Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Duditš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/70/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915214116
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7915214116.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek
senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Bytový podnik Trebišov, s.r.o.,
so sídlom v Trebišove, Puškinova 18, IČO: 36 175 706, proti žalovanej N. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. Z.
E., K. XXXX/X-X, o zaplatenie 3.626,79 eur s prísl. o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov z 20. júna 2017 č.k 14C/559/2015 - 83 t a k t o
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j erozsudok.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trebišov (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. júna 2017 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.626,79 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca na základe zmluvy o nájme bytu prenechal
žalovanejdoužívaniaK.Č..X G.T..O.K.V.A..Č..XXXX/XG.K.F.Z.E..Žalovanábolapovinnáuhrádzať
platby za nájom a služby s nájmom spojené, ktoré jej boli vyúčtované. Keďže žalovaná si neplnila
povinnosti nájomcu bytu, uzavrel žalobca so žalovanou dohodu o splátkach dňa 07.11.2011, ktorá
zahŕňala dlh na nájomnom a službách s nájmom spojených vo výške 4.249,- eur za roky 2006 až 2011.
Z tohto dlhu vyčíslil žalobca poplatok z omeškania vo výške 3.626,79 eur, ktorý vychádza z nájomnej
zmluvy. Pri vyčíslení poplatku z omeškania sa žalobca riadil ust. § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Keďže žalovaná bola v omeškaní a neplnila si svoje povinnosti vyplývajúce jej z uznania dlhu a z dohody
o splátkach, uplatnil žalobca proti žalovanej tento nárok prostredníctvom podanej žaloby. Žalovaná sa k
žalobe nevyjadrila a nezúčastnila sa ani pojednávania vo veci. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že žalovaná bola v priebehu konania nečinná, nepreukázala, žeby žalobcovi zaplatila úhradu
za vyúčtované služby spojené s užívaním bytu. Zároveň bolo preukázané, že ako nájomkyňa mestského
bytu č. X G. K. F. Č. XXXX Z. E. neuhrádzala pravidelné platby za nájom a a za služby spojené s
nájom, čím sa dostala do omeškania. Výška poplatku z omeškania je určená v súlade so zmluvou a s
Nariadeným vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a výrok o trovách konania
odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Tvrdí, že považuje napadnuté výroky za nesprávne z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď vychádzal z rozpornej dohody o uznaní dlhu, ktorá obsahovala nesprávne čísla o výške
dlhu a nekorešpondovala so skutočným dlhom. Napriek uznaniu dlhu zo strany žalovanej mal súd tietovýšky preskúmať so skutočnou opodstatnenou výškou, a to najmä keď je žalovaná tzv. slabšou stranou
sporu. Uznanie neexistujúceho dlhu, resp. jeho časti neznamená, že tým vznikne takto nesprávne
uznaný dlh a už vôbec nie, že ho súd na základe takéhoto uznania má priznať žalobcovi. Týmto súd
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,aleajnesprávneprávneposúdiltútovecvčastiuznaniadlhu.
Rovnako mal posudzovať samostatne istinu a prihliadať na to, či nie je premlčaná a ak je, mal slabšiu
stranu upozorniť, aby mohla vzniesť námietku premlčania. Rovnako mal posudzovať aj príslušenstvo
pohľadávky.Žalovanázopatrnostivznášavočinárokunámietkupremlčaniaanavrhuje,abyodvolacísúd
napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná trovy konania, eventuálne
rozsudok zruší a vráti vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
4.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanejnavrholrozsudokpotvrdiť.Uviedol,žežalovanejvychádzal
v ústrety tak, že s ňou niekoľkokrát uzatvoril, či už písomne alebo ústne dohodu o splácaní dlžnej sumy,
avšakzjejstranydošlovždykjejporušeniuaďalšiemunavyšovaniudlžnejsumyzanájomaslužbystým
spojené. Napriek tomu pristúpil žalobca na základe žiadosti žalovanej k uzavretiu dohody o splátkach,
ktorou žalovaná uznala dlh na nájomnom a na službách v celkovej výške 8.798,60 eur k dátumu jej
uzavretia a zaviazala sa dlžnú sumu splácať v dohodnutých splátkach. Súčasťou sumy bol poplatok z
omeškania vo výške 3.626,79 eur. Výška poplatku vychádzala z nájomnej zmluvy, rovnako aj zo zákona.
