Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/286/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226465
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117226465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcov: 1/ Q. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX G., 2/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XXXX/XX, XXX XX G., obaja žalobcovia právne zastúpení Mgr. Tomášom Bašticom, advokátom
so sídlom F. XX, O., proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik,
so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 4.144,12
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
6C/58/2017-90 zo dňa 29.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Krajský súd žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

O jeho výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 6C/58/2017-90 zo dňa 29.05.2018 zamietol žalobu žalobcov v 1/
a 2/ rade o zaplatenie sumy 4.144,12 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

4.144,12 eur od 16.11.2017 do zaplatenia. Žalovanému priznal voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade si podanou žalobou uplatňovali žalovaný
nárok na tom skutkovom a právnom základe, že od 12.02.2014 sú vlastníkmi sporného pozemku parc.
KN-Cč.1208/3-vodnéplochyovýmere6041m2,k.ú.O.,pričomnatomtopozemkusanachádzavodný
tok - Bolešovský potok, ktorého správu podľa zákona č. 364/2004 Z.z. vykonával v období od 08.09.2015

do 08.09.2017 (žalované obdobie) žalovaný, čím došlo k užívaniu sporného pozemku žalovaným, a to
jednotlivými činnosťami podľa ustanovenia § 48 zákona č. 364/2004 Z.z. pri správe tohto vodného toku,
a týmto aj k vzniku bezdôvodného obohatenia bez akéhokoľvek právneho dôvodu, keďže za užívanie
sporného pozemku žalovaný neposkytol žalobcom žiadne primerané protiplnenie. Teda si uplatnili nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ.

3. Z hľadiska úspešnosti uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom

konaní je potrebné, aby žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt
je pasívne vecne legitimovaný. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa
hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žaloba nemôže byť voči
nemu úspešná. Preto sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal otázkou, či v danom prípade na stranežalovaného došlo k vzniku majetkového prospechu na základe skutkových okolností tvrdených zo strany
žalobcov. Súd konštatoval, že dospel k negatívnemu záveru. V konaní bolo nesporné, že v žalovanom
období tvoril sporný pozemok koryto vodného toku - Bolešovský potok (§ 43 ods. 1 vodného zákona).

Táto skutočnosť v spojení s preukázanou skutočnosťou, že sporný pozemok je v katastri nehnuteľností
(od zápisu Z 1558/15 na LV č. XXXX na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, pozemkový
a lesný odbor č. OU-TN-PLO-2015/009693-006 ZAH zo dňa 06.05.2015; t. j. bol aj počas žalovaného
obdobia) evidovaný ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na zákonnú definíciu správy vodných tokov podľa ust. § 48 ods. 1 vodného

zákona, podľa ktorého správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a
rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov
korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. So správou vodných tokov zákon spája určité
oprávneniaapovinnostisprávcuvodnéhotoku,ktorézákonzakotvujevust.§48a§49vodnéhozákona.
Výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinností tak na strane žalovaného nemohlo dôjsť k
vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a to či už plnením bez právneho dôvodu, alebo na základe iných skutkových podstát
vzniku bezdôvodného obohatenia uvedených v cit. ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj získaným z
nepoctivých zdrojov). Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že z výkonu zákonných oprávnení a z
plnenia zákonných povinností pri správe vodného toku podľa ust. § 48 a § 49 vodného zákona, ani

žalovanému žiadny majetkový prospech samo o sebe vzniknúť nemohol. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade
súčasne v spore neuviedli akékoľvek konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
žalovaný v žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom (resp.
z pozemku žalobcov bral nejaké úžitky), na základe ktorého mu vznikol majetkový prospech. (reálne
došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu, alebo z neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci

sa zmenšiť mal). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nie je v spore
pasívne vecne legitimovaný, a preto žalobu proti nemu v celom rozsahu musel zamietnuť.

4. Z uvedených dôvodov sa potom súd prvej inštancie nezaoberal posúdením skutkovej a právnej
argumentácie strán sporu ohľadom výšky žalovaného nároku a ani neuviedol skutkové zistenia z

listinných dôkazov produkovaných žalobcami v 1/ a 2/ rade, ktoré mali preukazovať žalovaný nárok.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, vzhľadom na plný úspech
žalovaného vo veci mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v rozsahu
100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade. V
odvolaní uviedli, že ho podávajú z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Podľa
odvolateľov skutkové a právne závery súdu neobstoja a nemôžu sa s nimi stotožniť z nasledovných
dôvodov:

7. Majetkový prospech ako základný predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia vzniká predovšetkým
tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať aj
v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje
povinnosti.

