Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 12, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619202126
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619202126.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu Y.. N. T., W.. X.X.XXXX, F. T., L. XXXX/XX proti
žalovaným: X/ I. W., W.. XX.X.XXXX, F. H. XX E. X/ T. W., W.. X.XX.XXXX, F. H. XX, o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa toto zabezpečovacie opatrenie:

Zriaďuje sa záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 1/ a
žalovaného 2/, zapísaným na LV č. XX, nachádzajúcim sa v kat. území Ú., I. Ú., I. J., a to:
- k stavbe:
a/ rodinný dom, súpisné číslo XX, W. T. Č.. XXX/X,
- a k pozemkom:
a/ zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 196 m2, parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“,

b/ záhrada s výmerou 138 m2, parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“,

a to za účelom zabezpečenia budúcej pohľadávky žalobcu voči žalovaným.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom

o výške tejto náhrady bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením, po právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa28.3.2019boltunajšiemusúdudoručenýnávrhnavydaniezabezpečovaciehoopatreniazostrany
žalobcu proti žalovaným , ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctva žalovanej 1/ a žalovaného 2/, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX,
nachádzajúcich sa v kat. území Úhorná, obec Úhorná, okres Gelnica - k stavbe: rodinný dom, súpisné

číslo XX, W. T. Č.. XXX/X a k pozemkom: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 196 m2, parcelné
číslo XXX/X, parcela registra „C“, a záhrada s výmerou 138 m2, parcelné číslo XXX/X, parcela registra
„C“, za účelom zabezpečenia budúcej pohľadávky žalobcu voči žalovaným.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou 1/ a žalovaným 2/ kúpnu
zmluvu zo dňa 31.3.2016 predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva zo žalovaných na žalobcu

k bytu č. XX W. X. poschodí, nachádzajúcich sa na adrese L. XXXX/XX, T.. Zároveň uviedol, že pred
uzavretím predmetnej zmluvy mal trvalé bydlisko v totožnom bytovom dome s totožnou adresou a to na
šiestom poschodí, pričom predmetnou zmluvou nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť - byt na druhom
poschodí. Podľa článku V - Nadobudnutie vlastníckeho práva k Predmetu kúpy, bod 1 a 2 Zmluvy: 1.
Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
Kupujúceho podajú Predávajúci a to až po zaplatení Kúpnej ceny v zmysle tejto Zmluvy. 2: Predávajúci

sa zaväzujú, že pred podaním návrhu na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech Kupujúceho, vysporiadajú a dajú odstrániť záložné právo zapísané v prospech - Slovenskásporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX XXXXXXX A. H. XX.X.XXXX
T. U. XXXX/XX A. H. X.XX.XXXX. Poukázal na skutočnosť, že ako aktuálne vyplýva z výpisu z LV č.
XXXX, V.. Ú.. T., s aktuálnymi informáciami ku dňu 26.3.2019, žalovaní si svoju povinnosť im uloženú

Zmluvou - vysporiadať a zabezpečiť odstránenie záložného práva nesplnili, nakoľko nehnuteľnosť je
stále zaťažená záložným právom. Žalovaní, ako zmluvná strana - dlžníci zo zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 16.9.2014 so záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. si neplnia záväzky im zo
Záložnej zmluvy vyplývajúce, na základe čoho SLSP listom zo dňa 14.3.2019 žalovaných vyzvala k
úhrade dlžnej sumy zo zmluvy o Úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX A. H. XX.X.XXXX. SLSP vyčíslil

záväzok žalovaných na sumu vo výške 3.978,59 €. Žalobca sa o nesplnení si povinnosti žalovaných
plynúcich im zo Zmluvy dozvedel práve až z listu SLSP, ktorý mu bol doručený na vedomie ako
záložcovi. Z uvedeného omisívneho konania žalovaných pramenia pre žalobcu do budúcna nemalé
ťažkosti, nakoľko žalobca ako vlastník predmetu zálohu - bytu bude nútený strpieť výkon záložného
práva záložným veriteľom, na základe ktorého žalobcov byt bude pravdepodobne predaný v dražbe za
účelom uspokojenia pohľadávky SLSP voči žalovaným, na základe čoho príde žalobca o svoje bydlisko

a zároveň mu vznikne voči žalovaným pohľadávka. Aj v prípade iného priebehu sledu udalostí je však
nesporné, že neplnením si povinností žalovaných tak zo Zmluvy ako aj zo Zmluvy o úvere so SLSP bude
v skutočnosti postihnutý práve žalobca.

3. Ďalej žalobca vo svojom návrhu uviedol, že sa ako záložca dopytoval na výšku dlhu žalovaných

na pobočke SLSP a dňa 22.3.2019 bol dlh žalovaných zo Zmluvy o úvere vo výške cca 55.000,- €.
Dlh žalovaných voči SLSP bude samozrejme v dôsledku plynutia času narastať. Po realizácii výkonu
záložného práva zo strany SLSP, na základe ktorého dôjde k predaju majetku vo vlastníctve žalobcu,
bude disponovať žalobca pohľadávkou voči žalovaným v aktuálne neznámej výške, pričom táto ale bude
rozhodne vyššia ako 55.000,- €. Kontaktoval ohľadne nových informácií žalovaných, pričom tí ho len

ubezpečovali, že všetko vyriešia. Uvedené tvrdenie žalovaných nie je možné považovať za pravdivé,
ale naopak práve za zavádzajúce, nakoľko žalovaní sú aktuálne vlastníkmi len jednej, záložným právom
zaťaženej nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, V..Ú.. Ú. - rodinný dom s pozemkom.
Žalovaní aktuálne prevádzajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, V.. Ú..
Ú.. Dané konanie je aktuálne prerušené. Žalovaní sú taktiež vlastníkmi nehnuteľností zapísaných

