Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010265
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010265.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2018, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Miroslava Majerníka a prísediacich E.. D. Q. I. E.. D. U., v trestnej veci obžalovaných
Z. M. a spol., takto

r o z h o d o l :

Z. Z. M., F.. XX.XX.XXXX R. P.-Š., Q. T. Č. I.C. X, E. F. T.,

a

Z. Ž. C., F.. XX.XX.XXXX R. P.-Š., Q. T. Č. I. X, E. F. T.

sú vinní, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci november roku 2015 do 16.02.2018 v obci Č., okres Rožňava,
po predchádzajúcej dohode, opakovane, najmenej v 30 prípadoch, po predchádzajúcej telefonickej
komunikácii s poškodeným Z. T., pri ktorej mu uvádzali nepravdivé informácie o rôznych okolnostiach,
ktoré sa im prihodili, alebo ktoré mali nastať, postupne od neho vylákali finančnú hotovosť v celkovej

výške najmenej 1.500 EUR, krovinorez zn. Jonsered 2136 v nezistenej hodnote, a motorovú pílu zn.
Husqvarna 61 v nezistenej hodnote, pričom využili jeho dôverčivosť a v čase, keď finančné prostriedky
preberali v sídle jeho firmy T. J. v obci Č. Č.. XX osobne alebo prostredníctvom tretej osoby, vystupujúcej
pod menom S., si boli vedomí, že vzhľadom k svojim finančným možnostiam peniaze nebudú schopní
vrátiť, čím poškodenému Z. T. spôsobili škodu vo výške najmenej 1.500,- EUR

teda

spoločným konaním
- na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že iného uviedli do omylu a spôsobili tak na cudzom
majetku malú škodu

čím spáchali

prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 odsek 1 Trestného zákona

za to im ukladá:

Obžalovanému Z. M. podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona (§ 37 písm.
m/ Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Obžalovanej Ž. C. podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným Z. M., F.. XX.XX.XXXX I. Ž. C., F..

XX.XX.XXXX povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Z. T., F.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Rožňava, Edelényska 10 škodu vo výške 1.500,- EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného Z. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S., L. XX so zvyškom
jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorom Okresnej prokuratúry Rožňava bola na tunajší súd podaná obžaloba na obvinených Z. M.
I. Ž. M. pre spolupáchateľstvo zločinu podvodu podľa §20 k §221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, prečítaním
znaleckého posudku, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, ako aj listinnými dôkazmi,

na základe čoho súd dospel k nasledovným zisteniam:

Obžalovaní Ž. C. I. Z. M. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásili, že sú nevinní.

Obžalovaná Ž. C. vypovedala, že rozumie obžalobe, ale nesúhlasí so sumou, ktorá je tam uvedená. S

poškodeným sa stretla 2krát v Č., boli tam dvaja, priviezol ju šofér T.. Peniaze žiadala, keď bola chorá
dcéra alebo syn. Prvýkrát to bolo niekedy v roku 20l6, keď bol chorý syn, vtedy požadovala l00,- EUR
s tým, že požiadavka poškodeného bola l00 na l00, to znamená, aby mu vrátila 200,- EUR. Druhýkrát
požadovala 200,- EUR, keď si dcéra zlomila nohu. Aj druhýkrát vrátila peniaze, 200 na 200 t.j. 400,-
EUR, ktoré poslala po M.. Nevedela uviesť koľkokrát bol M. za poškodeným, ale aj keď tam bol 20 alebo

30 krát vždy peniaze vrátil. Dokopy si mohli s M. od poškodeného požicať s úrokom 1200,- EUR až
1.500,- EUR bez úroku. K exekúcii vypovedala, že od poškodeného žiadala 200,- EUR s tým, že mu
predložila uznesenie o exekúcii a uviedla, že v prípade vyplatenia peňazí pre A. poškodenému peniaze
vráti, čo aj urobila, poslala mu 1.200,- EUR.

