Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/152/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113222803
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113222803.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1. C. Q., nar.
XX.XX.XXXX,bytomU.,E.1,X.TeréziaM.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.,E.1,3.G.Q.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom U., E. 1, 4. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., E. 3, 5. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., E. 3, 6.
B.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., E. 3, 7. B.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. O. XXX/XX, 8. H.

H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., H. 4, všetci zastúpení HABYTER s.r.o., so sídlom Nitra, Spojovacia 3,
IČO: 44 566 743, proti žalovanej: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., E. 1, zastúpená JUDr. Ladislavom
Krčmárikom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 43, o zaplatenie sumy 1.788,39 eura s
príslušenstvom, o náhrade trov konania, o odvolaní žalobcov v 1. až 8. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 27.02.2019 č.k. 15C/61/2014-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcom v 1. až 8. rade
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol už len o trovách konania po tom, čo vo veci
samej bolo právoplatne konanie zastavené uznesením č.k. 15C/61/2014-65. Výrokom I. rozhodol o

trovách prvoinštančného konania tak, že žalovanej proti žalobcom v 1.až 8. rade priznal nárok na ich
náhradu v plnom rozsahu. Výrokom II. priznal žalovanej proti žalobcom v 1.až 8.rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 251,
§ 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2, § 470 ods. 2 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
dospel k záveru, že žalovaná má voči žalobcom v 1. až 8.rade nárok na náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania, pretože žalobcovia procesne zastavili konanie tým, že zobrali žalobu späť.

2. V dôvodoch uviedol, že žalobcovia v 1. až 8. rade podanou žalobou zo dňa 05.06.2013 domáhali
od žalovanej zaplatenia sumy 1.788,39 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie konanie uznesením
(v poradí prvým) č.k. 15C/61/2014-65 zo dňa 10.10.2014 zastavil, žalobcom vrátil súdny poplatok
100,80 eura a žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
7Co/165/2015-72 zo dňa 31.03.2015 rozhodol o odvolaní žalovanej proti výroku o trovách konania tak,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Následne súd prvej inštancie rozhodoval už len o trovách konania a napadnutým uznesením priznal
žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Dôvodil tým, že žalobcovia podaním žaloby založili
procesný vzťah medzi nimi a žalovanou, rovnako aj medzi stranami sporu a súdom. Poukázal na to, že
jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie,
v zmysle ktorej trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Zavinenie pri zastavení konania

sa posudzuje z procesného hľadiska. Zdôraznil, že späťvzatie žaloby je považované za zavinené
zastavenie konania, teda ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, jepovinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade procesne zavinili
zastavenie konania žalobcovia tým, že zobrali späť žalobu bez riadneho odôvodnenia a v takomto

prípade nemôže byť na škodu žalovanej, aby znášala trovy konania. Súd prvej inštancie s ohľadom
na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu rozhodol aj o trovách prvého odvolacieho
konania a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže mala
v odvolacom konaní úspech.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, v ktorom žiadali, aby
súd zotrval na pôvodnom uznesení č.k. 15C/61/2014-65 a žiadnej strane nepriznal náhradu trov
prvoinštančného ani odvolacieho konania. K príčine späťvzatia návrhu uviedli, že v októbri 2014 boli
na výsluchu pred vo veci konajúcim sudcom, na ktorom výsluchu boli vypočúvaní spôsobom, ako
keby oni boli zlodeji v trestnom konaní. Uviedli, že výsluchom, ktorý trval asi 1,5 hodiny ich sudca
psychicky zdeptal neustálym opakovaním a tvrdeniami, že nerozumie žalobe a súd aj tak nevyhrajú,

výsledkom čoho bolo, že zobrali návrh od tohto sudcu späť. Poukázali na to, že žalovaná následne na
súd prvej inštancie voči nim podala tri návrhy č.k. 18C/447/2016, 12C/141/2017 a 9C/42/2017, ktoré boli
zamietnutéalebokonaniezastavené,pretožedokázali,ženieonialežalovanáichsystematickyokrádala
sústavnýmnakvapkávanímpitnejvodydopodloženýchnádob,čímvedomeobchádzalahladinumerania
bežného bytového vodomeru. Konaním žalovanej im bola spôsobená preukázateľná škoda vo výške

niekoľko tisíc eur. Mali za to, že žalovaná nemá ani morálny nárok na trovy konania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po

prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne
a odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali dňa 09.07.2013 na súd prvej inštancie voči žalovanej

návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhali zaplatenia sumy 1.788,39 eura. Súd prvej
inštancie vydal dňa 27.11.2013 platobný rozkaz č.k. 10RO/291/2013, proti ktorému žalovaná podala
odpor. Žalobcovia doručili súdu vyjadrenie k odporu proti uvedenému platobnému rozkazu . Následne
na predvolanie súdu sa dňa 02.10.2014 dostavil na výsluch žalobca v 6.rade a zo zápisnice o výsluchu
vyplýva, že sa vyjadril k predmetu sporu ( špecifikoval dôvod a výšku uplatnenej škody) s tým, že

potrebné listiny doručia žalobcovia súdu do jedného mesiaca. Dňa 10.10.2014 bolo súdu prvej inštancie
doručené písomné podanie- späťvzatie návrhu v ktorom žalobcovia uviedli len to, že berú návrh späť
ešte pred vytýčením pojednávania. Na to súd prvej inštancie uznesením (prvým v poradí) zo dňa
10.10.2014 č.k. 15C/61/2014-65 konanie pre späťvzatie žaloby zastavil a o trovách konania rozhodol
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Zároveň žiadal Daňový úrad Nitra, aby

vrátil žalobcom v 1.až 8.rade súdny poplatok spolu 100,80 eura zaplatených v kolkových známkach na
návrhu. Výrok uznesenia o trovách konania bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 7Co/165/2015-72 zo
dňa 31.marca 2015, zrušený a vec vrátiená na ďalšie konanie.
8. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o trovách zastaveného konania a dospel
k záveru, že žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania tým, že zobrali späť žalobu bez riadneho

odôvodnenia, a preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom v
1. až 8.rade. Čo sa týka trov odvolacieho konania, súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaná mala v odvolacom konaní úspech.
9. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k tomu záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. . Podľa § 256 odsek 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
13. . Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem "procesné zavinenie", použitý v ustanovení § 256 CSP, sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po

začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu.
15. . Pri posudzovaní nároku na náhradu trov zastaveného konania podľa § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom,
že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené
predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa).

16. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7M Cdo 1/2014, ust. § 146 ods. 2 OSP ( § 256 ods.
1 CSP ) vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej
v § 142 OSP ( § 255 ods. 1 CSP ). Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka,
ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) OSP
s §146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri

rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť
zastavené.

17 Zo spisu je zrejmé, že žalobcovia doručili súdu späťvzatie návrhu, bez uvedenia dôvodu. Súd prvej
inštancie uznesením (v poradí druhom) pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania sa správne

najskôr zaoberal otázkou, kto zavinil zastavenie konania. Dospel k správnemu záveru, že k zastaveniu
konania v tejto veci došlo zavinením žalobcov a následne správne rozhodol, keď žalovanej priznal voči
žalobcom v 1.až 8.rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške a odvolacieho
konania podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní, pretože žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne
úspešná.

13. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že k zastaveniu konania došlo zavinením
žalobcov. V danom prípade je rozhodujúca skutočnosť, že žalobcovia vzali žalobu späť bez toho, že by
im žalovaná uhradila žalovanú pohľadávku alebo že by došlo k dohode sporových strán. Z procesného
hľadiska je procesné zavinenie na strane žalobcov. Žalobcovia ako dôvod uvedeného dispozičného

úkonu (späťvzatia žaloby) neuviedli nič a ich tvrdenia v odvolaní o dôvodoch späťvzatia ( nátlak
sudcu ) neboli v konaní preukázané a poukazovanie na iné žaloby podané žalovanou voči nim sú právne
irelevantné. Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne ak na danú vec aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP a žalovanej priznal voči žalobcom,
ktorí procesne zavinili zastavenie konania nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Správne súd

prvej inštancie rozhodol aj o trovách predchádzajúceho odvolacieho konania, keď úspešnej žalovanej v
tomto štádiu konania, priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov v plnej výške ( § 255 ods. 1 CSP).
18. Odvolací súd skúmal aj to, či v danom prípade neexistovali okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalovanej na náhradu trov konania voči
žalobcom. Ustanovenie § 257 CSP je formulované tak, že vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu.

Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávonanáhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhrady
trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolností. V posudzovanom spore však súd nezistil žiadnu existenciu dôvodov

osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti, ktorý by mohli odôvodniť iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
19. Na podporu svojho rozhodnutia súd akcentoval na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak
nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 ).
Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.13. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že aj napriek
úspechu žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania jej odvolací súd

nepriznal, nakoľko jej v tomto štádiu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).