danom prípade existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl jednak v osobných a majetkových pomeroch
žalobkyne, ako aj v okolnostiach prípadu. Žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, ktorá poberá invalidný
dôchodok vo výške 168,70 eur mesačne, zároveň je na materskej dovolenke a stará sa o dve mal.
deti, pričom poberá materskú vo výške 20,0385 eur denne, čiže jej zdravotná a sociálna situácia
nie je priaznivá. Súd prihliadol aj na charakter konania a na skutočnosť, že žalobu podávala na
základeoznámeniaÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou,zktoréhovyvodzovalapredpoklad

úspechu vo veci a až v priebehu konania na základe znaleckého dokazovania boli zistené nové
skutočnosti, ktoré zmenili dôkaznú situáciu, pričom išlo o posúdenie vysoko odborné a žalobkyňa
nemohla vopred predpokladať, že stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebude
znaleckým posudkom potvrdené, čím sa dostala do danej procesnej situácie, ktorá pre ňu predstavuje
značnú finančnú záťaž, ktorú možno vnímať ako neprimeranú tvrdú.

41. Na základe uvedeného súd postupoval podľa § 257 CSP, keď mal zato, že v danom prípade ide
o výnimočnú situáciu a sú preukázané aj dôvody hodné osobitného zreteľa a preto žalovanému a
intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie neodporuje dobrým
mravom a aplikácia ustanovenia § 257 CSP v danom prípade nevykazuje ani neprimeranú tvrdosť voči

protistrane, keď z hľadiska majetkových pomerov ide o právnické osoby, pričom v prípade žalovaného
ide o štátnu príspevkovú organizáciu v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, napojenú na štátny
rozpočet, čiže nepriznaním trov konania neutrpí ani jeden zo subjektov neprimeranú ujmu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania / § 365 ods.3 CSP/.