Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118214999
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118214999.1

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcu: D. M., U.. XX.X.XXXX, R. O. XXXX/XX, XXX XX D., proti
žalovanému: Š. Č., U.. XX.X.XXXX, R. Č.E.. K. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Martinom
Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k predaju, zaťaženiu, založeniu, darovaniu

a prenajatiu rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X o výmere
105 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v katastrálnom území D., obec D., okres D.,
vlastnícky vedenom na LV č. XXXX.

II. Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalobcovi sa náhrada trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2018 sa žalobca domáhal oproti žalovanému nariadenia
neodkladného opatrenia z toho dôvodu, že žalovaný je dlhoročným partnerom dcéry žalobcu, ktorý sa
potom čo sa syn žalobcu dostal do vážnych finančných problémov rozhodol rodine žalobcu pomôcť.
Žalobca konštatoval, že žalovaný problémy jeho syna nevyriešil, situáciu len zhoršil a obral syna žalobcu
ako aj žalobcu o veľké peniaze. Uviedol, že pod nátlakom ich žalovaný presvedčil žalobcu s manželkou,

aby naňho previedli rodinný dom v D., zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/Xk. Žalovaný mal
žalobcovi tvrdiť, že exekučné pohľadávky jeho syna môže mať dopad aj na ich majetok a bude najlepšie
previesť rodinný dom žalobcu na žalovaného.

2. Dňa 15.6.2011 na základe kúpnej zmluvy previedli žalobca s manželkou dom do osobného vlastníctva
žalovaného. Žalobca uviedol, že za dom im žalovaný prisľúbil sumu 250.000 eur, ktorá bola uvedená v

kúpnej zmluve, túto však žalovaný nikdy nezaplatil a dom si ponechal.

3. Žalobca uviedol, že žalovaný presvedčil jeho dcéru N., nakoľko ju ovláda, aby zobrala úver vo výške
100.000 eur, ktorý je zabezpečený záložným právom viaznucim na ich rodinnom dome, ktorý je teraz
vo vlastníctve žalovaného. Nakoľko mal žalobca obavu, že má na dome ťarchu požiadal od žalovaného
záruku, že nepríde o bývanie, na čo im mal žalovaný priniesť podpísať nájomnú zmluvu na užívanie

domužalobcu.Dňa4.12.2017prišlaodžalovanéhooficiálnavýpoveďzmluvyonájme,pričomnájommal
byť ukončený k 31.3.2018. Manželka žalobcu sa psychicky zrútila, nemôže riadne spať, musí brať lieky
a žalobca tiež prežíva len vďaka psychológovi. Následne sa syn žalobcu rozhodol podať na žalovaného
trestné oznámenie, čo aj urobil a dňa 21.5.2018 ho doručil na Krajskú prokuratúru v Prešove.

4.Dňa4.8.2018žalobcadostaldoporučenýlistodadvokátažalovaného,kdejevpiatichbodochuvedené

výpoveď zo zmluvy o nájme, výzva na vypratanie domu, výzva na odovzdanie domu, zákaz údržby a
opráv domu, zákaz užívania pozemku, pričom žalobca s manželkou boli prezentovaní len ako bežnínájomcovia. Žalobca konštatoval, že na základe hore uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný mal
všetko dopredu premyslené, pripravil ich o majetok, za ktorý nikdy nezaplatil, neodovzdal im peniaze
ani v hotovosti, ani na účet a teraz chce žalobcu aj s manželkou dostať na ulicu.

5. Žalobca žiadal súd, aby zamedzil žalovanému možnosť vykonávať všetky právne úkony, ktoré by
smerovali k ďalšiemu poškodeniu žalobcu, následnému predaju, zaťaženiu, založeniu, darovaniu a
prenajatiu domu tretím osobám, po dobu trvania trestného stíhania vedeného pod Č.-L.-XX/X-H.-D.-
XXXX v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 4 písm. a/ Trestného

zákona.

