Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/187/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200066
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816200066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., L. XXX/X,
zastúpenej JUDr. W. F., advokátom so sídlom W., ul. V. B. proti žalovaným 1/ P. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., B. E. XXX/XX, 2/ T. S., nar. 13.07.1970, bytom K., A. cesta XXX/XX, 3/ M. K. nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., R. XXX/XX, 4/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., R. XXX/XX, 5/ V. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., A. E. XX/XX, zastúpenej Q.. Q. R., advokátom so sídlom K., A. cesta XX/X, 6/ M. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., A. E. XX/XX, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2017, č. k. 4C/1/2016-211 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/- 5/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovanému 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobkyne o náhradu škody.
Výrokom II. žalovaným 1/ až 6/, každému zvlášť, priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou dňa 05.01.2016 a na výzvu

súdu doplnenou dňa 27.05.2016 žiadala zaviazať žalovaných v 1. - 6. rade zaplatiť jej sumu 70.000,-
eur a nahradiť jej trovy konania. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 106 ods. 1, ods. 2, §
415, § 417 ods. 1, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol,
že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú a) porušenie právnej povinnosti, b)
existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a
preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná 1/ sa v roku 2007 od februára do

mája 2007 na základe výslovnej dohody so žalobkyňou, ktorá jej zverila kľúče od nehnuteľnosti, starala
o kvety žalobkyne, ktoré sa nachádzali v nehnuteľnosti a obhospodarovala nehnuteľnosť. Následkom
neprimeraného a nedbanlivostného správania sa žalovanej 1/, ktorá kontrolovala nehnuteľnosti spolu
so žalovaným 5/ a žalovaným 6/ vznikla žalobkyni škoda na majetku spočívajúca v tom, že žalobkyni
zmizli z nehnuteľnosti hnuteľné veci, zoznam ktorých je uvedený v prílohe. Žalobkyňa teda tvrdila, že
žalovanej 1/ zverila kľúče od nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ toto tvrdenie žalobkyne poprela. Aj žalovaná 5/
poprela, že by zničila alebo ukradla niektorú z vecí uvedených v zozname ukradnutých alebo zničených

vecí. Do predmetného rodinného domu rovnako ako žalovaná 1/ chodila len za života matky žalobkyne
pani V., s ktorou boli dlhoročné susedy. Nevie o žiadnej dohode medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a
6/ o udržiavaní nehnuteľnosti. O krádeži alebo zničení vecí uvedených v zozname žalobkyne ostatnými
žalovanými nevie nič. Aj žalovaný 6/ poprel existenciu dohody, podľa ktorej by mala žalobkyňa zveriťkľúče od nehnuteľnosti a podľa ktorej sa mal starať o kvety žalobkyne a obhospodarovať nehnuteľnosti.
Žalobkyňa na jednej strane tvrdila, že D. V. jej kľúče od predmetného domu nevrátila, na druhej strane
však uviedla, že jej matka si po skončení hospitalizácie kľúče od D. V. vypýtala a ona (D. V.) jej ich dala,

a teda ku dňu smrti matky žalobkyne D. V. kľúče nemala. Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne v žalobe
žalobkyňa pri výsluchu tvrdila, že žiadnemu zo žalovaných, a teda ani žalovanej 1/, 5/, či žalovanému
6/ nedala kľúče od predmetného rodinného domu ani po smrti matky a ani neskôr a ani sa nedohodla
so žiadnym zo žalovaných, ani so žalovanými 1/, 5/, 6/, na tom, že by mali chodiť na predmetné
nehnuteľnosti a starať sa o ne, polievať kvety, obhospodarovať nehnuteľnosti alebo ich kontrolovať.

Už samotné tvrdenia žalobkyne v žalobe a pri jej výsluchu boli pri uvádzaní skutkových okolností
týkajúcich sa tohto, z ktorého mala vzniknúť škoda žalobkyni, rozporné. V konaní nebola preukázaná
žiadna dohoda uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, resp. žalovanými 5/ až 6/, v rámci ktorej
im mali byť zverené kľúče od nehnuteľnosti preto, aby sa starali o kvety žalobkyne nachádzajúce sa v
nehnuteľnosti, obhospodarovali nehnuteľnosť a kontrolovali ju. Žalovaní 1/, 5/ a 6/ rade popreli, že by
vzali alebo zničili veci uvedené v zozname ukradnutých a zničených vecí. Žalobkyňa nepreukázala, že

by títo žalovaní spôsobili porušením akejkoľvek právnej povinnosti škodu, za ktorú by mali zodpovedať.
Nebolo preukázané žiadne uzatvorenie dohody, zmluvy v tom zmysle, ako to tvrdí žalobkyňa, a teda
zo žiadnej takejto dohody zmluvy nemohli títo žalovaní protiprávne konať. Žalobkyňa nepreukázala
porušenieprávnejpovinnostitýmitožalovanýmianizinéhoichprotiprávnehokonaniaaleboopomenutia.
Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu u

týchto žalovaných, a to už samotné porušenie právnej povinnosti týmito žalovanými, súd žalobu v tejto
časti ako nedôvodnú zamietol. Okrem žalovaných 1/, 5/ a 6/ žalobkyňa označila aj ďalších žalovaných
za tých, ktoré jej spôsobili škodu. Za dôkaz označila, že žalovaný 4/ a žalovaný 2/ nútili svedkov ku krivej
výpovedi, čoho bola ona sama svedkom. Navyše žalovaný 6/ pred ňou povedal, že by bola prekvapená,
kto im kradne a ničí veci z predmetného domu. Ďalším dôkazom, že žalovaní ukradli predmetné veci

je, že počula, keď žalovaný 4/ u S. povedal: ,,Kradli sme, ničili sme, nech si nemyslí hentá p..., že
sme jej postavil zadarmo plot.? Tieto slová mal počuť svedok, ktorého žalobkyňa nepozná. Ďalším
dôkazom malo byť evidenčné číslo, ktoré zanechal páchateľ na mieste samom a ktoré evidenčné číslo
patrí žalovanému 4/. Keďže žalovaný 4/ povedal, že bol na polícii, jeho slová dáva do súvisu s tým,
že žalovaný 4/ je majiteľom predmetnej ŠPZ-ky. Tvrdenie žalobkyne aj ostatní žalovaní, teda 2/, 3/,