Obžalovaný Z. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po kúpe motorovej píly mu dal dobrý kamarát
na poškodeného kontakt s tým, že tento opravuje píly. Po stretnutí s poškodeným mu tento uviedol,
že píla sa opraviť nedá, avšak vie ju odkúpiť a tak mu ju obžalovaný predal za 40,- EUR. Asi po 2
mesiacoch sa obžalovanému pokazilo motorové vozidlo Forman a potreboval na opravu l00,- EUR.
Tieto si od poškodeného požičal a následne aj vrátil. Asi v ďalších 3 prípadoch požadoval približne po

l00 až l50,- EUR na povolenie na drevo, ktoré mu poškodený požičal a tieto mu vždy vrátil. Následne
poškodený povedal, že viac nepožičia, čo má z toho, chcel l00 na l00. Peniaze požadoval z dôvodu, že
dcéra mala zlomenú nohu, chcel ju navštevovať, nakoľko bola v nemocnici, išlo o l00 až l50,- EUR, ktoré
poškodenému aj vrátil. Rovnako žiadal peniaze aj dôvodu, že u nich býval A., resp. tieto peniaze žiadala
jehodružka,kdetátopredložilapoškodenémuuznesenieoexekúcii.Požičalsiajnachleba.Vsúčasnosti

dlží poškodenému l200 až l500,- EUR, ktoré je ochotný vrátiť. Poškodenému volal 7 aj 10 krát, lebo sa
stávalo,žebolvypnutý,nedvíhal,aleboodkázal,žemázavolaťneskôr.Zapoškodenýmbol30až35krát,
kedy mu vrátil peniaze. Po peniaze chodil S. T., ktorý tam bol približne 25-30 krát. Pri požičiavaní peňazí
išlo vždy o l00 - 200,- EUR, kde poškodený dával podpisovať papiere. V celom rozsahu odkázal na svoju
výpoveď z prípravného konania, kedy uviedol, že súhlasil s návrhom poškodeného, že za požičaných

100,- EUR mu vráti 200,- EUR. Rovnako mu vrátil aj 260,- EUR za pôžičku vo výške 160,- EUR. Taktiež
v prípravnom konaní vypovedal, že si požičiaval od 70,- EUR do 200,- EUR až 250,- EUR na jeden
krát. Poslednýkrát si požičal 70,- EUR. Nevedel, čo sa deje, prečo ho poškodený oznámil na políciu. Od
poškodeného dostal pílu z dôvodu, že tento už nemal peniaze. Rovnako dostal aj krovinorez, pričom
pílu aj krovinorez odniesol do záložne. Nežiadal od poškodeného peniaze na vyplatenie exekúcie, dlhu

voči zdravotnej poisťovni.Po predložení dokladov vedených poškodeným obžalovaný potvrdil, že na dokumente č.l. 194 je jeho
podpis, pričom išlo o oznámenie obžalovaného, že si požičal 200,- EUR, ktoré vráti mesačnou splátkou

a viac od neho pýtať nebude, ani volať. K listine na č.l. 193, ktorá mala byť evidenciou poškodeného
uviedol,žeišloosumy,ktorésisámpoškodenýpísal,pričomuvedenévypovedalajvprípravnomkonaní,
že si spisoval sumy, ktoré mal požičal, ale mohol si tam napísať aj 1.000.000,- EUR. Na dokladoch č.l.
192 a 197 to podľa obžalovaného nebol jeho podpis.

Poškodený Z. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaní na neho získali kontakt od kamaráta
Š., ktorý ho odporučil ako opravára motorových píl. Poškodenú motorovú pílu, ktorú žiadali opraviť od
nich napokon odkúpil za 20,- EUR. Keď sa obžalovanému pokazilo auto na čerpacej stanici, telefonoval
poškodenému a ten mu požičal 30,- EUR. Následne ho začali obžalovaní žiadať o pomoc v rôznych
situáciách, keď potrebovali finančné prostriedky. Nevedel uviesť koľkokrát bol obžalovanými vyzvaný
na požičanie finančných prostriedkov. K výzvam dochádzalo v období od novembra 2015. Nikdy nešlo

o bezdôvodnú žiadosť o peniaze. Prevažne išlo o dôvody týkajúce sa ťažby a vývozu dreva. Ďalším z
dôvodov bola dcérina zlomenina nohy, cesta za dcérou, nemožnosť dostať sa k vlastným prostriedkom
vo výške 6.800,- EUR na účte, ktorý bol blokovaný, či pohreb A.. Najvyššia požadovaná suma bola
1.300,- EUR. Touto mali obžalovaní pomôcť osobe pána A., ktorý s nimi býva a voči ktorému sa viedla
exekúcia. Sumu mali vrátiť po tom, čo bude predaný dom pána A.. Druhá najvyššia suma bola 900,-

