Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309202416
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8309202416.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. H., rod. H., bytom E., N. XX, proti žalovanému Mgr.
S. H., E., N. XX, toho času bytom G. č. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 31.10.2012 č.k. 17C
65/2009-196 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.11.2012 č.k. 17C 65/2009 - 220 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa z vecí tvoriacich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne bytové zariadenie v byte účastníkov (nachádzajúce sa v
obývacej izbe, chodbe, detskej izbe, spálni, kuchyni, kúpeľni) a hnuteľné veci (LCD televízor Philips
a DVD rekordér, laminátové podlahy, keramickú dlažbu, práčku Philco, digitálny fotoaparát SONY).
Žalovanému uložil povinnosť na úplné vyrovnanie zaplatiť žalobkyni sumu 5.741,41 Eur do 3 mesiacov

od právoplatnosti rozsudku a určil, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa doplnil ods. 1 výrokovej časti rozsudku nasledovne:

Bytové zariadenie v byte účastníkov nachádzajúce sa v obývacej izbe tvorí: sedacia súprava zelená

(3 + 2 +1), komoda svetlá štvordverová, čiastočne presklená, vitrína drevená svetlá s presklenými
dvierkami, konferenčný stolík drevený svetlý, polica drevená svetlá nástenná; zariadenie chodby, ktoré
tvorí botník - drevená svetlá skrinka, botník - drevená skrinka, vešiaková drevená stena s orámovaným
zrkadlom svetlá, vstavaná na stene; zariadenie detskej izby: poschodová posteľ „PAŤA“, nábytok v
detskej izbe dvojdielna skriňa, písací stolík s odkladacím výklenkom, trojdielna skriňa, písací stolík pod
počítač s poličkou montovanou v stene a odkladacou vitrínkou; zariadenie spálne: skriňa „KOMANDOR“,

päťdielna vmontovaná s rozťahovacími stenami, dvojposteľ manželská; zariadenie kuchyne: kuchynský
stôl; zariadenie kúpeľne: presklená polička o rozmeroch 80/12, presklená polička o rozmeroch 60/12.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa ustálil, že z hnuteľných vecí do BSM má patriť LCD televízor,
Philips a DVD prehrávač, práčka, digitálny fotoaparát SONY, podlahy s tým, že celková hodnota
bytového zariadenia podľa znaleckého dokazovania predstavuje 1.335,34 Eur a uvádzaných hnuteľných

vecí vo výške 1.737,36 Eur, teda spolu 3.072,70 Eur. Všetky hnuteľné veci a bytové zariadenie súd
prvého stupňa určil do vlastníctva žalobkyne, pretože od rozvodu manželstva, resp. od obdobia, kedy
žalovaný domácnosť už asi rok pred rozvodom opustil, užíva tieto veci iba žalobkyňa. Žalobkyňa
teda nadobudla bytové zariadenie a hnuteľnosti v celkovej výške 3.072,70 Eur, z čoho polovica patrí
žalovanému vo výške 1.536,35 Eur. K ďalšiemu vyrovnaniu došlo ohľadom sumy 14.555,33 Eur, keď táto
finančná čiastka bola účastníkmi nadobudnutá počas trvania manželstva a má tvoriť BSM. Vykonaným

dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci mali mať k dispozícii hotovosť vo výške 533.500,-
Sk. Keďže z tejto sumy zakúpili farebný televízor a DVD prehrávač a ďalšiu sumu použili na choddomácnosti, hotovosť, ktorou účastníci disponovali, mala predstavovať 438.500,- Sk. Účastníci konania
mali záujem zakúpiť si osobné motorové vozidlo. Ak žalovaný sa bránil, že žalobkyňa nepracovala
dlhšie obdobie, nakoľko študovala a on prispieval na domácnosť mesačne sumou 20.000,- Sk, toto