4/ popreli. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie nepreukázala ani jeden zo základných predpokladov
(ktoré musia byť splnené súčasne), pri splnení ktorých by vznikla zodpovednosť za škodu spôsobenú
žalovanými 2/, 3/ a 4/. Dôkazy označené žalobkyňou nie sú spôsobilé preukázať vznik zodpovednosti
za škodu. Svedok Q. G. poprel, že by ho niekto zo žalovaných nútil krivo vypovedať pred políciu či
pred iným úradom, súdom, resp. pred iným, ohľadom ničenia a krádeže. Nevie nič o poškodzovaní,

ničení vecí nachádzajúcich sa v dome žalobkyne alebo na jej pozemku, v garáži, v skleníku, v letnej
kuchyne. Nevie označiť žiadnu osobu, ktorá by ničila alebo kradla veci z nehnuteľností žalobkyne.
Svedok W. H. uviedol, že nebol svedkom žiadneho ničenia, žiadnej krádeže, poškodzovania vecí v RD
žalobkyne alebo stavby - garáž, skleník, nikoho zo žalovaných tam nevidel. Nevie sa vyjadriť k tomu,
kto ukradol veci uvedené v zozname ukradnutých vecí, ani kedy k tejto krádeži malo dôjsť. Poprel, že by

ho žalovaní nútili krivo vypovedať. Svedkyňa V. R. tiež nepotvrdila tvrdenia žalobkyne. Z jej výpovede
k jednotlivým ukradnutým, či zničeným veciam nevyplýva porušenie právnej povinnosti niektorým zo
žalovaných. Tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s údajmi ODI OR PZ v Prievidzi o držiteľoch a vlastníkoch
motorovéhovozidlaEVČWzisteniamiObecnejpolícieK.(listzodňa26.7.2017),výsledkamiazisteniami
trestných stíhaní vo veci uvedenými vo vyššie uvedených uzneseniach OR PZ Prievidza. V prípade

rezačky na ďatelinu žalobkyňa tvrdila, že vec ukradla žalovaná 5/ a hoci ju nevidela byť na dvore alebo v
predmetnom dome, krádež vyvodzuje z toho, že o rezačku mala žalovaná 5/ veľký záujem a tiež o zrno.
Doplnila, že jej bola ukradnutá zo zamknutej drevárne, nezistila poškodenie zámku na drevárne a kľúč
od drevárne žiadnemu zo žalovaných nedávala. Žalovaná 5/ poprela, že by rezačku na ďatelinu a zrno
ukradla. Tvrdenie žalobkyne, že túto vec ukradla žalovaná 5/, vyvrátila svedkyňa V. R., ktorá uviedla, že

túto vec má u seba a v prípade zrna uviedla, že nejaké zrno a šrot zobrala. Ani v tomto prípade žalobkyňa
nepreukázala, že by jej žalovaná 5/ spôsobila škodu na týchto veciach krádežou. Domnienka žalobkyne,
že žalovaná 5/ mala údajne záujem o rezačku a zrno, nie je dôkazom spôsobilým uzavrieť, že za škodu,
ktorá vznikla žalobkyni, zodpovedá žalovaná 5/.Vzhľadom na to, že žalovaná 1/ vzniesla námietku
premlčania, súd sa zaoberal aj tým, či uplatnené právo žalobkyňou na náhradu škody je alebo nie je

premlčané. Ak žalobkyňa uviedla pri jednotlivých veciach, kedy sa dozvedela o vzniku za škodu, pričom
za osoby, ktoré zodpovedajú za vznik škody označila žalovaných, tak potom uplatnený nárok žalobkyne
je premlčaný pri škode, ktorú si uplatňuje na tých veciach, pri ktorých sa dozvedela o vzniku škody a
o tom, že žalovaní za túto škodu zodpovedajú tak viac ako dva roky pred podanou žalobou, t.j. pred05.01.2016.Priveciach,priktorýchsadozvedelaoškodeaktozaňuzodpovedá(vovzťahukžalovaným)
pred 05.01.2014, je nárok žalobkyne premlčaný. S poukazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101až 110). Na premlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať) a vznesenú námietku premlčania, súd zamietol žalobu voči žalovanej 1/ aj z tohto
dôvodu. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný 2/ pravidelne prechádza osobnými automobilmi tesne popri
rodinnom dome, garáži a plote nehnuteľnosti žalobkyne, čím spôsobil nadmernými otrasmi praskanie
stien v rodinnom dome a poškodenie statiky rodinného domu. Takéto správanie žalovaného 2/ podľa

žalobkyne nie je dôvodné, nakoľko žalovaný 2/ by mal automobily parkovať pri svojej nehnuteľnosti, a nie
v okolí nehnuteľnosti žalobkyne, čím spôsobuje žalobkyni sťažený prístup do nehnuteľnosti žalobkyne.
Žalovaný 2/ poprel, že by svojou činnosťou, svojím konaním spôsobil škodu žalobkyni argumentujúc,
že daná komunikácia je bežnou komunikáciou, vedľajšou cestou, ktorú využíva nielen on, ale aj iní
bývajúci na tejto ulici alebo iné osoby na prechod ňou vrátane údržby a smetiarov. Vníma prasklinu na
rodinnom dome žalobkyne, ale tú dáva do súvisu s vlhnutím rodinného domu žalobkyne. Skutočnosť,

