Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/249/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216742
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115216742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: F.. S.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., Y. N. XX, proti žalovanému SPRAVBYT s.r.o., so sídlom Nám.
Ľ. Štúra 13, Banská Bystrica, IČO: 31 647 669, zastúpenému Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s.
r. o., Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, za ktorú koná advokátka a konateľka JUDr. Monika
Némethová, o zaplatenie 469,60 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 17C/322/2015-118 zo dňa 02. 03. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 200 € spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2013 až do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšnej časti ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
200 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte
len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení predmetného
rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu
na zaplatenie sumy 469,60 € s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník bytu
č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome č. XX bol v roku 2008 navrhnutý za domového dôverníka
pre vchody č. XX-XX s ročnou odmenou 200 €. Za rok 2012 mu za výkon činnosti domového dôverníka

prislúchala odmena vo výške 200 € s lehotou splatnosti do 31. 12. 2012, za rok 2013 vo výške
200 € s lehotou splatnosti do 31. 12. 2013 a za 4 mesiace a 7 dní roku 2014 vo výške 69,60 € s
lehotou splatnosti najneskôr do 31. 12. 2014. Dňa 07. 05. 2014 bol žalobca na schôdzi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov z funkcie domového dôverníka odvolaný s tým, že nemá nárok na odmenu.
Žalovaný mu vyššie uvedené sumy titulom odmeny nevyplatil, preto žalobca vyzval žalovaného listom
zo dňa 27. 05. 2015 na mimosúdne vysporiadanie úhrady odmeny. Na základe tejto výzvy žalovaný
ako správca bytového domu zvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a listom zo

dňa 16. 06. 2015 žalobcovi oznámil, že na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej
dňa 07. 05. 2014 vlastníci bytov a nebytových priestorov nesúhlasili s vyplatením odmeny žalobcovi z
dôvodu nespokojnosti s výkonom funkcie domového dôverníka žalobcom a neodovzdaním akejkoľvek
agendy súvisiacej s bytovým domom za uplynulé roky. Žalobca uviedol, že svoju funkciu bral vážnea zodpovedne, vykonával ju v súlade so zákonom riadne a svedomito. Zabezpečil pre bytový dom
množstvo opráv, ktoré zatraktívnili byty v tomto bytovom dome.

1.1 Okresný súd vydal dňa 28. 01. 2016 na žalovanú sumu platobný rozkaz č. k. 17C 322/2015-19,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 467,62 € s prísl. a nahradiť mu
trovy konania. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s
odôvodnením, že žalobca stratil právny titul na uplatňovanie nárokov za roky 2013 a 2014 a pripojil
kópiu dohody o ukončení pracovnej činnosti so žalobcom ku dňu 31. 01. 2012. Poukázal na ustanovenie

§ 228 a) ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), v zmysle ktorého odmena za vykonanú
prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Odmenu za rok 2012 preto označil za premlčanú, čo sa
týka odmeny za rok 2013 a 2014 uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov odhlasovali na
schôdzi konanej dňa 06. 05. 2008 žalobcovi odmenu za výkon funkcie domového dôverníka, pričom
žalovaný riadne vyplatil žalobcovi odmenu za roky 2009, 2010 a 2011 v mene vlastníkov bytov a

nebytových priestorov na základe schváleného uznesenia zo dňa 06. 05. 2008, následne vlastníci bytov
a nebytových priestorov prijali na schôdzi konanej dňa 09. 05. 2014 uznesenie o nevyplatení odmien
žalobcovi za predchádzajúce obdobie rokov 2012 a 2013. Žalovaný rešpektoval uznesenie schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 09. 05. 2014 a žalobcovi odmenu za rok 2013 z tohto
dôvodu nevyplatil. Žalobca ako prehlasovaný vlastník bytov a nebytových priestorov sa mal obrátiť v

zákonom stanovenej lehote od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol s tým, že
inak jeho právo zaniká. Žalobca v zákonom stanovej lehote takto nepostupoval, preto žalovaný označil
žalobcom uplatnený nárok na odmenu za rok 2013 za nedôvodný.

2. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný

so žalobcom uzatvorili dňa 01. 01. 2009 Dohodu o pracovnej činnosti s účinnosťou od 01. 01. 2009
na dobu neurčitú a to na výkon činnosti domového dôverníka v dome Y. N. XX, G. G. (vchod XX-
XX). Na základe vykonaného dokazovania okresný súd nepovažoval za sporné , že žalobcovi vznikol
nárok na odmenu za roky 2009, 2010, 2011 ako aj 2012. Zo mzdových listov žalobcu a potvrdení o
ročnom zúčtovaní preddavkov na daň mal okresný súd za preukázané, že žalobcovi bola odmena za

roky 2009, 2010, 2011 vyplatená vždy v decembri. Za rok 2012 žalobcovi odmena vyplatená nebola, čo
žalovaný ani nespochybnil. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že v konaní mal preukázané, že
v roku 2012 žalobca prácu domového dôverníka vykonával a že k ukončeniu tohto vzťahu, založeného
Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009 došlo na základe dohody o ukončení pracovnej
činnosti dňom 31. 12. 2012. Okresný súd v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalovaného

zaviazal na zaplatenie sumy 200 € titulom odmeny za výkon práce domového (vchodového) dôverníka
na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal
predložiť rozpis hodín a vyúčtovanie za vykonanú prácu nepovažoval okresný súd za opodstatnené a
to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca ani v predchádzajúcom období - v rokoch 2009, 2010 a
2011 takéto vyúčtovanie žalovanému nepredkladal, žalovaný to od neho nevyžadoval, čo vyplýva aj z

tej skutočnosti, že žalovaný takéto vyúčtovania za roky 2009, 2010 a 2011 v konaní nevedel predložiť.
V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd vo vzťahu k odmene za rok 2012 ešte
uviedol, že žalobe v tejto časti vyhovel napriek prijatému uzneseniu vlastníkov bytov a nebytových
priestorovnaschôdzikonanejdňa07.05.2014,kedyvlastnícibytovanebytovýchpriestorovhlasovaním
zrušili vyplatenie tejto odmeny žalobcovi za rok 2012 okrem iného aj z toho dôvodu, že vlastníkom bytov

a nebytových priestorov neprislúcha oprávnenie rozhodovať o vyplatení alebo nevyplatení odmeny za
vykonanú činnosť na základe platne uzatvorenej Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009,
ktorej platnosť nebola spochybnená a ktorá „zanikla“ zákonným spôsobom až dňom 31. 01. 2012.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku na vyplatenie odmeny za rok 2012,
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že názor žalovaného, že nárok

žalobcu na vyplatenie odmeny za rok 2012 je potrebné považovať za premlčaný nie je správny, nakoľko
tak ako vyplynulo z jednotlivých mzdových listov žalobcu vystavených za rok 2009, 2010 a 2011,
činnosť domového dôverníka bola zúčtovaná každý rok až v mesiaci november a vyplácaná žalobcovi
následne v mesiaci december toho - ktorého roka, a teda bolo povinnosťou žalovaného odmenu za
činnosť domového dôverníka žalobcovi za rok 2012 uhradiť do 31. 12. 2012. Keďže žalovaný žalobcovi

túto odmenu do 31. 12. 2012 nevyplatil, dňom 01. 01. 2013 začala žalobcovi plynúť v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Žalobca žalobu
podal na okresný súd dňa 12. 08. 2015, t. j. v trojročnej premlčacej dobe. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nemal za sporné, že žalobca bol na schôdzi vlastníkovbytov a nebytových priestorov konanej dňa 07. 05. 2014 z funkcie domového dôverníka odvolaný a
zároveň, že vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodli na uvedenej schôdzi o nevyplatení odmien
žalobcovi za obdobie rokov 2012 a 2013. Na tejto schôdzi konanej dňa 07. 05. 2014 bolo prijaté

uznesenie, kde sa pod písm. B) bod 2 uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov odvolali
domového dôverníka Ing. S. U. a zrušili mu vyplatenie odmien za rok 2013 a aj za rok 2012. Za prijatie
takéhoto uznesenia hlasovalo 6 vlastníkov, proti nebol nikto, a zdržal sa jeden. Okresný súd nemal v
konanízapreukázané,žebyžalobcastaktoprijatýmuznesenímnesúhlasil,nakoľko takakotovyplynulo
z jeho výpovede na pojednávaní konanom na okresnom súde, predmetnej schôdze vlastníkov bytov

