Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 9C/60/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105207077
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:2105207077.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcov: H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX J. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom
Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: X/ U. R..K..S..,
R. R. J. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, X/ H. R.. K.. S.., R. R. J. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX,
obaja právne zastúpení Mgr. Radovanom Ulehlom, advokátom so sídlom Winterova 62, 921 01 Piešťany
o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v náhrade za užívanie pozemku s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaným 2/ a 3/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanýmnávrhomdošlýmsúdudňa01.04.2005domáhalvočižalovanému1/(C.R..K..S..,
Y. XXXX/XX, J., A.: XX XXX XXX), aby súd rozhodol, že uzná oprávnenosť námietky žalobcu podanej
podľa § 137 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon k parcele č. XXXXX v katastrálnom území J..

2. Súd uznesením č.k. 12S/1/2016-31 zo dňa 30.05.2007 vyzval žalobcu na odstránenie vád žalobného
návrhu. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním došlým súdu dňa 02.07.2007, v ktorom žiadal,
aby žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník pozemku parcela č. XXXXX v k.ú. Priepasné má
povinnosť vysporiadať podielové spoluvlastníctvo so žalobcom ako podielovým spoluvlastníctvom
úhradou nájomného v sume 120,- Sk za m2. Nájomné je povinný uhradiť spätne od 02.07.2004. Podanie
žalobcu bolo žalovanému 1/ doručené dňa 21.02.2008.

3. Žalovaný 1/ v podaní došlým súdu dňa 10.03.2008 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd uznesením č.k. 9C/60/2008-71 zo dňa 26.03.2009 opätovne žalobcu vyzval na odstránenie vád
žalobného návrhu. Žalobca na výzvu relevantným spôsobom nereagoval.

5. Súd uznesením č.k. 9C/60/2008-86 zo dňa 07.01.2010 podania žalobcu odmietol. Na odvolanie
žalobcu zo dňa 22.02.2010 tunajší súd autoremedúrou uznesením č.k. 9C/60/2008-93 zo dňa

16.03.2010 svoje uznesenie č.k. 9C/60/2008-86 zo dňa 07.01.2010 zrušil z dôvodu, že žalobca upravil
žalobný návrh zákonným spôsobom tak, že v konaní sa domáhal nasledovného rozsudku: „Žalovaný
1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 7.328,64 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 7.328,64 Eur od 02.07.2007do zaplatenia z titulu vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku p.č. XXXXX o
výmere 1424 m2 žalovaným 1/, ktorého je podielovým spoluvlastníkom žalobca v podiele 1/2.

6. Súd uznesením č.k. 9C/60/2008-109 zo dňa 07.10.2010 konanie podľa § 110 O.s.p. prerušil. Žalobca
v podaní došlým súdu dňa 16.09.2011 podal návrh na pokračovanie v konaní.

7. Na podklade návrhu žalobcu došlým súdu dňa 14.06.2013 súd uznesením č.k. 9C/60/2008-191 zo
dňa 25.06.2013 rozhodol nasledovne: „Konanie v časti o zaplatenie 1.841,36 Eur, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.841,36 Eur od 02.07.2007 do zaplatenia, sa sčasti
zastavuje. Pripúšťa sa, aby do konania na strane odporcu pristúpil ďalší účastník: U. R..K..S.., R. R.
J. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, ktorý bude v konaní vystupovať ako odporca 2/. Pripúšťa sa, aby
do konania na strane odporcu pristúpil ďalší účastník: H. R.. K.. S.., R. R. J. XX, XXX XX L., A.: XX
XXX XXX, ktorý bude v konaní vystupovať ako odporca 3/. Pripúšťa sa zmenu petitu návrhu tak, že
žalobný návrh znie : Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5.487,28 Eur do troch dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 5.487,28 Eur od 02.07.2007 do zaplatenia. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.073,37
Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1.073,37Eur od 13.06.2013 do zaplatenia. Odporca 3/ je povinný zaplatiť
navrhovateľovi 3.716,05 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.716,05 Eur od 13.06.2013 do zaplatenia. Súd
rozhodol v zmysle § 96 ods. 1, § 92 ods. 3 a § 95 ods. 1 C.s.p. Žalovanému 2/ bolo uznesenie spolu s
návrhom doručené dňa 03.07.2013 a žalovanému 3/ dňa 10.07.2013.