že predmetná komunikácia je využívaná aj inými osobami ako len žalovaným 2/, potvrdili aj ostatní
žalovaní. Súd dodal, že ak ide o verejnú komunikáciu, je prirodzené, že je využívaná nielen osobami
žijúcimi a bývajúcimi na danej ulici, ale aj inými osobami. Žalobkyňa za škodcu označila žalovaného 2/
napriek tomu, že nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by z odborného hľadiska preukázal, že práve konaním
žalovaného 2/ jeho prechodom motorovými vozidlami po danej komunikácii spôsobuje praskanie stien

a poškodenie statiky rodinného domu. Sama žalobkyňa uviedla, že nemá k dispozícii žiaden dôkaz -
posúdenie odborníka, že k poškodeniu statiky rodinného domu a k praskaniu stien dochádza v dôsledku
konania žalovaného, teda prechodom osobnými automobilmi tesne popri jej rodinnom dome a takýto
dôkaz ani nenavrhla vykonať. Okrem svojho tvrdenia žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by
jej tvrdenie preukazoval. Ani svedkyňa V. R. praskanie steny domu nedáva do súvisu s činnosťou

žalovaného 2/. Súd poukázal tiež na záver Obecnej polície K., ktorá uzavrela, že praskliny na dome sú
staré aj dvadsať rokov, prípadne i viac. Žalobkyňa tiež tvrdila, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ ohrozili nehnuteľnosť
tým, že v nevhodnej ročnej dobe odpílili dva konáre z orecha, marhule, ktoré rastú na pozemku, pričom
tieto konáre nijakým spôsobom nebránili žalovanému 2/, ani 3/ v užívaní ich nehnuteľností, nakoľko tieto
konárenepresahovalinasusednénehnuteľnosti,alenamiestnukomunikáciu.Žalovaný2/,3/a4/nemali

právo na ich odstránenie, aj napriek tomu tieto konáre odstránili bez akejkoľvek vedomosti žalobkyne.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ poškodili marhuľu, súd uviedol, že výpoveď
žalobkyne v prípade tohto stromu je rozporuplná. Na jednej strane žalobkyňa uvádzala, že túto marhuľu
poškodili žalovaný 2/ a jeden zo žalovaných 3/ alebo 4/ tak, že túto marhuľu poliali a vyschla. Na druhej
strane v žalobe tvrdila, že k poškodeniu marhule došlo odpílením konárov v nevhodnej ročnej dobe.

Žalovaní 2/, 3/ a 4/ popreli poškodenie a zničenie marhule. Žalobkyňa na svoje tvrdenie nepredložila
žiaden dôkaz, svedkov, ktorí mali skutok vidieť, nepozná. Žalovaný 4/ tvrdil, že nebol pri odpiľovaní
alebo lámaní konárov, nepoškodil žiadnu marhuľu žalobkyne. Nevidel ani ostatných žalovaných narábať
s marhuľou tak, ako to popísala žalobkyňa. Rovnako tak žalovaný 3/ poprel, že by poškodil marhuľu
žalobkyne a uviedol, že nevidel poškodzovať túto marhuľu ostatnými žalovanými. Svedkyňa V. R.

vypovedala, že žiadnu marhuľu v ich záhrade nevidela. Keďže žalobkyňa nenavrhla, neoznačila a
nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by jej tvrdenia potvrdzoval, súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala
vznik zodpovednosti za škodu marhule na strane žalovanými. Právnym základom zodpovednosti za
škodu je protiprávne konanie škodcu, z ktorého vznikne škoda inej fyzickej alebo právnickej osobe.
Obsahom záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným je povinnosť škodcu nahradiť škodu

a právo poškodeného uplatniť právo na jej náhradu. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej
povinnosti,t.j.,úkonjevrozporesobjektívnymprávom.Podvýkonomprávatrebarozumieťtakékonanie,
ktoré vyplýva z právneho predpisu, alebo sa realizuje v jeho medziach. Ak teda došlo k odpíleniu konáru,
olámaniu konárov orecha, ktoré presahovali na miestnu komunikáciu a v dôsledku týchto presahujúcich
konárov dochádzalo a mohlo dôjsť na škode na majetku (na motorovom vozidle), treba uzavrieť, že

žalobkyňa, ktorá nekonala tak, aby presahovaním konárov na miestnu komunikáciu nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a ak tak konali žalovaní 2/ a 3/, že
podľa názoru súdu nie je daná ich zodpovednosť za škodu. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaní 3/
a 4/ pri výstavbe oplotenia pozemku vo vlastníctve žalovaného 3/ - pozemok parc. č. CKN XXX/X,
zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. K. zničili plot oplocujúci pozemky žalobkyne. Žalovaní 3/ a 4/

toto tvrdenie popreli. Sťažnosť žalobkyne vo veci oplotenia pozemku prešetrovala Obecná polícia K..
Zistila, že stĺpy na oplotení žalobkyne boli v zemi už úplne prehnité a samotnou váhou padli. Pletivo
bolo celé prehrdzavené a dotrhané vekom a nie poškodené inou sobou. V súlade s týmto záverom
je aj výpoveď svedkyne V. R., spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností, ktorá uviedla, že žalovaný3/ nepoškodil pri stavbe svojho plotu predmetný plot. Predmetný plot je na svojom mieste. Žalobkyňa
tak zodpovednosť žalovaných za poškodenie plotu nepreukázala. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 3/
vystavil na susednom pozemku oplotenie, ktoré nebolo v súlade s ohlásením stavebného úradu K.,

