Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117226465.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcov: I. Q. S., K..

XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. R. W., II. U. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXXX/XX,
XXX XX Ž., Š. R. W., obaja žalobcovia právne zastúpení Mgr. Tomášom Bašticom, advokátom so sídlom
Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie
4.144,12 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov I. a II. o zaplatenie sumy 4.144,12 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.144,12 eur od 16.11.2017 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.09.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 08.09.2017 a upresnenou
podaním zo dňa 07.02.2018 doručeným súdu dňa 08.02.2018 sa žalobcovia I. a II. proti žalovanému
domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť im sumu
4.144,12 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.144,12 eur od 16.11.2017 do
zaplatenia a súčasne ktorým by im bol proti žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Podanú žalobu žalobcovia I. a II. odôvodnili tým, že sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi
v podiele 1/1 nehnuteľnosti - pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/X - vodné plochy o výmere 6041
m2, nachádzajúceho sa v k. ú. O., evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Predmetný
pozemok nadobudli na základe kúpnej zmluvy, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech nich povolený pod č. B. XXX/XXXX. Je tak nepochybné, že sú vlastníkmi
uvedeného pozemku od roku 2014 až do súčasnosti. Žalovaný ako subjekt, ktorý spravuje vodné toky
a povodia na území SR a pre ktorý vyplývajú povinnosti z príslušných právnych predpisov, najmä zo

zákona č. 364/2004 Z. z., má v správe okrem iného aj vodný tok - O. potok (číslo toku X-XX-XX-XXXX),
a to minimálne odo dňa 10.04.2015. Predmetný potok preteká po ich už uvedenom pozemku. Tieto
skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor Č. j.: OU-
TN-PLO-2015/009693-006 ZAH zo dňa 06.05.2015, právoplatného dňa 29.05.2015. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný užíva v celom rozsahu ich zmienený pozemok, cez ktorý preteká ním spravovaný
vodný tok - O. potok. Správa vodných tokov zahŕňa množstvo činností uvedených v ust. § 48 zákona č.
364/2004 Z. z., v dôsledku čoho je nevyhnutne správcom vodného toku užívaný aj zmienený pozemok,

cez ktorý spravovaný vodný tok preteká a na druhej strane je vlastník takéhoto pozemku v celom
rozsahu obmedzený, resp. vylúčený z užívania svojho pozemku. Tento pozemok však žalovaný užíva
bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko na jeho užívanie nemá žiadne zmluvné alebo zákonné
oprávnenie. Žalobcovia I. a II. tak v ďalšom uviedli, že predmetom ich žaloby je tak ich nárok na vydaniebezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, vzniknutého na strane
žalovaného tým, že bez právneho dôvodu bezodplatne užíva ich zmienený pozemok. Toto bezdôvodné
obohatenie z povahy veci nie je možné vydať, preto je im potrebné poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá

sa konštantne v obdobných prípadoch posudzuje ako ušlé nájomné za užívanie rovnakého alebo
porovnateľného pozemku v danej lokalite v rozhodnom čase na rovnaký účel. Suma uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ich žaloby, t. j. suma 4.144,12 eur tak predstavuje
„ušlé nájomné“ za obdobie 2 rokov spätne od 08.09.2015 do 08.09.2017, nakoľko ročné nájomné za
užívanie obdobných vodných tokov spravovaných žalovaným predstavuje sumu 0,343 eur / m2/ rok

(0,343 eur x 6041 m2 = 2.072,06 eur ročne) Suma ročnej sadzby nájomného vo výške 0,343 eur /
m2 za užívania pozemkov, cez ktoré preteká vodný tok spravovaný žalovaným, vychádza z nájomnej
zmluvy zo dňa 04.09.2013, ktorá bola uzavretá medzi prenajímateľmi X. S., H.. R. S., D.., Ľ. S. a
žalobcom I. na jednej strane a žalovaným ako nájomcom na strane druhej, predmetom ktorej bol nájom
pozemku parcely S.-D. Č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 14 m2 a pozemku parcely S.-D. Č.. XXXX/
X - vodné plochy o výmere 2628 m2, nachádzajúcich sa v k. ú. O. K. O.. Účelom nájmu bolo užívanie

prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku Svinica a nájomné bolo dojednané v sume 0,343
eur / m2 / rok, t. j. sume 906,19 eur / rok. Doba nájmu bola dojednaná ako doba určitá, odo dňa účinnosti
tejto zmluvy do majetkovoprávneho usporiadania, najviac však na 2 roky, t. j. do 31.12.2015 s tým,
že pre ďalšie trvanie nájmu si strany výslovne dojednali, že platí ust. § 676 Občianskeho zákonníka.
V zmluve bola vysporiadaná aj odplata v prospech prenajímateľov za užívanie pozemkov nájomcom