6. Na výzvu súdu sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadril písomným podaním zo dňa 19.11.2018 žalovaný, ktorý uviedol, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný a s nariadením neodkladného opatrenia nesúhlasí.

7. Dôvodil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D., a to rodinného
domu so súp. č. XXXX, postavenom na parcele KN C č. XXXX/X, k. ú. D. a pozemkov KN C parcela č.
XXXX/X, parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX, k. ú. D.. Žalovaný konštatoval, že tieto nehnuteľnosti
nadobudol na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.6.2011
uzavretej medzi žalobcom D. M. a jeho manželkou N. M. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim

a to za celkovú kúpnu cenu vo výške 250.000 eur.

8. Argumentoval, že k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy došlo z dôvodu, že syn žalobcu sa neprimerane
zadlžil v dôsledku neúspešnej podnikateľskej činnosti v Českej republike, pričom konštatoval, že syn
žalobcu uzavrel dňa 20.11.2007 zmluvu o pôžičke, tzv. LOAN AGREEMENT s veriteľom W. T. na

sumu 2.500.000 Kč s 5% ročným úrokom z nesplatenej časti pôžičky, pričom však túto pôžičku svojmu
anglickému veriteľovi nevrátil v celom rozsahu a preto tento podal návrh na exekučné konanie v Českej
republike. Žalovaný ďalej konštatoval, že 13.7.2008 požičal ako veriteľ dlžníkovi G. M. - syn žalobcu
sumu 7.000.000 Sk za účelom kúpy bytu v centre Prahy, pričom dohoda bola, že menový následne po
kúpe bytu prevedie tento byt do osobného vlastníctva žalovaného. Syn žalobcu však pre žalovaného

žiaden byt nekúpil, peniaze použil pre osobnú spotrebu a do dnešného dňa ich žalovanému nevrátil.
Takýmto záhaľčivým spôsobom života sa syn žalobcu dostal do neriešiteľnej situácie ohľadom svojich
dlhov a preto žalobca s manželkou žiadali o pomoc žalovaného, nakoľko vedeli, že tento je bonitný a
má mnohomiliónový majetok. Žalobca oslovil žalovaného, že sa chce presťahovať do Českej republiky
za synom, aby bol pri ňom bližšie, nakoľko syn žalobcu sa vyhrážal kvôli svojim dlhom samovraždou a

žalobca mal obavu o jeho život, preto žalobca ponúkol rodinný dom na odpredaj žalovanému s tým, že
peňažné prostriedky za predaj rodinného domu použije na splatenie dlhov svojho syna. Následne prišlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 15.6.201, kde celá kúpna cena 250.000 eur bola vyplatená žalovaným
žalobcovi v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci potvrdili podpismi pod túto zmluvu a
čoho svedkom bola N. M. - dcéra žalobcu. Žalovaný teda zaplatil celú kúpnu cenu žalobcovi a nechal

ho bývať v jeho rodinnom dome. Prevzatie kúpnej ceny nikdy žalobca nespochybňoval ani nenamietal,
nevyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny ani nepodal žalobu o zaplatenie.

9. Dňa 15.11.2012 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalobcom, jeho manželkou a ich dcérou N.
ako veriteľmi a synom žalobcu G. M. nar. XX.X.XXXX, ktorej predmetom bola peňažná pôžička v sume

628.000 eur veriteľmi dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že peňažné prostriedky z kúpnej ceny zo dňa
15.6.2011 požičali žalobca a jeho manželka a dcéra, synovi G. na úhradu jeho dlhov v Prahe. Žalovaný
pretopopieratvrdeniežalobcu,žežalobcaajehomanželkakuzavretiuzmluvyzodňa15.6.2011pristúpili
na nátlak žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že to bol práve žalobca, ktorý potreboval riešiť vtedajšiu
veľmi zlú finančnú situáciu svojho syna. Žalovaný poukázal aj na to, že kúpna cena bola žalobcovi a

jeho manželke ešte pred podpisom zmluvy a to v hotovosti.