nakoľko bolo neprimerane vysoké. Žalobkyňa má za to, že oplotenie takejto výšky nie je v súlade s
územným plánom Obce K., nakoľko sa v obci nikde takéto vysoké oplotenie nenachádza. Sťažnosť
žalobkyne preverovala Obecná polícia K.. Tá uzavrela, že v časti, kde má žalobkyňa skleník, je plot
žalovaného 3/ vysoký 156 cm. Nie je pravdou, že žalobkyňa nemôže pestovať okrasné rastliny, zeleninu
v skleníku a v záhrade, pretože plot žalovaného 3/ je na severnej strane, a teda nemôže tak tieniť

skleníku. Konštatoval absolútne zarastenú a neudržiavanú záhradu plnú inváznych rastlín a neopílených
stromov. Aj žalovaná 5/ uviedla, že sporný plot je postavený v smere svetových strán východ - západ,
pričomzáhradažalobkynejeorientovanáodplotanajužnústranu,tedaplotžalovaného3/nemôžetieniť,
pretože pozemok žalovaného 3/ je orientovaný od plota na severnú stranu. Aj Obec K. ako stavebný úrad
vo Oznámení o výsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26.1.2016 po vykonaní miestnej ohliadky
konštatoval, že vzdialenosť ľavého predného rohu betónového dielca skleníka (z pohľadu materskej

školy) je od betónového múru cca 440 mm, pričom výška betónového múru v tejto časti skleníka je cca
1050 mm a vzdialenosť ľavého zadného rohu betónového dielca skleníka (z pohľadu od materskej školy)
je od betónového múru cca 540 mm, pričom výška betónového múru v tejto časti skleníka je cca 1.550
mm. Skleník sa nachádza na pozemkoch registra C KN parc.č. XXX/X a XXX/X v k.ú. K. a orientácia
oplotenia k stavbe skleníka je zo severovýchodnej strany. Oslnenie skleníka je možné aj z jeho južnej

a západnej strany. Ani v tomto prípade žalobkyňa nepreukázala, že tienením plotu žalovaného 3/ jej
vznikla škoda tak, že v skleníku nemôže pestovať akékoľvek plodiny. V tejto veci si žalobkyňa uplatnila
nárok zo spôsobenej škody proti žalovaným 1/ - 6/ tak, že žiadala zaviazať všetkých žalovaných zaplatiť
jej spoločne a nerozdielne sumu 70.000,- eur. Súd v tejto súvislosti uviedol, že v § 438 Občianskeho
zákonníka je zakotvená pasívna solidarita viacerých škodcov, ktorí spoločne spôsobili tú istú škodu.

Spoločná zodpovednosť viacerých škodcov zodpovedajúcich podľa § 420 Občianskeho zákonníka za
spôsobenú škodu je daná vtedy, keď činnosť alebo nečinnosť (opomenutie) viedli k vzniku jedného
škodlivého následku. Predpokladom aplikácie § 438 Občianskeho zákonníka je mnohosť subjektov,
a to vždy za jednu a tú istú škodu. V tomto prípade však žalobkyňa žaluje všetkých žalovaných tak,
akoby spoločne spôsobili tú istú škodu (žiada zaviazať všetkých žalovaných zaplatiť jej spoločne a

nerozdielne sumu 70.000,- eur), ale podľa opísaných skutkových tvrdení tomu tak nie je, keď nie všetci
(len jeden alebo niektorí) žalovaní jej mali spôsobiť škodu nie tú istú, ale rôznym konaním. Napriek tomu
žalobkyňa žiada zaviazať všetkých žalovaných plnením solidárneho záväzku jednou sumou 70.000,-
eur, pričom nerozlišuje, v akom rozsahu, v akej miere a v akej výške zodpovedá ten ktorý žalovaný
alebo viacerí žalovaní za príslušnú škodu nimi spôsobenú. Pritom uplatnený nárok nie je nárokom z

jednej a tej istej škody. Aj z tohto dôvodu súd považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, a preto ju
zamietol. Súd preto vo veci nevykonal žalobkyňou navrhovaný výsluch svedkov: P. M., J.. J. S., J.. K.
Q., C. W.. Výsluch svedkov na označené skutkové okolnosti súd považoval za nehospodárne. Súd vo
veci nevykonal výsluch svedkov navrhovaných žalovanou 1/. Súd nepovažoval za dôležité, vzhľadom
na rozpornú výpoveď samotnej žalobkyne a vzhľadom na iné vykonané dôkazy, vykonať výsluch týchto

svedkov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali vo
veci plný úspech, súd im preto priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej
inštancie nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä nevykonal
výsluch ňou navrhnutých svedkov, ktorí mohli opísať udalosti, za akých došlo ku škode. Dôvodila tým,
že advokát JUDr. R. V., ktorý ju mal zastupovať na súde nebol prítomný. Mala za to, že nebola dodržaná
päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie dňa 11.04.2017. Žalobkyňa nebola informovaná, že sa

bude prejednávať oplotenie. Uviedla, že na pojednávanie prišla JUDr. B., ktorú prvýkrát videla cca 10
minút pred začatím pojednávania, pričom táto kryla páchateľa a nepredložila súdu žiadne dôkazy. Pred
prvým pojednávaním dňa 07.03.2017 jej právna zástupkyňa JUDr. D. V. sedela so žalovanými a pred
vstupom do pojednávacej miestnosti ju žiadala stiahnuť žalobu. Celkom cez Centrum právnej pomoci
jej bolo pridelených 13 advokátov, ktorých ako uviedla žalobkyňa páchatelia kontaktovali, aby na súd