bez akéhokoľvek právneho titulu v dobe pred účinnosťou tejto zmluvy - nárok prenajímateľov titulom
bezdôvodného obohatenia, a to vo výške nájmu, t. j. v sume 0,343 eur / m2 / rok. Táto nájomná zmluva
bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 20.09.2013 a účinnosť tak nadobudla dňa 21.09.2013.
V súlade so zmluvou a s ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, došlo po uplynutí dojednanej doby
nájmu, t. j. od 01.01.2016 k obnoveniu tejto nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola

dojednaná pôvodne (vrátane výšky nájomného), a to priamo zo zákona (ex lege). Nájomná zmluva bola
po prvý krát obnovená na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 a druhý krát od 01.01.2017 do 31.11.1017,
čo znamená, že nájomná zmluva zo dňa 04.09.2013 je v súčasnosti stále platná a účinná a týka sa
tak aj žalovaného obdobia podľa tejto žaloby - od 08.09.2015 do 08.09.2017. Napokon žalobcovia I.
a II. uviedli, že v záujme mimosúdneho vyriešenia veci sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu

obrátili listom zo dňa 10.08.2017 na žalovaného, v ktorom ho okrem iného požiadali o uzavretie obdobnej
nájomnej zmluvy s rovnakými podmienkami ako v prípade nájmu pozemkov v k. ú. O. K. O., a to ohľadne
ich zmieneného pozemku. Žalovanému ďalej uviedli, že na výmeru predmetnej vodnej plochy 6041 m2
pripadá ročné nájomné v sume 2.072,06 eur (za obdobie nasledujúce po účinnosti nájomnej zmluvy pri
nájomnom 0,343 eur / m2/ rok) s tým, že v nájomnej zmluve by bolo zhodne so zmienenou nájomnou

zmluvou zo dňa 04.09.2013 ošetrená aj odplata v prospech nich ako vlastníkov pozemku za užívanie
ich pozemku žalovaným bez akéhokoľvek právneho titulu v dobe pred účinnosťou tejto zmluvy (nárok
vlastníkov pozemku titulom bezdôvodného obohatenia od momentu nadobudnutia pozemku do ich
vlastníctva). Oznámenie o zmene prenajímateľa, o obnovení nájomnej zmluvy ex lege, výzva na úhradu
dlžného nájomného a žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy ohľadne ich pozemku zo dňa 10.08.2017

bolo žalovanému doručené dňa 10.08.2017, avšak žalovaný sa k predmetnému listu do dňa spísania
tejto žaloby žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadril na výzvu súdu (§ 167 ods. 2 CSP) podaním
zo dňa 15.11.2017, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s podanou žalobou a ktorý odôvodnil tým, že
sporný pozemok evidovaný vo vlastníctve žalobcov I. a II. v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX je v

celosti súčasťou koryta vodného toku „O.Š. potok“ č. toku X-XX-XX-XXXX v jeho správe. Zmena druhu
dotknutého pozemku z lesného pozemku na nový (skutočný) druh pozemku - vodné plochy nastala v
katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor Č. j.:
OU-TN-PLO-2015/009693-006 ZAH zo dňa 06.05.2015, ktorého podkladom bolo súhlasné stanovisko
žalovaného. Sporný pozemok so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok (kód 11) je v skutočnosti

využívaný podľa druhu pozemku uvedeného v katastri nehnuteľností. V odôvodnení už zmieneného
rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor sa uvádza, že Okresný úrad Ilava,
odbor starostlivosti o životné prostredie uviedol, že podľa ust. čl. 4 ods. 1 Ústavy SR sú vodné toky
vo vlastníctve SR. Vodný tok zákon č. 364/2004 Z. z. v ust. § 43 ods. 1 špecifikuje ako vodný útvar
trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom alebo v umelom

koryte, ktoré je jeho súčasťou. Ďalej ust. § 43 v ods. 2 udáva, že ak preteká vodný tok po pozemku,
ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako
vodný tok, je tento pozemok korytom. Výlučne štát môže byť v zmysle uvedených ustanovení právnych
predpisov vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je i koryto vodného toku. Vlastníctvo vodnéhotoku vyplýva priamo z Ústavy SR a zápis vlastníckych práv k spornému pozemku pre doterajšieho
vlastníka uvedený na LV č. XXXX je s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v Ústave SR
nehodnoverným údajom v katastri nehnuteľností. V zmysle uvedeného tak žalovaný žalobu považoval