10. Následne sa strany sporu dohodli na tom, že žalobca spolu so svojou manželkou budú môcť
predmetné nehnuteľnosti užívať ako nájomcovia a z touto podmienkou žalovaný súhlasil, keďže sa
jednalo a rodičov jeho partnerky. Žalobca až v roku 2015 žiadal o nejaký písomný doklad o tom, že je

oprávnený bývať v rodinnom dome žalovaného, načo žalovaný ľudský a benevolentne nechal žalobcu a
jeho manželku ako rodičov svojej družky bývať v predmetnom rodinnom dome aj bez nájomnej zmluvy a
až dňa 1.1.2015 uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme rodinného domu, kde sa dohodli na nájomnom v
sume400eurmesačne,pričomdňa1.7.2016uzavrelidoplnokč.1,kdesadohodlinazníženínájomnéhozo sumy 400 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že nájomné
uvedené v zmluve o nájme malo byť iba ,,na oko“. Žalovaný konštatoval, že žalobca nezaplatil nájomné
v sume 400 eur mesačne žalovanému za obdobie od 1.9.2015 do 30.6.2016 v celkovej sume 4.000 eur.

Následne zaplatil sumu 1.200 eur v celku hotovostným vkladom na bankový účet žalovaného, kde v
poznámke je uvedené, že sa jedná o nájomné za 12 mesiacov, t.j. za obdobie od 1.7.2016 do 30.6.2017
po 100 eur mesačne. Následne žalobca nezaplatil nájomné v sume 100 eur mesačne za obdobie od
1.7.2017 do dňa podania tejto žaloby v celkovej sume 1.700 eur, t.j. za 17 mesiacov do 30.11.2018.
Žalovaný konštatoval, že predmetom osobitnej žalobe vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

13C/48/2018 je nezaplatené dlžné nájomné v sume 4.500 eur za 3 roky spätne v rámci všeobecnej
3ročnej premlčacej doby za obdobie od 1.11.2015 do 30.9.2018.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 24.11.2011 uzavrela partnerka žalovaného a dcéra žalobcu zmluvu o
splátkovom úvere č. 5022004187 so E. E.O., K..E.., na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na bývanie
vo výške 100.000 eur a žalovaný Š. Č.K. za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky uzavrel so

E. E., K.. E.. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k. ú.
D.. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle časti IV. citovanej zmluvy o zriadení záložného práva bod 3
písm. b/ záložca sa zaväzuje nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu Záložného veriteľa
Záloh na inú osobou ako Dlžníka až do času úplného splatenia Pohľadávky. V zmysle časti IV citovanej
zmluvy o zriadení záložného práva bod 3 písm. c/ záložca sa zaväzuje nezriadiť bez predchádzajúceho

písomného súhlasu Záložného veriteľa k Zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu v
prospech tretej osoby, vrátane nájomných práv k Zálohu alebo jeho časti, a to až do času úplného
splatenia Pohľadávky.

12. Žalovaný teda dôvodil, že s poukazom na uvedené je zrejmé, že dočasná a rýchla úprava pomerov

medzi stranami sporu v tomto prípade nie je potrebná a nie sú splnené zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti nároku žalobcu a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy v zmysle § 324 CSP. Žalovaný konštatoval, že žalobca od roku 2011
vie o vlastníkom práve žalovaného a do dnešného dňa sa nedomáhal žiadnym právnym úkonom
spochybnenia vlastníckeho práva alebo určenia vlastníckeho práva, pričom vedel aj o tom, že rodinný

dom je predmetom záložného práva v prospech E. E., K..E... Žalovaný od roku 2011 dom žiadnym
spôsobom nezaťažil, nedaroval ani inak nescudzil, práve naopak uzavrel v prospech žalobcu nájomnú
zmluvu od 1.1.2015, ktorú síce vypovedal prostredníctvom právneho zástupcu, avšak z dôvodu, že
žalobca ako nájomca dlhodobo neplatil nájomné. Žalobca dostal od žalovaného kúpnu cenu 250.000
eur, a v rodinnom dome býva bez platenia nájomného.

