Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712220683
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6712220683.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Zvolen, IČO: 30 807 484, Š. Moyzesa 1369/52, 960 62 Zvolen, proti povinnému: M. V., nar.
XX. M. XXXX, trvale bytom: K. rad XXXX/XX, XXX XX J., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnou
exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou, so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec pod spisovou značkou
EX 3509/12, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/162/2012-64

zo dňa 11. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/162/2012-64 zo dňa 11. októbra 2018 vo výroku I. p
o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Zvolen č.
k. 17Er/162/2012-64 zo dňa 11. októbra 2018 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 17Er/162/2012-64 zo dňa 11. októbra 2018 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že
súdna exekútorka má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že poverením
zo dňa 12. decembra 2012 poveril súdnu exekútorku JUDr. Janu Debnárovú vykonaním exekúcie

na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.715,47 Eur s prísl. a trov exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka
Zvolen č. 700-2511345312-GC04/12 zo dňa zo dňa 27. septembra 2012. Podaním zo dňa 11.
apríla 2017 doručeným exekučnému súdu dňa 18. apríla 2017 súdna exekútorka podal podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z exekútorského spisu exekučný súd zistil, že
v Sociálnej poisťovni nemal povinný vedeného zamestnávateľa, ani z nej nepoberal dávky. Súčinnosť

s bankami bola negatívna. Povinný nevlastní nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Povinný ku
dňu 11. apríla 2017 vlastnil jednomotorové vozidlo, na ktoré však bolo vydaných 20 exekučných blokácií.
Exekučný súd z vlastného šetrenia zistil, že povinný nemá v Registri obyvateľov SR zmenený pobyt. V
Sociálnej poisťovni nemá vedeného zamestnávateľa, ani z nej nepoberá dávky, nenachádza sa ani v
evidencii ZVJS. Nakoľko exekučný súd z exekútorského spisu a z vlastného šetrenia zistil nemajetnosť
povinného, exekúciu z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil a rozhodol o nároku
na náhradu trov exekúcie.

2. Proti obom výrokom uznesenia exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený. Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie podal s cieľom vymoženia pohľadávky ako aj
exekučných trov od povinného. Oprávnený tvrdil, že povinný je poberateľom starobného dôchodku.

Súčasne u povinného ako fyzickej osoby nie je vylúčené, že do budúcna nadobudne príjem, resp.
majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a jeho trovy. Zastavenie exekúciepre nemajetnosť povinného považuje oprávnený za predčasné. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 12. decembra 2012 udelil súdnej

exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podkladom na udelenie poverenia
bola žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Rozhodnutie oprávneného č.
700-2511345312-GC04/12 zo dňa 27. septembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 16. novembra 2012. Súdna exekútorka doručila exekučnému súdu dňa 11. apríla 2017 podanie

označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. h) EP“. Prílohy podnetu tvorili výsledky
lustrácií majetku povinného. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej
podstatypovinnéhonebolzistenýžiadnymajetok,nakoľkopovinnýnevlastnížiadnynehnuteľnýmajetok,
má evidované staré motorové vozidlo s rokom výroby 2002 bez hodnoty, na ktoré boli vydané viaceré
blokácie, povinný je nezamestnaný, nepoberá žiadny dôchodok, nemá zriadený účet v banke, u

povinného nebolo doposiaľ nič vymožené, pričom na povinného je vedených niekoľko exekučných
konaní. Predmetná exekúcia je vedená už päť rokov bezúspešne. Následne súdna exekútorka dňa 6.
júla 2017 predložila exekučnému súdu originál svojho exekútorského spisu.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí

exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,

III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverená súdna exekútorka doručila
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistila, že u povinného nebol zistený
žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojila aj svoju
kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd

je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným
podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej
zložkyjustičnéhosystému.Opačnýprístupbyviedolkabsurdnýmzáveromabolbyvrozporesozásadou
hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných
povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je

oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá.11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnou exekútorkou za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zistenéhoskutkovéhostavusaajodvolacísúdstotožňujesozáveromonemajetnostipovinného.Navyše

tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v odvolaní
uviedol len svoje ničím nepodložené tvrdenie, že povinný je poberateľom starobného dôchodku, čo však
nebolo spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§

57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,

súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak, je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k

zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými

účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. K odvolaniu oprávneného proti výroku napadnutého rozhodnutia exekučného súdu o náhrade trov
konania odvolací súd uvádza, že právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200
až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti

s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
podľa ktorej v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne
upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti
výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že

odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné
vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku
prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách
exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu

o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa
Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v
znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania
proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovaťani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

18. Odvolací súd preto uvádza vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného ohľadom jeho povinnosti
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, že touto sa nemôže zaoberať, keďže smeruje k
preskúmaniu výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II.
napadnutého rozhodnutia exekučného súdu rovnako podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

20. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia čo do
výroku II. neposudzoval.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členky senátu JUDr. Jana Novotná a Mgr. Ivana Datlová z dôvodu

ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.