Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/786/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609207824
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5609207824.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 29, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX,
pre vymoženie pohľadávky 183,59 eura s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod
sp. zn. EX 2625/2009, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš

3Er/786/2009-18 zo dňa 08. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť proti výroku o trovách exekúcie sa z a m i e t a .

II. Výrok o zastavení exekúcie zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava zo dňa 02. 10. 2009, sa dňa 06. 10.

2009 začalo exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie za účelom vymoženia
pohľadávky 183,59 eura s príslušenstvom. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe
platobného výmeru, vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 03. 03. 2009, č.
k. PV 601/00030/2009, ktorým povinnému bolo uložené zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
poistné na zdravotné poistenie za obdobie 01. 09. 1998 - 05. 11. 1998, 10. 02. 2004 - 31. 12. 2004 vo
výške 178,59 eura a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v sume 5,- eur. Tento platobný výmer,

ktorý je exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť dňom 23. 03. 2009 a vykonateľnosť dňom 08. 04.
2009.

2. Súdnemu exekútorovi, JUDr. Petrovi Matejovie, udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“)
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23. 10. 2009 pod č. 5505 022909*, za účelom vymoženia istiny
183,59 eura a trov exekúcie.

3.Uznesenímzodňa31.07.2013,č.k.3Er/786/2009-11,súdpripustil,abyzkonaniavystúpiloprávnený,
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 776 005 - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
23. 08. 2013.

4. Uznesením zo dňa 08. 01. 2019, č. k. 3Er/786/2009-18, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“) z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 7OdK/165/2018 zo dňa 24. 07. 2018 bol
na majetok povinného vyhlásený konkurz. Zároveň podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku exekučný
súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 44,51 eura.5. Proti tomuto uzneseniu, vydanému súdnym úradníkom, a to proti II. výroku (o trovách exekúcie), podal
oprávnený sťažnosť v zákonnej lehote (sťažnosť bola elektronicky doručená súdu dňa 12. 03. 2019).
Sťažnosť odôvodnil tým, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011

Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento
zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vyslovil názor, že bolo potrebné použiť právnu
úpravu účinnú do 31. 12. 2011, nakoľko i pri rozhodované o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie
síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu - poukázal na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13. 09. 2016. Uviedol, že oprávnený nenesie žiadnu

zodpovednosť za to, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie
exekúcie nezavinil, nie je možné uložiť mu nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Rovnako nie sú
splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia
konkurzu. Podľa oprávneného má súdny exekútor z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale

súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie
oprávneného, resp. trov exekúcie. Toto riziko je na druhej strane vyvážané výhodami, súvisiacimi s
výkonom profesie súdneho exekútora, pričom poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva Van der Mussele proti Belgicku z 23. 11. 1983.

6. Povinný, ani súdny exekútor, sa k sťažnosti oprávneného nevyjadrili.

7. Podľa § 243h, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej
inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

10. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

12. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie sťažnosti.

13. Podľa § 246 CSP, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že sťažnosť, ako prostriedok procesnej nápravy, môže
podať ten účastník exekučného konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. Preskúmavacie
oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je pritom ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ
domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka (napadnutého uznesenia). Nakoľko sudca nemôže

preskúmavať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom alebo menšom rozsahu, než je uvedené v
sťažnosti, a ustanovenia CSP o odstraňovaní vád podania sa v tomto prípade nepoužijú, sudca
preskúmaval iba výhrady oprávneného spočívajúce v tom, že pri zastavení exekúcie mu nemala byť
uložená povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi (výšku priznaných trov nenamietal).18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

19. V predmetnej veci bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 7OdK/165/2018 zo
dňa 24. 07. 2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie
v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou v zmysle ustanovenia § 167 a nasl. ZKR,

pričom v predmetnej veci sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom
na citovanú právnu úpravu preto správne došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR - v tejto časti, t. j. proti prvému výroku rozhodnutia, sťažnosť
podaná nebola a v tejto časti preto uznesenie zostalo nedotknuté.

20. Otázka trov konania pri zastavení exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu je v Exekučnom

poriadku jednoznačne upravená v § 203 ods. 3 tak, že trovy znáša oprávnený. Rozhodovanie o náhrade
trov exekúcie je rozhodovaním procesného práva, pričom v prípade absencie prechodných ustanovení
sa aplikuje vždy procesná úprava účinná v čase rozhodovania. Správne preto napadnutým uznesením
bola povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložená oprávnenému, a to v súlade s ustanovením § 203 ods.
3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.

21. Tento právny názor súdu nie je v zásadnom rozpore s uznesením Ústavného súdu, na ktoré
oprávnený poukázal v sťažnosti. Týmto rozhodnutím Ústavný súd riešil hlavne otázku, či nepriznaním
trov súdnemu exekútorovi bolo porušené základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 - 4 Ústavy
Slovenskej republiky. K argumentácii sťažovateľky, že okresný súd rozhodoval inak, ako v obdobných

veciach rozhodujú iné všeobecné súdy Ústavný súd poznamenal, že mu neprislúcha zjednocovať in
abstracto judikatúru všeobecných súdov, ani suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveruje Najvyššiemu
súdu.

22. Nakoľko výrok o trovách exekúcie nepochybne spadá pod inštitút procesného práva, pri absencii

prechodných ustanovení, súd je pri zastavení exekúcie povinný aplikovať aktuálnu procesnú úpravu aj
na konanie, ktoré sa začalo do 31. 12. 2011. Nakoľko oprávnenému bola uložená povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, súd
sťažnosť oprávneného, smerujúcu proti výroku o trovách exekúcie, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.