Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/308/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201593
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615201593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: APS FUND
ALPHA uzavřený investičný fond a. s., IČO: 01596039, so sídlom Celetná 988/38, Praha 1, Česká
republika, zastúpená advokátskou spoločnosťou Jánsky & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štúrova 13,
Nitra, proti žalovanému: K., o zaplatenie 213,29 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 118,89 €, s úrokom z omeškania

9 % ročne zo sumy 38,35 € od 26.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
9 % ročne zo sumy 48,72 € od 26.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
9 % ročne zo sumy 31,85 € od 26.05.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,48 %, o ktorých výške rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.02.2015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 213,29 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 28,35 € od 26.03.2012
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 48,72 € od 26.04.2012
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 74,92 € od 26.05.2012

do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 26.06.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 47,80 € od 26.05.2013 do zaplatenia a trov konania
titulom poskytovaných komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že dňa 09.06.2014
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca (ďalej ako „právny
predchodca“) a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol
odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky proti žalovanému.
Postupca uzavrel dňa 27.02.2012 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom

zmlúv bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách
v platnom a účinnom znení a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného
programu a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami.
Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby formou faktúr v celkovej
sume 213,29 €, ktoré žalovaný nezaplatil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z

omeškania po lehote splatnosti jednotlivých faktúr.2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 6C/308/2015-34 zo dňa
31.05.2017. Keďže platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej doručiť, súd uznesením č. k. 6C/308/2015
zo dňa 25.01.2018 vydaný platobný rozkaz zrušil.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Žalovaný nemá v súčasnosti v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý
pobyt v obci X.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 CSP
a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu
(vyvesené dňa 15.11.2018). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch
od zverejnenia oznámenia za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
10.01.2019. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.12.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.

8. Súd mal za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 09.06.2014 aj aktívnu legitimáciu žalobcu v
predmetnom spore.

9. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.02.2012 súd zistil, že bola uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa §
43 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať telekomunikačné služby
dojednané v tejto zmluve, na základe ktorej poskytol žalovanému ako užívateľovi SIM kartu č.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa.
SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Účastníci uzavreli toho istého dňa aj dodatok
k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb „Relax
60 + (120)“ k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1 písm. a/ dodatku) a to po dobu 24 mesiacov od
účinnosti zmluvy a ďalšie zvýhodnenia. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a

poskytovanie služieb podľa zvoleného programu (bod 1 písm. b) dodatku ) a že po dobu 24 mesiacov
od účinnosti zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustí sa takého konania, na
základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej, alebo vypovedať zmluvu pre
porušenie povinností zo strany žalovaného (bod 2. dodatku). V prípade porušenia tohto bodu dodatku
sa bol žalovaný povinný zaplatiť podniku zmluvnú pokutu 47,80 €. Ďalej sa žalovaný zaviazal, že

po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb sa
nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program dohodnutý v tabuľke č. 1 tohto dodatku (bod 3
dodatku). V prípade porušenia záväzku uvedeného v bode 1. písm. b) alebo bodu 3. dodatku, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa, strany dojednali povinnosť
žalovaného uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 €.

10. Faktúrou č. 7202721131 splatnou dňa 25.03.2012 na sumu 38,35 €
za obdobie od 08.02.2012 do 07.03.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za
poskytnuté služby.11. Faktúrou č. 7203601841 splatnou dňa 25.04.2012 na sumu 48,72 €
za obdobie od 08.03.2012 do 07.04.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za

poskytnuté služby.

12. Faktúrou č. 7204809942 splatnou dňa 25.05.2012 na sumu 74,92 €
za obdobie od 08.04.2012 do 07.05.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za
poskytnuté služby v sume 31,82 € s DPH, sumu 39,60 € s DPH ako iné poplatky a služby ( 16,50 €

za prerušenie služby a 16,50 € za obmedzenie služby pre neplatenie) a sumu 3,50 € za upomienku
oneskorenej platby.

13. Faktúrou č. 7206054234 splatnou dňa 25.06.2012 na sumu 3,50 €
za obdobie od 08.05.2012 do 07.06.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému upomienku
oneskorenej platby.

14. Faktúrou č. 7304592727 splatnou dňa 25.05.2013 na sumu 47,80 €
si právny predchodca uplatnil zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti, za porušenie ktorej pokutu
uplatňuje.

15. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon
č. 351/2011 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto

jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je
v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

16. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) a b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákon o el. komunikáciách) podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu a na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom
zariadení.

17. Podľa § 43 ods. 12, písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný

používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách Zmluvou

o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie
k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;
to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu

o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné
strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať
len v písomnej forme.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnejalebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ideo predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 53 a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách

so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto
podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
29.Podľa§3ods.1nar.vl.SRč. 87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30.Vychádzajúczdôkazovpredloženýchzostranyžalobcusúdmázadostatočnepreukázané,žemedzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa
zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.

31. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto

zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou,
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku, a teda aplikovať spotrebiteľské právo.

32. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby
v zmysle uzavretej zmluvy, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný bol povinný vykonávať úhrady
za poskytované služby právnemu predchodcovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súdnárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami
č.7301124063vsume38,35€,č.7303377446vsume48,72€,č.7304510369vsume31,82€,vcelkovej
sume 118,89 € za dôvodný, a preto mu v tejto časti súd vyhovel.

33. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu
súd aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania a to z priznaných súm s ohľadom na vznik omeškania s
úhradou každej jednotlivej faktúry, ktorými boli žalovanému vyúčtované poskytnuté telekomunikačné
služby odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, s ktorých úhradou je žalovaný v omeškaní. Súd

priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania 9% ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal
súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania 26.03.2012,
26.04.2012 a 26.05.2012 predstavovala výšku 1%, t. j. úrok z omeškania predstavoval výške 9% (1% +
8%). Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

34. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 € je potrebné

uviesť, že z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať
náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí
byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Právny predchodca žalobcu ani vo faktúre a ani v žalobe
nešpecifikoval za porušenie akej povinnosti si predmetnú zmluvnú pokutu uplatňuje. V dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb si právny predchodca žalobcu dojednal zaplatenie zmluvne pokuty

47,80 € tak pre porušenie povinností v bode 2. dodatku, ako i za porušenie povinností v bode 1.
písm. b) alebo bodu 3. dodatku, v dôsledku ktorého dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo
strany poskytovateľa. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute (demonštratívny výpočet určitých
povinností, kedy je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu) súd dospel k záveru, že dojednanie o
zmluvnej pokute určitosti právneho úkonu nespĺňa. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb

obsahuje viacero povinností účastníka rôznej závažnosti.

35.Uvedenáformulácianeumožňujeposúdenie,porušeniektorejpovinnostiúčastníkajesankcionované
zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve
preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky

zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že
pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným spôsobom judikoval
aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. 2 Odon /90/97 vyslovil, že pri formulácii
dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje
zmluvné záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali

byť zaistené zmluvnou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne
povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo
je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor NS ČR
potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa
ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť

neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť
zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. MObdo/4/2003 uviedol,
že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená
určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného, podľa súdu, neobstojí bežné vysvetlenie
žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v

písomnej forme možno vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať
o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo (faktúra právneho
predchodcu žalobcu č. 7402436899 neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu).
Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje,
pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je

táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť,
za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. Pre poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného
právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute, nevznikajú účastníkom takejto
dohody žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 47,80 € ako nedôvodný zamietol.

36. Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute súd zistil aj ďalší dôvod. Zmluvnú pokutu, ktorú je
nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na porušenie zmluvnej povinnosti, je nutné
dojednať vždy ako nepodmienenú. V tejto súvislosti je procesný súd toho názoru, že nie je možné vznikpovinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne, jednak na porušenie zmluvnej povinnosti, ako
aj následne na vypojenie SIM karty z prevádzky. Z týchto dôvodov potom takéto dojednanie o zmluvnej
pokutesúdpovažovalzaneplatnéprejehorozporsozákonomnehovoriacotom,žežalobcaanižiadnym

spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca vypojil pre porušenie povinností žalovanému SIM
kartu z prevádzky, prípadne že by žalovaný sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky (v takomto
prípade by pokuta bola splatná dňom doručenia takejto žiadosti žalovaným žalobcovi). Okrem toho
žalobca v spore ani len netvrdil, že žalovaný sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky,
preto súd v tomto zmysle ani nevykonával žiadne dokazovanie.

37. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že ním uplatnené právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty (aj keď neplatne dojednané) sa vôbec stalo ku dňu rozhodovania súdu
vo veci samej splatným, teda že by nastali skutkové okolnosti majúce za následok vznik povinnosti
žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu ( že by došlo k vypojeniu SIM karty žalovaného z prevádzky). Preto
súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

38. Za nedôvodný súd považuje nároky žalobcu uplatnené faktúrami č. 7204809942, č. 7206054234
na zaplatenie 2 x po 3,50 € za upomienku oneskorenej platby a sumu 39,60 € s DPH ako iné
poplatky a služby ( 16,50 € za prerušenie služby a 16,50 € za obmedzenie služby pre neplatenie). V
danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je

povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania treba vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie

určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť
žalobcovi takto vyúčtované poplatky a upomienky, a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia
o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy,

ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil
a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej
žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto
následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tunajší súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.

zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka,
nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty,
čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a
súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je
v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej

sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné
náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo
výške 3,50 €. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie ktoré je
poskytované spotrebiteľovi. Podobne aj za poplatok a iné služby, ktoré poskytovateľ v faktúrou účtoval a
nešpecifikoval, sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota. Práve naopak, javí sa iba ako ďalšia

sankcia za nešpecifikované služby a je určený výlučne v prospech dodávateľa služby. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná

sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v

spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatkyza upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce
v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s
poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné

spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd sa s
vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje a z týchto dôvodov súd aj v tejto časti žalobu
žalobcu zamietol.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov k konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 213,29 € s príslušenstvom,
žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 118,89 €, t.j. 55,74 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy

94,40 €, t. j. 44,26 %. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na pomernú náhradu jeho
účelne vynaložených trov vo výške11,48 % (55,74 % - 44,26 %). Žalobcovi tak súd priznal pomernú
časť náhrady trov konania a to v rozsahu 11,48 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).