jeho tvrdenie je podľa súdu prvého stupňa v rozpore s konaním o určenie manželského výživného.
Žalobkyňa by pri takomto vkladaní finančných prostriedkov do rodiny neuplatnila návrhom na súde
určenie príspevku na výživu manželky. Tomuto jej návrhu bolo v minulosti vyhovené a súd zaviazal
žalovaného prispievať jej sumou 6.000,- Sk mesačne. Ďalej bolo zistené, že v Slovenskej sporiteľni,
a.s., bola dňa 02.02.2004 založená vkladná knižka so sumou 400.000,- Sk a 06.10.2005 bola výberom

týchto finančných prostriedkov vkladná knižka aj zrušená. Je teda nesporné, že suma v uvedenej výške
existovalaakeďžezatrvaniamanželstvanebolozakúpenévozidlo,anipreukázanýžalovanýminýdôkaz
o tom, na čo boli použité tieto finančné prostriedky, možno uzavrieť, že žalovaný nepredložil dôkaz
o tom, kde tieto finančné prostriedky použil. Žalovaný pripustil, že finančné prostriedky cca v takejto
výške účastníci vlastnili, mali záujem o kúpu vozidla, ale popieral tvrdenia o tom, že on prevzal finančné
prostriedky a že ich odovzdal kamarátovi za účelom kúpy vozidla. Ak takéto konanie žalovaného nebolo,

mal žalovaný označiť dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobkyne a výpovede svedkov. Predmetnú
sumu vo výške 14.555,33 Eur teda upotrebil žalovaný a jeho povinnosťou je vydať žalobkyni polovicu z
tejto sumy vo výške 7.277,76 Eur na vyrovnanie podielu žalobkyne. Keďže žalovanému patrí polovica
z hodnoty hnuteľných vecí a bytového zariadenia, teda suma 1.536,35 Eur, súd zo sumy 7.277,76 Eur
odpočítal to, čo má nadobudnúť z hodnoty hnuteľných vecí, a teda na vyrovnanie podielu žalobkyni má

ešte uhradiť sumu 5.741,41 Eur. Súd prvého stupňa určil, že o trovách konania účastníkov sa rozhodne
poprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením.Pokiaľideodopĺňacírozsudok,súdprvéhostupňa
uviedol,žeprirozhodovaníohnuteľnýchveciachvychádzalzoznaleckéhoposudkuč.3/2009,opomenul
však uviesť do výrokovej časti zariadenia bytu evidované v konkrétnych izbách, a preto doplnil rozsudok
podľa § 166 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný,ktorýnavrholrozsudokzrušiťavrátiťvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonaniezatýmúčelom,
aby konajúci súd určil pravdivo rozsah BSM, uviedli sa konkrétne veci, nech všetko ostane bývalej
manželke a následne nech mu ona vyplatí na vyrovnanie zodpovedajúci podiel. V dôvodoch odvolania

žalovaný poukazoval na to, že súd prvého stupňa nekriticky prebral všetky vyjadrenia žalobkyne, tak
ako boli z jej strany a zo strany jej právneho zástupcu v konaní uvádzané. Má za to, že rozsudok
je nevykonateľný, zmätočný, on ako účastník konania vlastne nevie, ktoré konkrétne veci súd riešil a
ktoré boli prikázané žalobkyni. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho postupom v konaní mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, čím bola porušená aj rovnosť účastníkov v konaní, lebo žalobkyňa má

advokáta,onnieataktiežuvádza,ženebolvčasariadnepoučenýsúdompodľa§118ods.4a§120ods.
4O.s.p.Vzáverečnejrečinemalmožnosťvyjadriťsakcelémukonaniuavykonanémudokazovaniu.Súd
mu to neumožnil a nepoučil ho, aj keď on chcel navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa
poukázal na to, že rozsudok o rozvode manželstva sa stal právoplatným 14.08.2008, napriek tomu súd
riešil majetok z roku 2004. Konkrétne, že v roku 2004 mala žalobkyňa z vkladnej knižky, ktorej on nebol