Vyúčtovanie služieb nebolo zo strany žalovanej nikdy spochybnené ani reklamované. Výška poplatku
nebola spochybnená ani počas súdneho konania. Do ukončenia dokazovania žalovaná nenamietala
platnosť uznania dlhu a dohody o splátkach. Neobstojí tvrdenie, že ide o premlčanú pohľadávku, v tejto
súvislosti žalobca poukazuje na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia v odvolaní považuje
za účelové a neodôvodnené.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení splnenia podmienok prípustnosti odvolania
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.
6. Odvolateľka v podanom odvolaní spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky a namieta aj premlčanie
uplatneného nároku.
7. Z pohľadu uplatnených odvolacích námietok považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaná
v priebehu celého konania bola pasívna, jej jediný prostriedok procesnej obrany bol odpor proti
platobnému rozkazu, v ktorom namieta, že ku dňu 28.02.2015 mala výška pohľadávky žalobcu
predstavovať sumu 3.512,21 eur. K tomuto tvrdeniu však nepredložila žiaden dôkaz. V ďalšom priebehu
konania neuplatnila žalovaná ďalšie prostriedky procesnej obrany, nezúčastnila sa na pojednávaniach,
ktoré boli vo veci nariadené. Okrem tvrdení v odpore žiadnym spôsobom kvalifikovane nespochybnila
uplatnenú pohľadávku žalobcu. Naopak, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal z
listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca a ktorých pravosť žalovaná nespochybnila a nenamietala.
8. Rozhodnutie o priznaní žalovanej sumy vychádza z listinného dôkazu, ktorým je uznanie dlhu a
dohoda o splátkach zo dňa 07.11.2011. V tejto listine žalovaná uznáva pohľadávky žalobcu v celkovej
sume 8.798,60 eur, ktoré pozostávajú z dlhu na nájomnom 4.249,- eur, z poplatku z omeškania 3.626,79
eur, súdnych trov 522,29 eur a faktúr vo výške 444,62 eur. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie aj vyžiadaním podrobného výpočtu uplatňovaných poplatkov z
omeškania (č.l. 45 až 51 spisu). Nie sú teda pravdivé a opodstatnené odvolacie námietky žalovanej, že
súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení žalobcu.
9. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie mal ex offo prihliadať na námietku
premlčania, resp. na premlčanie, pretože žalovaná je slabšou stranou a spotrebiteľkou, uvádza odvolací
súd, že ustanovenia Civilného sporového poriadku o spotrebiteľských sporoch sa uplatňujú v zmysle
§ 290 CSP iba v sporoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiacou so spotrebiteľskou zmluvou. Prejednávaný spor vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorá je
osobitným zmluvným typom Občianskeho zákonníka a nespadá pod právnu úpravu spotrebiteľských
zmlúv podľa ust. § 52 nasl. OZ.10. K námietke premlčania vznesenej žalovanou uvádza odvolací súd, že pohľadávka uplatňovaná
žalobcom vyplýva z písomného uznania dlhu. Pri týchto právach platí podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ,
že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky premlčuje sa 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Žalovaná sa pritom v dohode zaviazala splácať uznanú sumu mesačne do 30.09.2014. Žalobca podal
žalobu na súde 19.08.2015, to znamená, že jeho pohľadávka nie je premlčaná.
11. V ostatných častiach sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a konštatuje jeho správnosť jeho dôvodov, preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal
plný úspech žalobca, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.