Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116223237
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116223237.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej
veci žalobcov: 1/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, D., 2/ D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX,
D., pôvodne zastúpení Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom W. V. XX, V., v odvolacom konaní
právne zast. Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 50

560 611, proti žalovanému: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575
951, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa
24.9.2018 č.k. 7Csp/51/2016-109, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.9.2018 č.k. 7Csp/51/2016-109 p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie a zároveň rozhodol, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/ v celom rozsahu.
V odôvodnení písomného vyhotovenia uznesenia konštatoval, že žalobcovia sa žalobou doručenou
súdu dňa 14.9.2016 domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť im z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 1.451,98 eur s príslušenstvom a primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 3.000,- eur. Žalobcovia dňa 6.4.2008 uzatvorili so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru č.

02/262/08. V žalobe uviedli skutočnosti a tvrdenia, pre ktoré považujú ustanovenie o zmene úrokovej
sadzby podľa bodu 4.5 zmluvy za absolútne neplatné a v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnili podľa § 3 ods. 4
zákona o ochrane spotrebiteľa.
Pri právnom posúdení veci vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 3, § 5, § 6 ods. 1 a 2 CSP, ktoré
ustanovenia zákona aj citoval v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia. Ďalej uviedol, že

podľa č.l. 14.3 zmluvy o poskytnutí úveru č. 02/262/08 uzavretej medzi žalobcami (ako klientmi) a
žalovaným (ako bankou) dňa 8.4.2008 klient vyhlasuje, že prijíma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy,
podľa ktorej vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou,
je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský
súd Asociácie bánk (ďalej len "rozhodcovský súd"). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozsudok
rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v stanovených lehotách splnia všetky

povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove
konania podľa osobitného zákona. Ak klient označí toto políčko ? platí, že neprijíma vyššie uvedenýnávrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v
súvislostisúverovouzmluvou,jepríslušnýprejednaťarozhodnúťvšeobecnýsúd.Súdvrozsahuzistenia
splnenia podmienky konania a to právomoci súdu vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom

spisu tunajšieho súdu sp.zn. 27C 303/2014, v ktorom o dovolaní žalovaného Najvyšší súd SR rozhodol
rozhodnutím č.k. 3Cdo 80/2017 zo dňa 26.7.2018. Konkrétne z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru č.
02/742/08 zistil, že v bode 14.4 je dojednaná v zásade obsahovo totožná rozhodcovská doložka ako v
čl. 14.3 zmluvy o poskytnutí úveru č. 02/262/08 predloženej v konaní 7Csp/51/2016. Najvyšší súd SR vo
svojomrozhodnutíč.k.3Cdo80/2017zodňa26.7.2018konštatoval,žetátorozhodcovskádoložkanemá

znaky neprijateľnej podmienky. S poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, keď tunajší
súd nevidel dôvod na odchýlenie sa od jeho právneho názoru, konštatuje, že strany sporu v rámci svojej
zmluvnej dispozície uzatvorením rozhodcovskej zmluvy vylúčili v tejto veci právomoc civilného súdu a
založili právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere č. 02/262/08. Z uvedených dôvodov pri konštatovaní, že žalovaný uplatnil námietku právomoci pri
svojom prvom procesnom úkone, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia v rade 1/, 2/, v ktorom okrem iného
odvolatelia uviedli nasledovné:
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa

napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby
na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci
súdu podľa osobitného predpisu., ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie;
na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie
spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. V danom prípade nie je sporné, že zmluva

je formulárovou štandardnou zmluvou bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. To isté platí o
doložke, ako samostatnej zmluve (napriek tomu, že je obsiahnutá v inej zmluve vo forme doložky, ide
vždy o samostatnú zmluvu). Je teda zrejmé, že na daný prípad je nutné aplikovať § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nielenže
by nezdôvodnil a nedostatočne vyložil relevantné právne normy (čoho sa dopustil i Najvyšší súd SR vo

vzťahu k rozhodnutiu NS SR), ale dokonca v uznesení vôbec žiadne ním aplikované právne normy ani
neuvádza. Namiesto toho súd prvej inštancie iba stroho odkázal na rozhodnutie NS SR, ktoré však v
žiadnom prípade ustálenú rozhodovaciu prax nepredstavuje - ale naopak, je s ňou v príkrom rozpore,
a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia a za nedodržania prikázaného procesného postupu § 48 CSP.
Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, akú relevantnú právnu úpravu vo vzťahu k posudzovaniu

