Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221274
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116221274.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: Q. N. (predtým I.), nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, o zaplatenie sumy 2.314,83 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 509,33 eura a o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5% ročne
zo sumy 1,91 eura od 17.10.2017 do zaplatenia,
zo sumy 42,10 eura od 16.11.2017 do zaplatenia,
zo sumy 42,10 eura od 14.12.2017 do zaplatenia,

zo sumy 90,57 eura od 13.01.2018 do zaplatenia,
zo sumy 45,54 eura od 17.01.2018 do zaplatenia,
zo sumy 66,18 eura od 15.02.2018 do zaplatenia,
zo sumy 47,36 eura od 16.02.2018 do zaplatenia,
zo sumy 43,31 eura od 16.03.2018 do zaplatenia,
zo sumy 43,42 eura od 17.04.2018 do zaplatenia,
zo sumy 43,42 eura od 17.05.2018 do zaplatenia,

zo sumy 43,42 eura od 15.06.2018 do zaplatenia, z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 409,45 eura spolu s úrokom z omeškania do
zosplatnenia vo výške 4,76 eura a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 918,78 eura od 23.08.2016 do 16.10.2017,
zo sumy 916,87 eura od 17.10.2017 do 15.11.2017,
zo sumy 874,77 eura od 16.11.2017 do 13.12.2017,
zo sumy 832,67 eura od 14.12.2017 do 12.01.2018,

zo sumy 742,10 eura od 13.01.2018 do 16.01.2018,
zo sumy 696,56 eura od 17.01.2018 do 14.02.2018,
zo sumy 630,38 eura od 15.02.2018 do 15.02.2018,
zo sumy 583,02 eura od 16.02.2018 do 15.03.2018,
zo sumy 539,71 eura od 16.03.2018 do 16.04.2018,
zo sumy 496,29 eura od 17.04.2018 do 16.05.2018,
zo sumy 452,87 eura od 17.05.2018 do 14.06.2018,

zo sumy 409,45 eura od 15.06.2018 do zaplatenia,
a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa20.09.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa27.09.2016,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.314,83 eura spolu s vyčísleným

úrokom vo výške 144,13 eura a úrokom z omeškania vo výške 4,76 eura, úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatenej istiny 2.314,83 eura od 23.08.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 144,13 eura od 23.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania.

2. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/97/2016-38 zo dňa

31.05.2018. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor s vecným odôvodnením, preto súd
uznesením č.k. 11Csp/97/2016-66 zo dňa 13.06.2018 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 07.11.2013 Úverovú zmluvu
č. XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.800,- eur.

V zmysle bodu 1.1. zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky
- Prima banka Slovensko, a.s., a teda niektoré z náležitostí sú v samotnom texte zmluvy o úvere
a ďalšie náležitosti sú v uvedených všeobecných obchodných podmienkach. Poskytnutý úver a
úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj
s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 22.10.2018. Po vyčerpaní poskytnutého úveru

žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto
žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa
22.08.2016, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou
upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 20.05.2016. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného
zosplatnenia (dňa 22.08.2016) predstavovala 2.538,72 eura a pozostávala z: istiny poskytnutého úveru

vo výške 2.314,83 eura (žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 3.800,- eur, do
dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 1.485,17 eura); úrokov 144,13 eura (predstavuje
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok
poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia - úroková sadzba vo výške 17,90% p.a. vyplýva zo
zmluvy); úrokov z omeškania 4,76 eura (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po

jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a.). Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa
podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v odpore, kde uviedla, že je pravda, že do dňa 27.09.2016 banke
dlžila sumu 2.314,83 eura, ale od toho dňa pravidelne posielala na účet Prima banky sumy na splácanie

úveru, ktorý voči banke má. Celkovo do dnešného dňa splatila z dlžnej sumy 1.086,74 eura. Pričom úver
v banke sa vôbec neznižuje a momentálny stav úveru je 2.436,93 eura s omeškaním, to znamená, že
zaplatenú sumu 1.086,74 eura si banka pripísala na úroky a k dobru. Preto žiada z dlžnej sumy 2.314,83
euraodrátaťužzaplatených1.086,74eura.Akodôkazprikladávýpiszúčtuod27.09.2016do11.06.2018
a takisto momentálny stav pôžičky, kde sa vôbec neodrátala splatená suma, ktorú na účet vložila.