za neopodstatnenú, pretože sporný pozemok je v zmysle Ústavy SR vlastníctvom SR v celosti. SR
nadobudla vlastníctvo k spornému pozemku ex lege na základe splnenia podmienok, a to 1. pozemok je
v katastri nehnuteľností evidovaný ako vodné plochy so spôsobom využitia ako vodný tok, 2. hranicami
sporného pozemku parcely S.-D. Č.. XXXX/X je vymedzená hranica koryta časti vodného toku O. potok,
ktorý je súčasťou tohto pozemku, 3. na spornom pozemku sa v skutočnosti nachádza časť „živého“

vodného toku Bolešovský potok. Pokiaľ ide o žalobcami označenú nájomnú zmluvu na pozemky v k. ú.
O. K. O., táto nie je v spore relevantná, nakoľko pozemky v k. ú. O. K. O. žalovaný potreboval v rámci
regulácie vodného toku W., t. j. zaberali z pozemkov, ktoré neboli pred reguláciou vodným tokom, ale
v k. ú. O. žalovaný nerobil žiadne úpravy vodného toku. Žalovaný tak žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.
4. Žalobcovia I. a II. v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podaní zo dňa 07.02.2018 k obrane

žalovaného v spore namietali, že nekupovali a nenadobúdali pozemok s druhom pozemku vodná
plocha so spôsobom využitia vodný tok, ale od predávajúcich fyzických osôb kupovali pozemky registra
„E“ evidované na LV č. XXXX pre k. ú. O., všetky s druhom pozemku lesné pozemky. Následne
si nechali riadne nadobudnuté KN-E parcely zamerať do stavu C-KN z dôvodu, že výmery KN-E
parciel nie sú záväzným a hodnoverným údajom katastra, pričom geometrickým plánom na obnovenie

vlastníckej hranice č. X/XXXX zo dňa 20.01.2015 bol z častí KN-E parciel č.: XXX, XXX a XXX
vytvorený nový pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/X o výmere 6041 m2, ktorý by podľa návrhu geodeta
mal mať evidovaný druh pozemku ako vodné plochy. Následne sa obrátili na Okresný úrad Trenčín,
pozemkový a lesný odbor so žiadosťou o zmenu druhu pozemku, aby zosúladili skutočný stav so stavom
evidovaným v katastri, načo tento úrad vydal rozhodnutie Č. j.: OU-TN-PLO-2015/009693-006 ZAH zo

dňa 06.05.2015. Až na základe tohto rozhodnutia a geometrického plánu došlo v katastri k zmene druhu
pozemku z lesného pozemku na vodnú plochu, čo bolo vykonané záznamom pod č. Z 1558/15-252/15.
Z uvedeného je zrejmé, že sa o skutočnom druhu a charaktere pozemku neskôr zameraného ako
parcela S.-D. Č.. XXXX/X dozvedeli až na základe geometrického plánu a rozhodnutia Č. j.: OU-TN-
PLO-2015/009693-006 ZAH zo dňa 06.05.2015. V čase nadobudnutia tohto pozemku ho nadobúdali

ako lesný pozemok a v dobrej viere, ktorá musí byť chránená. Žalovaný ako správca vodných tokov sa v
súčasnosti ohradzuje vlastníctvom ich pozemku, avšak nebyť ich zrejme nikdy by predmetný pozemok
nebol evidovaný ako vodná plocha so spôsobom využitia vodný tok. Žalovaný je pritom ako správca
vodných tokov povinný v zmysle ust. § 48 ods. 4 písm. q) zákona č. 384/2004 Z. z. viesť evidenciu
pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu

vodného toku. Žalovaný tak dlhodobo niekoľko desaťročí nekonal, z čoho usudzujú, že pozemok, v
ktorom preteká vodný tok v správe žalovaného, nie je vlastníctvom štátu, nakoľko v opačnom prípade
by sa štát ako riadny hospodár k svojmu majetku hlásil už oveľa skôr. Svojím ľahostajným konaním
žalovaný umožnil stav, že pozemok tvoriaci koryto vodného toku dlhodobo ako súčasť hospodárskeho
lesa (ako lesné pozemky) vlastnili fyzické osoby, ktoré ho následne ako riadne vlastníctvo previedli na