neprišli a nemuseli za nich platiť súdne poplatky. Ďalej žalobkyňa uviedla, že „žalovaná 1/ je zlá, zákerná
žena, ktorá si z jej mamy robila požičovňu, sústavne niečo požičiavala a teraz jej nosí výkaly na hrob,
kradne, ničí a v kostole spína ruky“. Sestre V. R. povedala, že sklo na dverách nerozbili, ale ho ukryli.
Žalobkyňa ďalej uviedla, žalovaný 2/ udával nepravdivé údaje, že 3 vozidlá parkuje pri svojom dome,keď tieto parkuje oproti jej domu. Policajti najskôr prídu k žalovanému 2/ a až potom ku nej, pričom
žalobkyňa tiež našla na internete kradnuté drevo u S., a pri drevárni hodený igelit, ktorým mali S. zakryté
betónové kocky, čo podľa žalobkyni dosvedčia aj občania K., taktiež ukradnuté kvety v okne a v záhrade

pred ich rodinným domom. Podľa žalobkyni žalovaný 3/ postavil úmyselne načierno plot na pozemku,
čo dosvedčila aj jej sestra, ktorá zavolala geodeta, taktiež zničil stromy, prišiel do záhrady, vyťal slivku,
pričom žalobkyňa ho upozorňovala, ničil skleník, strechu, čím sa v letnej kuchyni prepadol celý strop,
rozrezal káble, rozbil stenu nad oknom a ďalšie. Žalobkyňa ďalej vyjadrila obavy o svoj život z konania
žalovaných. Poukazovala na to, že žalovaný úmyselne odpílili konáre, čo v žiadnom prípade, keď na

strome dozrieva ovocie nemôžu. Žalovaný 4/ vykrikoval po ulici ,,Kradli sme, ničili sme, nech si nemyslí
hentá p..., že sme jej postavil zadarmo plot.“, čoho bola žalobkyňa svedkom, ako aj to, že tento bol za
W. H. a nútilo ho krivo vypovedať. Ďalej uviedla, že žalovaná 5/ za ňou stále chodila, že chce rezačku,
zrno, aby jej predala, pričom aj vedela, aký druh zrna je vo vreci. Žalovaný 6/ po smrti matky doniesol
do domu palicu, ktorú nosila a vyjadril sa „budeš prekvapená, kto vám to kradne a ničí“, čo počuli aj
svedkovia. Žalobkyňa pri zbúranej stene nad oknom našla na kresle šedivý vlas, a pritom traja žalovaní

majú šedivé vlasy. Taktiež zničili aj popolnicu. Žalobkyňa žiadala súd, aby v rozsudku jasne uviedol, že
žalovaný 1/ až 6/ sú buď nevinní, čo doteraz nebolo na žiadnom pojednávaní uvedené alebo vinní, aby
nahradili škodu a pritom aj ujmu na zdraví, čiže celkom škodu vo výške 120 000,- eur, ktorá by bola
rovnakým dieľom rozdelená medzi žalovaných. Výšku kradnutých a poškodených vecí predložených na
súd vyčíslila na 91.140,- eur, a teda nie ako bolo uvedené v rozsudku 70.000,- eur. Žiadala, aby jej súd

priznal náhradu trov konania, prípadne, aby o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP a z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nepriznal stranám náhradu trov konania. Poukázala na to, že sa nachádza
v zlej finančnej situácii, preto jej aj bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že s tvrdeniami žalobkyne
v odvolaní čo do výroku I. nesúhlasia. O tom, ktorí svedkovia, navrhnutí žalobkyňou alebo žalovanými,
budú predvolaní a vypočutí, rozhodoval súd a v plnej miere bolo dokázané, že tvrdenia žalobkyne sa
nezakladajú na pravde (o čom svedčia aj výpovede V. R. - sestry žalobkyne). Ďalej uviedli, že nesúhlasia
ani s tvrdeniami uvedenými v odvolaní, čo do výroku II. z dôvodu, že žalobkyňa zneužíva nárok na

bezplatnú právnu pomoc, neustále podáva ďalšie žaloby a odvolania a vyhráža sa ďalšími súdmi. Z
dôvodu neustáleho stúpania nákladov na obhajobu a odvolania, žalovaní 3/ a 4/ sa domnievajú, že majú
právo na uplatnenie náhrady trov konania od žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie úplne
zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných výsluchov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil, navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaná 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie aj výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou, ktorí však nepotvrdili
v žiadnom prípade tvrdenia žalobkyne uvádzané v podanej žalobe. Čo sa týka navrhnutého dôkazu
ako výsluch svedkyne p. P. M., mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď tento

dôkaz z hľadiska hospodárnosti nepripustil, nakoľko táto svedkyňa bola ku všetkým skutočnostiam
vypočúvaná dňa 27.01.2014 na OO PZ v Prievidzi, kde do zápisnice jednoznačne uviedla, že o žiadnych
krádežiach v rodinnom dome č. s. XXv k.ú. K., ktorého je spoluvlastníčkou žalobkyňa, nič nevie a
taktiež nevie ani o iných trestných činoch, ktoré mali byť v tejto súvislosti spáchané. Ďalej mala za to,
že aj prípadné svedecké výpovede ďalších navrhnutých svedkov zo strany žalobkyne by boli zbytočné,

pretože z dostupných listinných dokladov zabezpečených do spisu je zrejmé, že títo navrhnutí svedkovia
nedisponujú žiadnymi informáciami relevantnými pre súdne rozhodnutie, a preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď tieto dôkazy nepripustil a nevykonal, lebo to považoval za nehospodárne. Súd
prvej inštancie postupoval správne aj vtedy, keď žalovaným priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tomto súdnom spore a podaná žaloba

