Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/309/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213583
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316213583.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: Y. W., A..

XX.XX.XXXX, W. Q. Ú., O.X. XXXX/XX, zastúpená: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 47 454
831, Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Q. L., A.. XX.X.XXXX, W. O., N. XXXX/XX, zastúpený:
V4 Legal, s.r.o., IČO: 36 858 820, Tvrdého 783/4, Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenou Okresný úrad L.,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie Q. Ú., obec Q. Ú., okres L., parcely registra C, evidovanej
na katastrálnej mape parcela číslo XXXX/X vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela

číslo XXXX/X vo výmere XXX m2 - záhrady a stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na parcele číslo
XXXX/X - rodinný dom je žalobkyňa.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania vo rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajší súd 20. júla 2016 žiadala určiť, že je vlastníčkou nehnuteľnosti
zapísaných na Liste vlastníctva / ďalej len LV / č. XXXX vedenom Správou katastra L., pre katastrálne
územie Q. J., obec Q. Ú.Ľ., okres L., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č.
XXXX/X o výmere XXX m2-zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2-záhrady

a stavba súpisné č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X-rodinný dom.
2. Žalobkyňa žalobu vymedzila tak, že so spoločnosťou InDevel, s.r.o. so sídlom Jesenského 1089/11
010 01 Žilina, IČO: 36 418 234 uzavrela Zmluvu o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX, na základe ktorej
jej spoločnosť poskytla pôžičku vo výške 8 000,-Eur s úrokovou sadzbou 25 % p. a. Súčasne so
spoločnosťou uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam patriacich
do jej vlastníctva. Spoločnosť postúpila pohľadávku na fyzickú osobu Ľ. P.. Záložný veriteľ pristúpil
k výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti a 8. apríla 2016 uzavrel kúpnu zmluvu

so spoločnosťou PHARMED, s.r.o. so sídlom Štúrova 154/6 010 01 Žilina, IČO: 47 610 565.
Záložný veriteľ nepostupoval v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva a so zákonom, lebo
nepostupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, ktorá je rovnaká s porovnateľnou
nehnuteľnosťou, ktorá sa predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja. Následne 20.
apríla 2016 spoločnosť PHARMED, s.r.o. previedla nehnuteľnosť na žalovaného kúpnou zmluvou, ktorá
bola uzavretá na základe Rezervačnej zmluvy z 26. marca 2016, teda mesiac pred tým, ako spoločnosť
PHARMED, s.r.o. nadobudla nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Žalovaný vyzval žalobkyňu na kúpu

nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 49 000,-Sk. Žalobkyňa bola názoru, že spoločnosť InDevel,
s.r.o. nemohla uzavrieť zmluvu o pôžičke z dôvodu, že nedisponuje oprávnením na poskytovanie
spotrebiteľských úverov. Spoločnosť pri priamom výkone záložného práva nepostupovala v zmysle
zákona, pretože nehnuteľnosť predala za sumu nezodpovedajúcu trhovým cenám.3. Žalobkyňa spolu so žalobou súdu doručila rozhodnutia Okresného úradu L., katastrálny odbor, Kúpne
zmluvy, zmluvu o postúpení pohľadávky, zmluvu o zriadení záložného práva, výpis z LV č. XXXX.
4. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, ktorú žiadal zamietnuť z dôvodu premlčania nároku pri

relatívnej neplatnosti právneho úkonu a poukázal na dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva, pretože
vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol z údajov katastrálneho úradu.
5. Žalobkyňa na základe vyjadrenia žalovaného súdu zaslala repliku, v ktorej uviedla, že najvyšší
prípustný úrok v spotrebiteľských zmluvách je 16,5 % ročne a v zmluve o pôžičke bol dojednaný úrok
vo výške 25 % ročne, a preto takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neplatné. Okrem toho

ustanovenie o priamom predaji zálohu je neplatné, pretože podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka /
ďalej len OZ / môže záložný veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona.
6. Žalovaný spochybnil charakter zmluvy o pôžičke a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS SR 549/2015 zo 16. marca 2016, v zmysle ktorého nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ ho nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade,

by si nikto nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho
štátu. Ďalším vyjadrením uviedol, že spoločnosť InDevel, s.r.o. bola zapísaná orgánom dohľadu do
príslušného registra veriteľov 8. novembra 2010 a je vedená v zozname nebankových subjektov.
Poukázal na premlčanie nároku pri relatívnej neplatnosti právnych úkonov podľa § 100 OZ, v zmysle
ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá 13. júna 2013, teda právo dovolania sa relatívnej neplatnosti sa
premlčalo 13. júna 2016 a žaloba na súd bola podaná 20. júla 2016. Poukázal na to, že v čase uzavretia
zmluvy o zriadení záložného práva ustanovenie § 53 ods. 10 OZ neexistovalo, pretože toto ustanovenie
nadobudlo účinnosť 1. júna 2014.
7. Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s

podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci.
8. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe vyhovieť na základe skutkových okolností opísaných
v žalobe a k námietke premlčania uviedol, že prvýkrát si žalobkyňa mohla uplatniť svoje právo od
účinnosti novely OZ účinného od 1. júna 2014, takže nárok žalobkyne nie je premlčaný a v otázke
dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva zo strany žalovaného mal pochybnosti s tým, že výroková

veta v náleze Ústavného súdu sa ako procesná obrana nedá použiť bez uvedenia kontextu celého
rozhodnutia. Po pojednávaní právny zástupca žalobkyne sa písomne vyjadril a uviedol, že v danom
prípade súd musí ex offo skúmať absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy. Spochybnil dobromyseľnosť
nadobudnutia vlastníctva žalovaným z dôvodu uzavretia rezervačnej zmluvy medzi žalovaným a
spoločnosťou PHARMED, s.r.o. v čase, keď spoločnosť ešte nebola vlastníkom nehnuteľnosti a

následným skontaktovaním žalovaného na žalobkyňu, ktorej ponúkol predaj nehnuteľnosti za kúpnu
cenu vo výške 49 000,-Eur, ktorú ponúkol realitnej kancelárii na predaj.
9. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že skutočnosti uvádzané ohľadne
neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva nemajú žiadny vplyv na
dobromyseľného vlastníka, teda žalovaného. Podľa jeho názoru žalobkyňa si mala uplatniť nárok na

náhradu škody. Poukázal na to, že k úspešnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov
žalobkyňa mala uskutočniť vo všeobecnej premlčacej dobe. Žalovaný bol v dobrej viere a robil úkony s
dôverou v určitý jemu druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Právo pôvodného vlastníka, vlastniť
majetok nemá prednosť pred vlastníckou úpravou nadobúdateľa.
10. Žalobkyňa so spoločnosťou InDevel, s.r.o. uzavrela 13. júna 2013 Zmluvu o pôžičke, ktorá súdu

predložená nebola, ale súd zo Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretú medzi záložným veriteľom
In Devel, s.r.o. a žalobkyňou ako záložcom z 13. júna 2013 mal preukázané uzavretie tejto zmluvy, na
základe ktorej záložný veriteľ poskytol záložcovi pôžičku vo výške 8 000,-Eur s úrokovou sadzbou 25 %
p. a. a záložca sa zaviazal záložnému veriteľovi v dohodnutej dobe vrátiť pôžičku, zaplatiť úroky a iné
príslušenstvo a poplatky, nahradiť náklady a zaplatiť dohodnuté poplatky a sankcie pre prípad porušenia

povinností zo zmluvy. Záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo na záloh vo vlastníctve záložcu
za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa.
11. Z výpisu LV. č. XXXX vyplýva, že žalovaný je vlastníkom pozemkov registra „C“, parcela č. XXXX/X
o výmere XXX m2-zastavané plochy a nádvorie, parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2-záhrada, rodinný
dom súpisné č. XXXX na pozemku parcela č. XXXX/X.

12. Spoločnosť InDevel, s.r.o. s Ľ. P.Č. uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky 30. januára 2015.
Následne 8. apríla 2016 došlo k výkonu záložného práva formou priameho predaja. Záložný veriteľ Ľ.
P. v mene žalobkyne uzavrel so spoločnosťou PHARMED, s.r.o. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva
nehnuteľnosti 8. apríla 2016 a následne 20. apríla 2016 spoločnosť PHARMED, s.r.o. uzavrela kúpnuzmluvu o prevode nehnuteľnosti na žalovaného. V kúpnej zmluvy článku III. bode 2. sa zmluvné strany
dohodli o výplate kúpnej ceny, z ktorej vyplýva, že prvá časť kúpnej ceny vo výške bola uhradená
na základe rezervačnej zmluvy z 26. marca 2016 na jeho účet pred uzavretím tejto zmluvy. Vklad

vlastníckeho práva bol žalovanému povolený rozhodnutím Okresného úradu L., katastrálny odbor.
Vklad vlastníctva v prospech spoločnosti PHARMED, s.r.o. bolo povolený 15. apríla 2016, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 18. apríla 2016, teda pred uzavretím rezervačnej zmluvy.
13. Právoplatným uznesením tunajšieho súdu z 9. júna 2016 č. k. 35C/246/2016-31 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu v Trnave zo 4. októbra 2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.

novembra 2016 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému scudziť, zaťažiť alebo
prenajať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Krajský
súd v Trnave v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyne tvrdenie ohľadne predaja nehnuteľnosti zo
strany žalovaného, žalovaný nepoprel.
14. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd vec právne uzatvára.
15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ / vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Podľa § 52 os. 1, 2, 3, 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 53 ods. 10 OZ ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa

osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
19. Podľa § 879r OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom
2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov
účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú
ustanovenia tohto zákona.

20. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
21. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

22. V danom prípade súd prvou otázkou, ktorou sa zaoberal bolo preukázanie naliehavého právneho
záujmu na podaní žaloby. Žalobkyňa preukazovala naliehavý právny záujem na podaní žaloby
spočívajúci v tom, že v danom prípade sa jedná o nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie žalobkyne, ktorá
má za to, že o nehnuteľnosť prišla v rozpore so zmluvou, ktorú podpísala, ako aj v rozpore so zákonom.
23. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je v rámci pozemkového práva jednou z najfrekventovanejších

žalôb. Odhliadnuc však od samotnej podstaty sporu, je potrebné, aby žalobca splnil procesné
podmienky, bez preukázania ktorých súd nebude vo veci samej konať. Preukázanie naliehavého
právneho záujmu je jednou z týchto zákonných podmienok konania. Podľa § 137 písm. c) CSP
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde je postavenie strán sporu neisté. Preto zmyslom
určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak. Jej výsledkom má byť vytvorenie pevného právneho základu právnych vzťahov, ktorými
sa eliminujú prípadné budúce spory zúčastnených strán. O naliehavý právny záujem naopak nemôže
ísť vtedy, keď určovacia žaloba nie je spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Ide najmä

o prípady, kedy sa právne postavenie žalobcu požadovaným určením nezmení, keď sa stav právnej
neistoty neodstráni, resp. sa ešte viac umocní a nastolí priestor na ďalšie súdne spory, ako aj stav, kedy
nie sú účastníkmi súdneho konania všetci účastníci hmotným právom vymedzeného vzťahu. Vtedy ide
o nedostatok vecnej legitimácie účastníkov (aktívnej alebo pasívnej). Nedostatok naliehavého právnehozáujmu na požadovanom určení nie je procesne prípustným nástrojom na ochranu práva a súd takýto
návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
24. Podľa názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby z dôvodu,

že bez tohto určenia sa nemôže iným spôsobom domáhať vlastníckeho práva.
25. Zo zistených skutkových okolností veci súd zistil, že žalobkyňa so spoločnosťou InDevel, s.r.o.
uzavrela zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej spoločnosť žalobkyni požičala 8 000,-Eur s 25 % p.
a. úrokom a žalobkyňa sa zaviazala spoločnosti zaplatiť v dohodnutej lehote pôžičku vrátiť spolu s
úrokmi, príslušenstvom a poplatkami. Na námietku žalobkyne, že spoločnosť InDevel v čase poskytnutia

pôžičkynedisponovalaoprávnenímnaposkytovaniespotrebiteľskýchúverov,súduvádza,žespoločnosť
InDevel, s.r.o. je podľa dostupných údajov na webe zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Žilina oddiel: Sro, vložka číslo: 14912/L od 21. marca 2007 s predmetom činnosti okrem iného aj
poskytovanie úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných z verejných zdrojov získaných výlučne
bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Okrem toho spoločnosť bola zapísaná
aj orgánom dohľadu do príslušného registra veriteľov 8. novembra 2010 / https: / / regver.nbs.sk/

search.php / podľa § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov. Z týchto dôvodov neobstojí
námietka žalobkyne o nedisponovaní oprávnením spoločnosti na poskytovanie pôžičiek. Žalobkyňa so
spoločnosťou uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, v zmysle ktorej podľa článku
V. bodu 5.2. písm. d/ si strany zmluvného vzťahu dohodli priamy predaj kupujúcemu ohľadne predaja
zálohu.

26. Uzavretím zmluvy o pôžičke došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pretože zmluva bola uzavretá
medzi dodávateľom, ktorý pri uzavretí zmluvy a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí zmluvy a plnení zo
spotrebiteľskejzmluvynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,

ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho

plneniu, je neplatná.
27. Súd pri spotrebiteľských zmluvách musí ex offo podrobiť spotrebiteľské zmluvy prieskumu
zákonnosti, čo v danom prípade nebolo možné z dôvodu nepredloženia zmluvy o pôžičke, hoci súd
nemal pochybnosti o jej existencii z dôvodu predloženia zmluvy o zriadení záložného práva a nakoniec
existenciu zmluvy o pôžičke nepoprel ani žalovaný. Pokiaľ by súd dospel k záveru o neplatnosti časti