žalobcov. V zmysle Ústavy SR je vlastnícke právo chránené. Ak teda žalovaný tvrdí, že štát nadobudol
ich pozemok „ex lege“ na základe splnenia podmienky, že daný pozemok je v katastri nehnuteľností
vedený ako druh pozemku vodné plochy so spôsobom využitia ako vodný tok, tak toto tvrdenie nemožno
označiť inak ako účelové a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný sa v súčasnosti snaží
zneužiť situáciu, ktorú svojím zanedbaním povinností sám zavinil. Ak by aj toto tvrdenie bolo pravdivé

a teda že štát skutočne má byť vlastníkom pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/X v k. ú. O., ktoré tvorí
koryto vodného toku, tak podľa žalovaného SR nadobudla tento pozemok zo zákona až momentom
zmeny druhu pozemku na vodné plochy. Táto zmena nastala počas trvania ich riadne nadobudnutého
vlastníckeho práva k hospodárskemu lesu (pozemky parcely KN-E evidované na LV č. XXXX), a preto
ak vlastníctvo malo prejsť na štát „ex lege“, v zmysle Ústavy SR je im štát povinný poskytnúť primeranú

náhradu (obdobne ako je tomu pri vyvlastnení). Nestotožňujú sa však s právnym názorom žalovaného,
že sporný pozemok KN-C parcela č. XXXX/X je vo vlastníctve SR. Sporný pozemok nadobudli v dobrej
viere od riadnych vlastníkov, a preto táto ich dobromyseľnosť musí byť chránená v zmysle Ústavy
SR, ale aj v zmysle čl. 11 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných
práv a slobôd. Je potrebné súčasne uviesť, že samotný zákon č. 364/2004 Z. z. počíta s tým, že nie

každé koryto vodného toku je výlučným vlastníctvom štátu. Napr. ust. § 48 ods. 4 písm. q) uvádza,
že správca vodných tokov vedie evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto, ak sú vo vlastníctve štátu.
Za použitia argumentu a contrario je nevyhnutne dospieť k záveru, že správca vodných tokov nevedie
evidenciu takých pozemkov, ktoré síce tvoria koryto, ale nie sú vo vlastníctve štátu, čo je aj prejednávanýprípad. Ďalej žalobcovia s odkazom na znenie ust. § 45 zákona č. 364/2004 Z. z. uviedli, že disponujú
informáciou, že súčasný stav, keď korytom O. potoku je v celosti parcela S.-D. Č.. XXXX/X (takto
zameraná), nebol takýto aj v minulosti, nakoľko O. potok pretekal po inom pozemku a teda jeho koryto

bolonainompozemku.Jetedazrejmé,ževprípadeO.potokadošlokzmenejehokoryta,naktorýprípad
dopadá ust. § 45 zákona č. 364/2004 Z. z. Takýto pozemok, ktorý v nových podmienkach tvorí skutočné
koryto vodného toku, sa následne môže stať vlastníctvom štátu len na základe dohody s vlastníkom
alebo na základe vyvlastnenia. V oboch prípadoch samozrejme za primeranú náhradu. Ak nedôjde k
dohode, ani vyvlastneniu, čo je aj tento prípad, štát nie je oprávnený predmetný pozemok užívať a

prirodzene nie je ani jeho vlastníkom. V danom prípade je povinný poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa
všeobecných predpisov o náhrade škody, pričom tento nárok nevylučuje nárok vlastníka na domáhanie
sa bezdôvodného obohatenia získaného štátom vo forme užívania jeho pozemku správcom vodného
toku bez právneho základu. Ust. § 45 zákona č. 364/2004 Z. z. tak vyslovene počíta s tým, že ak sa voda
preleje na pozemok iného a vytvorí tam koryto, tak toto koryto (pozemok) samo osebe neprechádza
do vlastníctva štátu, aj keď je nepochybné, že koryto (či už prirodzené, umelé alebo nové) je súčasťou

vodného toku a vodný tok môže byť len vo vlastníctve štátu. Tu pri novom koryte sa treba dohodnúť
alebo pozemok vlastníka nového koryta vyvlastniť alebo mu poskytnúť náhradu škody. Ak nedôjde k
dohode o prevode vlastníckeho práva ani k vyvlastneniu (napr. pre nečinnosť správcu vodného toku),
pozemok tvoriaci nové koryto zostane vo vlastníctve súkromnej osoby, aj keď podľa Ústavy SR nemôže
byť vo vlastníctve takejto osoby, pričom zákon č. 364/2004 Z. z. takéto vlastníctvo vyslovene pripúšťa.

