Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/102/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207215280
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1207215280.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

MERUS, spol. s r.o., P. Pázmáňa 49/3, Šaľa 927 00, IČO: 36 548 464, zast.: AKAK s.r.o., Slowackého
56, Bratislava 821 04, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2,
Bratislava 820 12, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 1.168.990,16 EUR (35.216.997,56 Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.167.990,16 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2007 domáhal zaplatenia sumy 36.923.009,40 Sk
(1.225.619,38 EUR) s prísl., titulom náhrady škody v dôsledku nezákonného postupu Katastrálneho
úradu v R..

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa22.7.2002,savrámciexekučnéhokonaniaEx/246/2002vočipovinnému
Hydrostav, a. s. Bratislava OZ Šaľa, uskutočnila na exekútorskom úrade A.. Ľ. N. dražba nehnuteľnosti
vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor udelil príklep na dražbe žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť,
že príklep udelený na dražbe súdnym exekútorom podlieha schváleniu súdom, podal exekútor návrh
na schválenie príklepu na príslušný exekučný súd. Okresný súd v Šali uznesením č. k. 2Er/305/02-47
zo dňa 29.7.2002 príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe schválil. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.7.2002 a na základe uvedeného dňa 5.8.2002 správa katastra v Š. zapísala

záznamom U. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prospech žalobcu. Žalobca predmetné
nehnuteľnosti nadobudol za cenu stanovenú v dražobnej vyhláške vo výške 4.414.200,- Sk. Dňa
27.3.2003 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako budúcim kupujúcim
Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Podľa článku II. bod 1 predmetom tejto zmluvy bol
záväzok žalobcu a uvedenej spoločnosti, uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX a to v priebehu mesiaca február 2004. Podľa bodu 2 tohto článku bolo dohodnuté, že
spoločnosť M.I.R. s.r.o. je oprávnená doručiť žalobcovi výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy aj pred

dohodnutou lehotou a súčasne preukázať finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk a žalobca sa zaviazal
uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa článku III. bola kúpna cena
nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 20 mil. Sk. Podľa článku IV. bodu 2 Zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek zo zmluvne dohodnutýchpodmienok sa zaväzuje strana, ktorá podmienku porušila, zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú
pokutu vo výške 20 mil. Sk a to bezodkladne po doručení výzvy oprávnenej strane. Dňa 4.4.2003
podal generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie voči uzneseniu OS Šaľa č. k. 2Er/305/02-47.

Z dôvodu podaného mimoriadneho dovolania a tiež na základe výzvy žalobcu zo dňa 25.4.2003 bol
Dodatkom číslo 1 zo dňa 12.5.2003 doplnený článok IV. o bod 7 vyššie uvedenej Zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy so spoločnosťou M.I.R. s.r.o., podľa ktorého sú si účastníci zmluvy povinný
vydať všetko, čo si vzájomne plnili v prípade, ak Najvyšší súd SR vyhovie mimoriadnemu dovolaniu.
Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.6.2003 sp. zn. M Cdo 10/03 mimoriadne dovolanie zamietol

a žalobca bol naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Dňa 8.8.2003 voči záznamu U. XXXX/
XXXX podala okresná prokurátorka v Š. protest z dôvodu porušenia zákona o konkurze a vyrovnaní
s tým, že zápis vlastníckeho práva nemal byť vykonaný. Správa katastra v Š. protestu prokurátorky
nevyhovela, a z toho dôvodu ho postúpila katastrálnemu úradu v R.. Katastrálny úrad v R. rozhodnutím
zo dňa 16.10.2003 č. k. XXXX/XXXXX-X/Br protestu prokurátorky vyhovel a zrušil záznam U. XXXX/
XXXX zapísaný pod položkou výkazu zmien XXXX/XX dňa 5.8.2002 v dôsledku čoho sa opätovne

stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pôvodný vlastník Hydrostav a.s. Predmetné rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 28.10.2003. Žalobca dňa 13.11.2003 podal na Krajský súd v Nitre žalobu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R.. Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 27.2.2004 č. k. 11S/74/2003-29 konanie zastavil z dôvodu, že žaloba
smerovala voči rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Na základe odvolania

žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.8.2004 sp. zn. 2Sž-o-KS 114/2004 predmetné uznesenie
Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre, viazaný rozhodnutím
NS SR zo dňa 15.12.2004 č. k. 11S/74/03-53 zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.3.2005 a vykonateľnosť 21.3.2005. V dôsledku
uvedenej skutočnosti, Katastrálny úrad v R. dňa 6.5.2005 vydal rozhodnutie č. k. XXXX/XXXXX-XX/