(ne)prijateľnosti doložky aplikoval a ako ju pri tejto aplikácii vyložil a súčasne neodkázal na ustálenú
rozhodovaciu prax; neaplikoval na vec správne právne normy; nijako nezdôvodnil odklon od svojho
doterajšieho názoru ohľadne svojej právomoci vo vzťahu k doložke; úplne opomenul právnu úpravu
spotrebiteľského rozhodcovského konania (zák. č. 335/2014 Z.z.), ktorá neumožňovala žalovanému
účinne sa dovolať nedostatku právomoci všeobecného súdu; bez akéhokoľvek zdôvodnenia sa odklonil

od skoršie vydaných odlišných právnych názorov Najvyššieho súdu SR; nevykonal dokazovanie vo
vzťahu k prípadnému individuálnemu dojednaniu doložky (žalovaný ani žiaden relevantný dôkaz v tomto
smere neoznačil), napriek tomu neaplikoval § 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods. 5 OP; vydal
uznesenie v reakcii a s priamym odkazom na podanie žalovaného, ktoré však žalobcom vôbec nedoručil
a nemali sa tak možnosť k nemu vyjadriť pred vydaním uznesenia.

Na základe odvolacích dôvodov žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá vo vyjadrení okrem iného
uviedla, že súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil svoj myšlienkový postup. Dôvodom rozhodnutia

bolo platné uzavretie rozhodcovskej doložky, ktorú bol žalovaný povinný ponúknuť žalobcom v súlade
s § 93b ZoB. O totožnej rozhodcovskej doložke Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval,
že nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a súd prvej inštancie sa s týmto názorom stotožnil.
Vo veci posúdenia spornej rozhodcovskej doložky pritom neexistuje žiadna ustálená rozhodovacia
prax. Rozhodcovská doložka s totožným znením, uzatváraná medzi žalovaným a jeho klientami bola

Najvyšším súdom Slovenskej republiky posúdená prvýkrát. Žalobcovia vo svojej argumentácii síce
odkazujú na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v nich však nebola posudzovaná
totožná rozhodcovská doložka, dokonca ani rozhodcovská doložka žalovaného. Takéto rozhodnutia
teda môžu predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax k rozhodcovským doložkám, ktoré v nich boliposudzované. Nie však vo vzťahu k rozhodcovskej doložke iného subjektu, uzavretej iným spôsobom v
inom znení a za iných skutkových okolností. Súd prvej inštancie navyše nemusel zdôvodňovať „odklon“
od doterajšieho názoru, keďže doposiaľ o svojej právomoci v tejto veci nerozhodoval. Pred vydaním

rozhodnutia o zastavení konania vykonával len úkony smerujúce k príprave pojednávania vo veci samej
(vykonávané súdnymi úradníkmi). Nemožno teda očakávať, že by na svoju právomoc zmenil názor.
Aj keď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/80/2017 nie je v zmysle § 193 CSP pre súd
prvej inštancie záväzné, tým, že ním súd reagoval na totožnú rozhodcovskú doložku, tvorí základ
ustálenej rozhodovacej praxe ohľadom iných totožných doložiek. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo/80/2017 možno predpokladať, ako by o nedostatku právomoci rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky, pokiaľ by rozhodoval o právomoci. Ak je pochybnosť o tom, či súd má právomoc
vo veci konať, je v rozpore s princípom hospodárnosti (čl. 17), aby súd najprv celú vec prejednal,
vykonal dokazovanie všetkých okolností, nútil strany zúčastňovať sa pojednávaní a robiť podania, keď
následne dôjde k zastaveniu konania dovolacím súdom (ako to bolo vo veci 27C/303/2014, v ktorom
bolokonaniezastavenédovolacímsúdompráveuznesením3Cdo/80/2017).Naopak,súdprvejinštancie

postupoval správne a v súlade so základnými princípmi (čl. 2 ods. 2, čl. 17 CSP) konanie zastavil.
Žalobcoviasúduprvejinštancievytýkajú,žerozhodcovskúdoložkunepreskúmalzpohľaduustanovenío
spotrebiteľskýchzmluvách,účinnýchvčasepodpísaniazmluvyoúvere,námietkunedostatkuprávomoci
neposúdil podľa § 3 ods. 6 ZoSRK ani z pohľadu § 37 OZ, pretože rozhodcovská doložka odkazuje
na neexistujúci súd. Konajúci súd sa riadne vysporiadal s preskúmaním neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Výslovne uviedol, že nie je neprijateľnou
podmienkou v zmluve a pri tomto závere správne poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka
bola uzavretá na základe zákonnej povinnosti žalovaného podľa § 93b ZoB. Ustanovenie § 93b ZoB
výslovne stanovujúce žalovanému povinnosť ponúkať svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky je pritom lex specialis k § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože z významu § 93b ods. 2 ZoB bolo možné

klientovi ponúknuť len tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku s tým, že všeobecný súd spor rozhoduje
len vtedy, ak klient rozhodcovskú doložku neprijme. Žalobcovia vytýkajú súdu prvej inštancie aj to,
že vznesenú námietku nedostatku právomoci vyhodnotil v rozpore s § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014
Z.z. Opomínajú, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 24.10.2008 a rozhodcovská doložka bola jej
súčasťou.Rozhodcovskúdoložkunemožnopovažovaťzaspotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvuvzmysle

§ 3 ZoSRK, keďže bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti ZoSRK a nespĺňa formálne ani obsahové
náležitosti predpokladané týmto ustanovením. Naopak, na rozhodcovskú doložku sa vzťahuje § 73
ZoSRK, podľa ktorého sa rozhodcovská doložka spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 73 ods. 4 ZoSRK je pritom spor arbitrabilný aj na základe rozhodcovskej doložky uzavretej
pred 1.1.2015 zvoleným rozhodcovským súdom podľa ZoSRK. Aplikácia nemožnosti vzniesť námietku

nedostatku právomoci v zmysle § 3 ods. 6 ZoSRK je pritom vytrhnutá z kontextu celého zákona č.
335/2014 Z.z. a predpisov, ktoré ním boli zmenené. Tento predpis totiž modifikoval pôvodný § 106
ods. 1 OSP, v ktorom to ako dôvod neprihliadnutia na námietku nedostatku právomoci bolo výslovne
uvedené. Nová právna úprava v § 7 CSP nahradila pôvodný § 106 OSP v tejto časti derogovala § 3
ods. 6 ZoSRK, ktorý sa od 1.7.2016 stal obsolentným. Na to, aby súd nemusel prihliadať na námietku

nedostatku právomoci, by musel v § 7 CSP existovať zákonný dôvod. V ňom však ako dôvod nie je
uvedená nemožnosť dodávateľa dovolať sa nedostatku právomoci všeobecného súdu, ak žalobu na
všeobecnom súde podal spotrebiteľ, ako je to uvedené v § 3 ods. 6 ZoSRK!
Žalovaná preto navrhovala uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v celom jeho
rozsahu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
navrhovateľa vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 234 ods. 2 CSP.

8. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd dodáva, že súčasťou predmetnej zmluvy je vyhlásenie žalobcu, že prijíma návrh rozhodcovskej

zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou
zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie
bánk a zároveň bola žalobcovi daná možnosť vyznačením označeného políčka vyjadriť nesúhlas s
uvedeným návrhom rozhodcovskej zmluvy, kedy by vzájomné spory v súvislosti s úverovou zmluvou bol
príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Žalobca nesúhlas s návrhom rozhodcovskej zmluvy v
označenom políčku nevyznačil. Odvolací súd pri posudzovaní, či uvedená rozhodcovská doložka napĺňa

alebo nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 občianskeho zákonníka, dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka nemá znaky neprijateľnej podmienky. Rozhodcovská doložka nevyvoláva
nerovnováhu medzi účastníkmi konania, nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej z
procesných strán. Žalobcovi bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z úverovej
zmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, žalobca však možnosť

výberu nevyužil a nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku vyslovil súhlas s príslušnosťou
rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou o úvere a návrh
rozhodcovskej zmluvy prijal (zhodne Najvyšší súd SR vo veci 3 Cdo 80/2017).

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania pred

súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, keďže podali rovnakú žalobu, pri akej im rovnaký súd v minulosti vyhovel. Domáhajú sa
teda aplikácie moderačného práva podľa § 257 CSP. Ako dôvod okolností hodných osobitného zreteľa
uvádzajú to, že sa dôvodne nemohli preto domnievať, že by vznesená námietka nedostatku právomoci
bola úspešná. Argumentácia žalobcov nie je relevantná. Žalovaný nevzniesol námietku nedostatku

právomoci v spore pod sp. zn. 14C/295/2014, čo konštatoval aj Okresný súd Žilina v rozsudku zo dňa
24.9.2015 č.k. 14C/295/2014-133. Dodal, že námietkou nedostatku právomoci sa nezaoberal. Okrem
nemožnosti aplikácie § 3 ods. 6 ZoSRK, akýkoľvek odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z. je nesprávny,
pretože žaloba bola podaná už 8.9.2014 a zákon č. 335/2014 Z.z. nadobudol účinnosť až 1.1.2015 (!).
Pokiaľ by žalovaný v tomto konaní včas vzniesol námietku nedostatku právomoci (čo však neurobil), v

súlade s § 73 ods. 1 druhá veta zákona č. 335/2014 Z.z. by účinky podanej námietky ostali zachované.
Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku nevyhodnocoval, nemožno to, že spor z rovnakej
zmluvy rozhodol všeobecný súd, považovať za okolnosť významnú pre aplikáciu moderačného práva
podľa § 257 CSP. O takú okolnosť by navyše nešlo ani vtedy, ak by súd o rozhodcovskej doložke
rozhodol, pretože súd prvej inštancie nie je viazaný právnym názorom iného sudcu tohto súdu v inom

konaní.

10. Výrok o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže odvolatelia (žalobcovia) v tomto odvolacom konaní neboli úspešní,
patrí plný nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania žalovanej strane.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)