5. Žalovaný dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) k vyjadreniu žalobcov I. a II. zo dňa 07.02.2018 aj napriek výzve
súdu nepodal.
6. Súd spor prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 29.05.2018 v prítomnosti strán sporu, ako aj
právneho zástupcu žalobcov I. a II.
7. Možno konštatovať, že strany sporu na pojednávaní zásadne zotrvali na skutkovej a právnej

argumentácii už uvedenej v ich vyššie zmienených písomných podaniach.
8. Súd tak z listinných dôkazov produkovaných stranami sporu dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.
9. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. O. zo dňa 07.09.2017 (dôkaz
predložený žalobcami na č. l. 5 spisu) vyplýva, že na tomto LV v časti A LV je medzi inými evidovaný

aj pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/X - vodné plochy o výmere 6041 m2, spôsob využitia pozemku
„11“ [vodný tok (prirodzený - rieka, potok; umelý - kanál, náhon a iné)], umiestnenie pozemku - mimo
zastavaného územia obce (ďalej aj ako len „sporný pozemok“), pričom v časti B LV sú pod B4 evidovaní
ako bezpodieloví spoluvlastníci v celosti žalobcovia I. a II., a to na základe nadobúdacieho titulu:
kúpna zmluva č. B. XXX/XX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX, žiadosť o zápis F. Č.. X/XXXX zo

dňa 03.06.2015 pod č. G. XXXX/XX pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX, Okresný úrad Trenčín,
pozemkový a lesný odbor - Rozhodnutie č. OU-TN-PLO-2015/009693-006 ZAH zo dňa 06.05.2015 pod
č. Z 1558/15 pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX.
10. Geometrickým plánom č. X/XXXX vyhotoveným Ing. Gabrielom Vankom ml. dňa 20.01.2015,
autorizačne overeným Ing. Gabrielom Vankom dňa 16.02.2015 a úradne overeným Okresným úradom

Ilava, odborom katastrálnym pod č. XX/XXXX dňa 26.02.2015 (dôkaz predložený žalobcami na č. l. 51
spisu) došlo pre k. ú. O. k vytvoreniu parcely S.-D. Č.. XXXX/X o výmere 6041 m2, a to odčlenením časti
o výmere 1 m2 z pozemku parcely S.-A. Č.. XXX - lesné pozemky evidovanej na LV č. XXXX, ďalej časti o
výmere 325 m2 z pozemku parcely S.-A. Č.. XXX - lesné pozemky evidovanej na LV č. XXXX a napokon
časti o výmere 5715 m2 z pozemku parcely S.-A. Č.. XXX - lesné pozemky evidovanej na LV č. XXXX.

11. Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor rozhodnutím č. B. XXX/XX zo dňa 12.02.2014 (dôkaz
predložený žalobcami na č. l. 54 spisu) povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov I. a II. ako
bezpodielových spoluvlastníkov do katastra nehnuteľností, a to medzi iným aj k pozemkom parcelám S.-
A. Č..: XXX - lesné pozemky o výmere č. 7118 m2, XXX - lesné pozemky o výmere č. 5973 m2 a XXX -
lesné pozemky o výmere č. 27516 m2, nachádzajúcim sa v k. ú. O., evidovaným v katastri nehnuteľností

na LV č. XXXX, a to na podklade kúpnej zmluvy uzavretej medzi X. V., Q. V., H.. Q. V., G. V., B. O., Q.
O., P.. Q.. S. O.R., V.., Q.. A. I., V. O. ako predávajúcimi a žalobcami I. a II. ako kupujúcimi.
12. Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor vydal dňa 06.05.2015 rozhodnutie č. j.: OU-TN-
PLO-2015/009693-006 ZAH (dôkaz predložený žalobcami na č. l. 7 spisu), ktoré podľa doložky na ňom
vyznačenej nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2015. Vo výroku tohto rozhodnutia

sa uvádza: Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov pozemok
v k. ú. O. parcela S.-D. Č.. XXXX/X o výmere 6041 m2 nie je lesným pozemkom v zmysle definície
lesných pozemkov podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Na základe stanoviska Okresného úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OÚ-IL-OSŽP-2015/000533-03 SUC zo dňa 10.04.2015 je novým druhom pozemku pre parcelu S.-D. Č..
XXXX/X v k. ú. O. vodná plocha, spôsob využitia ako vodný tok. Pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/
X bol odčlenený z pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX geometrickým plánom č. X/XXXX vyhotoveným