5. V replike žalobca uviedol, že žalovanej bol dňa 07.11.2013 poskytnutý úver vo výške 3.800,- eur.
Do zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 1.485,17 eura, na základe čoho dlžná istina ku dňu
zosplatnenia predstavovala sumu 2.314,83 eura (3.800,- eur - 1.485,17 eura). Žalobca nedisponuje
výpisom z účtu žalovanej, avšak zasiela prehľad splácania, z ktorého je zrejmá celková suma splátky,

dátum splátky a aká suma bola započítaná na úrok a aká na istinu. Žalobca v prehľade splácania uviedol,
že žalovaná uhradila na úver celkom sumu 2.881,22 eura, z toho suma 1.396,05 eura bola započítaná na
úrok, suma 1.485,17 eura bola započítaná na istinu. Žalobca ďalej uviedol, že výška každej splátky úveru
(anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia
úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov

sa v priebehu splácania mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným
príslušenstvom. Žalobca ďalej uviedol spôsob výpočtu vyčíslených úrokov do dátumu zosplatnenia vo
výške 144,13 eura a spôsob výpočtu vyčíslených úrokov z omeškania do dátumu zosplatnenia vo výške
4,76 eura. K uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu
zosplatnenia úveru žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008 sp.zn.

4Cob/62/2007. Predčasné zosplatnenie úveru nastalo dňa 22.08.2016 na základe Výzvy na predčasnésplatenieúveruadresovanejžalovanejdňa22.08.2016pozaslaníupozornenianaomeškanieamožnosť
predčasného zosplatnenia Upomienkami zo dňa 29.02.2016 a 20.05.2016. K odporu žalovanej žalobca
uviedol, že žalovaná tvrdí, že na predmetný úver splatila sumu 1.086,74 eura, z prehľadu splácania

žalobcu vyplýva, že žalovaná za toto obdobie uhradila sumu celkom 509,33 eura. Žalovaná všetky platby
poukazovala na svoj osobný účet, z ktorého sa jej inkasovali jednotlivé splátky. Žalovaná však žalobcovi
splácala ešte ďalší úver, na ktorý boli tiež jednotlivé úhrady započítavané (viď prehľad úhrad na druhom
úvere žalovanej). Žalobca predkladá úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, z ktorej je zrejmé, že
inkasným účtom pre splácanie je taktiež osobný účet žalovanej. Žalobca zároveň poukazuje na bod 3.8

VOP. To znamená, že ak bola žalovaná na osobnom účte v nepovolenom prečerpaní, mohli sa finančné
prostriedky vložené na tento účet započítať aj na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, a teda výška
jednotlivých splátok úveru mohla byť nižšia.

6. Žalovanej bola replika riadne doručená, k tejto sa nevyjadrila.

7. Ako dôkazy žalobca predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2013,
Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 1.11.2013, Opakované
upozornenie zo dňa 29.03.2016 a zo dňa 20.05.2016, Výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa
22.08.2016, Druhú upomienku zo dňa 24.11.2015, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka
Slovensko, a.s. účinné od 1.7.2016, Sadzobník poplatkov účinný od 01.07.2016, Prehľad splácania - do

predčasného zosplatnenia, Prehľad splácania - po predčasnom zosplatnení, Stav omeškaných splátok
na úvere, Prepočet zmluvných úrokov, Prepočet úrokov z omeškania, fotokópiu doručenky, Úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2012, Informácie o klientskom účte.

8. Ako dôkazy žalovaná predložila výpisy z účtu (č.l. 43-64).

9. Žalobca ďalej v replike uviedol, že žalovaná po podaní žaloby vykonala nasledovné úhrady, ktorými
splatila časť istiny, a to dňa 16.10.2017 sumu 1,91 eura, dňa 15.11.2017 sumu 42,10 eura, dňa
13.12.2017 sumu 42,10 eura, dňa 12.01.2018 sumu 90,57 eura, dňa 16.01.2018 sumu 45,54 eura, dňa
14.02.2018 sumu 66,18 eura, dňa 15.02.2018 sumu 47,36 eura, dňa 15.03.2018 sumu 43,31 eura, dňa