8. Žalovaný 2/ v podaní došlým súdu dňa 16.09.2013 uviedol, že žalovaní 1/ pri predaji nehnuteľností sa

zaviazal, že všetky záväzky z minulých období vysporiadal. Vzniesol námietku premlčania. Nesúhlasil,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu, nevyužíval žalovaný pozemok nad rozsah spoluvlastníckeho
podielu, viac ako 75 % výmery nevyužívali vôbec, pozemok je verejne prístupný. V areáli, v ktorom sa
nachádza žalovaný pozemok, sú verejnoprospešné zariadenia ako obecná píla a zberný dvor. Žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Súd uznesením č.k. 9C/60/2008-319 zo dňa 24.11.2015 konanie voči žalovanému 1/ zastavil z
dôvodu, že došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie.

10. Žalobca záverom uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník pozemku nemohol v potrebnom

rozsahu využívať svoje dispozičné právo pozemku. V konaní bolo jednoznačne preukázané že pozemok
postupne využívali žalovaní 1/, 2/ a 3/. V zmysle vypracovaného znaleckého posudku z odboru geodézia
vyplývaspôsobrozsahuvyužívaniapredmetnéhopozemku.Jeevidentné,žečasťpozemkujezastavaná
stavbami a spevneným povrchom, čo žalovaní využívali na prístup k svojim nehnuteľnostiam a dané
nehnuteľnosti, to je budovy, aj využívali. Na podklade ocenenia využívania nehnuteľnosti znalcom Ing.

Podhradským upravili žalobný návrh, čo súd uznesením pripustil. Žiadal návrhu vyhovieť.

11. Žalovaní záverom uviedli, že žalobca vec nesprávne právne posúdil. Návrh spoluvlastníka
je upravený v § 137 obč. zák., kde porušením tohto práva vzniká spoluvlastníkovi nárok len v
prípade, ak druhý spoluvlastník nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu užíva podiel dotknutého

spoluvlastníka. Toto v konaní preukázané nebolo. Poukázal na vykonanú obhliadku, z ktorej vyplýva, že
celý areál je verejne prípustný, pričom v tomto areáli sú aj budovy, ktoré vlastnícky patria iným osobám
ako stranám v spore, či už je to VÚB leasing alebo obec, ktorá tam má zberný dvor. Žalobca nikdy
nevyzval žalovaných, aby mu umožnili využívať jeho spoluvlastnícky podiel alebo žalobca neupozornil
žalovaných, že mu bránia v užívaní jeho podielu a okrem tejto žaloby sa žalobca ani nedomáhal

žiadnej odplaty. Má za to, že žaloba je šikanózna a bezdôvodná. V rámci obhliadky bolo zistené, že
na žalovanom pozemku z časti ležia tri budovy a to maštaľ v dieli C, výkrmňa v dieli H a miešiareň v
dieli L. Z vykonanej obhliadky bolo zrejme, že výkrmňa a miešiareň nie sú uzamknuté a teda žalobca
mal do nich prístup a mohol ich využívať. Žalovaní mali záujem využívať maštaľ, avšak toto im bolo
znemožnené správaním žalobcu, ktorý si v stavebnom konaní uplatnil svoje námietky, kde stavebné

konanie do dnešného dňa nie je ukončené. Na žalovanej parcele sa nachádza betón, asfalt, ale sú tam
aj zelené plochy a to aj mimo areálu, teda žalovaný v žiadnom prípade nevyužíval celú parcelu a parcela
bola prístupná aj tretím osobám bez obmedzenia. Tým, že súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, došlo
aj k tomu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, a teda ani nemalo byť o nároku žalobcurozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že žalovaní neboli na peňažnú úhradu nikdy vyzvaní a v prípade, že by
súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, žalovaní sa nemohli dostať ani do omeškania v čase, ako je
uvedené v uznesení o pripustení zmeny žaloby. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré som uviedol

v skorších vyjadreniach žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobcu na nariadenom
pojednávaní, znaleckým posudkom č. 56/2012 Ing. Miroslava Podhradského, znalca z odboru
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, znaleckým posudkom č. 36651133-S-Zp-24/2015 Ing.

Rastislavom Petkaničom, katastrálnymi spismi, vykonal ohliadku spornej nehnuteľnosti, pričom zistil
nasledovný skutkový stav veci:

13. Žalobca a žalovaní 1/ boli v čase podania žaloby (01.04.2005) spoluvlastníkmi parcely č. 15274
o výmere 1424 m2, parcely registra E, trvalé trávne porasty v katastrálnom území Priepasné, okres
Myjava.

14. Medzi stranami sporu nedošlo k žiadnej dohode akým spôsobom sa bude žalovaná parcela využívať
v rámci výkonu vlastníckeho práva.

15. Žalobca sa v podaní došlým súdu dňa 02.07.2007 domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia

nájomného v sume 120,- Sk za m2 spätne od 02.07.2004.