H.. F. B. Q.., H., W. XXXX/XXX, úradne overeným Okresným úradom Ilava, odborom katastrálnym dňa
26.02.2015 pod č. XX/XXXX. Vlastnícke právo k doterajším parcelám KN-E č. XXX, XXX a XXX, z
ktorých častí vzniká parcela S.-D. Č.. XXXX/X je vedená na LV č. XXXX v k. ú. O.. V odôvodnení tohto
rozhodnutia sa medzi iným udáva, že vykonaním vonkajšej ohliadky pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/
X v k. ú. O. dňa 31.03.2015 správny orgán zistil, že sa jedná o pozemok, ktorým preteká neregulovaný

vodnýtokvzárezeopremenlivejšírke,vužšíchčastiachošírke2m.Povykonanívonkajšejohliadkybolo
dňa 13.04.2015 doručené Okresnému úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor stanovisko Okresného
úradu Ilava, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OÚ-IL-OSŽP-2015/000533-03 SUC zo dňa
10.04.2015 ako príslušného orgánu štátnej vodnej správy. V stanovisku je uvedené, že správcom
predmetného vodného toku - O. potoka (č. toku X-XX-XX-XXXX) je Slovenský vodohospodársky podnik
š. p., OZ Piešťany, SPSV I. Púchov, Nimnica, pričom sa konštatuje súhlas správcu vodného toku s

navrhovanou zmenou druhu pozemku. Rovnako orgán štátnej vodnej správy vyjadruje svoj súhlas so
zmenou druhu pozemku z hľadiska ochrany vodných pomerov.
13. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcov I. a II. (§ 151 ods. 1
CSP),ževminulosti(bližšieneurčenomčase,avšakpredtým,akomalodôjsťknadobudnutiuvlastníctva
k spornému pozemku žalobcami) došlo k zmene pôvodného koryta vodného toku - O. potok.

14. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Ústavy SR publikovanej pod č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č.
306/2014 Z. z. účinného od 01.12.2014, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé
zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje
toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich
občanov a nasledujúcich generácií.

15. Podľa ust. § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.
16. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

18.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.
19. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že

obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.07.2004 (ďalej len „VZ“), vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich
povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho

súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom
sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
21. Podľa ust. § 43 ods. 2 VZ, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri

nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, [56) Zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov] je tento pozemok korytom. Ak
preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok
tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

22. Podľa ust. § 43 ods. 3 VZ, prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol
pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto
upraveného vodného toku.23. Podľa ust. § 43 ods. 4 VZ, umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do
ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.
24. Podľa ust. § 45 ods. 1 VZ, ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené

koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného
korytaalebopožiadaťorgánštátnejvodnejsprávy,abyrozhodolojehoponechanívnovomkoryte.Orgán
štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili
odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné
stavby súvisiace s pôvodným korytom a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného

toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o
náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme
vyvlastniť podľa osobitného predpisu. [37) Štvrtá časť zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov]
25. Podľa ust. § 45 ods. 2 VZ, ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto
upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je

povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.
26. Podľa ust. § 48 ods. 1 VZ, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie
a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov
korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. [3) čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky]
27. Podľa ust. § 48 ods. 4 VZ v znení zákona č. 409/2014 Z. z. účinnom od 15.01.2015, správa

vodných tokov zahŕňa tieto činnosti: a) sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska
zabezpečenia funkcií vodného toku, b) udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú
alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, c) udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo
vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach
a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky, d) spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich

neupravené úseky brehovými porastmi, e) udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové
a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného
odtoku alebo prietoku, f) zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov, g) prevádzkovať a udržiavať
v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku,
ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z

iného dôvodu, h) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,
i) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného
toku, j) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom
toku, k) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd, l)
poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu

činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií, m) oznamovať orgánu štátnej vodnej správy
závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi
aleboinýmivplyvmianavrhovaťopatrenianaichodstránenie,n)zabezpečovaťochranupredpovodňami
podľa osobitného predpisu [57) Zákon č. 7/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov] a odvádzanie
alebo prečerpávanie vnútorných vôd, o) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo

vodnom toku, p) zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu [58)
Zákon č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 580/2003 Z. z.] za náhradu, q) viesť evidenciu pozemkov,
ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,
r) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu, s) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej
vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených

v týchto rozhodnutiach, t) vydávať súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia [58a) § 2 písm. j)
zákona č. 338/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov] na státie plávajúceho zariadenia na vodnom
toku alebo inej vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu. [58b)
§ 37 ods. 5 zákona č. 7/2010 Z. z.]
28. Podľa ust. § 49 ods. 1 VZ v znení zákona č. 479/2005 Z. z. účinnom od 01.11.2005, správca vodného

toku je oprávnený a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na
to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, [59) Napríklad zákon č. 241/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov] b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry
na pobrežných pozemkoch, [59a) § 11 až 31 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov] c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne

túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23), d) v rámci súhrnného
manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.
29. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného nároku čo do jeho základu, súd vychádzal v zmysle
ust. § 216 ods. 1 CSP z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcami v žalobe (§ 132 ods.1 CSP), a teda, že žalobcovia si uplatňovali žalovaný nárok na tom skutkovom základe, že sú od
12.02.2014 vlastníkmi sporného pozemku parcely S.-D. Č.. XXXX/X - vodné plochy o výmere 6041
m2, k. ú. O., pričom na tomto pozemku sa nachádza vodný tok - O. potok, ktorého správu podľa

zákona č. 364/2004 Z. z. vykonával v období od 08.09.2015 do 08.09.2017 (ďalej tiež ako „žalované
obdobie“) žalovaný, čím došlo k užívaniu sporného pozemku žalovaným, a to jednotlivými činnosťami
podľa ust. § 48 zákona č. 364/2004 Z. z. pri správe tohto vodného toku a týmto aj k vzniku bezdôvodného
obohatenia (majetkového prospechu) bez akéhokoľvek právneho dôvodu, keďže za užívanie sporného
pozemkužalovanýneposkytolžalobcomžiadneprimeranéprotiplnenie.Vdanomprípadetaksúdprávne

kvalifikoval žalovaný nárok ako nárok uplatnený titulom práva žalobcov podľa cit. ust. § 456 OZ na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému bez právneho dôvodu podľa cit. ust. §
451 ods. 2 OZ, pričom (žalobcami tvrdenú) povinnosť žalovaného tak možno právne kvalifikovať ako
vyplývajúcu z cit. ust. § 451 ods. 1 OZ.
30. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je, že jednému subjektu
sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho
nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor
toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie
bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza

tým, že jednému subjektu sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade
dochádza okamihom prijatia plnenia.
31. Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom
konaní je tak potrebné, aby žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je

pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.
32. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
33. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451

ods. 1 OZ. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k
zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
34. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
(§ 456 OZ) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
35. Súd sa tak primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade na strane žalovaného došlo k vzniku

majetkového prospechu na základe skutkových okolností tvrdených zo strany žalobcov. Súd však musí
konštatovať, že ohľadom tejto otázky dospel k negatívnemu záveru. V konaní bolo nesporné, že v
žalovanom období tvoril sporný pozemok koryto vodného toku - O. potok (§ 43 ods. 1 VZ). Táto
skutočnosť bez ďalšieho vyplýva priamo z cit. ust. § 43 ods. 1 VZ v spojení s preukázanou skutočnosťou,
že sporný pozemok je v katastri nehnuteľností (od zápisu G. XXXX /. na LV č. XXXX na základe

rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. OU-TN-PLO-2015/009693-006 ZAH
zo dňa 06.05.2015; t. j. bol aj počas žalovaného obdobia) evidovaný ako vodná plocha so spôsobom
využitia pozemku ako vodný tok. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť zákonnú definíciu
správy vodných tokov podľa cit. ust. § 48 ods. 1 VZ, keďže touto činnosťou malo podľa tvrdení
žalobcov dôjsť na strane žalovaného k užívaniu sporného pozemku, s čím mal byť spojený aj vznik

majetkového prospechu žalovaného. Správa vodných tokov je zákonom definovaná ako všestranne
zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. So správou
vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku, ktoré zákon udáva v
ust. § 48 a § 49 VZ. Výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinností tak na strane žalovaného
nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu podľa cit. ust. § 451

ods. 2 OZ, a to či už plnením bez právneho dôvodu, alebo na základe iných skutkových podstát vzniku
bezdôvodného obohatenia uvedených v cit. ust. § 451 ods. 2 OZ (plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj získaným z nepoctivých zdrojov). Možno
súčasne konštatovať, že z výkonu zákonných oprávnení a plnenia zákonných povinností pri správe
vodného toku podľa v ust. § 48 a § 49 VZ ani žalovanému žiadny majetkový prospech samo o sebe

vzniknúť nemohol. Žalobcovia I. a II. súčasne v spore neuviedli akékoľvek konkrétne skutkové tvrdenia,
z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný v žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporný
pozemoktakýmspôsobom(resp.zpozemkužalobcovbralnejakéúžitky), nazákladektoréhomuvznikol
majetkový prospech. (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu, alebo u neho nedošlo knezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal). Súd tak musel uzavrieť, že žalovaný nie je v spore pasívne
vecne legitimovaný a už len z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu proti nemu v celom rozsahu zamietnuť.
36. Nad rámec už uvedeného dôvodu pre zamietnutie žaloby súd zaoberajúc sa námietkou žalovaného