Br, ktorým protestu okresnej prokurátorky v Š. proti podanému záznamu nevyhovel. Listom zo dňa
3.11.2003 žalobca oznámil spoločnosti M.I.R. s.r.o., že rozsudkom NS SR bolo mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora zamietnuté. Dňa 9.12.2003 spoločnosť M.I.R. s.r.o. v súlade s článkom II.
bod 2 zmluvy doručila žalobcovi výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam a
súčasne mu preukázala finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk výpisom z účtu v banke. Žalobca listom

zo dňa 23.12.2003 požiadal spoločnosť M.I.R s.r.o. o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy.
Uvedená spoločnosť mu listom zo dňa 31.12.2003 oznámila, že trvá na dodržaní zmluvne dohodnutých
podmienok, nakoľko mala za to, že uzatvorením Dodatku číslo 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve, v
prípade mimoriadneho dovolania, mu už raz vyšla v ústrety. Listom zo dňa 26.1.2004 táto spoločnosť
vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty. V dôsledku postupu katastrálneho úradu

v Nitre, kedy žalobca sa musel domáhať svojho nároku súdnou cestou, bol v katastri nehnuteľnosti
stále zapísaný ako výlučný vlastník Hydrostav a. s., celkovo po dobu cca 19 mesiacov. V dôsledku
nezákonného postupu Katastrálneho úradu v R., žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať svoje
absolútne vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam, a keďže nebol vlastníkom, nemohol tieto
ani scudziť, tak ako to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Žalobca teda z uvedeného dôvodu

nemohol splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla
škoda spočívajúca v rozdiele nadobúdacej ceny a zmluvne dohodnutej podľa zmluvy o budúcej zmluve
- ušlý zisk 15.582.000,- Sk, zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 20 mil. Sk, nákladoch na rekonštrukciu
kotolne v sume 1.323.209,40 Sk, trovách súdneho konania v sume 4.000,- Sk a trovách právneho
zastúpenia v sume 10.000,- Sk, t.j. celkovo 36.923.009,40 Sk. Žalobca sa ako poškodený, podaním zo

dňa 22.9.2005, v opravnom znení zo dňa 24.10.2005, domáhal u žalovaného žiadosťou, o predbežné
prerokovanie náhrady škody, ako príslušnom ústrednom orgáne. Žalovaný sa listom zo dňa 24.11.2005
č. Q.-XXXX/XXXX/Ba vyjadril k žiadosti žalobcu tak, že tejto nevyhovel. Dôvodom bolo konštatovanie, že
žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe uznesenia súdu, t.j. zápis vlastníckeho práva
bol vykonaný záznamom na základe verejnej listiny. Záznam na tieto účely vyložil ako úkon, ktorý má

len evidenčné funkcie, a teda že je irelevantné, či vlastnícke právo na liste vlastníctva zapísané bolo,
resp. nebolo. Okrem uvedeného ďalším dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že žalobca
nepreukázal vznik škody. Dňa 20.3.2007 žalobca zaplatil spoločnosti Longstand Invest LLC sumu 20
mil. Sk, ako pohľadávku, ktorá bola tejto spoločnosti postúpená spoločnosťou M.I.R. s.r.o.

3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25Cb/102/2007-334 zo dňa 7.5.2013 súd konanie zastavil v časti o
zaplatenie istiny 13.242,- EUR a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.212.377,38 EUR spolu s úrokom z omeškaniavo výške 6 % ročne zo sumy 1.225.619,38 EUR od 22.9.2005 do 16.5.2012 a vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.212.377,38 EUR od 17.5.2012 do zaplatenia.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcu, povereného zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Medzi žalobcom a spoločnosťou M.I.R., s.r.o., bola dňa 27.3.2003 uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej

zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť
kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, zapísaným na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra v Š.,
vedených na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X, zast.
plocha o výmere 59 m2, budova na tejto parcele, súp. č. XX, 4 garáže a umývarka so súp. č. XXX na
parc. č. XXXX/X, k. ú. Š., ku ktorej bola dňa 16.5.2003 uzavretý Dodatok č. 1. Zo zápisnice o dražbe
nehnuteľnosti E. XXX/XXXX, spísanej súdnym exekútorom A.. Ľ. N. dňa 22.7.2002 vyplýva, že bol

žalobcovi ako vydražiteľovi udelený príklep na súbor nehnuteľností uvedený v bode 1. zápisnice. Ten bol
následne schválený uznesením Okresného súdu Šaľa č. k. 2ER 305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Generálny
prokurátor podal dňa 4.4.2003 proti tomuto uzneseniu mimoriadne dovolanie, ktoré bolo rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 10/03 zo dňa 24.6.2003 zamietnuté. Okresná prokurátorka v Š.
podala dňa 18.8.2003 pod č. N. XXXX/XXXX Správe katastra v Š. „protest prokurátora" proti zápisu

uznesenia Okresného súdu v Šali sp. zn. 2 Er 305/02-47 zo dňa 29.7.2003 záznamom U. XXXX/XX
vykonaného dňa 5.8.2002 pod položkou výkazu zmien XXXX/XX. Katastrálny úrad v R. rozhodnutím č.
XXXX/XXXXX-X/Br zo dňa 16.10.2003 protestu vyhovel a zrušil záznam U. XXXX/XXXX zapísaný pod
položkou výkazu zmien XXXX/XX dňa 5.8.2002. Toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podanej
žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004 a vec

bola vrátená Katastrálnemu úradu v R.. Následne Katastrálny úrad v R. rozhodnutím č. XXXXXXXXX-
XX/Br zo dňa 6.5.2005 protestu Okresnej prokurátorky v Š. zn. N. XXXX/XXXX zo dňa 18.8.2003
nevyhovel.SpoločnosťM.I.R.,sr.o.vyzvalažalovanéholistomzodňa8.12.2003(opätovnelistomzodňa
31.12.2003) na uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam v lehote do 15 dní od jej doručenia. Následne
výzvou zo dňa 26.1.2004 žalovaného vyzvala na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000.000,-