16. Dňa 06.08.2009 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným
2/ ako kupujúcim na žalovanú parcelu v podiele 1/2, pričom správa katastra povolila vklad vlastníckeho
práva dňa 28.09.2009.

17. Žalobca sa v podaní došlým súdu dňa 22.02.2010 domáhal voči žalovanému 1/ vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 7.328,64 Eur (612 m2 x 2,99 Eur) za obdobie 4 roky a 235 dní od
02.07.2005 do 22.02.2010 z dôvodu, že žalovaný 1/ užíva celú parcelu bez protiplnenia. Poukázal, že
obvyklá cena nájmu je 2,99 Eur/1m2/rok.

18. Dňa 01.12.2009 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným
2/ ako kupujúcim na žalovanú parcelu v podiele 1/2, pričom správa katastra povolila vklad vlastníckeho
práva dňa 28.07.2010.

19. Dňa 13.01.2015 bol vypracovaný znalecký posudok č. 36651133-S-Zp-24/2015 Ing. Rastislavom
Petkaničom, z ktorého vyplýva, že pozemok leží v areáli bývalého roľníckeho družstva, pričom na
žalovanom pozemku sa nachádzajú spevnené plochy, trávnatá plocha, vodné plochy a plochy pod
stavbami, konkrétne: trávnaté plochy: 378 m2, betónová plocha: 650 m2, asfaltová cesta: 25 m2, plocha
pod stavbami: 313 m2, vodná plocha 58 m2, spolu 1424 m2.

20. Dňa 31.03.2016 súd vykonal ohliadku nehnuteľností, kde súd vychádzal z geodetického zamerania
a zistil nasledovné:
diel C parcely (maštaľ) o výmere 84 m2 - je uzamknutá časť budovy, kde sa v čase ohliadky nič
neprevádzkovalo. Medzi stranami sporu zostalo sporné, či sa v budove nepracuje už od roku 2008.

Budovu vlastní žalovaný 3/,
diel H parcely (výkrmňa) o výmere 51 m2 - neuzamknutá časť budovy, priestory sa využívali ako sklad.
Medzi stranami sporu zostalo sporné, či materiál, ktorý tam bol v minulosti uskladnený, bol vo vlastníctve
alebo v dispozícii žalovaných. Budovu vlastní žalovaný 3/,
diel L parcely (miešareň) o výmere 178 m2 - neuzamknutá časť budovy, priestory v minulosti využívali

tretie osoby. Budova vlastnícky nepatrí žiadnej zo strán sporu,
dielFparcely(betónováplocha)ovýmere381m2-natejtočastiparcelysanachádzalibetónovénosníky.
Medzi stranami sporu zostalo sporné, kto je vlastníkom týchto nosníkov,
diel U, V X parcely - sa nachádzajú mimo areálu a končia v miestnej komunikácii.

21. Počas ohliadky sudca do areálu prišiel od domovej nehnuteľnosti žalobcu, pričom na príjazdovej
cestnej komunikácii mal žalobca umiestnenú prenosnú garáž. Medzi stranami sporu zostalo nesporné,
že do areálu je vybudovaná iná cesta so vstupnou bránou, ktorá je verejne prístupná, žalobca namietal,
že jemu ako fyzickej osobe zabraňoval vstupu konateľ žalovaného 1/ alebo otec advokáta žalovaných.Medzi stranami sporu nie je sporné určenie hraníc, ani čo sa na daných parcelách nachádza v zmysle
geodetického zamerania.

22. Dňa 06.11.2012 bol vypracovaný znalecký posudok č. 56/2012 Ing. Miroslava Podhradského, znalca
z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý zistil, že hodnota ročného nájmu žalovaného
pozemku je 0,264 Eur/m2/rok, vypočítaná metódou polohovej diferenciácie zo všeobecnej hodnoty
pozemku alebo 2,- Eur/m2/rok, vypočítaná porovnávacou metódou.

23. Žalobca sa voči žalovanému 2/ v podaní došlým súdu dňa 14.06.2013 domáha vydania náhrady
za užívanie žalovaného pozemku za obdobie od 28.09.2009 do 27.07.2010 (303 dní) vo výške
1.073,37 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výšky 8,50 % ročne z tejto sumy od 13.06.2013 do
zaplatenia, pričom žalobca vychádzal z výšky spoluvlastníckeho podielu (1/2 z výmery t.j. 646,50
m2) násobeného hodnotou ročného nájmu vo výške 2,-Eur/m2/rok, ktorá bola stanovená znalcom
porovnávacou metódou.