16.04.2018 sumu 43,42 eura, dňa 16.05.2018 sumu 43,42 eura, dňa 14.06.2018 sumu 43,42 eura; t.j.
uhradila celkom sumu 509,33 eura, ktorú žalobca započítal na istinu. S poukazom na uvedené žalobca
žiadal súd, aby konanie v časti predmetných úhrad zastavil a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
nezaplatenú istinu 1.805,50 eura, úrok 144,13 eura, úroky z omeškania 4,76 eura, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.314,83 eura od 23.08.2016 do 16.10.2017, z

nezaplatenej istiny vo výške 2.312,92 eura od 17.10.2017 do 15.11.2017, z nezaplatenej istiny vo
výške 2.270,82 eura od 16.11.2017 do 13.12.2017, z nezaplatenej istiny vo výške 2.228,72 eura od
14.12.2017 do 12.01.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 2.138,15 eura od 13.01.2018 do 16.01.2018,
z nezaplatenej istiny vo výške 2.092,61 eura od 17.01.2018 do 14.02.2018, z nezaplatenej istiny vo
výške 2.026,43 eura od 15.02.2018 do 15.02.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 1.979,07 eura od

16.02.2018 do 15.03.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 1.935,76 eura od 16.03.2018 do 16.04.2018, z
nezaplatenej istiny vo výške 1.892,34 eura od 17.04.2018 do 16.05.2018, z nezaplatenej istiny vo výške
1.848,92 eura od 17.05.2018 do 14.06.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 1.805,50 eura od 15.06.2018
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne nezaplatených úrokov 144,13 eura od 23.08.2016
do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti o zaplatenie istiny
vo výške 509,33 eura a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1,91 eura od
17.10.2017 zaplatenia, zo sumy 42,10 eura od 16.11.2017 do zaplatenia,zo sumy 42,10 eura od 14.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 90,57 eura od 13.01.2018 do zaplatenia,
zo sumy 45,54 eura od 17.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 66,18 eura od 15.02.2018 do zaplatenia,
zo sumy 47,36 eura od 16.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 43,31 eura od 16.03.2018 do zaplatenia,

zo sumy 43,42 eura od 17.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 43,42 eura od 17.05.2018 do zaplatenia,
zo sumy 43,42 eura od 15.06.2018 do zaplatenia, vo výroku I. rozsudku zastavil, keď nebolo potrebné
zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo pred prvým
pojednávaním.

14. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinami predloženými žalobcom a žalovanou,
keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil (na čl. 81) a v
neprítomnosti žalovanej (ktorá mala predvolanie doručené na čl. 83 v zmysle § 111 ods. 3 CSP), pričom

zistil nasledovný skutkový stav:

17. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 07.11.2013 Úverovú zmluvu č.., na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.800,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,9
%, RPMN vo výške 22,72 % a priemernou RPMN vo výške 20,83 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver

v 60 mesačných splátkach vo výške 95,99 eura, splatných k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná
dňa 20.11.2013 a posledná dňa 22.10.2018. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 190,- eur.
Celkováčiastka,ktorúmusíklientzaplatiť,bolauvedenávovýške5.949,40eura.Žalovanáporušilasvoju
povinnosť podľa zmluvy platiť splátky riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 22.08.2016 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu (na č.l. 69 a na

rube č.l. 71) zaplatila žalobcovi na predmetný úver v období od 20.11.2013 do 14.07.2016 celkom sumu
2.881,22 eura a po zosplatnení úveru najmenej sumu 509,33 eura.

18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sazaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

26. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

27. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. (2)

28. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

29. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

30. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
vo výške 3.800,- eur. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je

právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca
priuzatváranízmluvyospotrebiteľskomúverevystupovalakoveriteľspoukazomnapredmetpodnikania
a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom

výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali
má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i
ustanovenie§52anasl.OZ,prednosťpredvšeobecnouprávnouúpravou,ktoroujeObchodnýzákonník,
a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

34. Žalobca a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí

obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd
zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky 95,99 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,

aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok

predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú

časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,
teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom
o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedená náležitosť zmluvy musí byť uvedená zreteľne

a výslovne v zmluve, ktorú dlžník opatrí svojim podpisom, pričom v rámci textu zmluvy sa tento údaj
nenachádza.

35. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu

prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale
toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia
je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého
splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je
pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty

požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva,
žezmluvaospotrebiteľskomúverepresnúvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov
neobsahovala,jepotrebnéúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutej
sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017,
kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva

uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle §
11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom,
že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov,stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna
náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v

zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

36. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie

adresy na reklamácie a sťažnosti. Navyše, článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak
zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Zároveň je súd toho názoru, že
zákon o spotrebiteľských úverov v čase uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

37. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu

zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,

že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“

38. Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (pre absenciu
prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší súd
stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ

novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať

sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

39. Ďalej súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal že pri poskytnutí úveru konal s odbornou
starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), pričom bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalobca nepredložil žiaden doklad o posudzovaní
spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať úver, pričom ani zo zmluvy nevyplýva, že by si žalobcasplnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej
ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za zvlášť dôležité je potrebné považovať splnenie tejto
povinnosti v prípade, keď úver bol poskytnutý za účelom splatenia záväzkov spotrebiteľa, ako to

vyplýva z účelu úveru uvedeného v zmluve. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca hrubým
spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ, z ktorého dôvodu nastupuje následok
v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.