a nebytových priestorov sa nezúčastnil a v konaní nepreukázal podanie žaloby v zákonnej lehote od
oznámenia výsledku hlasovania o nevyplatení odmien v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Okresný súd mal teda za to, že predmetné uznesenie prijaté vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov je platné a preto nebolo možné žalobe vyhovieť pokiaľ ide o nárok na
odmenu za rok 2013 a žalovaného zaviazať na zaplatenie odmeny vo výške 200 € za výkon funkcie
domového dôverníka za rok 2013. Čo sa týka nároku na vyplatenia odmeny za 4 mesiace a 7 dní roku

2014 vo výške 69,60 €, okresný súd mal za preukázané, že dňa 03. 06. 2015 sa konala ďalšia schôdza
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bolo prijaté uznesenie, kde sa pod písm. B) bod 2
uvádza, že vlastníci bytov neodsúhlasili odmenu za výkon činnosti domového dôverníka žalobcom za
rok 2012, 2013 a 2014 vo výške 469,60 €. Súd nemal v konaní preukázané, že žalobca podal žalobu v
zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a teda aj toto uznesenie

považoval za platné, nakoľko za jeho prijatie hlasovalo 7 vlastníkov, proti nebol nikto a nezdržal sa
taktiež nikto. Keďže žalobca nevyužil svoje právo podať žalobu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o
neplatnosť týchto uznesení o nevyplatení odmeny za rok 2013 a 2014 v zákonnej lehote, právo žalobcu
domáhať sa zaplatenia odmeny za rok 2013 a 2014 podľa okresného súdu zaniklo. Z tohto dôvodu
nebolo možné žalobe v časti o zaplatenia odmeny vo výške 200 € za rok 2013 a odmeny vo výške 69,60

€ za rok 2014 spolu s úrokom z omeškania vyhovieť, preto okresný súd žalobu v tejto časti zamietol.
Vo zvyšnej časti (týkajúcej sa odmeny za rok 2012) okresný súd žalobe, tak ako bolo vyššie uvedené,
vyhovel.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal žalovaný do výroku, ktorým okresný súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s úrokom z omeškania, ako aj do výroku
o trovách konania podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), a písm. h) CSP odvolanie, kde uviedol,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za nezákonné z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení súdom prvej inštancie vyplývajúcich z nevykonaných dôkazov ako aj z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že z listinných dôkazov predložených v konaní pred

súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že žalovaný a žalobca uzavreli dňa 01. 01. 2009 Dohodu o
pracovnej činnosti s účinnosťou od 01. 01. 2009 na dobu neurčitú, a to na výkon činnosti domového
(vchodového) zástupcu v bytovom dome Y. N. XX, G. G.. Dňa 31. 12. 2012 uzavreli žalovaný a
žalobca dohodu o ukončení dohody o pracovnej činnosti ku dňu 31. 12. 2012. Z vyššie uvedeného podľa
žalovaného nesporne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol titulom platne uzavretej dohody

o pracovnej činnosti pracovno-právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý trval počnúc dňom
01. 01. 2009 až do 31. 12. 2012. Počas obdobia 01. 01. 2009 až do 31. 12. 2012 bola žalobcovi zo
strany žalovaného riadne vyplácaná dohodnutá odmena, o čom svedčia aj listinné dôkazy predložené
v konaní a to mzdové listy za rok 2009, 2010 a 2011. Žalobca v zmysle uzavretej dohody o pracovnej
činnosti riadne vypracoval v každom z príslušných rokov určitý počet hodín, za čo mu patrila žalobcovi

bola vyplácaná dohodnutá hodinová odmena 4,50 € za odpracovaný počet hodín, pričom sa nejednalo o
žiadnupaušalizovanúsumu200€,aleoodmenuvypočítanúakosúčinodpracovanýchhodínahodinovej
odmeny. Nesprávne skutkové zistenia sú obsiahnuté aj v bodoch 18 a 20 odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku, keď podľa žalovaného nie je pravdou, že počet odpracovaných hodín v roku
2010 bol 46,67 a rovnako v roku 2009 46,67. Uvedené hodnoty sa totiž týkajú výšky dane v tom ktorom