24. Žalobca sa voči žalovanému 3/ v podaní došlým súdu dňa 14.06.2013 domáha vydania náhrady
za užívanie žalovaného pozemku za obdobie od 28.07.2010 do 10.06.2013 (1049 dní) vo výške
3.716,05 Eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výšky 8,50 % ročne z tejto sumy od 13.06.2013 do
zaplatenia, pričom žalobca vychádzal z výšky spoluvlastníckeho podielu (1/2 z výmery t.j. 646,50

m2) násobeného hodnotou ročného nájmu vo výške 2,-Eur/m2/rok, ktorá bola stanovená znalcom
porovnávacou metódou.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

27. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctvakspoločnejveci.Akniejeprávnympredpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

28. Podľa § 451 ods. 1 cit. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 cit. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 559 cit. zák. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35.Podľa§101cit.zák.pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.36. Podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonník ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde
alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto

uplatnenia po dobu konania neplynie.

37. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, sčasti je
potrebné prihliadnuť na námietku premlčania a sčasti žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

38. V prvom rade súd riešil otázku právneho posúdenia veci. Žalobca sa najprv domáhal uznania
námietok v stavebnom konaní, neskôr žiadal úhradu nájomného a nakoniec vydania bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že žalovaný ako podielový spoluvlastník užíval nehnuteľnosť (pozemok) nad
rozsah svojho podielu, na úkor žalobcu ako podielového spoluvlastníka.

39. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu

podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj
dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,
alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká

ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na
svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod
pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak
nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania

spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale
rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom
na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.:
6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 5Cdo/184/2009 zo
dňa 8.06.2010).

40. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi

podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich
ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac takýto
záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom
na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci

reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je
výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely
ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha
náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne

v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci,
prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka
v spojení s § 123 Obč. zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v
trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne
kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len

podpornúpovahuaichpoužitienemožnopretorozširovaťnapráva,ktorésaopierajúoosobitnézákonné
ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo
skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to ani vtedy, ak spoluvlastník vecv celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda
o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný

z nestatočných zdrojov. Žalobca sa bezpochyby domáhal peňažného plnenia voči žalovaným za to, že
neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil teda právo, ktoré vyplýva
z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Toto
právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč.
zákonníka (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4Cdo/55/2009 zo dňa 21.12. 2009).

41. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 22.02.2010 sa domáhal voči žalovanému 1/ peňažnej náhrady
za užívanie spoločnej parcely (pozemku) a to za obdobie od 02.07.2005 do 22.02.2010, napriek tomu,
že žalovaný 1/ od 28.09.2009 ani nebol spoluvlastníkom tohto pozemku.

42. Žalobca podal návrh na vstup ďalších žalovaných do konania dňa 14.06.2013 a žiadal úpravu

petitu, ktorému súd vyhovel uznesením č.k. 9C/60/2008-191 zo dňa 25.06.2013. Na podklade tohto
návrhu sa žalobca domáhal prvý krát voči žalovanému 2/ peňažnej náhrady za obdobie od 28.09.2009
do 27.07.2010, teda od tohto podania je potrebné prihliadať na námietku premlčania vo vzťahu k
žalovanému 2/, keďže žalovaný 2/ sa stal vlastníkom žalovanej parcely ešte pred podaním úplnej žaloby
zo dňa 22.02.2010. Na podklade vyššie uvedeného právneho posúdenia veci nárok žalobcu vo vzťahu

k žalovanému 2/ bol sčasti premlčaný a to za obdobie od 28.09.2009 do 13.06.2010 a nárok nebol
premlčaný za obdobie od bol 14.06.2010 do 27.07.2010, teda v rozsahu 44 dní.

43. Nárok voči žalovanému 3/ za obdobie od 28.07.2010 do 10.06.2013 nebol premlčaný, keďže návrh
na vstup ďalších žalovaných do konania a úprava žalobného návrhu (14.06.2013) bola podaná na súd

počas plynutia trojročnej premlčacej lehoty.

44. Žiadna zo strán sporu nenamietala, že užívacia hodnota celého pozemku sa nemá odvíjať od
rovnakej ceny, ktorá bude diferencovaná v závislosti od toho, čo sa na tomto pozemku nachádza. Z
geodetickéhozameraniavyplynulo,ženadanompozemkusútrávnatéplochy:378m2,betónováplocha:

650 m2, asfaltová cesta: 25 m2, plocha pod stavbami: 313 m2, vodná plocha 58 m2. Žalovaní namietali
len správnosť určenia výšky ceny, resp. že pozemok sa mal posudzovať ako poľnohospodárska pôda.
Súd v tomto smere nevykonal ďalšie dokazovanie z dôvodu, že ide o parcelu registra E na mape
určeného operátu, teda o parcelu, u ktorej nemusí sedieť druh pozemku (§ 70 ods. 2 katastrálneho
zákona). Súd mal na podklade vykonaného znaleckého dokazovania preukázané, že je potrebné

vychádzať zo skutkového stavu a v prípade úspechu by žalobcovi priznal nárok odvíjajúci sa od hodnoty
vo výške 2,- Eur/1m2/rok (porovnávacou metódou), určeného znalcom.