spočívajúcou v spochybnení vlastníckeho práva žalobcov I. a II. k sporenému pozemku (t. j. k námietke
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov) považuje za potrebné uviesť, že v zmysle cit.
ust. čl. 4 ods. 1 Ústavy SR sú vodné toky (ako sú ďalej definované práve v cit. ust. § 43 ods. 1 VZ) a
teda aj ich korytá, ktoré sú ich súčasťou (vyplýva z cit. ust. § 43 ods. 1 veta prvá VZ), vo vlastníctve SR.
Potom aj pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vodná plocha so spôsobom využitia

ako vodný tok, teda je v zmysle cit. ust. § 43 ods. 2 VZ korytom vodného toku, je v zmysle cit. ust. čl. 4
ods. 1 Ústavy SR vo vlastníctve SR. Zásadne by tak aj v prípade sporného pozemku, aj napriek zápisu
vlastníckeho práva žalobcov I. a II. v katastri nehnuteľností [keďže by bola vyvrátená hodnovernosť a
záväznosť údajov katastra podľa ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon], nešlo o pozemok vlastnícky patriaci
žalobcom I. a II., ale SR. V konaní však bolo medzi stranami sporu nesporné, že v danom prípade došlo v

minulosti (ešte pred tým, ako mali žalobcovia I. a II. nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku)
k zmene koryta vodného toku - O. potok. Pri zmene koryta vodného toku pôsobením vôd alebo iným
prírodným vplyvom má správca vodného toku povinnosti závislé od toho, či ide o zmenu prirodzeného
koryta neupraveného vodného toku, alebo o zmenu koryta upraveného vodného toku. V prípade zmeny
prirodzeného koryta neupraveného vodného toku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 VZ (možno sa dôvodne

domnievať, že v prejednávanom prípade išlo práve o túto zmenu koryta vodného toku) má správca
vodného toku povinnosť a) buď vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo b) požiadať orgán štátnej
vodnej správy, aby rozhodol o ponechaní vodného toku v novom koryte. V druhom prípade [po b)], t. j. v
prípade rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy o ponechaní vodného toku v novom koryte, je správca
vodného toku povinný poskytnúť vlastníkovi (t. j. vlastníkovi v čase rozhodnutia orgánu štátnej vodnej

správy) dotknutého pozemku (t. j. pozemku dotknutého novým korytom) náhradu podľa všeobecných
predpisov o náhrade škody, pričom ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo
verejnom záujme vyvlastniť podľa zákona č. 50/1976 Zb. V prípade zmeny koryta upraveného vodného
toku je správa povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta (§ 45 ods. 2 VZ). Ak teda žalobcovia v
rámci právnej argumentácie odkazovali na aplikáciu ust. § 45 VZ, súd musí konštatovať, že ak by aj boli

naplnené v danom prípade podmienky na jeho aplikáciu, žalobcom by nevznikol žalovaný nárok, ale iné
právo na peňažné plnenie (na poskytnutie náhrady), ktoré si však žalobou v prejednávanom spore bez
najmenších pochybností neuplatnili.
37. Z vyššie uvedených dôvodov tohto rozhodnutia (zamietnutie žaloby pre jej nedôvodnosť čo do
samotného základu žalovaného nároku) sa tak súd v odôvodnení tohto rozsudku pre nadbytočnosť

nevenoval posúdeniu skutkovej a právnej argumentácie strán sporu ohľadom výšky žalovaného
nároku a ani neuviedol skutkové zistenia z listinných dôkazov produkovaných žalobcami I. a II., ktoré
mali preukazovať žalovaný nárok čo do výšky a čiastočne aj preukazovať účelovosť argumentácie
žalovaného (rozsahu; nájomná zmluva zo dňa 04.09.2013 uzavretá medzi prenajímateľmi X. S. a spol.
a žalovaným ako nájomcom na č. l. 10 spisu, výpis z centrálneho registra zmlúv na č. l. 13 spisu,

oznámenie právneho zástupcu žalobcov I. a II. zo dňa 10.08.2017 na č. l. 14 spisu, podací poštový lístok
na č. l. 17 spisu, informácia z webportálu Slovenskej pošty, a. s. o sledovaní zásielok na č. l. 18 spisu,
list žalovaného zo dňa 12.09.2017 na č. l. 40 spisu, návrh nájomnej zmluvy na č. l. 41 spisu, výpočet
nájmu na č. l. 46 spisu, prepis emailovej komunikácie na č. l. 49 spisu, list právneho zástupcu žalobcov
zo dňa 02.10.2017 na č. l. 50 spisu, znalecký posudok č. 46/2017 v prílohovej obálke spisu).

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
41. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci, žalovanému vznikol nárok na
náhradutrovkonania.ŽalovanémutakpriznalprotižalobcomI.aII.podľacit.ust.§255ods.1CSPnárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom
v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).