13. Žalovaný záverom poukázal na to, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom žalobca ani nenamieta neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2011 a rovnako žalobca
nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by žalovaný mal záujem predať, darovať alebo inak scudziť rodinný
dom. Žalovaný tiež uviedol, že nemá záujem rodinný dom predať, darovať ani inak scudziť, zriadiť tam

vecné bremeno ani ho prenajať, čo mu napokon zakazuje aj samotná zmluva o zriadení záložného práva
zo E. E., K..E.., ktorú uzavrel žalovaný ako vlastník rodinného domu dňa 24.11.2011. Samotné trestné
oznámenia ani vedenie trestného stíhania vo veci nezakladajú podozrenia nebezpečenstva hroziacej
ujmy predaja, darovania a iného scudzenia rodinného domu. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol,
aby súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21.Neodkladnéopatreniesúdnariadivtedy,akmápreukázané,žeriešeniesituáciestránsporuneznesie
odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď
je potrebný okamžitý zásah súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť
zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.

22. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné
dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo
veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch
uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a

či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda,
že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak
(robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu
ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenie je, že aj pri prípadnom

osvedčení ohrozenia nároku žalobcu, tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu.

23. Neodkladné opatrenie je teda mimoriadnym inštitútom civilného konania, ktorý je na mieste,
keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik

ujmy a nenahraditeľná škoda. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho
hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že reálne a
bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčiť už
také konkrétne správanie žalovaného, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu. Osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu

priložených listín. Dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia (potreba dočasnej úpravy faktických
pomerov strán sporu) musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať dôkaznými prostriedkami,
ktoré priloží k návrhu. Ostatné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení (najmä
hmotnoprávny nárok, z ktorého neodkladné opatrenie vychádza) postačí iba osvedčiť, a to opäť
priložením dôkazných prostriedkov k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Ako je zrejmé, žalobca sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých
právnychúkonov,ktorébysmerovalikpoškodeniužalobcuaktorébyobmedziližalovanéhoprinakladaní
s jeho rodinným domom, v ktorom aktuálne býva žalobca s manželkou, obaja starobní dôchodcovia. Z
obsahu vyjadrení je zrejmé, a žalobcom ani nebolo rozporované, že vlastníkom predmetného rodinného

domu je od roku 2011 žalovaný, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a manželkou a
žalovaným.

25. Zo spisu navyše vyplývajú rôzne vyššie popísané finančné transakcie medzi žalobcom a žalovaným,
resp. medzi žalobcom, jeho manželkou a dcérou a synom žalovaného (okrem kúpnej ceny, pôžička,

nájomné), ktoré neboli sporovými stranami významne spochybnené. Žalobca síce uvádza, že žalovaný
ho núti platiť nájomné za vlastný dom, avšak je nesporné, že vlastníkom tohto rodinného domu je už
vyše 7 rokov žalovaný a nájomcami žalobca s manželkou.26. Je nutné uviesť, že žalovaného prípadné nakladanie s nehnuteľnosťou je síce čiastočne limitované
aj Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva (č. l. 42 a nasl. spisu), kde
záložným veriteľom je E. E., K..E.. a záložcom žalovaný, na druhej strane je však nutné konštatovať,

že žalobca ako osoba v dôchodkovom veku má obavu straty strechy nad hlavou, nakoľko zo strany
žalovaného došlo k výpovedi nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.

27. Predmetný byt predstavuje obydlie žalobcu a jeho manželky, pričom nezanedbateľná je aj doba
užívanie predmetného bytu, z čoho možno vyvodiť nielen zvyk obývať tento byt, ale aj vytvorenie si

väzieb k danému miestu či už z pohľadu susedských alebo v širšom spoločenskom kontexte.

28. Podľa čl. 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom
dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo
majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného

poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto
zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy."