EUR. Do Čučmy, kde dochádzalo k požičiavaniu, chodili buď dvaja alebo iba obžalovaný M.. Vždy ich
doviezol šofér. Väčšinou S. T.. Po istom období chodil šofér sám. Vodič bol za ním asi päťdesiatkrát, vždy
po predchádzajúcom telefonáte zo strany obžalovaných. Obžalovaná zvykla poškodenému zavolať, že
poslal málo peňazí, alebo že potrebuje peniaze, lebo šofér dostal defekt alebo pokutu. Peniaze posielal
v obálke, ktorá nebola zatvorená, alebo v sáčku. Nikdy mu po vodičovi peniaze neposlali späť. Párkrát

poslalidrevovoFelícii.Volaťzvykličasto,niekedyaž117krátzadeň.Bolidni,keďvodičprišielajdvakrát.
Poškodený obžalovaným veril, že požičané peniaze vrátia. Požičiaval im aj preto, aby mal pokoj od
neustálych telefonátov. Pred rodinou sa nepriznal. Príbuzní zistili, že poškodený požičiava peniaze, až
keď bol doma nervózny, potom zakročili už oni. Pôžičky si sám spisoval na papier a obžalovaných volal,
aby s ním išli spísať všetky dlhy k notárovi. Oni odmietli. Niektoré potvrdenia o pôžičke dal obžalovaným

podpísať. Po čase to však prestal evidovať, lebo toho bolo veľmi veľa. Podľa jeho slov mu dlžia sumu
26.500,- EUR bez úrokov, motorovú pílu a krovinorez. K uvedenej sume sa dostal odhadom. Poškodený
tvrdil, že obžalovaný počítal na každých 100,- EUR s úrokom 20,- EUR. Spolu od neho chceli dostať
33.000,- EUR. Posledná obžalovanému požičaná suma bola 70,- EUR a bolo to vo februári minulého
roka. Spolu od novembra minulého roka požičal 3000,- EUR. Obžalovaná mu doposiaľ vrátila 270,-

EUR. Obžalovaný mu zatiaľ nevrátil nič. Raz mu zavolala žena, ktorá sa predstavila ako pani E. U. a
tvrdila, že obžalovaní sú gambleri a hráči na ľudí. Neskôr zistil, že táto žena sa vola Ilona Horváthová.
Stretli sa štyrikrát a on jej dal zakaždým po 100,- EUR. Vylúčil, že by mal iné skúsenosti s požičiavaním
peňazí. Raz požičal 470,- EUR Petrovi Kompušovi, ale nepožadoval žiadne úroky. Mesačný príjem
poškodeného je priemerne 800,- EUR. Jeho dve deti bývajú samostatne. Príjem manželky je 500,- EUR.

Majú samostatné hospodárenie. Manželka sa stará o domácnosť, on o všetko ostatné. Za desať rokov
nasporil 10.000,- EUR. Na otázku odkiaľ mal prostriedky vo výške 26.500,- EUR, ktoré obžalovaným
od novembra 2015 požičal odpovedal, že jeho uvedený príjem je približný. Mesačne požičal približne
450,- EUR.

Svedok S. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný mu občas zavolal, že potrebuje odvoz.
Nemal s tým problém. V Čučme bol s obžalovaným asi 20 - 30 krát, s obžalovanou asi dvakrát. Asi
tridsaťkrát bol v Čučme na požiadanie obžalovaného sám. Nepoznal dôvod odvozov. V Čučme prevzal
obálku a v Moldave ju odovzdal. Poškodený s ním pri stretnutí nekomunikoval, iba mu odovzdal obálku.
Dvadsaťkrát viezol pre poškodeného v kufri auta drevo.