40. V prejednávanom prípade sa vzhľadom na vyššie uvedené spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom

žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok
na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na
vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná zaplatila z
poskytnutého úveru vo výške 3.800,- eur celkom sumu 3.390,55 eura (z toho sumu 2.881,22 eura do
zosplatnenia a sumu 509,33 eura po zosplatnení), ktorá suma mala byť započítaná iba na istinu, súd

jej vo výroku II. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť poskytnutých peňažných
prostriedkov vo výške 409,45 eura vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

41. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že na zmluvu zaplatila po zosplatnení sumu 1.086,74 eura, súd
poukazuje na nepopreté skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná všetky platby poukazovala na svoj

osobnýúčet,zktoréhovšakokrempredmetnéhoúverusplácalaešteďalšíúver(ktorétvrdeniepreukázal
Úverovou zmluvou č. 0000000000005543 na č.l. 74 a zhodou inkasných účtov v oboch zmluvách), a
preto súd nemal za preukázané, že žalovaná na predmetnú úverovú zmluvu uhradila po zosplatnení
úveru viac ako 509,33 eura.

42. Keďže žalovaná svoj záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovanej popri plnení istiny vo výške 409,45 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých dlžných splátok vyčíslený
za obdobie od 21.01.2014 do zosplatnenia úveru dňa 22.08.2016 v replike (č.l. 70-71) v celkovej sume
4,76 eura. Keďže žalobca nemal nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov, bolo potrebné vychádzať z

toho, že splátka 95,99 eura predstavuje splátku istiny. Nakoľko s platením splátok sa žalovaná dostala
do omeškania, žalobca má nárok na úrok z omeškania z jednotlivých splátok. Súd potom vyčíslený úrok
z omeškania v sume 4,76 eura žalobcovi priznal, keď žalovaná omeškanie splátok do zosplatnenia ani
sumu vyčísleného úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia úveru nespochybnila. Následne
došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 22.08.2016, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. S

poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
(23.08.2016) vo výške 5% ročne. Odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru sa žalovaná dostala do
omeškania so sumou 918,78 eura, keďže mala vrátiť sumu istiny 3.800,- eur, pričom do zosplatnenia

úveru podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu (č.l. 69) zaplatila v období od 20.11.2013 do
14.07.2016 celkom sumu 2.881,22 eura (t.j. 3.800,- eur mínus 2.881,22 eura). S poukazom na uvedené
súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy dlžnej istiny po dni zosplatnenia
(918,78 eura) s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovanej dňa 16.10.2017 vo výške 1,91 eura, dňa
15.11.2017 vo výške 42,10 eura, dňa 13.12.2017 vo výške 42,10 eura, dňa 12.01.2018 vo výške 90,57

eura, dňa 16.01.2018 vo výške 45,54 eura, dňa 14.02.2018 vo výške 66,18 eura, dňa 15.02.2018 vo
výške 47,36 eura, dňa 15.03.2018 vo výške 43,31 eura, dňa 16.04.2018 vo výške 43,42 eura, dňa
16.05.2018 vo výške 43,42 eura, dňa 14.06.2018 vo výške 43,42 eura (to všetko v zmysle nepopretého
skutkového tvrdenia žalobcu v replike na rube č.l. 71).

43.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 409,45 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 4,76 eura
a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 918,78 eura od 23.08.2016 s prihliadnutím na
jednotlivé platby žalovanej po zosplatnení (t.j. pri ponižovaní istiny o jednotlivé plnenia) a následne zo
sumy 409,45 eura od 15.06.2018 až do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku

žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.44. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

45. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, mal súd za
to, že je dôvodné poskytnúť žalovanej na splatenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu v trvaní 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

48. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

50. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

51.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v časti
509,33 eura a zároveň žalobcovi bola priznaná suma 409,45 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva
hrubý úspech žalobcu 40% a hrubý úspech žalovanej 60%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je

20% (60 - 40), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd jej vo výroku IV. nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd mal pritom za to, že
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl.

4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).