29. Právo na obydlie je súčasťou širšieho práva na súkromie. Pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky spis. zn. I. ÚS 13/2000: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie

sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných
situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci
ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa
okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj
práva na ochranu obydlia." Medzi právom na obydlie a vlastníckym právom neexistuje automatická a

bezpodmienečná väzba.

30. Osoba má právo na obydlie aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá jej nemusí patriť ako vlastníkovi.
Je nepochybné, že žalobca má s predmetným bytom dostatočnú a nepretržitú väzbu na to, aby bol na
účely čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“) považovaný

za ich „obydlie“. Ústrednou otázkou v tomto prípade je, či je daný zásah primeraný cieľu, ktorý sa
sleduje, a teda „v demokratickej spoločnosti nevyhnutný“. Európsky súd pre ľudské práva pripomína,
že zatiaľ čo čl. 8 Dohovoru neobsahuje žiadne explicitné procesné požiadavky, rozhodovací proces
spojený s opatreniami týkajúcimi sa zásahu musí byť spravodlivý a taký, aby poskytoval náležitý rešpekt
záujmom, ktoré sú zabezpečené čl. 8 Dohovoru (pozri rozsudok Giacomelli v. Taliansko, č. 59909/00, §

82, ECHR 2006-XII; Maumousseau a Washington v. Francúzsko, č. 39388/05, § 62, 6. december 2007;
V.C. v. Slovenská republika, č. 18968/07, § 141, ECHR 2011; a Hardy a Maile v. Spojené kráľovstvo, č.
31965/07, § 219, 14. február 2012). Každá osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala mať
v zásade možnosť preskúmania primeranosti a odôvodnenosti opatrenia nezávislým súdom vo svetle
príslušnýchprincípovpodľačl.8dohovorubezohľadunato,žepodľavnútroštátnehoprávanemážiadne

právo byt obývať (pozri mutatis mutandis McCann, § 50).

31. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok, je zrejmá. Keďže súd založil svoje rozhodnutie
aj na význame obydlia, dáva pre porovnanie do pozornosti vybranú judikatúru. „Každopádne, garancie,

ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do
sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa
odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne
ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so
záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24,

9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).

32. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že
pri posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a
predmetná kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich skutočný

problém vzájomného spolužitia nemusí vždy vyriešiť štátny orgán svojim autoritatívnym výrokom.
Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické
spolunažívanie. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia v rodinných vzťahoch
je výlučnou záležitosťou strán sporu. Súd ako štátny orgán môže len apelovať na to, aby sa strany sporuzamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie
je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či už nezmyselnými útokmi alebo
snahou brániť sa proti nim. Žiaden rezultát deklarujúci „kto má pravdu“ problém vzájomného spolužitia

nevyrieši.

33. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje
pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií,

či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo zmeniť prostredie pôsobenia. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá
len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že
nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom

na to reaguje.

34. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,
zvlášť v situácii, že nejde o „cudzích“ sporiacich sa, ale o vzťahovo zaangažované osoby, riešili všetky
problémovésituáciezmierlivoasnažilisaotonájsťkompromisy,ktoréimzabezpečiapokojnéakorektné

vzťahy minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

35. I keď sa v súčasnosti na tunajšom súde vedie konanie pod sp. zn. 13 C 48/2018 medzi rovnakými
stranami sporu v opačnom postavení, kvôli nezaplatenému nájomnému k rodinného domu, ktorý je
predmetom aj tohto konania o nariadenia neodkladného opatrenia, súd konštatuje, že prebiehajúce

konanie o nezaplatenia nájomného nemá vplyv na rozhodovanie súdu vo vzťahu k navrhovanému
neodkladnému opatreniu.

36. Ako už bolo uvedené vyššie neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len vtedy ak je tu potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd mal

za to, že v tomto konaní je táto základná podmienka, potreba bezodkladnosti úpravy pomerov naplnená,
preto je namieste návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. O trovách konania rozhodol súd v tom zmysle, že nakoľko súd žalobcovmu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel, teda žalovaný nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu
trov konania a úspešnému v konaní žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).