Svedkyňa O. U. vypovedala, že pozná všetky tri osoby. Poškodenému predala pílu a oznámila mu, že
obžalovaný nie je v Anglicku, ako sa poškodený domnieval. Potvrdila, že dcéra obžalovancýh mala
zlomenú nohu. Pôvodne sa poškodenému predstavila pod iným menom zo strachu, aby nedošlo k
hádkam medzi ňou a obžalovanými.

Svedok T. J. uviedol, že o veci sa dozvedel od dcéry poškodeného. Videl, ako ho navštevuje šofér S.
a vypočul si mnoho telefonátov od obžalovaných. V jednom prípade šofér doniesol bankomatovú kartu
na meno Ž. C.. Potom bolo poškodenému telefonicky ponúknuté, že ak za tú kartu zaplatí 80,- EUR, onimu poskytnú PIN kód, prostredníctvom ktorého si bude môcť z tejto karty vyberať finančné prostriedky.
Podľa tvrdenia obžalovaných na nej malo byť 6.800,- EUR. Svedok uviedol dôvody pôžičiek zhodne
ako poškodený. Dodal, že ďalšie pôžičky sa nabaľovali aj kvôli argumentácii obžalovaných, že ak im

poškodený nepožičia ďalšie peniaze, nevrátia mu tie predchádzajúce. Poškodený disponuje nahrávkami
telefonátov, ktoré sú na CD. Poškodený svedkovi uviedol, že mu majú obžalovaní dlžiť 26 až 30 tisíc
eur. Pôžičky mali byť bezúročné. Vedel, že poškodenému bolo vrátených asi 150,- alebo 160,- EUR. Bol
prítomný keď bola naspäť dovezená píla. Nemal vedomosť o tom, že by poškodený poskytoval pôžičky
aj iným.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri kladení otázok svedkovi zároveň potvrdil, že poškodenému o
sume na účte klamal, pretože od svedkyne Horváthovej vedel, že na neho bolo zo strany poškodeného
podané trestné oznámenie.

Svedok S. C., brat obžalovanej, sa od obžalovanej dozvedel, že dlží peniaze, ktoré má vrátiť so

stopercentným úrokom 100 na 100, na čo sa mu stále sťažovala. Nevie o akú sumu išlo. V tom čase
bol zamestnaný, a preto ho žiadala o pomoc.

So súhlasom prokurátora a obžalovaných boli v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por. prečítané výpovede
svedka J. P.S., J. H. A., a zápisnice o rekognícii a konfrontáciách medzi poškodeným a obžalovanou a

poškodeným a obžalovaným z prípravného konania.

Svedok J. P. v prípravnom konaní vypovedal, že poškodeného pozná už asi desať rokov, je jeho
zákazníkom. K skutku sa bližšie nevyjadril. Poškodený sa mu asi pred dvomi rokmi zdôveril, že si od
neho niekto z Moldavy požičiava peniaze a nevracia. Poradil mu, aby im viac nepožičal a podal trestné

oznámenie. Pri jednej obchodnej návšteve v Čučme mu poškodený túto osobu aj ukázal, on si ho však
už nepamätá.

Svedok H. A. v prípravnom konaní vypovedal, že sa s obžalovanými pozná asi tri roky. Po tom, čo sa
odsťahoval od svojej manželky a nemal kde bývať mu ponúkli bývanie. Peniaze z úradu práce si delí

so svojou manželkou. Odovzdáva ich obžalovaným, tí ich rozdelia. Od ich vodiča Rolanda vie o tom, že
obžalovaní chodili do Rožňavy, neviem však za kým, ani koľko si požičiavali a či a koľko vrátili. Dva alebo
trikrát bol v Rožňave spolu s obžalovaným. Obžalovaný ho požiadal, aby založil do záložne nejaké veci,
mohlatobyťrazpílaapotomajkrovinorez,alepresnesinepamätá.Peniazezobralobžalovaný.Odvtedy
pílu vybrali a obžalovaný už ju niekomu vrátil. Nevie o tom, že by obžalovaní mali niekoho klamať a

požičiavať si. On sám im odovzdal 8.300,- EUR, ktoré mal z predaja domu od súdneho exekútora, a z
ktorých si podľa jeho slov ešte asi 1.200,- EUR stiahol exekútor, a oni sa o neho zato starajú. Potvrdil,
že obžalovaný vozil potraviny z Poľska a predával drevo z lesa. Raz za týždeň chodieva obžalovaný
do herne a hrá automaty.