45. Žalobca namietal, že žalovanú parcelu nemohol užívať z dôvodu, že mu žalovaný 1/ bránil vstupu na
tentopozemkom,resp.,ženatomtopozemkusúbudovy,vktorýchžalovaníprevádzkovalipodnikateľskú

činnosť,resp.pozemokprenajímalitretímosobám.Vtomtosmerežalobaneuniesoldôkaznébremeno.Z
vykonanej ohliadky súd zistil, že na parcelu vedú dve cesty, jedna cesta je verejne prístupná so vstupnou
bránou a ďalšia cesta vedie od domovej nehnuteľnosti žalobcu, ktorý na tejto ceste umiestnil prenosnú
garáž. Ak žalobca mal záujem vstúpiť na žalovanú parcelu, mohol tak urobiť kedykoľvek. Skutočnosť, že
mu mal niekto brániť vstupu na tento pozemok žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, dokonca

svojím konaním spôsobil (umiestnením garáže), že nemal pohodlný vstup na žalovanú parcelu od svojej
domovej nehnuteľnosti.

46. Súd uznal námietku žalovaných, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že chcel využívať spoločnú
nehnuteľnosť a akým spôsobom. Žalovaných nikdy na to písomne nevyzval, resp. ani nenamietal,

akým spôsobom žalovaní využívajú spoločnú nehnuteľnosť. Z vykonanej ohliadky súd zistil, že na
žalovanej parcele sa nachádzajú časti troch budov, z ktorých dve ani nie sú uzamknuté, teda žalobca mal
možnosť kedykoľvek skontrolovať, čo sa na týchto častiach pozemku robí a ak s tým nesúhlasil, mohol
to preukázateľným spôsobom namietať, čo v tomto konaní ani v minulosti neurobil, a teda neuniesol
dôkazné bremeno,

47. Súd v rámci ohliadky zistil, že časť parcely leží pod budovou (diel C parcely - maštaľ o výmere
84 m2), ktorá aktuálne vlastnícky patrí žalovanému 3/, a ktorá bola aj v čase ohliadky uzamknutá. Je
možné uzavrieť, že k tejto časti parcely žalobca dodnes nemá prístup, a teda nemôže riadne využívaťsvoje vlastnícke právo. Je potrebné vziať do úvahy, že strany sporu boli v rôznych časových obdobiach
podielovými spoluvlastníkmi, pričom podiel žalobcu na tento diel predstavuje výmeru 42 m2, teda len v
tomto rozsahu žalobca preukázal, že bol ukrátený na svojich právach. Vzhľadom na to, že zvyšná časť

parcely bola prístupná a žalobca nepreukázal akým spôsobom chcel realizovať svoj výkon vlastníckeho
práva a žalovaní nevyužívali parcelu nad rozsah svojho podielu, tak ani v tejto časti súd nemohol
žalobe vyhovieť, s poukazom na doterajšiu súdnu prax, v rámci ktorej Najvyšší súd SR konštatoval,
že nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho
spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež

podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci.
Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako
tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

48. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že námietka žalovaných by bola dôvodná aj v otázke určenia dátumu,
kedy sa žalovaní 2/ a 3/ mali dostať do omeškania s úhradou ceny za užívanie spoluvlastníckeho podielu

žalobcu. Žalovaný 2/ a 3/ sa do konania dostali až na podklade uznesenia č.k. 9C/60/2008-191 zo dňa
25.06.2013, ktoré bolo žalovaným spolu s návrhom doručené dňa 03.07.2013 a 10.07.2013, teda až od
nasledujúceho dňa sa mohli žalovaní dostať do omeškania, keďže žalobca nijakým iným hodnoverným
spôsobom nevyzval skôr žalovaných 2/ a 3/ na úhradu tohto peňažného plnenia.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %. Vzhľadom k tomu, že v
konaní boli poukázané aj finančné prostriedky zo strany štátu na trovy dôkazov, ktoré neboli uhradené z
preddavkov, súd priznal štátu nárok na náhradu týchto trov voči neúspešnej strane sporu, t.j. žalobcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).