Sk. Nakoniec listom zo dňa 16.6.2006 žalovanému oznámila, že pohľadávku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 20.000.000,- Sk z titulu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2003
postúpila spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC, so sídlom 1090 Vermont Avenue, N.W., Washington,
DC 20005, USA, a to dňom 7.6.2006, ktorá dňa 27.7.2006 žalovaného vyzvala na jej zaplatenie. Z
výpisu z účtu žalovaného zo dňa 20.3.2007 vyplýva, že v uvedený deň poukázal na účet spoločnosti

LONGSTANDINVESTLLCsumu20.000.000,-Sk.ZKúpnejzmluvyč.XXXXzodňa28.2.2007uzavretej
medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o. vyplýva,
že žalobca predmetné nehnuteľnosti (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, stavba súp. Č. XX) predal za sumu 25.100.000,- Sk. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2011,
v znení Dodatku č. 1 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou HP centrum ESO

s.r.o. vyplýva, že žalobca nehnuteľnosť (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, stavby súp. Č. XXXX, XXXX, XXXX) predal za sumu 13.242,- EUR.

6. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.9.2005, opravenou dňa 24.10.2005 požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný vyjadrením zo dňa 24.11.2005 žalobcovej žiadosti

nevyhovel.

7. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 9.7.2013 uviedol, že spolu s kúpnou zmluvou, na ktorú poukazuje
žalovaný, bola medzi ním a spoločnosťou HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o. uzatvorená Zmluva
o leasingu nehnuteľnosti zo dňa 28.2.2007, kde žalobca vystupoval v pozícii leasingového nájomcu.

Predmetná zmluva bola uzatvorená z titulu potreby vykonania rekonštrukcie nehnuteľnosti. Preto, aby
bol žalobcovi poskytnutý leasing na nehnuteľnosti, musel tieto nehnuteľnosti najskôr kúpnou zmluvou
previesť na spoločnosť HVB Leasing Real Estate Bratislava, s.r.o., a to za kúpnu cenu uvedenú v kúpnej
zmluve vo výške 25.100.000,- Sk. Kúpna zmluva a zmluva o leasingu nehnuteľnosti boli uzatvorené v
totožný deň 28.2.2007. Z ustanovení Zmluvy o leasingu nehnuteľnosti je tiež zrejmé, že nový vlastník

nehnuteľnosti dal predmetné nehnuteľnosti do nájmu žalobcovi a to za nájomné vo výške 243.130,-
Sk mesačne. Uhradené splátky nájomného za 12 rokov, resp. 144 mesiacov leasingu tak predstavujú
celkovo 35.010.720,- Sk spolu s príslušenstvom. Peňažné prostriedky, ktoré mal nadobudnúť žalobca
na základe Kúpnej zmluvy č. XXXX, tak nepredstavujú žiadny majetkový prospech na strane žalobcu,nakoľko tieto peňažné prostriedky žalobca nezískal, ale ich vracia kupujúcemu. Následne po uplynutí
doby nájmu a po splnení podmienok stanovených v zmluve o leasingu nehnuteľnosti, najmä po uhradení
jednotlivých splátok leasingu, môže žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť spätne za zostatkovú

cenu 1.000,- Sk. Z uvedeného je tak zrejmé, že na strane žalobcu neprišlo k získaniu žiadnych
peňažných prostriedkov, ale naopak žalobcovi, vznikla škoda nie len v podobe ušlého zisku, ako aj v
podobe nákladov na rekonštrukciu kotolne, ktoré reálne vynaložil, a neobstoja tak tvrdenia žalovaného,
že k vzniku škody na strane žalobcu neprišlo.

8. Vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 16.1.2017 (po rozhodnutí odvolacieho súdu) žalobca poukázal
na zodpovednostný titul ním uplatneného nároku na náhradu škody, a to nezákonné rozhodnutie
žalovaného č. XXXX/XXXXX-X/Br zo dňa 16.10.2003, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č. k. 11 S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004. V tomto vyjadrení žalobca poukázal najmä na existenciu
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a jemu vzniknutou škodou, a to aj s prihliadnutím
na argumentáciu žalovaného poukazujúceho na príslušné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.

9. Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú,
nezákonné rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Najvyšší
súd SR v rozsudku zo dňa 29.3.2007 sp. zn. 3Cdo/32/2007 konštatoval, že vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ďalej konštatoval,
že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Z vyššie uvedeného rozsudku
vyplýva že, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, môže mať za

následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu takej škode, ktorá bola priamo
a nesprostredkovane spôsobená práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Ďalej dáva do pozornosti
súdu názor Najvyššieho súdu ČR, vyslovený v rozsudku zo dňa 11.12.2002 sp. zn. 22Cdo/981/2001,
že predávajúci v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy nemusí byť vlastníkom veci, zaväzuje sa len, že
ju kupujúcemu zaobstará resp. predá. Taktiež dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu

SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 3Cdob/142/2002, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je
vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie (pričom obidve zmluvné strany boli si tejto skutočnosti
vedomé), treba považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Ďalej
Najvyšší súd konštatoval, že funkciou či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril
predmet kúpi - umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa § 588 Obč. zák. na základe už uzatvorenej

kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na
prevzatie, ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo k predmetu
kúpy nie okamihom uzatvorenej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade nehnuteľnej veci, vkladom
do katastra nehnuteľnosti. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva predchádza
uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predávajúci tak v dobe uzatvorenia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom,

