Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/407/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110225541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110225541.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: M. I., nar. X.X.XXXX, bytom J., M. XX, zastúpená
splnomocnenkyňou: Advokátska spoločnosť s.r.o., Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401 proti
žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik
v konkurze, so sídlom správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený splnomocnenkyňou: Korytár &
Ondreička s.r.o. v likvidácii, Sladovnícka 13, Trnava, o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o

prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 3. júla 2012
č. k. 26C/206/2010 -240 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava z 27. júla 2012 č.
k. 26C/206/2010 -260 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia

prejavu vôle žalovaného, že tento ako predávajúci uzatvára s ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č.
XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na M. ulici č. XX v J., zapísaného na LV č. XXXX
pre k. ú. J.. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 123, § 132 ods. 1 a 2 a § 663 O.
z., (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 14 ods. 1
písm. a/ zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj
§ 16 ods. 1 a 17 ods. 1, 2 a 3, § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

vecne potom prakticky záverom o tom, že žalovaný je správca úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v konkurze, nakoľko na Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii bol dňa
5.10.2007 vyhlásený konkurz.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaným nie je štátny podnik v likvidácii a teda nie je subjektom právnej
povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu za kúpnu cenu, ktorá nesmie prevýšiť cenu určenú
podľa § 18, 18a a 18b zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a preto

ani nie je pasívne vecne legitimovaný, preto žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
zamietol.

Proti rozsudku podala včas odvolania žalobkyňa, navrhla ho zmeniť tak, že súd nahradí prejav vôle
žalovaného, ktorý ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX,
ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na M. ulici číslo XX v J., zapísaný na LV č. XXXX

katastrálne územie J., evidovaný Správou katastra Trnava. Uviedla, že s konštatovaním súdu prvého
stupňa spočívajúcom v tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný sa nestotožňuje a poukazuje na
ustanovenie § 47 ods. 4, § 92 ods. 5 a § 44 a ďalšie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorých vyplýva, že akékoľvek konanie týkajúce sa majetku
úpadcu možno začať len voči správcovi, pričom správca nekoná vo svojom mene a na vlastný účet, ale
v mene a na účet úpadcu a to aj napriek tomu, že zákon procesne upravuje označenie žalovaného v

sporoch týkajúcich sa tohto subjektu tak, že žaloba má smerovať proti správcovi. Súd prvého stupňa
nesprávne poňal postavenie správcu v konkurznom konaní a v tomto smere vec nesprávne posúdil poprávnej stránke, pričom z jeho odôvodnenia nevyplýva, voči komu sa mal žalobca domáhať uzavretia
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu ak nie voči správcovi. V tejto súvislosti dal do pozornosti
Nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 1473/11 zo dňa 1.12.2012, z ktorého citoval: „Možnost poskytovat

poučení o procesních právech a povinnostech vyplývá pro vykonávací řízení z § 254 ods. 3
o. s. ř.. Postup odvolacího soudu, který návrh na nařízení výkonu rozhodnutí zamítl, proteže vychádzel
z přesvědčení, že oprávněná stěžovatelka nesprávně označila osobu povinného, aniž by ji však poučil
o tomto možném nesprávnem označení povinného, se tedy ve světle výše uvedeného jeví jako přiliš
formalistický, nerespektujíci právo na spravodlivý proces. Ústavní soud zde odkazuje na svoji konstantní

judikaturu, podle ktoré nepřesné označení účastníka řízení lze odstraniť a soud je povinen o tom
chybující stranu postupem dle § 5 a § 43 o. s. ř. ve spojení s § 254 odst. 3 o. s. ř. poučit“. Odvolateľka
mala zato, že by nebolo v súlade s princípom spravodlivosti odoprieť jej právo na odkúpenie bytu len z
dôvodu, že v súčasnosti vyšla najavo skutočnosť, spochybňujúca nadobúdajúci titul k bytovému domu
spred 20 rokov.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú vec (keď
inak od žalobkyňou výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej bol závislým aj výrok rozsudku
vyhradzujúci rozhodnutie o trovách samostatnému uzneseniu) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez
pojednávania, keď bolo vylúčené rozhodnutie s konečnou platnosťou a práve rozsudok nešlo považovať
za vecne správny, nakoľko súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke a v dôsledku

toho nezistil celkom dostatočne ani skutkový stav (v rozsahu potrebnom pre konečné rozhodnutie).

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
od 1. júla 2004 byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do
vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie

je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu 17b).

Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník domu,
ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu 34) z vlastníctva štátu, Slovenského
pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo

bytového družstva alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva
alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e) alebo ak ide o byty alebo o
ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, 22) nemôže previesť vlastníctvo domu
podľa osobitného predpisu, 23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu
nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;
správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Z ustanovení § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 44 ods. 1 zákona č.7/2005 Z. z.
jednoznačne vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešli v zmysle zákona o
konkurze a reštrukturalizácii aj vlastnícke práva k podstate úpadcu, ktorej súčasťou je aj predmetný byt,
má povinnosť previesť predmetný byt na žalobkyňu, ak táto bola v rozhodnom období jeho nájomníčkou

za splnenia podmienok ustanovených v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to za cenu,
ktorá zodpovedá ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Pri riadení sa vyššie vyslovenými závermi, z ktorých vyplýva pasívna legitimácia žalovaného, preto
odvolaciemusúduneostávaloiné,akorozhodnutiesúduprvéhostupňazrušiťpodľa§221ods.1písm.h/

aj f/ O. s. p.. Pre nedostatočne zistený skutkový stav majúci pôvod v nesprávnom právnom posúdení veci
a nemožnosti dopĺňania dokazovania odvolacím súdom (keďže by tu potrebné doplnenie dokazovania
malo povahu vykonávania základného dokazovania na dosiaľ neskúmané otázky a prekračovalo tak
medze prieskumnej činnosti odvolacieho súdu) bolo na mieste vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p..

V ďalšom konaní, preto súd prvého stupňa bude musieť najmä opäť právne posúdiť vecnú
opodstatnenosť žaloby, pričom sa bude pritom riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226
O. s. p. viazaný, podľa procesnej aktivity účastníkov zvoliť ďalší postup a vykonať dokazovanie, podľa§ 132 O.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až po splnení takýchto povinností opätovne
rozhodnúť o veci i o trovách konania (prvostupňového i odvolacieho) a to i s vypravením jeho nového
rozhodnutia riadnym odôvodnením v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p..

Kprijatiutohtouzneseniadošlopomeromhlasov3:0,čižejednohlasne(§3ods.9poslednávetazákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.