Zo zápisníc o rekognícii vyplýva, že poškodený za prítomnosti nezúčastnenej osoby opoznal
obžalovaných a po predložení sérií fotografií ich oboch ihneď označil medzi ďalšími štyrmi mužmi a
ďalšími štyrmi ženami.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi poškodeným a obžalovanou z prípravného konania vyplýva, že

obžalovanátrvalanatom,žesvojdlhvočipoškodenémuuhradilaajsúrokompreddvomirokmi,keďmuz
peňazíodsvedkaA.,ktorétentozískalzpredajavlastnejnehnuteľnosti,poslala1.300,-EUR.Poškodený
argumentoval skutočnosťou, že peniaze požičiaval obžalovaným až do 16.02.2018 a uvedená suma
malaprísťdvarokypredtým.Obžalovanávylúčila,žebypoškodenéhoklamalaapodvádzala.Dôvody,na
základe ktorých si požičiavala peniaze, boli pravdivé. Nesúhlasila s poškodeným tvrdenou dlžnou sumou

26.500,- EUR. Trvala na dlžnej sume 1.200 - 1.500,- EUR. V súčasnosti nemá príjem. Nesplatenú dlžobu
spláca z materskej a z toho, čo obžalovaný zarobí predajom dreva. Poškodený uviedol, že peniaze
poskytoval, pretože na neho obžalovaní vytvárali psychický nátlak a súčasne sa bál, že ak im znovu
nepožičia, dlh mu už nikdy nesplatia.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi poškodeným a obžalovaným z prípravného konania vyplýva, že ako
obžalovaný tak aj poškodený zotrvávali na svojich výpovediach. Obžalovaný poprel, že poškodenému
dlží sumu vo výške 26.500,- EUR. Popieral, že by na neho vyvíjal nátlak, ako aj viaceré tvrdenia o tom,
ako sľúbil vrátenie peňazí, no zadržali ho policajti a vzali mu 3.400,- EUR, že ho uniesli na Moravu, kdemu vzali 3.100,- EUR a tiež, že pýtal od poškodeného 800,- EUR na kauciu a poškodený mu dal iba 500,-
EUR. Uviedol, že ak by ho bol poškodený požiadal, aby si od neho už nepožičiaval, viac by mu nevolal.

V súlade s § 268 ods. 2 Tr. por. súd prečítal znalecký posudok č. 30/2018 znalkyne z odboru psychológia
PhDr. Viery Truskovej PhD., z ktorého vyplýva, že osobnosť poškodeného Z. T. nemá záujem javiť sa
v lepšom svetle, nemá sklony k lživosti a ku skresľovaniu skutočnosti. Jeho intelektové schopnosti sú v
procese trestného konania v plnej miere vierohodné. Znalkyňa taktiež zistila, že v prípade poškodeného
je podpriemerná miera princípu porozumenia situácie.

Zo správy z obce súd zistil, že obaja obžalovaní sú nezamestnaní, sú vedení v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Príjem rodiny predstavujú dávka v hmotnej núdzi a prídavky na deti.

Podľa správy ÚPSVaR Košice vyplýva, že obžalovaní Z. M. I. Ž. C. v rozhodnom období boli vedení
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obžalovaný nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani

štátnych sociálnych dávok. Obžalovaná je od 2/2008 poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, od mesiaca
november 2015 až doposiaľ je poberateľkou štátnych sociálnych dávok (prídavku na dieťa za obdobie
od 11/2015 do 12/2017 v sume 117,60 EUR mesačne a od 1/2018 v sume 118,40 EUR a rodičovského
príspevku v období od 07/2013 do 7/2016 v sume 203,20 EUR mesačne).

Obžalovaní neboli v rozhodnom čase nemocensky poistení, čo mal súd preukázané potvrdením zo
Sociálnej poisťovne.

