Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309202694
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6309202694.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: L. I., nar. XX. januára XXXX,
zomrelému dňa XX. januára XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, XXX XX V., o vymoženie povinnosti
zaplatiť 33,19 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, o odvolaní oprávneného proti

Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/669/2009-31 zo dňa 20. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/669/2009-31 zo dňa 20.
februára 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 4Er/669/2009-31 zo dňa 20. februára 2019 vo výroku I. exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1

písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zastavil. Vo výroku II. zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 82,48 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením exekučného súdu č. 5603 025811 * zo dňa 26. mája 2009 bol
súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému
vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor exekučnému súdu doručil podnet na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť
povinného a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Exekučný súd v priebehu exekučného konania
zistil, že povinný dňa 21. januára 2012 zomrel, okamihom smrti tak stratil spôsobilosť mať práva a
povinnosti, a teda aj byť účastníkom konania. Vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po ňom
bolo zastavené a do práv a povinností povinného nevstúpili jeho dedičia v zmysle dedičskej postupnosti,
neprichádza do úvahy pokračovanie v konaní s dedičmi povinného a exekučný súd tak nemal s kým na

strane povinného konať a v začatej exekúcii pokračovať. Zároveň nastal i ďalší dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, keď
dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu, že nebol zistený žiadny majetok väčšej hodnoty,
ktorý by mohol byť predmetom dedenia. V nadväznosti na uvedené exekučný súd rozhodol tak, že
predmetnú exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený
odvolanie, pričom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa oprávneného exekučný titul
nadobudol právoplatnosť pred 31. augustom 2008, teda v čase účinnosti § 88 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na
náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich
zaplatenie. V danej veci je zrejmé, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí

prekluzívnej trojročnej lehoty, pričom na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. O zastavení
exekúcie z dôvodu úmrtia povinného rozhodol exekučný súd takmer 10 rokov od uplynutia prekluzívnejlehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti
povinnému. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku

uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený postup súdu a súdneho exekútora
nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do
uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné
a ani zákonné. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie
a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Súdny exekútor pri

výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil vec súdu na zastavenie po uplynutí
prekluzívnej lehoty. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje oprávnený napadnuté
uznesenie exekučného súdu za nesprávne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
rozhodol, že exekúcia sa zastavuje alebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385ods. 1 (a contrario) CSP a odvolanie oprávneného podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

4. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30. apríla 2009 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal exekučnému súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný súd poveril dňa 26. mája
2009 vykonaním exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na
mieste č. AA 1558953, vydaný Obvodným oddelením PZ Lučenec dňa 23. októbra 2006, právoplatný

dňa 23. októbra 2006, vykonateľný dňa 08. novembra 2006 a blok na pokutu nezaplatenú na mieste
č. AA 2420508, vydaný Obvodným oddelením PZ Bánovce nad Bebravou dňa 3. septembra 2006,
právoplatný dňa 3. septembra 2006, vykonateľný dňa 18. septembra 2006. Uvedenými rozhodnutiami
bola povinnému uložená pokuta spolu vo výške 1 000,- Sk z dôvodu porušenia povinnosti účastníka
cestnej premávky podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z lustrácie

povinného v Registri obyvateľov na č. l. 30 vyplýva, že povinný dňa 21. januára 2012 zomrel.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie

vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však

dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom
vo veci.

11. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada
iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody

tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.12. Odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považuje za potrebné k oprávneným namietanej
skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením nesprávne rozhodol, keď
exekúciu zastavil pre úmrtie a nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a

nie z dôvodu prekludovania práva priznaného v exekučnom titule podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku, keďže podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.
augusta 2008 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Z citovaného ustanovenia je
zrejmé, že ide o lehotu, v ktorej je potrebné uplatniť právo na nútený výkon dobrovoľne nesplneného

rozhodnutia. Výraz použitý v texte zákona treba vykladať v súlade so zmyslom a účelom právneho
predpisu. V žiadnom prípade nešlo o lehotu, ktorou by mala byť upravená dĺžka vykonávacieho konania.
Oprávnený uplatnil právo na nútený výkon rozhodnutia v lehote podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch
účinného v čase vydania bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Zákon o priestupkoch neupravuje a
ani neupravoval lehotu na zánik práva priznaného v rozhodnutí o uložení pokuty. V uvedenom zrušenom
ustanovení stanovil lehotu na výkon rozhodnutia. Márnym uplynutím tejto lehoty, t. j. tým, že oprávnený

v stanovenej lehote neuplatní právo na nútený výkon rozhodnutia, stratí rozhodnutie túto svoju vlastnosť
- vykonateľnosť. Rozhodnutie túto vlastnosť nemôže stratiť potom ako bolo začaté konanie o nútený
výkonrozhodnutia.Navyše,podľa§51Zákonaopriestupkochplatíajnakonanieopredmetnýchblokoch
na pokutu nezaplatenú na mieste zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Zákon o priestupkoch v
znení účinnom do 31. augusta 2008 neobsahoval odlišnú úpravu od úpravy obsiahnutej v § 71 ods. 3

Správneho poriadku, ktorá nepripúšťa žiadny spor o výklad, a z ktorej je zrejmé, že výkon rozhodnutia
možno nariadiť najneskôr v lehote troch rokov od jeho právoplatnosti, čo znamená, že v tejto lehote
postačuje začať exekučné konanie.

13. K odvolaniu oprávneného proti výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolací

súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného
poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú
osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje
ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v

exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne
pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie
nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa
ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203

Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v
exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom
ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne
neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie
proti nemu nebolo prípustné.“

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o nároku na náhradu trov konania.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II.
napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).