zmluvy o pôžičke alebo záložnej zmluvy, táto časť právneho úkonu by spôsobila jej neplatnosť. Podľa
názoru súdu v danom prípade by sa jednalo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nie relatívnu
neplatnosť. Súd poukazuje na Smernicu 93/13/EHS a jej následnú implementáciu do právneho poriadku
Slovenskej republiky, ktorou sa zaviedla zvýšená ochrana spotrebiteľa. Podľa rozhodnutia súdneho
dvora vo veci C-34/13 spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť takú ochranu, aby prípadný nezákonný výkon

záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve spotrebiteľa, nezakladal len právo na náhradu škody
vo finančnej forme a že je potrebné venovať prípadu osobitnú pozornosť, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá
primerane slúži ako obydlie dotknutej osoby, čo je prípad žalobkyne, na základe ktorej sa súd vyporiadal
otázkou zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn 7 Cdo/222/2012 z 30. septembra 2013.

28. Podľa informácie o dojednaní zmluvného úroku vo výške 25 % súd uvádza, že v zmysle § 3a ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z . z. je najvyšší prípustný úrok z omeškania v spotrebiteľských zmluvách
vo výške 16,5 % ročne, takže v časti dojednaného zmluvného úroku vo výške 25 % p. a. vyvoláva
neplatnosť právneho úkonu v tejto časti.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola vlastníčkou predmetných

nehnuteľností slúžiace jej bývaniu. Na základe uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva Ľ. P.
ako záložný veriteľ v mene predávajúcej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na kupujúceho
spoločnosť PHARMED, s.r.o. 8. apríla 2016, ktorou zmluvou došlo k priamemu výkonu záložného
práva. Je pravdou, že v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva zákon umožňoval priamypredaj zálohu, avšak novelou OZ zákonom č. 106/2014 Z. z. , ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014
v rámci spotrebiteľských zmlúv je podľa § 53 os. 10 OZ záložný veriteľ oprávnený svoje záložné
právo uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona. V zmysle prechodných a

záverečných ustanovení § 879r OZ druhá veta na výkon záložného práva, ktoré vznikli pred 1. júnom
2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona. To znamená, že výkon záložného práva, ktoré uplatnil
záložný veriteľ kúpnou zmluvou je neplatné. Na základe tejto skutočnosti aj ďalšie zmluvy o prevode
nehnuteľnosti sú neplatné.
30. Žalovaný na svoju obranu poukazoval na dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti.

Súd poukazuje na prelomový Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2017 sp. zn. I.ÚS
151/2016, v ktorom Ústavný súd uviedol: „ Ústavný súd Slovenskej republiky z hľadiska poskytovania
ústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa / princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte /

a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka / princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám /. Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník o

tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom
správnom / katastrálnom / konaní. Obdobný právny názor vyslovil aj Európsky súd pre ľudské práva v
rozsudku Gladysheva v. Ruská federácia zo 6. novembra 2011.
31. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo je nepremlčateľné, avšak
plynutie času má právny význam - vedie k oslabeniu vlastníckeho práva. Súd sa v danom prípade

zaoberal aj časovým úsekom od doby, kedy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa dostalo z priamej
sféry žalobkyne / 8. apríla 2016 / až po nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným. Spoločnosť
PHARMED, s.r.o. uzavrela so žalovaným rezervačnú zmluvu 26. marca 2016, t. j. v čase, keď spoločnosť
nebola vlastníkom nehnuteľnosti, pretože nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva až 15. apríla 2016
a následne spoločnosť previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného zmluvou z 20.

apríla 2016, teda v priebehu necelých dvoch týždňov. V čase uzavretia rezervačnej zmluvy žalovaný
musel mať vedomosť, že spoločnosť nie je vlastníkom nehnuteľnosti a teda musel byť oboznámený
s celým prípadom, ako aj neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej 8. apríla 2016 / neznalosť práva
neospravedlňuje /. Súdu sa javí vzhľadom na časový sled udalostí, ako aj na konanie žalovaného,
ktorý ponúkol nehnuteľnosť na predaj samotnej žalobkyni, že sa nejedná o dobromyseľné nadobudnutie

vlastníckeho práva, ale o účelové konanie. Žalovaný neuzavrel kúpnu zmluvu za účelom bývania, ale
predaja nehnuteľnosti za vyššiu cenu, akou bola kúpna cena.
32. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosť bola prevedená za nižšiu cenu, ako sa predáva
za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja a teda, že záložný veriteľ nepostupoval v súlade
so zmluvou o zriadení záložného práva podľa článku V. bod 5.4. a 5.2., súd uvádza, že žalobkyňa v

konaní nepreukázala cenu nehnuteľnosti predávajúce za porovnateľných podmienok v čase a mieste
predaja. Z tohto dôvodu sa súd predmetnou námietkou žalobkyne nezaoberal.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
34. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania priznal žalobkyni, ako úspešnej strane v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.