Oboznámené boli aj lekárskej správy dcéry obžalovaných, podľa ktorých táto mala v rozhodnom období
zlomeninu členka a bola hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice.

Na základe dohody o spôsobe disponovania s finančnými prostriedkami na účte bola oprávnenou
disponovať s prostriedkami na účte H. A. obžalovaná Ž. C..

Uznesením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 17Er/53/2007 bol schválený rozvrh výťažku z dražby

nehnuteľností vedených na LV č. 238, k.ú. Moldava nad Bodvou ako parcela č. 1874- zast. plocha
nádvorie o výmere 911 m2, stavba - rodinný dom č.s. 842 na nej stojaci, pričom v prospech veriteľov
bola rozvrhnutá suma 4.063,62 EUR.

Oboznámený bol dokument predložený obžalovaným, podľa ktorého si požičal od poškodeného 200,-

EUR, avšak do večera mu má vrátiť viac ako 3.000,- EUR, ktoré mu dlží, s tým, že ak nedodrží svoj sľub
bude zahlásený na políciu alebo na exekúciu a ak nebudú peniaze nikdy nebude telefonicky obťažovať
a žiadať ďalšie peniaze.

Poškodený predložil dokumenty, kde v jednom z nich bol obdobný text ako v liste písanom obžalovaným,

a to, že boli požičané peniaze v sume 210,- EUR na cestu do C., ktoré aj predtým požičané peniaze vráti
po návrate, keď nedodrží slovo bude nahlásený na políciu a už nebude svojimi telefonátmi obťažovať.
(č.l. 192)

V ďalšom dokumente boli poškodeným spísané sumy, ktoré podľa neho požičal obžalovaným. (č.l. 193)

Ďalej bolo predložené potvrdenie o požičaní 200,- EUR, ktoré mali byť požičané obžalovanému,
podpísané obžalovaným. (č.l. 194)

Dňa 18.4.2017 bolo požičaných 200,- EUR Ž. C., čo obžalovaná a poškodený aj podpísali. (č.l. 195)

Dňa 30.01.2017 si mal obžalovaný požičať na nákup dreva 270,- EUR, ktoré mal vrátiť do 31.01.2017
do 16.00 hod. (č.l. 196)

V marci 2016 sa obžalovaná zaviazala požičané peniaze vrátiť do 18.03. do 17.00 hod. a to 1.000,-

EUR. (č.l. 197)

16.12.2015 boli obžalovanej požičané peniaze 200-240,- EUR. (č.l. 198)Dňa 6.11.2017 boli obžalovanému požičané peniaze na poistku dcéry v poisťovni Dôvera a to v sume
360,- EUR. (č.l. 199)

Podľa úradného záznamu splnomocnenca poškodeného mu obžalovaná dňa 21.03.2018 volala s tým,
že má záujem splatiť dlh voči poškodenému v sume 200,- EUR mesačne počnúc dňom 2018, následne
ponúkla možnosť splátok po 300,- EUR s tým, že jej priateľ Z. M. sa má zamestnať u Lesov SR.

Súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu a to prehratím CD nosiča predloženého poškodeným, na

ktorom bola zachytená časť komunikácie medzi poškodeným a obžalovaným, keďže tento nebol získaný
zákonným spôsobom. Za nedôvodný súd považoval aj návrh poškodeného na vyžiadanie správy od
príslušnéhooperátoraotom,ževkoľkýchprípadochzastíhanéobdobievolaliobžalovanípoškodenému,
keďže z vykonaného dokazovania bolo dostatočne zrejmé (obžalovaní to ani nepopierali), že z ich strany
dochádzalo k mnohopočetným telefonátom na poškodeného. Taktiež súd odmietol návrh obžalovaného
na vykonanie dôkazu výsluchom H. P., nakoľko tento výsluch sa týka skutočnosti nepodstatnej pre

rozhodnutie.

Z takto vykonaného dokazovania súd má za to, že skutok prezentovaný v skutkovej vete rozsudku sa
stal, je trestným činom a jeho páchateľmi sú obžalovaní Z. M. a Ž. C..