roku a nie počtu odpracovaných hodín. Žalobcovi nebola zo strany žalovaného za výkon činnosti
domového dôverníka nikdy vyplácaná žiadna paušálna odmena vo výške 200 € ročne. Žalobcovi bola
vždy t. j. v rokoch 2009, 2010 a 2011 vyplácaná odmena za konkrétny počet hodín vykonávania činnosti
domového dôverníka. Skutočnosť, že výška vyplatenej odmeny v rokoch 2009 a 2010 predstavovala
rovnakú sumu, nemôže odôvodňovať správnosť názoru súdu prvej inštancie o údajnom paušalizovaní

odmenyžalobcuzostranyžalovaného,keďtentoúdajnýpaušálanilensumevovýške200€, akouvádza
okresný súd nezodpovedal. Taktiež je nesprávnym skutkovým zistením súdu prvej inštancie tvrdenie,
že súd mal v konaní preukázané, že žalobca v roku 2012 prácu domového dôverníka vykonával. Žalobca
v konaní nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by náležite a relevantne preukazoval, že v roku2012 ako zamestnanec vykonával pre žalovaného ako zamestnávateľa dohodnutú prácu domového
dôverníka. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že na túto skutočnosť poukazoval už v
konaní pred súdom prvej inštancie, keď namietal oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie odmeny

vo výške 200 € za rok 2012, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že pre žalovaného
pracoval práve 44,44 hod., za ktoré by mu patrila odmena vo výške 200 €. Súd prvej inštancie prijatím
záveru o tom, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v roku 2012 vykonával činnosť domového
dôverníka a že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie paušálnej odmeny vo výške 200 € za rok 2012, ktorý
je v rozpore s preukázaným skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených a vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktoré následne aplikoval nesprávne právne posúdenie.
Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti rovnako, ako s ním súvisiaci výrok o trovách konania nesprávny. Navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku zmenil a
žalovanému priznal náhradu trov konania.

4. K obsahu doručeného odvolania žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02. 06. 2017,
kde uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že jeho odmena bola dohodnutá ako hodinová a
predstavovala 4,50 € za hodinu krát odpracovaný počet hodín, pričom sa nejednalo o žiadnu paušálnu
sumu 200 € za rok, tak s uvedeným tvrdením nemôže súhlasiť, nakoľko aj samotný žalovaný
uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o pracovnej činnosti, podľa ktorej bol

dohodnutý rozsah prác do 10 hodín týždenne, čo by pri 52 týždňoch v roku a dojednaných hodinách
predstavovalo sumu 2 340 € za rok. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
zdôraznil, že prácu domového dôverníka nie je možné stanoviť presným počtom hodín za týždeň, resp.
za mesiac a za rok, nakoľko vždy sa našiel sused, resp. vlastník bytu, ktorý niečo potreboval napr.
výmenu žiarovky na jeho poschodí, súčinnosť pri revízií, resp. odstránenie porevízie bleskozvodov,

súčinnosť pri kontrole hydrantov, odstránenie stavebných nedostatkov v roku 2012, odovzdanie predpis
mesačných zálohových platieb jednotlivým vlastníkom raz resp. dvakrát do roka a pod., to znamená, že v
skutočnosti žalobca odpracoval oveľa viac hodín ako podľa dohody o pracovnej činnosti mal. V uvedenej
súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že žiadny domový dôverník presný
počet odpracovaných hodín neuvádza, neexistuje žiadny doklad, pracovný výkaz alebo niečo podobné.

Odmenu mu žalovaný vždy vyplácal podľa paušálu a nie podľa skutočne odpracovaného počtu hodín a
to tak, aby bola odvedená daň vo výške 50 € a aby domový dôverník dostal dohodnutú odmenu vo výške
200 €, spolu 250 € brutto, ktorá suma sa uhrádzala z fondu opráv, preto nemôže súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že záver súdu prvej inštancie je nesprávny a že na tento záver súd prvej inštancie aplikoval
nesprávne právne posúdenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
01. 01. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

rozsahu odvolania a odvolacích námietok žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP
a že vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), keď uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške s 8,75 % od 01. 01. 2013
až do zaplatenia, zodpovedajúcu odmene za výkon činnosti domového dôverníka za rok 2012.