bolavcelomrozsahuzamietnutávočivšetkýmžalovaným.To,žežalobkyňabolaoslobodenáodplatenia
súdnych poplatkov a bola jej priznaná bezplatná právna pomoc, nemá žiadny vplyv pri rozhodovaní o
náhrade trov konania. V písomnom odvolaní zo dňa 01.01.2018 žalobkyňa výslovne neuviedla, ktoré
odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 CSP uplatňuje. Súd postupoval zákonným spôsobom, keď dňa
26.10.2017 po vyvolaní zistil, že sa nedostavil právny zástupca žalobkyne, ktorý svoju neprítomnosť na

pojednávaní ospravedlnil a zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania a samotná žalovaná výslovne
súhlasila, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo i bez jej právneho zástupcu. Ďalej podľa názoru
žalovanej 5/, žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádzala len skutočnosti týkajúce sa jej spolupráce s
ustanovenými advokátmi v danej veci, ktoré však nesúvisia s podaným odvolaním a zároveň prezentujesvoje osobné názory na jednotlivých žalovaných bez toho, aby vysvetlila, aké to má súvislosti s
nesprávnym súdnym rozhodnutím. Následne vo svojom odvolaní výslovne žiadala, aby súd v rozsudku
jasne uviedol, že žalovaní sú buď nevinní alebo vinní. Podľa žalovanej 5/ ide o absurdnú a nezmyselnú

požiadavku, keďže súd v občianskoprávnom konaní nerozhoduje o vine, či nevine osôb z hľadiska
noriem trestného práva, ako to požaduje žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Žalovaný 6/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

6. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných 1/ - 5/ uviedla, že jej nie je zrejmé, na základe
čoho si žalovaní nárokujú náhradu trov konania, keď v rozsudku nebolo uvedené, že títo sú nevinní.
V rozsudku nebola uvedená škoda spôsobená ničením za 12 rokov a sudkyňa sa tiež vyjadrila, že
nevie v akom pomere má vzniknutú škodu medzi žalovaných rozdeliť. Žalobkyňa ďalej zopakovala svoje

tvrdenia o tom, akými konaniami žalovaných má dochádzať k vzniku škody. Ďalej uviedla, že žiada, aby
žalovaní boli za 12 rokov krádeže, ničenia a vytopenia domu vzatý do väzby. Poslanec K. a zároveň
advokát žalovaných podľa žalobkyne má vedomosť o tom, že žalovaní 12 rokov kradnú, ničia a vytopili
dom, pričom tento ich podporuje v kriminalite a nárokuje si za to trovy konania. Zároveň vyjadrila názor,
že žalovaní volajú každému advokátovi, aby ju na súde nezastupoval, lebo vedia, že súd rozhodne na

základe toho, čo predloží advokát.

7. Žalovaní 3/ a 4/ v písomnej duplike k replike žalobkyne uviedli, že s obvineniami žalobkyne nesúhlasia.
Neboli na jej pozemku a ani v dome, nikdy jej nič neukradli ani nepoškodili a nemajú nijakú vedomosť
o údajnom vytopení domu žalobkyne ani o rozhádzaných knihách. Taktiež nekontaktovali žiadnych

advokátov, aby žalobkyňu nezastupovali na súde. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že naďalej trvá na svojom
nároku na náhradu súdnych trov konania a podľa zákona bude požadovať od žalobkyne aj úroky z
omeškania. Uviedol, že je dôchodca a neustále mu stúpajú náklady na obhajobu a odvolania. Žalovaní
3/ a 4/ uviedli, že žalobkyňa neustále rozširuje klamstvá a nepravdivé údaje, čím ohrozuje ich vážnosť
u spoluobčanom, znevažuje ich rodinu a občiansku česť. Uráža ich, že ich oslovuje ako páchatelia.

Navrhovali preskúmať duševné zdravie žalobkyne.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý

verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd prvej
inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stranám sporu
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli

počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §

387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné:

10. Predmetom konania v predmetnej veci bol žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 70.000,-
eur, ktorá mala pozostávať z majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že
si uplatňuje celkom náhradu škody vo výške 120.000,- eur, nakoľko hodnota ukradnutých a poškodených

vecí je 91.140,- eur. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 371 CSP, podľa ktorého
žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, a preto odvolací súd vychádzal z nezmenenej žaloby. V
podanej žalobe žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 70.000,- eur poukazujúc na ustanovenia
§ 415, § 420, § 438, § 442 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok:
protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu,
ktoré sa podľa § 420 Občianskeho zákonníka prezumuje. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná. Právo na náhradu škody je však možné úspešne uplatniť len vzákonnej premlčacej dobe. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá /§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, resp. za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla / §106 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Preukázanie splnenia týchto podmienok, a teda dôkazné
bremeno zaťažuje toho, kto si nárok na náhradu škody uplatnil.
12. Ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie , žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovaným
nebol dôvodný. Vo vzťahu k žalovanej 1/ a žalovaným 5/ a 6/ žalobkyňa nepreukázala existenciu
dohody v rámci ktorej im mali byť zverené kľúče od nehnuteľnosti preto, aby sa starali o kvety

predchodkynežalobkynenachádzajúcesavnehnuteľnosti,obhospodarovalinehnuteľnosťakontrolovali
ju. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní 1/, 5/ a 6/ vzali alebo zničili veci nachádzajúce sa v
predmetnej nehnuteľnosti, čím nebola preukázaná protiprávnosť ich konania ako základný predpoklad
vzniku nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k žalovanej 1/ súd prvej inštancie správne posúdil aj
premlčanie uplatneného nároku vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ktoré by aj v prípade
vzniku zodpovednosti žalovanej 1/ vylučovalo úspešné uplatnenie práva na náhradu škody v dôsledku

uplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby.Taktiežvovzťahukžalovaným2/,3/,4/ neboli dôkazyoznačené
žalobkyňouspôsobilépreukázaťvznikzodpovednostizaškodu.Žalobkyňanepreukázala,žebyžalovaní
2/, 4/ nútili svedkov ku krivej výpovedi na súde a takisto neboli preukázané ani údajné vyhlásenia
žalovaného 4/ a žalovaného 6/ o tom, že by bola prekvapená, kto im kradne a ničí veci z predmetného
domu a že kradli a ničili, z dôvodu, že jej plot nepostavili zadarmo. Ani prípadné samotné tieto vyhlásenia

žalovaných, bez preukázania ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, nezakladajú u
týchto žalovaných zodpovednosť za údajne spôsobenú škodu žalobkyni. Svedok Q. G., ako aj ďalší
svedkoviapopreli,žebyichniektozožalovanýchnútilkrivovypovedať.SvedkoviaW.H.,V.R.nepotvrdili
tvrdenie žalobkyne, že žalovaní mali svojím konaním spôsobovať škodu na jej majetku. Odvolací súd
poukazuje na to, že ani trestné oznámenia podávané žalobkyňou vo veci krádeže neviedli k obvineniu

konkrétnych osôb (źalovaných). Vo svojom odvolaní žalobkyňa zopakovala, že žalovaný 2/ uvádzal
nepravdivé údaje, že vozidlá parkuje pri svojom dome. Žalobkyňa však ani v tomto smere neprodukovala
dôkaz, ktorým by toto tvrdenie preukázala. Ani v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žiadnym
dôkazom preukázané, že k poškodeniu statiky rodinného domu a k praskaniu stien dochádza v dôsledku
konania žalovaného 2/, teda prechodom osobnými automobilmi tesne popri rodinnom dome žalobkyne.

Žalobkyňa tiež v odvolaní namietala, že žalovaný 3/ postavil úmyselne plot bez povolenia, zničil stromy,
vyťal slivku, zničil skleník, strechu a stenu nad oknom. Tieto tvrdenia opätovne nepodložila dôkazmi,
ktoré by ich potvrdzovali. Naproti tomu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že aj Obecná
polícia K. uzavrela, že v časti, kde má žalobkyňa skleník, je plot žalovaného 3/ vysoký 156 cm a nie je
pravdou, že žalobkyňa nemôže pestovať okrasné rastliny, zeleninu v skleníku a v záhrade, pretože plot

žalovaného 3/ je na severnej strane, a teda nemôže tak tieniť skleníku. K uvedenému dospela aj Obec
K. ako stavebný úrad, a to v Oznámení o výsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26.1.2016
po vykonaní miestnej ohliadky. Rovnako tak vo vzťahu k namietanému odpíleniu konárov, kde aj podľa
názoru odvolacieho súdu, odpílením konárov, ktoré presahovali na miestnu komunikáciu a v dôsledku
týchto presahujúcich konárov dochádzalo a mohlo dôjsť ku škode na majetku (na motorovom vozidle),

nie je daná zodpovednosť žalovaných 2/, 3/ za škodu.

13. Jedným zo základných princípov v civilnom konaní je prejednací princíp. Sporové strany majú
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Následkom neunesenia povinnosti tvrdenia a povinnosti
predloženia, prípadne označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení je neúspech v spore.

Žalobkyňa v predmetnom konaní nielen v priebehu prvoinštančného konania, ale aj v priebehu konania
pred odvolacím súd nepredložila také dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, z ktorých by bolo možné
tvrdenia žalobkyne preukázať. Zároveň je potrebné doplniť, že súd v civilnom sporovom konaní o
náhrade škody nerozhoduje o vine, či nevine žalovaných (o ktorej možno rozhodnúť len v trestnom
konaní, či v administratívnom konaní v súvislosti so spáchaním priestupku, či trestného činu), ale iba o

tom, či žalovaní zodpovedajú za vzniknutú škodu, a či sú ju povinní aj nahradiť. Preto pokiaľ žalobkyňa
namietala, že doposiaľ nebola vina, či nevina žalovaných (žalobkyňa uvádza „páchatelia“) vyslovená, z
dôvodu ktorého sa domáhala, aby súd jasne vyslovil vinu, či nevinu, je táto námietka nedôvodná.

14. Žalobkyňa v odvolaní namietala vady súvisiace s dokazovaním (nevykonanie dokazovania

výsluchom ňou navrhnutých svedkov), ktoré podľa jej názoru mali za následok nesprávne a
nedostatočne zistený skutkový stav veci.15. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v civilnom sporom konaní nie je súd viazaný
návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nebol ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ( v bodoch 79.,80.)
podrobne uviedol, z akých dôvodoch nevykonal výsluch navrhovaných svedkov (považoval výsluch
týchto svedkov za nedôvodný a nehospodárny), preto možno uzavrieť, že týmto procesným postupom
súdu prvej inštancie nebola odňatá možnosť žalobkyne konať pred súdom.

15. Žalobkyňa v odvolaní namietala konanie súdu prvej inštancie v neprítomnosti advokáta JUDr. R.
V.. Ďalej namietala, že jej právna zástupkyňa JUDr. D. V. (poverená Advokátskou kanceláriou JUDr. F.
A., s.r.o.) pred prvým pojednávaním od nej žiadala, aby stiahla žalobu, ako aj to, že na súd nepriniesla
žiadne dôkazy, hoci boli s JUDr. F. A. fotiť ničenie v dome a oplotenie.

16. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou žalobkyne nevzhliadol taký postup súdu

prvej inštancie, ktorý by bol dôvodom na odlišné rozhodnutie v danej veci. Advokát JUDr. R. V.
zastupoval žalobkyňu v zmysle rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. 1N 1 278/2017-KaZH zo dňa
08.08.2017,pričomzobsahusúdnehospisuvyplýva,žetentoadvokátlistomzodňa24.10.2017požiadal
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, pričom zároveň nepožiadal aj o odročenie pojednávania. Z
obsahu zápisnice z pojednávania konanom v tento deň vyplýva, že žalobkyňa súhlasila s pojednávaním

i rozhodnutím bez prítomnosti jej zástupcu, pričom nežiadala o odročenie pojednávania. Medzi základné
povinnosti súdu na začiatku pojednávania patrí zistenie prítomnosti osôb, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Civilný sporový poriadok dáva súdu súčasne možnosť, aby rozhodol, či sa pojednávanie
uskutoční aj napriek neprítomnosti predvolanej osoby, resp. predvolaných osôb. Preto postupom súdu
prvej inštancie, keď tento rozhodol o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti zástupcu žalobkyne

nedošlo k porušeniu procesných práv žalobkyne, ktoré by predstavovalo dôvodnosť žalobkyňou
uplatnenej odvolacej námietky.

17. Nakoľko žalobkyňa v odvolaní namietala postup svojich právnych zástupcov, je potrebné uviesť, že
predmetom tohto konania nie je konanie o náhrade škody v rámci zodpovednosti advokáta za škodu

spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Vzťah medzi klientom a advokátom je interným vzťahom,
a teda pokiaľ mala žalobkyňa námietky k postupu advokáta v konaní, mala možnosť vypovedať plnú moc
a zvoliť si v danej veci iného právneho zástupcu, resp. požiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie
iného právneho zástupcu, resp. zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, alebo zvoliť iný postup, ktorý
jej právny poriadok umožňuje (napr. sťažnosť na postup advokáta). Prípadná skutočnosť, že by právny

zástupca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenia svojho klienta preto nepredstavuje vadu
konania a je dôvodom konštatovania neunesenia dôkazného bremena strany, ktorú tento zástupca v
konaní zastupuje, keďže dôkaznú povinnosť má strana konania a nie advokát konajúci za stranu v
konaní. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaní kontaktovali jej právnych zástupcom za tým účelom,
aby dosiahli, že žalobkyňu nebudú v konaní zastupovať, žalobkyňa tak v konaní pred súdom prvej

inštancie ako aj v odvolacom konaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorým by bolo možné dospieť k
záveru, že žalovaní takto konali.

18. Čo sa týka ďalších námietok žalobkyne k dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, tieto odvolacie
námietky žalobkyňa uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto boli vo svojej podstate

totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnila žalobkyňa už v priebehu prvoinštančného konania. Z tohto dôvodu
odvolací súd aj vo vzťahu k týmto námietkam poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila iné dôkazy, ktoré
by bolo možné za predpokladu ich prípustnosti v odvolacom konaní podľa § 366 CSP použiť. Samotné
opakované tvrdenia žalobkyne, bez ďalších dôkazov, nemohli byť dôvodom na odlišné rozhodnutie vo

veci.

19. Pokiaľ si strana uplatní svoje právo v civilnom súdnom konaní, musí si byť vedomá, že v prípade
neúspechu jej môže vzniknúť povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli protistrane v dôsledku pri
náhrade trov konania uplatňovanej zásady úspechu, ktorá je posudzovaná porovnaním žalobného petitu

s výsledkom v spore (rozhodnutím súdu), a teda vo vzťahu k úspechu v civilnom konaní, a teda nie od
vyslovenia viny, či neviny, o ktorej súd v takomto konaní nerozhoduje. Súd teda rozhoduje o náhrade trov
konania v závislosti od úspechu v spore, t. j. ak žalobu zamietne (ako v danom prípade), úspech bude
na strane žalovaných. Výnimku v tomto smere nepredstavuje ani prípadné rozhodnutie Centra právnejpomoci o poskytnutí právnej pomoci, keďže toto rozhodnutie oslobodzuje stranu od platenia súdneho
poplatku, resp. úplne, či čiastočne od platenia trov svojho takýmto rozhodnutím určeného právneho
zastúpenia, ale nie od náhrady trov konania protistrany v prípade jej úspechu. Súd prvej inštancie

preto správne postupoval, keď úspešným žalovaným 1/ - 6/ priznal proti žalobkyni podľa § 255 ods.
1 CSP právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd nevzhliadol v danej veci dôvod
pre použitie ust. § 257 CSP, ktorého aplikáciu navrhla žalobkyňa v odvolacom konaní s poukazom na
svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov

konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania sčasti alebo celkom neprizná. Musí ísť však o celkom výnimočný
prípad, ktorý môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Žalobkyňa
nedoložila žiadne dôkazy preukazujúce jej osobné a majetkové pomery, ktoré by mohli byť dôvodom
pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Odvolací súd však zároveň zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania a aplikácii ust. § 257 CSP nie sú rozhodujúce len majetkové pomery strán sporu,

ale je potrebné prihliadať aj na okolnosti , ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, na postoj strán sporu
v konaní. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že v danej veci nie
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ až 6/. Z obsahu spisu
vyplýva, že trovy odvolacieho konania vznikli žalovaným 1/ až 5/ (písomné vyjadrenie k odvolaniu), preto

odvolací súd priznal žalovaným 1/ až 5/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Žalovanému 6/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu preukázateľne
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).