na LV č. XX, V.. Ú.. H., pričom tieto nehnuteľnosti sú ale zaťažené záložným právom v prospech
VÚB, a.s. z čoho plynie vysoká nepravdepodobnosť úspešného uspokojenia pohľadávky žalobcu
voči žalovaným z toho, úverom zaťaženého majetku. Konanie žalovaných, ktorým sa podľa názoru
žalobcu snažia zbaviť nezaloženého majetku, z ktorého môže byť žalobcova budúca pohľadávka voči
žalovaným uspokojená, je takým konaním žalovaných, ktoré odôvodňuje obavu žalobcu, že exekúcia

jeho pohľadávky voči žalobcom bude viac ako ohrozená. Žalobca je presvedčený, že s ohľadom na
zatajovanie sa žalovaných, neplnenie si povinností z Úverovej zmluvy, preukázané konanie smerujúce
k zbaveniu sa majetku, informáciu o katastrálnom konaní - U. U.-XXX/XXXX, je nesporné, že obava
žalobcu o výkon exekúcie jeho budúcej pohľadávky voči žalovaným je dôvodná. Žalobca sa teda
týmto návrhom domáha zabezpečenia svojej budúcej pohľadávky, ktorá vznikne voči žalobcom titulom

realizovania výkonu záložného práva SLSP voči predmetu zálohu - nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhuje zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaných, zapísaných na LV č. XX, V..Ú.. Ú., za účelom zabezpečenia svojej budúcej pohľadávky voči
žalovanému.

4. Žalobca pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na preukázanie svojich tvrdení
LV č. XX, V.. Ú. Ú., N. Č.. XX V.. Ú. H., Č. U. A. N. Č.. XXXX, V.. Ú. T., výzvu SLSP, a.s. adresovanú
žalovanej 1/, ktorým jej oznámila, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, Kúpnu zmluvu zo dňa
31.3.2016, uzavretú medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX,
nachádzajúcich sa v kat. území Úhorná, obec Úhorná, okres Gelnica - k stavbe: rodinný dom, súpisné
číslo XX, na parcele č. XXX/X E. k pozemkom: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 196 m2, parcelné
číslo XXX/X, parcela registra „C“, a záhrada s výmerou 138 m2, parcelné číslo XXX/X, parcela registra
„C“.

6. Podľa § 151a zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebodomáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

7. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

8. Podľa § 151b ods. 4 OZ, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo
sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva
bolo možné záloh určiť.

9.Podľa§151cods.1OZ,záložnýmprávommožnozabezpečiťpeňažnúpohľadávku,akoajnepeňažnú
pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

10. Podľa § 151 ods. 1 až 5 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa
vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva

neurčujealebozákonneustanovujeinak.Naplodyaúžitkysazáložnéprávovzťahujeaždoichoddelenia
od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt
a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria
záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový
priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt

a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku
možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.

11. Podľa § 343 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

18. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či žalobca dôvody
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej
ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne
presvedčivé. Zabezpečovacie opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženéhotvrdenia žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň
základné skutočnosti o osobách strán, potrebe zabezpečovacieho opatrenia a musí existovať obava, že
exekúcia bude ohrozená. Súd zabezpečovacím opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite
zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Zabezpečovacie opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude
predmetom konania vo veci samej. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd samozrejme v neskoršom
konaní viazaný a môže rozhodnúť aj inak.

19. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd vždy rieši pomer
dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov žalobcu a žalovaného, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda uviesť, že zabezpečovacie opatrenie nie je konečným
rozhodnutím vo veci samej a keďže jeho účelom je vždy len dočasná úprava pomerov strán podmienkou
pre jeho nariadenie je predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo
právo strany ohrozené. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je

nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo osvedčenie o tom, že bude exekúcia
ohrozená. Taktiež musí byť osvedčené, že budúca exekúcia môže byť v budúcnosti zmarená a zriadenie
zabezpečovacieho práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku.

21. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že ho možno nariadiť len na
návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava
z budúceho zmarenia exekúcie.

22. Žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, za účelom
zabezpečenia jeho budúcej pohľadávky voči žalovaným. Žalobca uzavrel so žalovanými kúpnu zmluvu
zo dňa 31.3.2016, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva zo žalovaných na žalobcu k bytu
č. XX W. X. poschodí, nachádzajúci sa na adrese T., L. XXXX/XX. Žalovaní ako dlžníci zo zmluvy o

zriadení záložného práva zo dňa 16.9.2014 so záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. si neplnia
záväzky vyplývajúce im z predmetnej Záložnej zmluvy. Žalobca sa teda domáha zabezpečenia svojej
budúcej pohľadávky, ktorá vznikne voči žalobcom titulom realizovania výkonu záložného práva SLSP
voči predmetu zálohu - nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a navrhuje zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Je teda nesporné, že obava žalobcu o výkon exekúcie jeho budúcej

pohľadávky voči žalovaným je dôvodná.

23. Bolo tiež preukázané, že žalovaní disponujú spôsobilým predmetom záložného práva a to
nehnuteľnosťami, ktoré majú vo výlučnom vlastníctve.

24. Súd preto návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, nakoľko ma plný úspech v spore .

31. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním
uloženej povinnosti.

32. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 v spojení s § 344 CSP).