7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného
odvolací súd pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 4/2009, v odvodnení ktorého sa uvádza:
„Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu

hmotného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu.“7.1 Podľa ustanovenia § 228a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení účinnom do
31. 12. 2012, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu
najviac 10 hodín týždenne.

7.2 Podľa ustanovenia § 228a ods. 2, veta prvá a druhá citovaného ustanovenia, dohodu o pracovnej
činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti
musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah
pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

7.3 Podľa ustanovenia § 228a ods. 3, veta prvá, druhá a štvrtá citovaného zákona, dohoda o pracovnej
činnosti sa uzatvára na dobu určitú alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej
ukončenia. Ak spôsob ukončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou
účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou
výpovednou dobou, ktorá začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným
bol založený Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009, preto sa naň vzťahujú citované
ustanovenia Zákonníka práce, pričom tento vzťah bolo možné ukončiť len spôsobom vymedzením týmto
zákonom a nie na základe uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako

správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okresný súd, čo znamená, že odvolacia námietka
žalovaného o tom, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je opodstatnená.

9. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný okresnému súdu vytýkal tiež, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca vykonával činnosť domového dôverníka

aj v roku 2012 za čo mu patrí odmena vo výške 200 €, tak ako mu táto bola vyplatená za rovnakú činnosť
aj za roky 2009, 2010 a 2011, pričom tvrdil, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti nemal v konaní
preukázané.

10. Po preskúmaní veci z hľadiska uvedenej odvolacej námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že

podľa bodu 4 Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y. N. XX-XX G. G. konanej
dňa23.04.2013, knevyplateniuodmenyžalobcovizačinnosťdomovéhodôverníkazarok2012nedošlo
nie preto, že by túto činnosť v roku 2012 nevykonával, ale pre nedostatok peňažných prostriedkov.
Pokiaľideosamotnúvýškuodmeny-okresnýsúdpodľaodôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudku
vychádzal zo Mzdových listov za rok 2009, 2010 a 2011, ktoré vystavoval žalovaný a z ktorých je zrejmé,

že v rokoch 2009, 2010 a 2011 bola žalobcovi za činnosť domového dôverníka pri rovnakom počte
odpracovaných hodín (rok 2009 - 54,58, rok 2010 - 54,59 a rok 2011 - 54,67) vyplatená rovnaká odmena
a na základe tohto zistenia potom okresný súd dospel k záveru, že táto odmena bola paušalizovaná. To,
že táto odmena sa podľa vyššie uvedených mzdových listov pohybovala v rozpätí od 199,26 € do 199,
97 € a tiež to, že okresný súd túto sumu priznal žalobcovi vo výške 200 €, tak ako pôvodne v petite žaloby

žalobca požadoval, nemá z hľadiska podstaty uvedenej odvolacej námietky žalovaného žiadny význam,
pretože v každom prípade mzdové listy (za rok 2009, 2010 a 2011) vystavoval žalovaný a podľa týchto
mzdových listov bola žalobcovi za činnosť domového dôverníka vyplatená za roky 2009, 2010 a 2011
odmena v približne rovnakej výške (rozdiel bol rádovo len v centoch) teda „paušalizovaná“. Mzdový list
za rok 2012 žalovaný súdu nepredložil, čím sa dostal vo vzťahu ku svojmu tvrdeniu o výške odmeny,

ktorá by mala byť žalobcovi za rok 2012 za výkon činnosti domového dôverníka vyplatená do dôkaznej
núdze, preto v spojení s tým, že podľa Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
konanej dňa 23. 04. 2013 dôvodom nevyplatenia odmeny za rok 2012 „bola zlá finančná situácia“ a
nie nevykonávanie činnosti domového dôverníka žalobcom v roku 2012, možno dospieť k záveru, že
uvedená odvolacia námietka žalovaného, je rovnako ako odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa

nesprávneho právneho posúdenia veci, neopodstatnená.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného
súdu, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s úrokom
z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1

a 2 CSP potvrdil.12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
sustanovením§255ods.1CSPtak,žežalobcovináhradutrovodvolaciehokonanianepriznáva,pretože
mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).