Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/798/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118276630
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118276630.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej
osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47251336
Šancová 1/A 813 33 Bratislava, Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242,
právne zast.: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO 35 885 459, proti

povinnému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky vo
výške 64.118,07 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom
exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 30EX 165/18, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/798/2018 zo dňa 20.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.02.2019 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol, nakoľko sa neopieral o tvrdenia ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia
exekúcie a nedoložil žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu jeho záväzku povinného voči
oprávnenému. K tvrdeniu povinného o jeho nemajetnosti uviedol, že v zmysle novely zákona č. 2/2017
Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) sa jedná o dôvod zastavenia exekúcie podľa §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedenej novely rozhodovanie o zastavení
exekúcie z dôvodu nemajetnosti je v plnej kompetencii súdneho exekútora, ktorý môže po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty (v prípade fyzických osôb 5 rokov od začatia exekúcie) vydať upovedomenie
o ukončení exekúcie. Povinný sa okrem vyššie uvedeného neopieral o iné tvrdenia, ktoré by zakladali
jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Keďže povinný ku dňu začatia exekúcie si povinnosť uvedenú vo

výrokuexekučnéhotitulunesplnil,exekúciaaajexekučnékonaniesazačalidôvodne.Povinnývosvojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto
vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný.

2/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť povinný. Namietal nesprávnosť výroku
o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Zároveň vymedzil odvolacie dôvody nasledovne -
konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti
súdu predložil štyri súdne rozhodnutia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi (sp. zn. 1Er 685/2016,

1Er 571/2016, 1Er 776/2016, 7Er 749/2016), ktorými na podklade toho istého návrhu bolo rozhodnuté
diametrálne odlišne. Preto považoval argumentáciu vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uzneseníza nesprávnu, arbitrárnu a nepreskúmateľnú. Samotná súdna exekútorka, ktorá oznámila, že lustráciou
jeho majetkových pomerov bolo zistené, že nevlastní žiaden majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného. V médiách práva znalí hlásajú, že občan má dokázať predvídať súdne

rozhodnutiapredtýmakosaobrátinasúd.Pritomtouznesenítonatomistomskutkovomzákladeneplatí.
Pokiaľ sa v ňom uvádzalo, že nepredložil žiadne dôkazy, v iných konaniach hodnotili súdni exekútori
stav na výzvu súdu, čo v podstate podľa neho znamená, že súd si nesplnil svoju povinnosť. Na záver
podotkol, že vo všetkých poučeniach rozhodnutí, ktoré mu doposiaľ boli doručené, bola možnosť podať
odvolanie, pričom podľa poučenia tohto uznesenia (síce o tej istej veci), je možné voči nemu podať

sťažnosť.

3/ Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné

odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola

podaná včas, no nie je dôvodná. Tu sudca poukazuje na ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10/ Na doplnenie správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka však sudca uvádza, že pre
exekučnékonaniazačatépo01.04.2017(čojeprípadetohtoexekučnéhokonania)platiaodlišnépravidlá
ako pre exekučné konania začaté pred 01.04.2017 (na ktoré napríklad poukazoval v sťažnosti). K
zmene došlo aj pri opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam vydaných v 1. inštancii. Podľa § 202
ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o

rozhodnutieopríklepe.Sudcavexekučnomkonaníkonáarozhoduje,akideorozhodnutie,protiktorému
je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Odvolanie
je však prípustné len v ojedinelých prípadoch (napr. pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 5 Exekučného
poriadku upravujúceho vylúčenie veci, alebo podľa § 61k ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, kedy sa
exekúcia vykonáva na podklade cudzieho exekučného titulu, pričom vo všetkých uvádzaných prípadoch

v prvom stupni rozhoduje sudca, nie vyšší súdny úradník). O návrhu povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 písm. a/, b/ a d/ Exekučného poriadku preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodoval vyšší súdny úradník, voči ktorého rozhodnutiu je v takom
prípade ako opravný prostriedok prípustná sťažnosť.

11/ Jednou z ďalších odlišností je, že podľa nových pravidiel sa všetky exekučné konania začaté po
01.04.2017 vedú len na jedinom kauzálne príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica.
Ďalšou podstatnou zmenou je skutočnosť, že povinný sa už proti exekúcii nebráni námietkami, ale len
návrhom na zastavenie exekúcie. Ten môže mať odkladný účinok, alebo je bez odkladného účinku (čo
znamená, že exekútor nemusí čakať na rozhodnutie súdu o ňom, ale môže vykonávať exekúciu). Návrh

na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v podstate nahradil námietky proti exekúcii (podľa starých
pravidiel) a zároveň o 1 deň predĺžil povinnému lehotu na jeho podanie (námietky bolo možné podať
do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, návrh na zastavenie exekúcie sodkladným účinkom treba podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému).
V posudzovanej veci podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok.

12/ Dôvody, ktorými sa povinný môže brániť proti začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie
(s odkladným účinkom), sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Medzi nich však nemajetnosť povinného nepatrí. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak nemožno
považovať za arbitrárne, nakoľko vychádza z platnej právnej úpravy a nemožno ho porovnávať s
rozhodnutiami, na ktoré poukazoval povinný. Ani podľa pravidiel platných do 31.03.2017, dôvodom

zastavenia exekúcie neboli tvrdenia povinného o svojej nemajetnosti, ale tieto skutočnosti oznamoval
(preukazoval) súdu súdny exekútor. Nakoniec to vyplýva aj z rozhodnutí, na ktoré v sťažnosti poukazoval
povinný. Nemožno súhlasiť ani s jeho názorom, že súd si mal vyžiadať stanovisko exekútora k jeho
tvrdeniam o nemajetnosti. V prípadoch zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa nových
pravidiel totiž už nerozhoduje súd (ako tomu bolo do 31.03.2017), ale samotný súdny exekútor podľa
§ 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Nemenej

podstatným v uvedenom ustanovení je určenie doby, po uplynutí ktorej tak súdny exekútor môže urobiť.
Exekúciu (v tomto prípade) vedenú na majetok fyzickej osoby súdny exekútor zastaví, ak sa do 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Podľa
dôvodovej správy k zákonu č. 2/2017 Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, pri zastavení

exekúcie súdnym exekútorom sú v § 61n Exekučného poriadku upravené dôvody jej zastavenia, ktoré
predstavujú nesporné prípady ako napr. keď zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, zanikol niektorý
z účastníkov bez právneho nástupcu a keď povinný je nemajetný. Na základe uvedeného by tak bolo
neopodstatnené, aby súd v tomto štádiu na účely rozhodovania o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
povinného (ktorý nepredstavuje dôvod zastavenia exekúcie súdom) požadoval od súdneho exekútora

predloženie jeho zistení o majetkových pomeroch povinného.

13/ Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval sudca za správne, a to aj s dôrazom na
to, že samotné tvrdenie o jeho nemajetnosti sa musí v exekučnom konaní preukázať postupom súdneho
exekútora a zároveň v tomto štádiu exekúcie nepredstavuje žiadny z dôvodov zastavenia exekúcie

podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, sudca sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho
úradníka sp. zn. 32Ek/798/2018 zo dňa 20.02.2019 považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia §
250 ods. 1 CSP ju zamietol. Na záver ešte možno poznamenať, že k zastaveniu exekúcie súdnym
exekútorom z dôvodu nemajetnosti povinného môže dôjsť neskôr, a to v prípade naplnenia zákonných
predpokladov uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, ktorých posúdenie

je už v kompetencii povereného súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.