ňou sa len zaväzuje, že ju kupujúcemu zaobstará, resp. predá. Tvrdenie žalobcu, že z dôvodu, kedy
nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a tieto nemohol ani scudziť, nemá oporu v príslušných
právnych predpisoch. Postup katastrálneho úradu nebránil tomu, aby si žalobca mohol splniť svoju
povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve, a to povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, preto nie je
daná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným postupom katastrálneho úradu a škodou, ktorej

náhrady sa žalobca domáha. Ani tvrdenie žalobcu, že zrušením záznamu sa obnovuje vlastnícke právo
právneho predchodcu subjektu, ktorý bol zrušeným záznamom zapísaný do katastra nehnuteľnosti
ako vlastník, nemá oporu v príslušnom právnom predpise. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona,
záznam je úkon správy katastra, plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani
zánik práv k nehnuteľnostiam. Vykonanie záznamu nespôsobilo vznik vlastníckeho práva žalobcu

predmetným nehnuteľnostiam, tak ako zrušenie záznamu nespôsobilo zánik vlastníckeho práva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný tak ako je označený v žalobe má spôsobilosť byť účastníkom
konania. Podaním zo dňa 3.11.2008 žalobca neodstránil nedostatok žalovaného, ale označuje za
žalovaného iný subjekt, a to štát, pričom je zrejmé, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a štát sú
dva samostatné právne subjekty, ktoré majú spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalovaný poukazuje aj

na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/87/98, v ktorom vyslovil, že v sporových konaniach, ktoré
môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol žalobcom
v žalobe označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Nesprávne určenie okruhu
účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť s úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatkužalobcu poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Občianske súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánom štátu je sporové konanie, ktoré sa môže začať len na návrh, vzhľadom
k čomu za účastníkov takéhoto konania možno považovať len subjekty, ktoré žalobca označil ako

žalovaných v žalobe. Ak žalobca v žalobe neoznačí za účastníka konania štát, nemožno za účastníka
konania štát považovať, a to ani napriek k tomu, že sa ho takéto konanie týka. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný žiada žalobu zamietnuť.

10. V ďalšom vyjadrení zo dňa 5.3.2013 ďalej doplnil, že zo spisu správy katastra č. C. vyplýva,

že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.2007, ktorú uzatvoril so spoločnosťou HVB Leasing Real
Estate Bratislava, s.r.o. previedol nehnuteľnosti, ktorých prevod bol predmetom zmluvy o uzatvorení
budúcej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou M.I.R. s.r.o. dňa 27.3.2003. Keďže kúpna
cena v kúpnej zmluve zo dňa 28.2.2007 bola dojednaná vo výške 25.100.000,- Sk, nárok žalobcu
na náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 15.585.800,- Sk, ktorú žalobca určil ako rozdiel
medzi nadobúdacou cenou a cenou zmluvne dohodnutou podľa zmluvy o budúcej zmluve vo výške

20 mil. Sk, nie je dôvodný. Rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou, za ktorú žalobca predmetné
nehnuteľnosti predal, je totiž viac ako 20 mil. Sk, t.j. viac ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou
zmluvne dohodnutou podľa zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.3.2003. Predmetom prevodu podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 28.2.2007 boli pozemky evidované v katastri nehnuteľnosti ako parcely č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX katastrálne územie Š. a stavba súpisné číslo XX

postavená na pozemku evidované v katastri nehnuteľnosti ako parcela č. XXXX/XX. Uvedené pozemky
boli vytvorené z pozemku evidovaného ako parcela č. XXXX/X katastrálne územie Š., ktorý žalobca
nadobudol dražbou. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nákladov na rekonštrukciu kotolne, tento nie
je dôvodný, keďže vykonaním rekonštrukcie kotolne žalobca zhodnotil príslušnú budovu a následne ju
predal takto zhodnotenú, pričom aj po započítaní nákladov na rekonštrukciu kotolne možno konštatovať,

že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 28.2.2007 prevyšuje kúpnu cenu dohodnutú v zmluve
o budúcej zmluve zo dňa 27.3.2003 vrátane prípadnej úhrady nákladov na rekonštrukciu zo strany
spoločnosti M.I.R. s.r.o. Vzhľadom k tejto skutočnosti ani náklady na rekonštrukciu kotolne nemožno
považovať za škodu.

11. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

12. Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

13. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej

len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

14. Podľa § 1 ods. 2 Zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 2 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

16. Podľa § 4 ods. 1 Zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je

súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

17. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola vo
výške 1 % ročne.

21. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 25 Cb 102/2007-463 zo dňa 24.9.2013 súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 663.878,38 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2009 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

22. Krajský súd V Bratislave rozsudkom č. k. 1 Cob/61/2014-516 zo dňa 18.5.2016 vyššie uvedený

rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň uvedený rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, a to v časti o
zaplatenie sumy 44.387,23 EUR s príslušenstvom potvrdil a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti
rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

23. Odvolací súd predovšetkým konštatoval, že súd prvého stupňa si pre svoje rozhodnutie neustálil
zodpovednostný titul, teda neustálil, či orgán verejnej moci - Správa katastra v R., vydal nezákonné
rozhodnutie, od ktorého sa odvíja nárok na náhradu škody alebo škoda mala byť spôsobená jeho
nesprávnym úradným postupom. Potom, čo si prvostupňový súd správne ustáli existenciu nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu bude potrebné, aby sa vysporiadal s existenciou

podmienok vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, ktorej nie je možné sa zbaviť, a ktorá
predpokladá okrem nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia aj vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody.Kumulatívnenaplnenietýchtopodmienokmusíbyťvsúdnomkonaníbezpečnepreukázané.Ďalej
dospelodvolacísúdkzáveru,ženapadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňavkonfrontáciisargumentmi

konkrétnych námietok účastníkov konania, čo do náležitého odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
neobstojí, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvého stupňa opomenul vysporiadať s
podstatnými námietkami a argumentmi tak, ako tieto vymedzili účastníci konania. Predovšetkým
prvostupňovýsúdžiadnymspôsobomnereagovalnatienámietkyžalovaného,vktorýchtentopredniesol
právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 142/2002 konštatujúci, že

kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie, je potrebné
považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Uvedený záver je relevantný
spolu s poukazom žalovaného na evidenčný charakter zápisu vlastníckeho práva záznamom na základe
verejnej listiny, v tomto prípade uznesenia Okresného súdu v Šali, ktorým tento schválil príklep exekútora
udelený v dražbe, vo vzťahu ku nároku na zaplatenej skutočnej škody vo výške 663.878.38 EUR, o

ktorom nároku súd prvého stupňa rozhodol ako o dôvodnom. Súd si nesprávne ustálil nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď získanie vlastníckeho práva ako aj jeho stratu spájal so
zápisom, resp. výmazom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vo forme záznamu, ktorý nemá
konštitutívny charakter a ide len o formu evidencie tých práv, ktoré vznikli alebo zanikli na základe
inej právnej skutočnosti, v tomto prípade na základe príklepu udeleného v dražbe a schváleného

rozhodnutím súdu. Prvostupňový súd v tomto prípade teda nesprávne vyložil ustanovenie § 5 zákona č.
162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), na ktoré v priebehu konania poukazoval žalovaný. Na druhej strane
je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že po určité obdobie absentoval zápis vlastníckeho práva
žalobcu v evidencii nehnuteľností, čo bolo spôsobené rozhodnutím Katastrálneho úradu v R., ktoré bolo
neskôr zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Nitre. Skutočnosťou, či absencia zápisu vlastníckeho

právažalobcuspôsobilavznikškodyatovpriamejpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom,
resp. nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu sa bude musieť súd prvého stupňa podrobne v konaní
zaoberať a konkrétnym spôsobom reagovať na argumenty účastníkov konania a s týmito sa v ďalšom
rozhodnutí podrobne vysporiadať a premietnuť ich do svojich ďalších úvah. V posudzovanej veci súd
prvého stupňa pri odôvodnení svojho zamietajúceho výroku v časti žalobcom uplatneného nároku

na náhradu ušlého zisku ako rozdielu nadobúdacej ceny nehnuteľností a ceny, za ktorú mal podľa
zmluvy žalobca nehnuteľnosti predať, neposkytol žiadne svoje úvahy ku tvrdeniam žalobcu, že v podobe
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou, išlo o spôsob poskytnutia
úveru žalobcovi za účelom rekonštrukcie nehnuteľností, teda jej účelom bolo zabezpečenie si spôsobufinancovania a nie predaj nehnuteľností. Spolu s kúpnou zmluvou uzatváral žalobca s leasingovou
spoločnosťou súčasne leasingovú zmluvu, na základe ktorej predmetné nehnuteľnosti žalobca naďalej
užíval a splácal leasingové splátky, pričom ich výška odzrkadľovala kúpnu cenu, za ktorú leasingová

spoločnosť nehnuteľnosti nadobudla ako aj príslušné úroky. Finančný leasing je možné vymedziť
ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je poskytnutie finančnej služby. Zo zmluvnej dokumentácie
založenej žalobcom vyplýva, že v prípade žalobcu išlo o tzv. spätný leasing, keď žalobca za účelom
získania finančných prostriedkov predal leasingovej spoločnosti nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu
cenu, ktorú následne spolu s príslušnými úrokmi splácal žalobca leasingovej spoločnosti v jednotlivých

leasingových splátkach s tým, že na konci leasingového vzťahu za podmienok uvedených v zmluve,
nadobudne znova vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nie však za trhovú cenu, ale za zostatkovú cenu
vo výške 1.000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že zmyslom tohto špecifického súkromnoprávneho inštitútu
bolo zabezpečenie financovania. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevysporiadal so svojimi skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcimi tvrdeniami žalobcu
a tieto neposúdil, nevyjadril sa k nim a nedospel k žiadnym záverom, v ktorých by reflektoval zistené

skutočnosti.

