Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Csp/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220459
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117220459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. T.Č., L. X.X.XXXX, P. J. E. Q. X, P., o zaplatenie sumy
3.717,64 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 563,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
563,13 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.390,83 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy

1.390,83 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných
vždy do 20. dňa v mesiaci, keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
rozhodnutia, pričom neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas, sa stane zročným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa

28.9.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3.717,64 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy istiny od 21.8.2017 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 27.2.2014 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet

č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500,- eur a bol
povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50,- eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú
knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka
je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o
primeranostivlastnýchzdrojovfinancovaniabánkviesťaevidovaťvybranépozícieaobchodyvbankovej

knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví
a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch,
ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených
so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca,výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti
tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým
usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o

obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie
transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku
do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný
zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a
používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný

kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v
dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom
splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a
jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na
vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 11.8.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu

31.7.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného
úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške
3.717,64 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu
vo výške 3.717,64 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti
určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.7.2017, t.j. v lehote splatnosti do

dňa 20.8.2017. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa §
517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.8.2017 do zaplatenia. Ako dôkazy pôvodný žalobca
označil a predložil Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 27.2.2014, Obchodné podmienky,
Výpis z Bankomatky Quatro. Podaním doručeným súdu dňa 11.3.2019 doplnil listinné dôkazy v podobe

predžalobnej upomienky s doručenkou, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa
8.10.2014 a Cenník.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 31Csp/78/2017-25 zo dňa 14.11.2017 bola pripustená zmena
subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Všeobecná úverová banka,

a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť žalobcu.

4. Pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 11.3.2019 vzal žalobca žalobu späť v
časti o zaplatenie sankčného úroku a poplatkov celkov v sume 563,13 eur s prislúchajúcim úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 563,12 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, v ktorej časti tak súd konanie v

súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP, zastavil (výrok I. rozsudku).

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 20.3.2019, pričom vykonal dokazovanie oboznámením
žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov a výsluchom žalovaného, pričom pojednával v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý sa ospravedlnil a žiadal rozhodnúť bez jeho

účasti.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo, zobral si pôžičku, dostal som sa do zlej
finančnej situácie, vykrýval pôžičku pôžičkou, mal aj exekúcie. Snažil sa to vykryť, bál sa, že sa dostane
doväzenia,nechcelspôsobiťnejakýproblém.Máajzdravotnéproblémy,psoriázu,terazjenabiologickej

liečbe, tiež má problémy s platničkami, jedna mu zasahuje do miechy, je na invalidnom dôchodku, ktorý
má vo výške cca 350,- eur mesačne, 50,- eur z toho mu strhávajú na exekúcie. Momentálne mu bolesti
nedovoľujú pracovať. Čaká ho operácia, čiže momentálne pracovať sa mu nedá. Celé to nie je schopný
uhradiť, uznáva, že je to jeho chyba, nevie, čo s tým. Má mesačne iba invalidný dôchodok, zostane mu
suma do 300,- eur na živobytie. Býva v byte u rodičov, stará sa o otca, ktorý je imobilný, má 68 rokov, je

po rakovine a ležiaci. Nemá vyživovacie povinnosti. Výdavky na lieky nemá, to prepláca poisťovňa. Ale
pre lieky si musí chodiť do J. J. a cesta vyjde 70,- eur za tri mesiace. Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci
väčšej hodnoty nevlastní. Chcel dodať, že ho to mrzí všetko.

7. Z obsahu žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro (v texte aj len “Zmluva”), plynie, že žalovaný

požiadal dňa 21.2.2014 o vydanie Bankomatky Quatro, pričom predchodcom žalobcu bola Zmluva
podpísaná dňa 27.2.2014. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., prijatím a schválením Žiadosti o vydanie karty zo strany Banky došlok uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Na základe Zmluvy
mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 %
ročne so štandardnou splátkou vo výške 50,- eur mesačne. Uplatnená suma 3.717,64 eur predstavuje

podľa vyjadrenia žalobcu (čl. 49) debetný stav na kartovom účte žalovaného po zaúčtovaní transakcií,
úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty. Pôvodne žalovaná suma pozostáva z
istiny v podobe žalovaným čerpaných prostriedkov v zmysle rozpisu vo vyjadrení žalobcu na čl. 48
(1.510,83 eur), z poplatku 217,49 eur, štandardného úroku 1.655,05 eur a sankčného úroku 345,64 eur.
V časti poplatkov a sankčného úroku bola žaloba vzatá späť. Kreditná karta je forma revolvingového

úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako
majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného
vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného (čl. 12-14) vyplýva, že
žalovaný z kreditnej karty reálne čerpal súhrnom sumu 1.510,83 eur. Na úver bola v podobe kreditných
transakciízapočítanásuma120,-eur(výpiszBankomatkyQuatročl.12-14).Právnypredchodcažalobcu
úver listom zo dňa 8.10.2014 (čl. 53) po predchádzajúcej výzve zo dňa 4.9.2014 (čl. 51) v súlade

s bodom 35 písm. a) Obchodných podmienok zosplatnil. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu
voči žalovanému zo Zmluvy, bola ku dňu 19.10.2017 postúpená na spoločnosť žalobcu (Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2017 čl. 23).

8. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

9. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej “CSP”), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.
Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej “zák. č. 129/2010 Z.z.” alebo “ZoSÚ”)), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)Podľa ustanovenia § 52 OZ:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu uplatňovaného omeškania (21.8.2017) bola vo výške 0,00%.

10. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a vo zvyšku
je potrebné ju zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému a vydanie

kreditnej karty s dohodnutým úverovým rámcom 1.500,- eur a pravidelnou mesačnou splátkou 50,- eur.
Žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky právnym predchodcom žalobcu, a to v celkovej výške
1.510,83 eur, pričom v prospech kartového účtu do dňa rozhodnutia bola zaúčtovaná celkom suma 120,-
eur.

11. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
(§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru
(§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená
zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako

spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. S poukazom na
vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou
úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a

príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Právny predchodca žalobcu a žalovaný teda uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ. Na základe uzatvorenej Zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2
a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa §
9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že
zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru (a to ani v časti Zmluvy “Vyhlásenie klienta”). Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť ajgramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedená náležitosť vo formáte presnej dátumovej
špecifikácie konečnej splatnosti úveru pritom v Zmluve nie je uvedená ani indikatívne (príkladmo pre

prípad jednorazového čerpania úverového rámca), pričom jasné a zrozumiteľné indikatívne uvedenie
termínukonečnejsplatnostiúverupreprípadjehojednorazovéhočerpaniavrámciriadnehotextuzmluvy
poskytuje spotrebiteľovi zásadnú informáciu umožňujúcu mu posúdiť rozsah jeho záväzku. Rovnako
chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 50,- eur bez

bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku
splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať
v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré
nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a
ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa

a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov
a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je
dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na

úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy. Z úverovej zmluvy súd tiež zistil, že v nej nie je uvedená RPMN, priemerná
hodnota RPMN, ani celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom nemožno konštatovať, že
tento údaj je súčasťou Zmluvy, keď tento je obsiahnutý (indikatívne, čo by vzhľadom na charakter
úveru ako revolvingového postačovalo) len v netransparentnej časti zmluvy obsiahnutej v bode „V.

Vyhlásenie klienta“. O netransparentnú časť ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako
zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, čo je výslovne tento prípad, kde táto a
následná časť zmluvy je takmer nečitateľná, pričom sa spotrebiteľ môže domnievať (pričom stačí hrozba
tohto rizika) že malým písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd

za to, že žalobca nepreukázal, že by zmluva obsahovala uvedené povinné náležitosti.

13. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,

že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok
- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o
jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko

z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje

základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,

či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

14. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit

Slovakia, a.s. c/a T. J., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal
len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a neuvedenie RPMN, priemernej hodnoty RPMN,
ani celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosť zmluvy o úvere upravenénielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.

2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Neuvedenie riadneho termínu konečnej splatnosti a ostatních uvedených náležitostí spotrebiteľského
úveru môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu
článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov

a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy
jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len
jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu

zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,

že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia

zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší
súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od

1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný

pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

16. Vo vyššie uvedenom prípade sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia
pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov
(na ktorých žalobca netrval), ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní na úver
započítaného plnenia. Keďže žalovaný čerpal úver v celkovej výške 1.510,83 eur a na úver bola
započítaná celkom suma 120,- eur, má žalobca právo na zaplatenie sumy 1.390,83 eur, ako rozdielu

poskytnutého úveru a uhradeného úveru. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe čo do povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.390,83 eur s nižšie uvedeným úrokom z omeškania a vo
zvyšku, t.j. v zostávajúcej časti istiny, bežných úrokov a zodpovedajúcich úrokov z omeškania žalobu
(vo výroku III.) zamietol.

17. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil tiež povinnosť
zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy istiny
1.390,83 eur od 21.8.2017 do zaplatenia (tj. od dátumu, ktorý žalobca v žalobe uplatňoval, pričom v časti
vyčíslených sankčných úrokov vzal žalobu späť), keď úver sa stal v celom rozsahu splatný nespornýmzosplatnením právnym predchodcom žalobcu po predchádzajúcej výzve listom zo dňa 8.10.2014. Výšku
úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v
aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na
zaplatenie ním uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5% ročne.

18. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

19. Súd súčasne vzhľadom na ekonomickú situáciu umožnil žalovanému plniť dlh v splátkach po 50,-

eur mesačne, až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. Súd pri stanovení
možnosti splátok pri splácaní dlhu vychádzal z aktuálnych pomerov žalovaného, ktorý má zdravotné
problémy, psoriázu, problémy s platničkami, je na invalidnom dôchodku, ktorý má vo výške cca 350,-
eur mesačne, 50,- eur z toho mu strhávajú na exekúcie. Keďže ho čaká operácia, momentálne sa mu
pracovať nedá. Býva v byte u rodičov, stará sa o otca, ktorý je imobilný, má 68 rokov, je po rakovine a

ležiaci. Po lieky si musí chodiť do Banskej Bystrice a cesta vyjde 70,- eur za tri mesiace. Nehnuteľnosti,
anihnuteľnéveciväčšejhodnotynevlastní(všetkonespornétvrdeniažalovaného).Súdurčilžalovanému
splátky vo výške 50,- eur mesačne rešpektujúc zásadu, že dlh plnený v splátkach má byť celý uhradený
najneskôr do troch rokov.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení a §

255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania
mal nárok, nakoľko bol v konaní úspešnejší, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.717,64 eur,
pričom úspešný bol v časti o zaplatenie 1.390,83 eur (keď zavinenie pri zastavení konania nemožno
pričítať žalovanému a v ostanom rozsahu bola žaloba zamietnutá), čo predstavuje úspech 37 %, a
zvyšok je úspech žalovaného 63%. Žalovaný by teda mal nárok na náhradu trov konania, súd by však

ďalším rozhodnutím rozhodol o tom, že mu priznáva trovy vo výške 0,- eur, nakoľko mu v konaní žiadne
trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným
spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu

racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, odvolanie podané žalovanou by však nebolo účinné, nakoľko sa práva podať
odvolanie výslovne vzdala po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.