Po vykonanom dokazovaním bolo preukázané, že oproti obžalobe prokurátora obžalovaní vylákali od
poškodené finančnú hotovosť v celkovej výške najmenej 1.500,- EUR, keďže z dokazovania na hlavnom
pojednávaní vyššia suma nevyplynula. Taktiež oproti obžalobe prokurátora nebola preukázaná ani
hodnota krovinorezu a motorovej píly, kde súd v skutku rozsudku neurčil výšku hodnoty týchto vecí.
Následne bola súdom ustálená škoda na sumu najmenej 1.500,- EUR. Súd preto zmenil právnu vetu

rozsudku skutku tak, že na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že iného uviedli do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu. Rovnako uvedené súd premietol aj pri kvalifikácii trestného
činu.

Súd k takémuto záveru dospel na základe celého radu vykonaných dôkazov, ktoré nepochybne a priamo

preukazujú dokazovanú skutočnosť, že obžalovaní na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že
uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu (§221 ods. 1 Tr. zák.).

Pre naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky prečinu podvodu sa vyžaduje, aby bolo
preukázané, že páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle už vypožičané peniaze vôbec nevrátiť, alebo

ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo aspoň konal s vedomím, že peniaze v stanovenej lehote nebude
môcť vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa ku škode jeho majetku obohatil.

V prípade obžalovaných už v čase uzatvorenia pôžičky existovali prekážky, ktoré bránili dlžníkom splniť
záväzok z pôžičky a ktoré v čase uzatvárania pôžičky vedeli. Obžalovaní nemali žiadny stabilný príjem.

Jediným príjmom domácnosti boli sociálne dávky, poberateľom ktorých bola obžalovaná a to príspevku
na dieťa a rodičovského príspevku.

Konanie obžalovaných je preukázané hlavne výpoveďou poškodeného, ale takisto aj listinnými dôkazmi
a to samotnými potvrdenia o pôžičke (dôkazy predložené obžalovaným, ako aj poškodeným, podpísané

oboma stranami), z ktorých je zrejmé, že k uzatvoreniu pôžičiek došlo, čo obžalovaní ani nepopierajú
a teda toto súd za sporné nepovažuje. Obžalovaní podľa názoru súdu už v čase uzatvorenia pôžičiek
s poškodeným vedeli pri svojej finančnej situácii, že nebudú schopní, existujúci a následne aj nové
vznikajúce záväzky plniť v zmysle dohodnutých podmienok. O tom svedčí aj skutočnosť, ktorú
dokumentoval poškodený a podpísali to aj obžalovaní, že v prípade nesplnenia predchádzajúceho

záväzku budú zahlásení na polícii, nebudú žiadať žiadne peniaze ani telefonicky obťažovať. Až potom
ako poškodený podal trestné oznámenie, obžalovaní začali mať záujem záväzok plniť (obžalovaná
volala splnomocnencovi poškodeného), čo ich však zo spáchaného trestného činu podvodu nezbavuje
viny.

Podľa názoru súdu obžalovaní veľmi sofistikovane pristupovali k samotnému poškodenému, aby vylákali
od neho potrebnú sumu peňazí. V pár prípadoch síce preukázali ich zámer (oprava auta, choroba
dcéry, lístok na drevo), avšak je zrejmé, že zo strany obžalovaných išlo o výrazne vyššie množstvo
pôžičiek (poškodený ako aj svedok Bogdán uviedli, že posledné pôžičky boli žiadané s tým, že aknebudú požičané ďalšie peniaze, tak predchádzajúci dlh vrátený nebude), na základe ktorých si požičali
od poškodeného peniaze. Využili však osobu poškodeného, jeho zlé psychické rozpoloženie a v
neposlednom rade „skúsenosti“ poškodeného (podľa znaleckého posudku podpriemerná miera princípu

porozumenia situácie). Je totiž nelogické, aby poškodený pristúpil k takýmto finančným a materiálnym
pôžičkám bez presvedčovania a ubezpečovania zo strany obžalovaných (dokonca v jednom prípade
117 telefonátov za deň), že všetko sa vráti a to po vyplatení exekúcie, predaji dreva do Maďarska, či
po výplate príspevku na deti. Je zrejmé z výpovedí obžalovaného a svedkov, že obžalovaný i keď vo
väčšine prípadov po peniaze posielal svedka Bodyho, všetko zorganizoval za pomoci svojej družky,