24. Predmetom konania tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok žalobcu na náhradu škody
v súvislosti s uhradenou zmluvnou pokutou v sume 663.787,38 EUR a v podobe ušlého zisku v sume
504.111,78 EUR, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v

R., ktorým mu znemožnil po dobu 19 mesiacov, t.j. od 16.10.2003 do 6.5.2005, vykonávať absolútne
vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy o
výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 59 m2 a budova na tejto parcele súp. Č.
XX, 4 garáže a umývarka so súp. Č. XXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne územie Šaľa, a z dôvodu, že
nebol ich vlastníkom, nemohol tieto ani scudziť tak, ako bolo dohodnuté v zmysle záväzku zo zmluvy o

budúcej zmluve uzavretej dňa 27.3.2003 so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako budúcim kupujúcim.

25. Z hľadiska skutkového stavu možno konštatovať, že zodpovednostným titulom v prejednávanej veci
je škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. V danej veci to bola škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. č. k. XXXX/XXXXX-X/Br zo dňa 16.10.2003, ktoré bolo následne

zrušené pre nezákonnosť rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004,
právoplatným dňa 17.3.2005. Vzhľadom na tieto skutočnosti sú splnené podmienky podľa § 1 v spojení
s § 3 a 4 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov.

26. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 - § 17 zákona (špecifickou
súčasťou bola zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) bola
objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nebolo možné zbaviť a ktorá
bola založená na súčasnom splnení troch podmienok a to : 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Prvotnou podmienkou

bola teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo
právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych
subjektov. Podľa § 4 zákona bolo nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo
bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O
vzťah príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané,
že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

27. „Zákon č. 58/1959 Zb. teda rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi. Nevyhnutnou

podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1-17 zákona
(špecifickou súčasťou je zodpovednosť za škodu nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) je
existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na
ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa
ustanovenia § 4 zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo

bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik
zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej časti zákona č. 59/1969 Zb. teda predpokladá zistenie,
že rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa
súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárokna základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Rozhodnutie vydané vo veci
nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§
4 ods.1), a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí sa

držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu
nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať (§ 135 ods. 2 O.s.p.).
Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu (§ 18-19 zákona) je spojená s nesprávnym úradným
postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu
pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa

uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie
vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná
nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení

zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je
v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku." (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. z. 6 Cdo 115/2010).

28. Po ustálení zodpovednostného titulu sa súd v zmysle záverov odvolacieho súdu zaoberal ďalšími

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú existencia škody a existencia príčinnej
súvislosti medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a protiprávnym úkonom.

29. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že zmluvná pokuta zo strany
žalobcu nebola uhradená dobrovoľne, ale až po opakovaných výzvach, urgenciách a pod hrozbou

uplatňovanianárokunazmluvnúpokutusúdnoucestou.Uvedenúskutočnosťpreukazujúlistinnédôkazy,
a to najmä Žiadosť o predĺženie lehoty zo strany žalobcu zo dňa 23.12.2003, Výzva na uzatvorenie
kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2003, Žiadosť o predĺženie lehoty - odpoveď zo dňa 31.12.2003, Výzva
na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 26.1.2004, Záznam zo stretnutia zo dňa 25.2.2004, Výzva
na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 1.3.2005, Výzva na zaplatenie spolu s návrhom na vydanie

platobného rozkazu zo dňa 27.7.2006. Jednotlivé prevodné príkazy preukazujú úhradu zmluvnej pokuty
zo strany žalobcu a uvedený uplatnený nárok predstavuje skutočnú škodu.

30. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmá kúpna cena, na základe ktorej mali byť nehnuteľnosti
v rozhodnom čase predané. Porovnaním súm v týchto listinných dôkazoch je tiež zrejmé, že rozdiel

predstavoval sumu 15.585.000,- Sk (517.353,78 EUR), čo predstavuje ušlý zisk žalobcu. Žalobca v roku
2007 uzatvoril nájomnú zmluvu s leasingovou spoločnosťou (spätný leasing nehnuteľnosti) z dôvodu
refinancovania rekonštrukcie nehnuteľnosti. Jednotlivé leasingové splátky žalobcu končia v roku 2019
a následne žalobca nadobudne vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam.

31. „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo
musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo

škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)." (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
319/2008 zo dňa 28.4.2010)

32.Zvykonanéhodokazovaniejezrejmé,žezostranypríslušnéhokatastradošlokspochybneniuotázky

vlastníckeho práva a to vydaním rozhodnutia zo dňa 16.10.2003 č. k. XXXX/XXXXX-X/Br. Na podklade
predmetného rozhodnutia nebol žalobca evidovaný na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník. Týmto
rozhodnutím tiež prišlo k spochybneniu verejnej listiny, t.j. nadobúdacieho titulu žalobcu, ktorý by mohol
použiť ako podklad pre prevod vlastníckeho práva. Uvedené rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 74/2003-53 zo dňa 15.12.2004.

33. V čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve dňa 27.3.2003 bol žalobca riadne evidovaný ako vlastník
na liste vlastníctva a preto bol oprávnený uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve. Dôvodom uzavretia zmluvyo budúcej zmluve, tak ako to vyplýva aj z obsahu zmluvy, bol nedostatok finančných prostriedkov na
strane budúceho kupujúceho.

34. Pre posúdenie nárokov je tiež relevantné, že napriek urgenciám žalobcu o zjednanie nápravy, túto
žalovaný nikdy nezrealizoval, a to ani po predložení vyhlásenia správcu konkurznej podstaty zo dňa
23.10.2003, ktorým správca konkurznej podstaty uznal vlastnícke právo žalobcu.

35. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona je prílohou k návrhu na vklad zmluva, na ktorej základe má

byťzapísanéprávoknehnuteľnostidokatastra,pričomďalšouprílohouokremďalšíchjeajverejnálistina
alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané
na liste vlastníctva

36. V období, keď budúci predávajúci vyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, nebol žalobca na
liste vlastníctva evidovaný. Verejná listina, t.j. uznesenie, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalobcu záznamom, bola spochybnená samotným katastrom a to
s poukazom na zrušenie záznamu. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nebol schopný naplniť dikciu
ustanovenia § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona.

37. V čase uzavretia kúpnej zmluvy tiež nebola splnená podmienka vyhlásenia, že vlastníkom

nehnuteľnosti je žalobca, nakoľko z dostupnej evidencie vlastníkov nehnuteľností bolo zrejmé, že na
príslušnom liste vlastníctva bola zapísaná spoločnosť HYDROSTAV a.s.

38. Pri skúmaní možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu je tak potrebné vyhodnotiť aj to, či boli naplnené
podmienky zakotvené v budúcej kúpnej zmluve a či tieto boli reálne stanovené pri uzavretí zmluvy o

uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V zásade možno hovoriť o dvoch podmienkach: prvou je existencia
vlastníctva budúceho predávajúceho (s poukazom na zásadu, že nikto nemôže previesť na druhého
viac práv ako má sám) a druhá podmienka spočíva v preukázaní dostupnosti peňažných prostriedkov
na strane budúceho kupujúceho. V čase výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy prvá podmienka, a to na
strane budúceho predávajúceho, splnená nebola, keď list vlastníctva vlastnícke právo nepreukazoval

a hodnovernosť verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo (uznesenie o schválení príklepu) bola
spochybnená výmazom z listu vlastníctva.

39. Hoci nie je vylúčené uzavrieť zmluvu o prevode veci s aktuálnym nevlastníkom (čo však nie je tento
prípad, keďže žalobca vlastníkom počas celej doby reálne bol, to sa však ukázalo až v roku 2005,

čiže po rozhodujúcom čase a po vzniku škody), ak tu existuje právna skutočnosť, ktorá odôvodňuje
opodstatnený záver o tom, že prevodca majetok niekedy v budúcnosti nadobudne do svojho vlastníctva,
následne sa aktivuje aj prevodná zmluva (t.j. typická odkladacia podmienka). Medzi žalobcom a
kupujúcim však takáto právna skutočnosť nikdy nenastala, keďže on už vlastníkom bol v čase uzavretia
zmluvy o budúcej zmluve, avšak so svojim vlastníctvom nemohol nakladať práve a len v dôsledku

existencie nezákonného rozhodnutia príslušnej správy katastra, ktoré spochybňovalo jeho nadobúdací
titul (príklep na dražbe). Medzi žalobcom a kupujúcim tu teda nebola žiadna do úvahy pripadajúca
nová právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala opodstatnený záver o tom, že žalobca vec niekedy v
budúcnosti nadobudne do svojho vlastníctva a tým konvaliduje prípadne uzavretú zmluvu. Žalobcova
neistota ohľadom jeho vlastníctva spočívala jedine a výlučne v stave, ktorý vytvorili a navodili štátne

orgány nezákonným rozhodnutím. Je preto jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku absencie zápisu žalobcu ako vlastníka na
liste vlastníctva, čo bolo vyvolané nezákonným rozhodnutím žalovaného.

40. To, či bude rozhodnutie správneho orgánu v správnom súdnictve vyhodnotené ako nezákonné

alebo nie, nie je právnou skutočnosťou, od ktorej možno robiť závislým právny úkon. Súd má za to, že
keď nedôjde k naplneniu dohodnutej odkladacej podmienky v civilnom zmysle (nevlastník uzatvárajúci
zmluvu vlastníctvo nenadobudne), právny úkon nebude neplatný, ale len nikdy nevyvolá účinky, keďže
nenastala podmienka pre jeho aktiváciu. Naproti tomu, ak by bolo rozhodnuté o tom, že rozhodnutie
Katastrálneho úradu v R. bolo zákonné, uzavretá zmluva by bola absolútne neplatná, keďže žalobca

nikdy vlastníkom nebol, avšak i napriek tomu by sa za neho vydával. V tomto súd vníma základný
rozdiel medzi skutkovým a právnym stavom v danej veci a veci, na ktorú poukázal žalovaný (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 142/2002). Je podstatné, že nakladať s vecou pri nehnuteľnostiach
nespočíva v titule (uzavretí zmluvy) ale v titule a móde (t.j. uzavretí zmluvy a jej zápise do katastra).Uzavretá zmluva nie je naplnením práva vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať, je ním práve zápis zmeny
vlastníctva do katastra. V tomto prípade bolo jasné, že k tomu určite nedôjde, najmä a aj s odkazom na
list príslušnej správy katastra zo dňa 18.12.2003.