8. Súd prvej inštancie právne ustálil, že v minulosti došlo k zmene koryta vodného toku - Bolešovský
potok. Jeho ďalšie závery v súvislosti s uvedeným zistením sú však nesprávne. Žalovaný sa v konaní
nebránil tvrdením, že si splnil jeho povinnosti uvedené v ust. § 45 ods. 1 zákona o vodách, t.j. a)
vrátiť vodný tok do rúk pôvodného koryta, alebo b) požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol

o ponechaní vodného toku v novom koryte, pričom v prípade, ak Slovenská republika nadobudne
vlastnícke právo k pozemku dotknutého novým korytom dohodou, alebo ak ho nemožno získať dohodou,
možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa zákona č. 50/1976 Zb.. Zo zápisu vlastníckeho práva
žalobcov v katastri nehnuteľností vyplýva, že pozemok vlastnícky patrí žalobcom, nakoľko nebola
vyvrátená hodnovernosť a záväznosť údajov katastra podľa ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z.z.. Podľa

názoru žalobcov, keďže v konaní nebolo zistené, že majetkovoprávne vysporiadanie po zmene koryta
Bolešovského potoka, vo vzťahu k pozemku vlastnícky patriacemu žalobcom prebehlo, musí Slovenská
republikazaúčelomnaplneniaobsahučl.4ods.1ačl.20ods. 2ÚstavySRvovzťahuktomutopozemku
najskôr podľa § 45 ods. 1 zákona o vodách splniť svoju povinnosť poskytnúť primeranú náhradu zapozemok, čo je základným právom žalobcov. Následne sa pokúsiť dohodnúť na odkúpení pozemku a
v prípade, ak k dohode nedôjde, pristúpiť k vyvlastneniu za náhradu. Preto podľa odvolateľov do času,
kým nebudú naplnené zákonné predpoklady uvedené v § 45 ods. 1 zákona o vodách a kým nebude zo

strany štátu žalobcom poskytnutá primeraná náhradu v súvislosti so záberom predmetného pozemku
vodným tokom, žalobcovia tento predmet svojho vlastníctva nemôžu užívať, sú oprávnení požadovať
od žalovaného ako správcu príslušného vodného toku do doby riadneho vyporiadania ich nárokov s tým
spojených, vydania bezdôvodného obohatenia.

9. Podľa odvolateľov súd sa mýli, ak tvrdí, že v prípade, ak by boli aj naplnené podmienky na
aplikáciu ustanovenia § 45 zákona o vodách, tak by žalobcom nevznikol žalovaný nárok, ale iné
právo na peňažné plnenie (na poskytnutie náhrady). Právo na poskytnutie náhrady podľa všeobecných
predpisov o náhrade škody v zmysle § 45 Vodného zákona nepokrýva všetky nároky žalobcov, ktoré
vznikli obmedzením ich vlastníckych oprávnení bez náhrady, ale pokrýva len škodu, ktorá im vznikla.
Právo na poskytnutie náhrady podľa § 45 vodného zákona a povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie

sa navzájom nevylučujú. Zdôrazňujú, že pozemky registra E-KN, zapísané na LV č. XXXX k.ú. O.,
nadobudli do svojho vlastníctva ako lesné pozemky, pričom údaje o vlastníkoch, výmere, druhu a
charaktere pozemkov si preverili v katastri nehnuteľností. Tieto pozemky nadobudli ako lesné a v dobrej
viere, ktorá musí byť chránená, pričom o skutočnom druhu a charaktere pozemku, ktorý tvorí koryto
Bolešovského potoka, neskôr zameraného ako C-KN parcela č. 1208/3 k.ú. O., sa dozvedeli až na

základegeometrickéhoplánuarozhodnutiač.j.:OU-TN-PLO-2015/009693-006ZAHzodňa06.05.2015.
Na základe uvedené navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade písomne nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 a contrario CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie súdom

prvej inštancie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ustanovenia § 378 ods.
1 a § 219 ods. 1 CSP verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu a ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovení
§ 387 ods. 1, 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

12. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol
žalobu o zaplatenie 4.144,12 eur z titulu uplatnenia bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatnili
žalobcovia v 1/ a 2/ rade proti žalovanému. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
v podiele 1/1 pozemku parcela KN-C č. 1208/3 - vodné plochy o výmere 6041 m2, nachádzajúceho sa
v katastrálnom území O., evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Pozemok nadobudli na

základe kúpnej zmluvy, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
nich povolený pod č. V287/2014. Žalovaný spravuje vodné toky a povodia na území SR podľa zákona
č. 364/2004 Z.z. Vodného zákona a má v správe, okrem iného, aj vodný tok - Bolešovský potok, ktorý
preteká po uvedenom pozemku. Sporný pozemok, evidovaný vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade,
je súčasťou koryta vodného toku Bolešovský potok a zmena druhu dotknutého pozemku z lesného

pozemku na nový druh pozemku - vodné plochy nastala v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia
Okresného úradu Trenčín - pozemkový a lesný odbor č.j. OU-TN-PLO-2015/009693-006 ZAH zo dňa
06.05.2015, ktorého podkladom bolo súhlasné stanovisko žalovaného. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný
tento pozemok užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko na jeho užívanie nemá žiadne
zmluvné alebo zákonné oprávnenie. Preto sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle §

451 a nasl. Občianskeho zákonníka vzniknutého na strane žalovaného tým, že bez právneho dôvodu
bezodplatne užíva ich zmienený pozemok. Naproti tomu žalovaný uvádza, že sporný pozemok so
spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je v skutočnosti využívaný podľa druhu pozemku uvedeného
v katastri nehnuteľností a podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1 Ústavy SR sú vodné toky vo vlastníctve SR.
Vodný tok zákon č. 364/2004 Z.z., v ustanovení § 43 špecifikuje ako vodný útvar trvalo alebo občasne

tečúcich z povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom alebo umelom koryte, ktoré je jeho
súčasťou. V ustanovení § 43 ods. 2 je zakotvené, že ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je
evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,
je tento pozemok korytom. Výlučne štát môže byť v zmysle uvedených ustanovení právnych predpisovvlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je i koryto vodného toku. Vlastníctvo vodného toku vyplýva
priamo z Ústavy SR a zápis vlastníckych práv k spornému pozemku pre doterajšieho vlastníka, uvedený
na LV č. XXXX, je s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v Ústave SR nehodnoverným

údajom v katastri nehnuteľností.

13. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade tvrdili, že neuchovali a nenadobúdali pozemok s druhom pozemku
vodná plocha so spôsobom využitia vodný tok, ale od predávajúcich kupovali pozemky registra „E“,
evidované na LV č. XXXX pre k.ú. O., s druhom pozemku - lesné pozemky. Následne si nechali riadne

nadobudnuté KN-E parcely zamerať do stavu C-KN z dôvodu, že výmery KN-E parciel nie sú záväzným
a hodnoverným údajom katastra, pričom Geometrickým plánom na obnovenie vlastníckej hranice č.
3/2015 zo dňa 20.01.2015 bol vytvorený nový pozemok parcela KN-C č. 1208/3 o výmere 6041 m2,
ktorý podľa návrhu geodeta mal mať evidovaný druh pozemku ako vodné plochy. Následne sa obrátili na
Okresný úrad Trenčín - pozemkový a lesný odbor so žiadosťou o zmenu druhu pozemku, aby zosúladili
skutočný stav so stavom evidovaným v katastri, na čo tento úrad vydal rozhodnutie zo dňa 06.05.2015

č.j. OU-TN-PLO-2015/009693-006 ZAH. Až na základe tohto rozhodnutia došlo k zmene druhu pozemku
z lesného pozemku na vodnú plochu. Žalovaný ako správca vodných tokov sa v súčasnosti ohradzuje
vlastníctvom k ich pozemku, avšak nebyť ich, zrejme nikdy by predmetný pozemok nebol evidovaný
ako vodná plocha so spôsobom využitia vodný tok. Žalovaný je pritom ako správca vodných tokov
povinný v zmysle § 48 ods. 4 písm. q) zákona č. 384/2004 Z.z. viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria

koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku. Žalovaný tak
dlhodobo niekoľko desaťročí nekonal, z čoho usudzujú, že pozemok, v ktorom preteká vodný tok v
správe žalovaného, nie je vlastníctvom štátu. Ďalej žalobcovia s odkazom na znenie ustanovenia § 45
zákona č. 364/2004 Z.z. uviedli, že disponujú informáciou, že súčasný stav, keď korytom Bolešovského
potoka je v celosti parcela KN-C č. 1208/3, nebol takýto aj minulosti, nakoľko Bolešovský potok pretekal

po inom pozemku, a teda jeho koryto bolo na inom pozemku. Je teda zrejmé, že v prípade Bolešovského
potoka došlo k zmene jeho koryta, na ktorý prípad dopadá ustanovenie § 45 zákona č. 364/2004 Z.z..

14. Odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie považoval medzi stranami sporu za
nesporné skutkové tvrdenie žalobcov v 1/ a 2/ rade, že v minulosti došlo k zmene pôvodného koryta

vodného toku - Bolešovský potok.

15. Podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1 Ústavy SR publikovanej pod č. 460/1992 Zb. v znení Ústavného
zákona č. 306/2004 Z.z. účinného od 01.12.2014, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody,
prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a

zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech
svojich občanov a nasledujúcich generácií.

16. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ktorý

nadobudol účinnosť 01.07.2004 (ďalej len „vodný zákon“), vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo
občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte,
ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným
tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo zduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj

povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

17. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 vodného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je
evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,
je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri

nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, z ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

18. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 vodného zákona, ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným
vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť
vodný tok do pôvodného koryta, alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho

ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom
koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie
na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom a súčasne vymedzí hranice
nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradupodľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou,
možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu (zákon č. 50/1976 Zb.).

19. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 vodného zákona, správa vodných tokov je všestranne zameraná
starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je
aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

20. Podľa ustanovenia § 48 ods. 4 vodného zákona v znení zákona č. 409/2004 Z.z., správa vodných

tokov zahŕňa tieto činnosti:

a) sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,
b) udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku
vody,
c) udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby

sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,
d) spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,
e) udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z
vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,
f) zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,

g) prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo
slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný
ich prevádzkovať z iného dôvodu,
h) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,
i) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku,

j) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,
k) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd,
l) poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu
činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií,
m) oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v

inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich
odstránenie,
n) zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,
o) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,

p) zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu,
q) viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v
správe správcu vodného toku,
r) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,
s) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a

sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach.

21. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 vodného zákona, správca vodného toku je oprávnený:
a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné
povolenie podľa osobitných predpisov,

b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných
pozemkoch,
c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál,
d)v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s
vodnými stavbami.

22. Ako vyplýva z vyššie citovaného, výkonom týchto zákonných práv a plnením zákonných povinností
na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, ani k žiadnemu majetkovému
prospechu. Správne súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade v spore ani neuviedli žiadne
konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný v žalovanom období užíval

bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom, na základe ktorého by mu vznikol nejaký
majetkový prospech. Preto správne konštatoval, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný,
a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.23. Správne súd prvej inštancie na záver podotkol, že v prípade zmeny prirodzeného koryta
neupraveného vodného toku podľa ustanovenia § 45 ods. 1 vodného zákona, má správca vodného toku
povinnosť:

a) buď vrátiť vodný tok do pôvodného koryta, alebo
b) požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o ponechaní vodného toku v novom koryte.
V prípade rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy o ponechaní vodného toku v novom koryte je
správca vodného toku povinný poskytnúť vlastníkovi dotknutého pozemku (t.j. pozemku dotknutého
novým korytom) náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody, pričom ak pozemok nového

koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa zákona č. 50/1976 Zb.,
čo ale v preskúmavanom prípade žalobcovia nepožadovali.

24. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ustanovením § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v

plnom rozsahu stotožnil. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozsudku, keď okresný súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery.

25. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozsudku sa
odvolacísúdplnestotožnilavzmysleustanovenia§387ods.2CSPnatentopoukazuje.Odvolateľkveci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa

vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovali
odvolatelia aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a
preto neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a
preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech
strana žalovaného, preto mu odvolací súd priznal voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle

ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)