obžalovanej a v prípade nesplácania pôžičky obaja poškodeného ubezpečovali, že peniaze sa mu vrátia.
O podvodnom úmysle obžalovaných získať peniaze za každú cenu svedčí predovšetkým množstvo
kontaktovaní sa na poškodeného, predovšetkým telefonátov, dôvodov, pre ktoré im majú byť peniaze
požičané, pričom obžalovaní už v čase spáchania skutku si boli vedomí toho, že peniaze poškodeným
vrátiť nemôžu, lebo žiadne nemali, čo potvrdili samotní obžalovaní, ako aj jednotlivé lustrácie (Podľa
správy obce sú obžalovaní nezamestnaní, podľa správy ÚPSVaR príjem rodiny predstavuje dávka v

hmotnej núdzi a prídavky na deti).

Pri posúdení hore uvádzaných dôkazov jednotlivo, ale aj ich súhrne súd považuje bez pochybností za
dokázané, že obžalovaní ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustili protiprávneho konania uvedeného
vo výroku tohto rozsudku.

Na základe takto vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že obžalovaní sa dopustil konania
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom ich konanie právne kvalifikoval ako
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu
obžalovaní naplnili po stránke objektívnej tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že

iného uviedli do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu a po stránke subjektívnej, že sa
tohto konania dopustili v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., ako osoby trestne zodpovedné
a vedomé si následkov svojho konania.

Spáchaním vyššie uvedeného trestného činov obžalovaní porušili záujem spoločnosti spočívajúci v

ochrane majetku.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovaným sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaných. U Z. M. zistil jednu priťažujúcu
okolnosť, a to, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) V prípade obžalovanej Ž. C.
súd nezistil poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný Z. M. bol doposiaľ 7x súdne trestaný, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie zo dňa 09.06.2016, sp.zn. 2T/31/2016 bol uznaný
právoplatne vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu

vo výmere 2 rokov a zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa záznamu č. 1 odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný M. dňa 5.8.2012 vykonal trest
odňatia slobody uložený mu rozhodnutím Okresného súdu Košice okolie zo dňa 29.05.2002, sp. zn.
5T/188/2001. Obžalovaná Ž. C. bola raz súdne trestaná a to rozhodnutím Okresného súdu Košice okolie
zo dňa 09.05.2001, sp. zn. 5T/135/2001 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s

tým, že podľa odpisu registra trestov sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

V mieste trvalého bydliska sú obžalovaní všeobecne hodnotení.

Súd obžalovaných uznal vinnými so spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

kde zákon v osobitnej časti určuje trestnú sadzbu až na 2 (dva) roky.

Pri určení výšky trestu mal súd za to, že na naplnenie účelu trestu u obžalovaného Ondreja Forgáča je
potrebné uloženie trestu pri zvýšenej dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby (u obžalovanéhoprevažoval pomer priťažujúcich okolností preto súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. 8 mesiacov, čo bola zároveň dolná hranica
trestnej sadzby) a to vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Pri ukladaní trestu u obžalovaného súd prihliadal

na jeho bohatú krimihistóriu a zároveň na skutočnosť, že obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody
by v prípade obžalovaného M. neplnilo zákonom požadovaný účel. Pri aplikácii ustanovenia 49 ods.
2 Tr. zák. musel súd ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň v súlade s § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného Forgáča na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade obžalovanej C. súd zastáva názor, že na obžalovanú musí
represívne pôsobiť aj uložený podmienečný trest vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Takto uložené tresty podľa názoru súdu
plne zodpovedajú zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mali by byť
postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou

nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovanými v budúcnosti.

Za dôvodné považoval súd aj uloženie povinnosti obžalovaných nahradiť poškodenému škodu vo výške
1.500,- EUR spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. So zvyškom nároku
na náhradu škody súd v súlade s § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného na civilný proces.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15

dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.