Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208781
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717208781.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zastúpená JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 13.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014, ktorú uzatvoril so žalobkyňou.

Súčasný zamestnávateľ žalobkyne Beauty Form s.r.o., IČO: 44 797 893, so sídlom vo Zvolene,
Borovianska cesta 39, je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014, ktorú žalovaný uzatvoril
so žalobkyňou.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej za
účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp.
súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014,
príp. aj so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014. Stranami sporu vo veci
samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného

hmotného práva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.06.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 13.06.2017, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014,
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a tiež ktorým by uložil zamestnávateľovi žalobkyne Beauty
Form s.r.o., IČO: 44 797 893, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa navrhla, aby v prípade, ak súd dospeje k záveru,
že nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, uložil žalobkyni
povinnosť v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný doručil
zamestnávateľovi žalobkyne Beauty Form, s.r.o. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných

príjmov zo dňa 26.05.2017 (ďalej len ,,Žiadosť“), ktorá odkazuje na dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“).Dohoda o zrážkach zo mzdy mala žalovanému slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávok majúcich
základ v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014 (ďalej len „Zmluva o
úvere“) alebo súvisiacich s touto Zmluvou o úvere. Jediným riešením pre žalobkyňu ako zabrániť

zásahomdojejmajetkovejsféryprostredníctvomnezákonnýchzrážokzomzdyjevydanieneodkladného
opatrenia.Prípadnéprávaveriteľatýmtonebudúnijakodotknuté,pretožejenamieste,abysavykonávali
spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu
o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú
zmluvu.

2.2. Žalobkyňa poukázala na absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere, ktorú možno vyvodiť zo skutočnosti,
že nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občianskoprávne vzťahy pri uzatváraní zmlúv.
Zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobkyňa mala vyplniť všetky body Zmluvy o úvere, okrem bodu 6.
(,,Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR“). Bod 5. Zmluvy o úvere (,,Údaje o požadovanom
revolvingovom úvere v EUR“) považuje žalobkyňa za návrh zmluvy. Uvedený bod vypĺňala žalobkyňa.
Tento bod 5. obsahuje predpokladanú RPMN za úver: 70,01 % a predpokladanú RPMN úveru po

poskytnutí revolvingu: 63,31 %. Bod 6. Zmluvy o úvere doplnila žalovaná spoločnosť, avšak v danom
bode, ktorý má byť považovaný za prijatie návrhu, boli uvedené iné údaje ako v bode 5. Zmluvy o
úvere. V bode 6. je uvedená RPMN za úver: 69,50 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu: 70,01 %. Z uvedeného je zrejmé, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany žalobkyne
a jednostranný úkon „prijatie návrhu“ zo strany žalovaného nie sú zhodné, keďže zo strany žalovaného

došlo pri prijatí návrhu zmluvy k zmenám v údajoch oproti údajom v návrhu žalobkyne. Konanie
žalovaného nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie Zmluvy
o úvere, ale za nový návrh. Nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu
žalovaného, má za to, že k platnému uzatvoreniu Zmluvy o úvere nedošlo. Zmluvu o úvere považuje
žalobkyňa za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. V prípade neplatnosti

Zmluvy o úvere by bola neplatnou aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uviedla, že z dôvodu
neplatnosti Zmluvy o úvere mal žalovaný právny titul iba na zaplatenie sumy istiny poskytnutého úveru
vo výške 770,18 Eur, o čom ako dôkaz priložila Výpis z účtu.
2.3. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa
vtedy platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. a to v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a v súlade s písm. k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia týchto náležitostí má za následok, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
2.4. Doposiaľ bola zo strany žalobkyne žalovanému uhradená na daný úver suma 723,72 Eur, o čom
predložila ako dôkazu Kartu klienta. Keďže žalovaný mal právny titul iba na zaplatenie sumy istiny

poskytnutého úveru vo výške 770,18 Eur, jeho súčasný nárok predstavuje len 46,46 Eur (770,18 - 723,72
Eur). Už prvou vykonanou zrážkou by došlo k nedôvodnému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne,
pretože v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy sa majú zrážky vykonávať vo výške 48,22 Eur, čo je
viac než súčasný nárok žalovaného. Žalovaný by si teda formou nekontrolovaných zrážok zo mzdy
uspokojoval ,,pohľadávku“, na ktorú neexistuje platný právny titul.

2.5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom zabrániť
vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil.
Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie neodkladného opatrenia. Má

za to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré
umožňujúpostihovaťmajetokdlžníkabezsúdnejkontroly,pričomtietozrážkynemôžedlžníkvočisvojmu
zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.
2.6.Nazákladeuvedenéhomážalobkyňazato,žeexistujeodôvodnenáobava,ževykonanýmizrážkami

zo mzdy by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti
nemá platný právny titul, pričom podľa obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy (bod V. veta posledná)
nemá žalobkyňa oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo
ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. K návrhu tiež priložila rozhodnutia Okresného súdu Lučenec
a Okresného súdu Ružomberok, ktorými bolo v obdobných veciach neodkladným opatrením uložené

žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

3.1. Zo žalobkyňou predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014
súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, v časti 6. Údajeo schválenom revolvingovom úvere v Eur je uvedené: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 900,-
Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 48,22 Eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.025,24 Eur, RPMN za úver: 69,5 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01

%, priemerná RPMN za úver: 46,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 474,48 Eur, celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť: 1.157,28 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu: 78,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,20 %, ročná úroková sadzba úrokov z
omeškania: 5,25 %.
3.2. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2014

súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou ako dlžníkom, podľa dohody žalovaný
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 900,- Eur. Pohľadávky
žalovaného voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných
revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími

prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných
dodatkov. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na určený
bankový účet vo výške 48,22 Eur mesačne.
3.3. Z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že dňa 03.04.2014 bol na jej účet vložený bezhotovostný vklad

vo výške 770,18 Eur, pričom názov protiúčtu je PROFI CREDIT SLOVAKI, VS: 8500044734.
3.4. Z Karty klienta súd zistil, že žalobkyňa na predmetný úver dosiaľ uhradila sumu 723,72 Eur.
3.5. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.05.2017 súd zistil,
že splnomocnený zástupca žalovaného požiadal zamestnávateľa žalobkyne Beauty Form s.r.o. o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej na

zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX. Veriteľ sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v celkovej výške
1.585,20 Eur k 26.05.2017 vykonávaním zrážok zo mzdy dlžníka.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky

možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy
nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 02.04.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoňohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava
pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne
upraviť dané pomery.

6. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia

dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.

7. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 02.04.2014

uzavretá zmluva o úvere a súčasne na osobitnej listine aj dohoda o zrážkach zo mzdy, slúžiaca na
zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie
dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o
uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet

činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka, táto nie je v zmluve o
úvere označená obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ju mohli identifikovať ako podnikateľa.
Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd osvedčené, že na základe predmetnej zmluvy
o úvere jej zo strany žalovaného bola reálne poskytnutá suma 770,18 Eur, pričom dosiaľ žalovanému

vrátila sumu 723,72 Eur.

8. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný prostredníctvom splnomocnenca požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovaného z
predmetnej zmluvy o úvere, ktorú vyčíslil ku dňu 26.05.2017 na 1.585,20 Eur. V prejednávanej veci

žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že jej majú byť vykonávané zrážky
zo mzdy, pričom časť pohľadávky žalovaného žalobkyňa neuznáva, nakoľko spochybňuje platnosť
uzatvorenia zmluvy o úvere, resp. má za to, že pre absenciu náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. je zmluvu o úvere potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, v dôsledku čoho má veriteľ
nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobkyni reálne poskytol, t.j. 770,18 Eur. Súd v prejednávanej

veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená
správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v
dôsledkuktorýchbezprostrednedochádzakzásahudomajetkovýchprávžalobkyne,čománepochybne
dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje výšku
uplatnenej pohľadávky žalovaného, ako aj spôsob jej uplatnenia.

9. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-
ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný

zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú
mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov
žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo
Zmluvy o revolvingovom úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii
viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu

obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ide však o obmedzenie, ktoré
podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci
má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v
rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdupodrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež
potrebné prisvedčiť žalobkyni, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa,

a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva
zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej
ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov
nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich
práv a záujmov zo strany žalobkyne.

10. Pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci smeruje aj k uloženiu
určitej povinnosti tretej osobe, ktorej nesvedčí vecná legitimácia vo veci samej v rámci vzájomných
právnych vzťahov žalobkyne a žalovaného, konkrétne zamestnávateľovi žalobkyne, súd považoval
návrh za dôvodný aj v tejto časti. Súd zastáva názor, že Civilný sporový poriadok nevylučuje uloženie
určitej povinnosti takejto tretej osobe neodkladným opatrením, pričom predovšetkým vychádzajúc z

teleologického výkladu právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je nutné dospieť k záveru,
že rôznorodosť súkromnoprávnych vzťahov a ústavná požiadavka na zabezpečenie efektívnej súdnej
ochrany si v závislosti od okolností konkrétnej veci vyžaduje aj takýto zásah do práv, resp. záujmov
tretieho subjektu. Aj v prejednávanej veci pokiaľ by bola uložená len povinnosť žalovanému zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by žalovaný napriek vykonateľnosti takéhoto výroku

uloženúpovinnosťnesplnil(napr.neoznámilbyzamestnávateľovižalobkyne,abyupustilodvykonávania
zrážok), žalobkyni by zostala len možnosť domáhať sa splnenia tejto povinnosti vykonaním exekúcie na
nepeňažné plnenie, pričom medzitým by jej mohli byť stále vykonávané zrážky zo mzdy. Tento dôsledok
je podľa názoru súdu v rozpore s uvedenou ústavnou požiadavkou na zabezpečenie efektívnej súdnej
ochrany práv a právnych záujmov osôb, do ktorých bolo protiprávne zasiahnuté, pričom v prejednávanej

vecijenavyšetakátopožiadavkaumocnenápostavenímžalobkyneakospotrebiteľa,t.j.slabšejzmluvnej
strany, ktorej právna úprava zaručuje zvýšenú ochranu. Odhliadnuc od uvedeného, aj gramatickým a
systematickým výkladom ustanovení Civilného sporového poriadku možno podľa názoru súdu dospieť
k záveru, že okruh strán, resp. „účastníkov“ konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(bez ohľadu na to, či je takýto návrh podaný pred alebo po začatí konania vo veci samej) môže byť

odlišný od okruhu strán sporu vo veci samej, čo súvisí so skutočnosťou, že nová právna úprava na
rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku upustila od konceptu dočasnosti ako pojmového
znaku predchádzajúceho inštitútu predbežných opatrení. Aj v prejednávanej veci preto nič nebráni tomu,
abyzamestnávateľžalobkynebolpovažovanýzastranu(„účastníka“)konaniaonariadeníneodkladného
opatrenia, aj keď, ako už bolo uvedené, v sporoch vo veci samej vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi

žalobkyňou a žalovaným by mu vecná legitimácia nesvedčila.

11. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a
zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa
bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná.
Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

15. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so

zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako
primeraný, avšak za predpokladu, že žalobkyňa bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce
k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jej tvrdení protiprávne
zasahovanézostranyžalovaného.Súdtedavprejednávanejvecivyhodnotil,ženeodkladnýmopatrením
nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP súd preto
uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej

za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich,
resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o úvere.
Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z
hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.