41. Hoci má záznam o nadobudnutí vlastníckeho práva do katastra v danom prípade len deklaratórny
charakter, protest prokurátora v spojení s odôvodnením nezákonného rozhodnutia Katastrálneho
úradu v R. vniesli závažné pochybnosti najmä do samotného nadobúdacieho titulu. Síce v dôsledku
nezákonného rozhodnutia bol odstránený iba záznam z katastra majúci evidenčné účely, ale okrem toho

ním (jeho odôvodnením spolu s protestom prokurátora) boli vnesené závažné pochybnosti priamo o
nadobúdacom titule. Nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. došlo k navodeniu závažných
pochybností o nadobúdacom titule ako takom, t.j. o samotnom vlastníctve žalobcu a preto nie je možné
zužovať zodpovednostný režim štátu len na záznam. Treba totiž posúdiť komplexný stav, ktorý tu v
danom čase nastal. S poukazom na vyššie uvedené a to aj napriek deklaratórnemu charakteru záznamu
nemožno na prejednávanú vec aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 142/2002 a závery

v ňom uvedené.

42. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie č. k. 14 Co 277/2011-313, súd má za to, že sú taktiež
dané odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci, keď v danom prípade nedošlo k dobrovoľnej úhrade
zmluvnejpokuty,nakoľkokjejúhradeprišloažpoopakovanýchvýzvachzostranyoprávnenéhosubjektu

dňa 21.3.2007, a to v čase, kedy bol žalobcovi predložený návrh na vydanie platobného rozkazu, keď
vyhodnotil, že by bol v spore zjavne neúspešný a viedlo by to k jeho likvidácii, nakoľko by bol povinný
zaplatiť aj poplatok za odpor a v konaní by vznikali ďalšie neprimerané náklady. Taktiež je zrejmé s
poukazom na odlišné skutkové okolnosti, že zmluvná pokuta nebola žalobcom uhradená z dôvodu, že
neuzavrel zmluvu riadne a včas, ale z dôvodu, že ju ako nevlastník, keď jeho vlastnícke právo bolo

anulované rozhodnutím príslušnej správy katastra, pričom toto rozhodnutie bolo neskôr vyhlásené za
nezákonné, ani nemohol uzavrieť, nakoľko by vedome vyvolával absolútne neplatný právny úkon.

43. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nezákonné
rozhodnutie príslušnej správy katastra, ktorá anulovala vlastnícke právo žalobcu, pretože ak by neprišlo

knezákonnémurozhodnutiu,nebolbysazmenšilanimajetokžalobcuouhradenúzmluvnúpokutanebyť
nezákonného rozhodnutia mohol tiež žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku (uplatnený
ušlý zisk).

44. V prejednávanej veci je potrebné vyhodnotiť práve nezákonné rozhodnutie ako priamy následok

škody a to aj v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 32/2007. V prípade, že by neprišlo
k nezákonnému rozhodnutiu , na strane žalobcu by nevznikla ním uplatnená škoda.

45. Pokiaľ žalovaný argumentoval uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 6 MCdo
16/2012, súd má za to, že aj v danom prípade existujú odlišné skutkové okolnosti od prejednávanej veci.

Na zdôraznenie odlišností v posudzovanej veci má súd za to, že v tomto prípade je podmienka uzavretia
riadnej kúpnej zmluvy nastavená legitímne, bola reálne splniteľná, na rozdiel od skutkových okolností a
formulovania podmienky pre uzavretie riadnej zmluvy po dielo ako v prípade formulovanom v uvedenom
stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

46. Napokon neobstojí ani odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo
210/2008, v ktorom sa konštatuje že „absencia zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa
nemohla byť prekážkou pre uzavretie kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo deklaruje" a to z
dôvodu, že samotná správa katastra spochybnila platnosť a zákonnosť verejnej listiny.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považuje nárok žalobcu na náhradu škody (zaplatená
zmluvná pokuta v sume 663.878,38 EUR, ušlý zisk v sume 504.111,78 EUR) za dôvodný a žalovaného
zaviazal na zaplatenie istiny 1.167.990,16 EUR.

48. Časom splnenia záväzku nahradiť škodu je prvý deň po tom, kedy poškodený požiadal škodcu o

splnenie. Z toho vyplýva, že škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody zásadne vtedy,
keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho poškodený požiadal o splnenie. Od tohto dňa, od
ktorého je škodca v omeškaní, môže poškodený požadovať aj úroky z omeškania.49. Je nesporné, že odporca je so zaplatením tejto priznanej sumy v omeškaní, preto navrhovateľovi
vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Súd s prihliadnutím na uvedené navrhovateľovi priznal
úrok z omeškania z prisúdenej sumy vo výške 9 % ročne od 19.5.2009 do zaplatenia a v presahujúcej

časti príslušenstva žalobu zamietol. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie možno považovať až samotnú
žalobu (keďže zaslanie skoršej výzvy nebolo preukázané). Žaloba bola žalovanému doručovaná spolu s
predvolaním na prvý termín pojednávania, súdu sa však nevrátila doručenka. Žalovaný sa však k žalobe
písomne vyjadril dňa 18.5.2009, z čoho možno logicky dôvodiť, že najneskôr v tento deň mu bola žaloba
doručená. Nasledujúcim dňom, t.j. 19.5.2009, sa žalovaný dostal do meškania.

50. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Žalovaný mal vo veci úspech v časti 44.387,23 EUR (zamietajúca časť žaloby) a žalobca v časti
1.168.990,16 EUR (priznaná časť), čo predstavuje celkový úspech žalovaného v rozsahu 90 %.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.