Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416207079
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8416207079.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava , právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. I., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, I., zaplatenie 1
010,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 682,11 €, úrok z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy
942.11 € od 20.02.2014 do 17.05.2018, úrok z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy 922.11 € od
18.05.2018 do 18.06.2018, úrok z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy 902.11 € od 19.06.2018 do
17.07.2018,úrokzomeškaniavovýške8.25%p.a.zosumy882.11€od18.07.2018do17.08.2018,úrok

z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy 862.11 € od 18.08.2018 do 17.09.2018, úrok z omeškania
vo výške 8.25 % p.a. zo sumy 842.11 € od 18.09.2018 do 12.10.2018, úrok z omeškania vo výške 8.25
% p.a. zo sumy 822.11 € od 13.10.2018 do 13.11.2018, úrok z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy
802.11 € od 14.11.2018 do 13.12.2018, úrok z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy 782.11 € od
14.12.2018 do 11.01.2019, úrok z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy 762.11 € od 12.01.2019 do
12.02.2019,úrokzomeškaniavovýške8.25%p.a.zosumy742.11€od13.02.2019do13.03.2019,úrok
z omeškania vo výške 8.25 % p.a. zo sumy 722.11 € od 14.03.2019 do 12.04.2019, úrok z omeškania vo

výške 8.25 % p.a. zo sumy 702,11 € od 13.04.2019 do 14.05.2019, úrok z omeškania vo výške 8.25 %
p.a. zo sumy 682,11 € od 15.05.2019 do zaplatenia, to všetko formou splátok vo výške 20.00 € mesačne
splatných k 25.dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25.dňa v mesiaci nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody
splátok v prípade neplatenia.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, sa podanou žalobou
domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 682,11 € s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania.

2. Uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX poskytol žalovanej pôžičku na celkovú sumu
3181,20 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť formou 60 pravidelných mesačných splátok po 53,02
EUR. Do podania návrhu uhradila sumu 1545,52 EUR.

3. Písomným podaním právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, čiastočne
zobral žalobu späť s poukazom na splátky žalovanej po podaní žaloby, žalovaná v písomnom vyjadreník žalobe uviedla, že sa s manželom do stali do nepriaznivej finančnej situácie po tom, ako ho prepustili
zo zamestnania, žiadala o povolenie splátok po 20,- €. S navrhovanou výškou splátok žalobca súhlasil.

4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

5. V zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. V zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konanie včasti späťvzatia žalobného návrhu
zastavil.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania zo zmluvy o poskytnutí pôžičky, zo zmluvy o postúpení
pohľadávok, z prehľadu splátok a úhrad, z vyjadrení účastníkov, ako aj z ďalších listinných dôkazov v
spise mal súd preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance
Holding a.s., uzatvorili dňa 26.4.2012 Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 53,02 €, čo

však nedodržal. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca ho vyzval listom
zo dňa 1.1.2014 k úhrade dlžných splátok, ktoré žalovaný neuhradil, prečo dňom 19.2.2014 vyhlásil
okamžitú splatnosť celého úveru v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.

9. Zo zmluvy je zrejmé, že výška pôžičky je 4000,- €, ročná úroková sadzba predstavuje 32 %, RPMN

32 %, celkové náklady spotrebiteľa 3485,- €. V rozhodnom období podľa štatistiky Národnej banky
Slovenska bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 12,89 %, teda v zmluve uvedená úroková
sadzba je neprimerane vysoká.

10. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Žalobca teda poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy,

preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny ( bez úrokov a poplatkov ). Žalovaný podľa prehľadu
splátok a úhrad zaplatil žalobcovi sumu 103,56 €.17. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky ( 21 Cdo
1484/2004), podľa ktorej nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky
dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným

pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského
poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( 5Cdo 26/2011), ide o neplatnosť úrokov
v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.

19. Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove ( 3Co 151/2013) je pre tzv. civilnoprávnu úžeru právny
úkon absolútne neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

20. Judikatúra súdneho dvora - rozsudok zo 14.6.2012 vo veci C - 618/10 Banco Espanol de Crédito SA
proti Joaquín Calderón Camino hovorí, že článok 6 ods.1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,

že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o
prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov
( Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para
laDefensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je

súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

21. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

22. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt

zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený
aspektzmluvnejslobody,takakozmluvnáslobodasama,másvojelimityustanovenéprávnyminormami,
ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej
slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

23. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu,
je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

24. Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

25. Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému

sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

26. Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak

neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.27. Podľa § 8 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej

praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

28. Podľa názoru súdu postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

29. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda priznal žalobcovi uplatnenú sumu po tom,
ako zobral žalobu v časti späť v časti nákladov na vymáhanie a čiastočných úhrad žalovanej a žiadal
priznať len rozdiel medzi tým, čo žalovanému poskytol a tým, čo žalovaný z poskytnutej pôžičky vrátil.

31. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. Súd žalovanému povolil splátky s ktorými súhlasil aj žalobca.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby bol žalobca v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.