disponentom, vybrať spolu 398.000,- Sk. Neriešila sa však suma 100.354,- Sk, ktorú preukázateľne
žalobkyňa vybrala v roku 2005. Túto sumu z roku 2004 súd nejakým záhadným spôsobom a v rozpore
s § 149 a § 150 OZ pojal do stavu majetku s tým, aby on polovicu z tej sumy uhrádzal žalobkyni. Toto
zákon podľa jeho názoru neumožňuje a takéto vyporiadanie do úvahy neprichádza. O to viac, že on
tieto peniaze nikdy nemal a od manželky ich nedostal. Na druhej strane sa súd nezaoberal tým, že v

roku 2005 žalobkyňa zrušila vkladnú knižku s výberom sumy 100.354,- Sk. Ako použila žalobkyňa túto
sumu už súd nezaujímalo, vníma to ako úmyselné konanie, tak aby táto suma nebola súčasťou BSM.
Pokiaľ ide o výpoveď syna, tento ostal po rozvode manželstva bývať so žalobkyňou, mal vypovedať,
že si presne pamätá na udalosť z roku 2004, teda išlo o čas, keď mal 11 rokov a že žalobkyňa mu
odovzdávala peniaze. Nevedel však odpovedať na to, kto platiť výdavky v domácnosti. Myslí si, že ak

by disponoval sumou 400.000,- Sk, nemusel by si požičiavať pár dní pred výplatou od vlastného syna,
pričom potvrdil, že peniaze mu žalovaný vždy vrátil. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje chronologicky
na časové udalosti, ktoré sa týkali získania sumy 450.000,- Sk a ďalšej dispozície s týmito finančnými
prostriedkami. Žalobca sa tiež podrobne vyjadril k dôkazom vykonaným súdom prvého stupňa pokiaľ išlo
o dôkazy navrhované zo strany žalobkyne. Zdôraznil, že neboli akceptované jeho vyjadrenia ohľadom

sumy 100.354,- Sk, ktoré vybrala z vkladnej knižky žalobkyňa a dala na neznáme miesto. Taktiež
požiadal o vykonanie šetrenia ohľadom účtov účastníkov konania minimálne dva roky pred rozvodom
manželstva. Týmto šetrením chcel zistiť, kde boli uložené finančné prostriedky, ktoré v sume 498.354,-
Sk žalobkyňa vybrala z vkladnej knižky, kde bola jediným disponentom. Súd prvého stupňa mu tentodôkaz vykonať nedovolil, on sám požiadať peňažný ústav nemôže. Žalovaný tvrdí, že nemal dovolené
uplatniť si právo na záverečnú reč a ďalšie návrhy, keď v tejto súvislosti bol atakovaný žalobkyňou a jej
právnym zástupcom. Myslel si počas súdneho konania, že človek, ktorý odíde z domu s jednou taškou,

nechá manželke a svojim deťom byt, zariadenie a všetky peniaze, nemôže prehrať, lebo nič nemá,
keďže nič nevzal, žiaľ opak je pravdou a on s takýmto rozhodnutím súdu nesúhlasí. Súd prvého stupňa
nijako nezdôvodnil, prečo nevykonal ním navrhované dôkazy. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalobkyňa uvádza, že už počas trvania manželstva mal žalovaný k dispozícii jednoizbový byt na I. ulici v
E., kde sa väčšinu času zdržiaval. Finančné prostriedky, ktoré mal investovať do spoločnej domácnosti,
spotrebúval len pre seba a prevádzku tohto bytu, poodnášal si do tohto bytu svoje osobné veci a to aj
veci nadobudnuté počas trvania manželstva. Považuje za nevhodné spochybňovanie výpovede syna,
len preto, že v čase udalosti - manipuláciou so sumou 400.000,- Sk mal mať iba 11 rokov. Pokiaľ ide

o sumu 100.000,- Sk, resp. 130.000,- Sk, tak jej nadobudnutie a vrátenie v konaní dôsledne vysvetlila
svedkyňa H., jej matka. Má za to, že súd prvého stupňa postupoval v konaní v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom, žalovaný bol poučený podľa § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p., keď žalobkyňa
bola osobne prítomná v čase, keď k tomuto poučeniu došlo. Žalovanému nik nebráni, aby si zabezpečil
právneho zástupcu v tomto konaní, jeho vyjadrenia svedčia o tom, že konanie pochopil veľmi presne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle zásad vyjadrených v §
212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku v
spojenísdopĺňacímrozsudkom,nakoľkotentoniejedostatočnepreskúmateľnýprenedostatokdôvodov,

keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými
pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.

Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha vo vzťahu k žalovanému vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, zaniknutého 14.08.2008, kedy nadobudol právoplatnosť

rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 13.06.2008 č.k. 15C 78/2008 - 20 o rozvode ich manželstva.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na

spoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov je potrebné rozumieť nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového
spoluvlastníctva, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane
pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého
majetku, ktorý v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov

patril a ktorý existoval v čase tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hodnotu vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, je potrebné vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci
v čase vyporiadania.

Je potrebné predovšetkým poukázať na to, že z preskúmavaného rozsudku a ani z jeho odôvodnenia

nie je zrejmé, aký je konkrétny okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,
ktorý bol predmetom ich vyporiadania v tomto konaní.Poukazujúc na aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z ustálenej súdnej
praxe, je potrebné poukázať na to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov je vždy povinnosťou konajúceho súdu ustáliť celkový rozsah tzv. masy tvoriacej predmet

bezpodielového spoluvlastníctva, určiť hodnotu aktív a pasív majetku v BSM a v nadväznosti na to výšku
podielu pripadajúceho pri vyporiadaní na toho - ktorého z účastníkov konania. Je v tomto smere nutné
prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že z obsahu tak výrokovej časti rozsudku, ako aj jeho
odôvodnenia, tieto zistenia zrejmé nie sú. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je dostatočne zistiteľné,
aké konkrétne veci patria do BSM účastníkov a aká je ich hodnota v čase, keď sa prevádza vyporiadanie.

Súd prvého stupňa navyše vo výrokovej časti rozsudku uvádza, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
sa prikazuje bytové zariadenie v byte účastníkov bez určenia toho, o aké konkrétne hnuteľné veci ide.
Pokiaľ súd prvého stupňa následne vydal dopĺňací rozsudok (§ 166 O.s.p.) je potrebné konštatovať, že
pre vydanie tohto rozsudku neboli splnené predpoklady určené § 166 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
O.s.p., keď je zrejmé, že dopĺňací rozsudok nebol vyhlásený verejne.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom určeným §
157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
alebo ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si
odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo
niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi
zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Z obsahu spisu ďalej plynie, že žalovaný v štádiu prvostupňového konania navrhol vykonať ďalšie
dôkazy, ktoré však súd prvého stupňa neakceptoval. V rozhodnutí však nijakým spôsobom nezdôvodnil,
z akých konkrétnych dôvodov uplatňované návrhy na doplnenie dokazovania nevykonal.

Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom nezdôvodnil, prečo neakceptoval
návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, je rozhodnutie nepreskúmateľné aj so zreteľom na túto situáciu,
v dôsledku čoho je daný postup podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. na zrušenie rozhodnutia z dôvodu
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď nie je transparentne jasné, na čom je založené
rozhodnutie prvostupňového súdu. Odvolací súd so zreteľom na uvádzané rozsudok v spojení s

dopĺňacím rozsudkom zrušil v súlade s citovaným zákonným ustanovením a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne o návrhu žalobkyne rozhodnúť s tým, že je potrebné
rozhodnúť o veci tak, aby výrok rozsudku bol vykonateľný a aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne veci

patria do BSM účastníkov, aká je ich hodnota v čase, keď sa prevádza toto vyporiadanie s následným
uvedením, akým spôsobom ich konajúci súd konkrétne vyporiadava v prospech jednotlivých účastníkov.
Súd prvého stupňa tiež zváži, či je v zmysle doteraz realizovaných návrhov účastníkov potrebné vykonať
ďalšie dôkazy vo veci tak, aby skutkový stav bol zistený nepochybným spôsobom.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.