Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hirková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210365
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317210365.10

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu K.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXXX/XX, Q., právne
zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJuristis.r.o.,sosídlomPopradská66,Košice,IČO:51941244,proti
žalovanému K.. U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXXX/XX, Q., právne zastúpenému JUDr. Ondrej
Keller, advokát so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal zaplatenia 10 000 eur
ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady trov konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a navrhol
konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že sa v predmetnom konaní domáhal voči
žalovanému náhrady nemajetkovej ujmu v peniazoch vo výške 10.000,- eur, ktorá žalobcovi vznikla
v dôsledku rozširovania nepravdivých informácií o jeho osobe zo strany žalovaného. Na preukázanie
tvrdení žalobcu ohľadne rozširovania nepravdivých informácií o jeho osobe zo strany žalovaného,

žalobca navrhol v priebehu konania vyslúchnuť svedkov: Y. Y., Y.. N. H., obe z dôvodu ich prítomnosti
pri telefonickom rozhovore žalobcu so žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX zmieneného v žalobe, a R. Y.,
spôsobilého dosvedčiť osočovanie žalobcu žalovaným medzi jeho bývalými kolegami a podriadenými.
Z dôvodu úmrtia Y. Y. v H. XXXX, a aj následného úmrtia ďalšieho žalobcom navrhnutého svedka - R.
Y. v Y. XXXX, tak žalobca v súčasnej dôkaznej situácii stratil možnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi
v dostatočne potrebnom rozsahu znamenajúcom úspech vo veci, čím sa nie z vlastnej viny dostal do

situácie, kedy od neho nemožno spravodlivo a rozumne požadovať ďalšie pokračovanie v predmetnom
konaní. Zastavenie konania tak nezavinil žalobca, ale toto nastalo v dôsledku nemožnosti spravodlivo
a rozumne požadovať od žalobcu v pokračovaní v konaní z dôvodu objektívnej nemožnosti vykonať
žalobcom navrhnuté dôkazy z dôvodu vis maior (úmrtie svedkov). Žalobca zároveň navrhol, aby súd
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže vzhľadom na vyššie uvedené nezavinil
zastavenie konania, a navyše má za to, že vyššie uvedené skutočnosti sú dôvodom hodným osobitného

zreteľa v zmysle § 257 CSP na to, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejedanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu späť, súd konanie podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového
poriadku zastavil. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Pri zastavení konania súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma z akého dôvodu došlo k
zastaveniu konania, teda či niektorá zo strán nezavinila jeho zastavenie, a v takom prípade - zavinenia
zastavenia konania, aplikuje ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Citované ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie

strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa hodnotí podľa
procesného výsledku.

10. Z procesného hľadiska platí, že žalobca späťvzatím zavinil zastavenie konania a mal by znášať
jeho trovy. Nebolo by tomu tak iba vtedy, ak by späťvzatie bolo dôsledkom správania sa žalovaného.

Žalovaný svojim konaním dáva dôvod na späťvzatie žaloby vtedy, ak uplatnený nárok uzná.

11. V danej veci súd konanie zastavil, pretože žalobca vzal žalobu späť. Tento však k tomuto späťvzatiu
pristúpil z dôvodu úmrtia dvoch svedkov počas súdneho konania, ktorých navrhoval vypočuť v konaní
na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe.

12. Žalovaný nevykonal žiaden úkon, ktorý by sa dal chápať ako uznanie uplatneného nároku. Preto
treba vychádzať zo zavinenia zastavenia konania žalobcom. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že
žalobcaspäťvzatímzavinilzastaveniekonaniaapodľa§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkupriznal
náhradu trov konania žalovanému.

13. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že nezavinil zastavenie konania, a že nastalo v
dôsledku nemožnosti spravodlivo a rozumne požadovať od žalobcu v pokračovaní v konaní z dôvodu
objektívnej nemožnosti vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy z dôvodu vis maior (úmrtie svedkov). A to
z toho dôvodu, že žalobca okrem výsluchu už nebohých svedkov, navrhoval vykonať aj ďalšie dôkazy, a

to výsluch svedka Y.. N. H., a oboznámiť vyšetrovací spis ohľadom vyšetrovania žalobcu z presúvania
peňazínaZ.zpodnetu,resp.zapričineniažalovaného(č.l.59).Žalobcapoúmrtínavrhovanýchsvedkov,
mohol navrhnúť výsluch iných svedkov, resp. iné dôkazné prostriedky, ktoré by na preukázanie svojich
tvrdení navrhoval vykonať.

14.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť výnimočným
rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho

prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.
Dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku v rámci osobitnej časti vo vzťahu k dotknutému
ustanoveniu konštatuje: „Navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie
náhrady trov konania podľa predošlých zásad. Keďže uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do
úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne

reštriktívne.“

16. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti platná právna úprava oprávnenia súdu nepriznať sporovej
strane nárok na náhradu trov súdneho konania priamo vychádza z predchádzajúcej právnej úpravy,
ktorá bola zakotvená v ustanovení § 150 Občianskeho súdneho poriadku (túto skutočnosť potvrdzuje

aj dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku) predchádzajúca judikatúra súdov, ktorá v zmysle
§ 150 Občianskeho súdneho poriadku identifikovala dôvody hodné osobitného zreteľa oprávňujúce
súd nepriznať náhradu trov konania je využiteľná aj pri nachádzaní limitov uplatnenia § 257 Civilného
sporového poriadku.17. ,,Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo
zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené

tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania.

Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania.
Predpokladom jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.

K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnejsituácie.Tentodôvodjetedadanýcharakteromtohtokonania(konanieourčenieotcovstva,ak

maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy,
ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa
so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony).

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade

je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i
na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto

zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde.
Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania
nepriznal.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009)

18. Žalobca ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol ten istý ako dôvod späťvzatia žaloby, a to
úmrtie dvoch svedkov. Nemôže byť iba tento jediný dôvod dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania
strane sporu, ktorej podľa zásad pre náhradu trov konania patrí náhrada trov konania, bez existencie
iných dôvodov s poukazom na výnimočné použitie ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Nejde o
výnimočný prípad a nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusel podľa § 257

Civilného sporového poriadku inak žalovanému náhradu trov konania priznať.

19. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.