Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Csp/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119247587
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119247587.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu R. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/
X, U. U. proti žalovanému 1/ Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31
320 155 a žalovanému 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Flámska 1, Martin, IČO: 36 751 642, o
nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným 1/, 2/ zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vedenej na LV č.
XXX - rodinný dom súp. č. XXXX na parcele C-KN č. XXXX/X, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XXX
m2, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XX mX a parcela C-KN č. XXXX o výmere XXX mX a uložil
žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

2. V návrhu uviedol, že so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 22. 02. 2013 Zmluvu o poskytnutí úveru F. č. I a
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

3. Má za to, že nebol naplnený skutkový stav o výkone záložného práva a úkonov smerujúcich k
realizácii dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcu Zmluva o poskytnutí úveru a Zmluva o zriadení záložného

práva neobsahuje obligatórne náležitosti o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a
OZ zároveň zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. a Smernice rady č. 93/13/EHS. Obidve
zmluvy neboli individuálne dojednané, musel ich podpísať bez možnosti ich ovplyvnenia. Nebol náležite
poučený o následkoch a dôsledkoch podpísania takýchto zmluvných dojednaní a žalovaný 1/ mal
k nemu pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou vzhľadom k tomu, že na slovenskom trhu
pôsobí dosť dlhú dobu, aby videl zhodnotiť svoje konanie a nepoužíval v zmluvných dojednaniach

nekalé a neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žiadal, aby súd z úradnej moci a súdnej povinnosti ex
offo preskúmal tieto zmluvy, prihliadol na ochranu spotrebiteľa, ochranu slabšej strany. Záložný veriteľ
pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
Podľa žalobcu je výkon záložného práva formou dražby protiústavný, je to inštitút, ktorý vážnym
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa Článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné

právo na obydlie podľa Článku 19 Ústavy SR a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci.
Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného
veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon
záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť plní na účely výkonu záložného práva
funkciu exekučného titulu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na rozhodnutia rozsudok vo veci Paulič
verzus Chorvátsko zo dňa 01. 03. 2010, Nález Ústavného súdu Česká republika sp. zn. Pl. ÚS 47/2004,

C 482/2012. Žalobca v podstate v žalobe opisu odôvodnenia odvolacieho súdu z jednotlivých rozhodnutína úkor odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v čom vidí bezodkladnosť a hrozbu
exekúciou.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

13. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a

nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. V zmysle príslušnej právnej úpravy CSP súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím
konania v prípade, že je na strane navrhovateľa odôvodnené uplatnenie subjektívneho práva na
procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.

14. Súd rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo
veci samej.

15. Je nesporné, že žalobca uzatvoril s VÚB bankou ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí úveru F. zo dňa

XX. XX. XXXX a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou je zabezpečená pohľadávka
predmetná úverová zmluva zo dňa 22. 02. 2013.

16. Z LV č. XXX kat. ú. X., obec U. U. je nesporné, že žalobca spolu s R. J. sú vlastníkmi nehnuteľností
ku ktorým došlo k zriadeniu záložného práva, tak ako je zrejmé z LV časť C ťarchy.

17. Žalobca predložil do konania oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 15. 03. 2019. Z
predmetného oznámenia bolo zistené, že dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že
napriek výzve VÚB nebol splatený úver vyššie uvádzaný a zabezpečuje pohľadávku vo výške 51 974,55Eur, ide o výšku pohľadávky ku dňu 27. 02. 2019, príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania
vynaložené náklady v súvislosti s realizáciou záložného práva. Pohľadávku je potrebné uhradiť v lehote
30 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia. V prípade, ak nedôjde k jej uhradeniu v lehote 30

dní predmetná pohľadávka bude uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby. V prípade splnenia dlhu
bude výkon záložného práva ukončený.

18. V súlade s § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú
splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú formulované ako

potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tomu zodpovedajú aj
osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je povinný opísať v
návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
bude exekúcia ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu
navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je
navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd vždy bude vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a z obsahu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

19. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky vzniklo podľa § 151e ods.
2 OZ zápisom do katastra nehnuteľností.

20. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom
zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti)

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný 1/ legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z
úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č. k. PL.ÚS 23/2014
zo dňa 24. 09. 2014 v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách sa Článkom 1 ods. 1 a Článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a Článkom 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou
dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe
určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom OZ
vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť

pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby pričom vystupuje ako
zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka,
ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom
a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom,
ktoré vzniklo na základe zmluvy ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru

Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez
exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci
patrí n ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

22. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť

žalobcu ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá OZ. Len
samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu nie je dôvodom na vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva. Obydlie občana OZ spomedzi zálohou nevylučuje. Zákon o dobrovoľných
dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli

porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach návrh na určenie neplatnosti dražby.

23. Súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nepreukázal takú
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, aby súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu

záložného práva a žalovaným zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby,
pretožesamotnáskutočnosť,žepredmetomzálohujeobydliežalobcuneodôvodňujevyhovieťnávrhuna
nariadenie neodkladného opatrenia. Obydlie občiansky zákonník spomedzi zálohou nevylučuje. Zákon
o dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvyalebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách podať žalobu na určenie neplatnosti
dražby. Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona aj v prípade ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy,

čo je v prípade žalobcu. Zároveň zákon o dobrovoľných dražbách pripúšťa možnosť dražiť nehnuteľné
veci ak hodnota požiadavky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právo ku dňu oznámenia o
začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2 000 Eur. Z predloženého oznámenia o začatí realizácie
záložného práva bolo zistené, že dlžná suma voči žalovanému 1/ a teda zabezpečená pohľadávka je
vo výške 51 974,55 Eur a teda niekoľkonásobne prevyšuje hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 zákona o

dobrovoľných dražbách. Súd zároveň poukazuje, že predmetná zmluva, ktorú žalobca s manželkou ako
spoludlžníkom uzatvoril s veriteľom VÚB nie je zmluvou, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, keďže podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. písm. c/ spotrebiteľským
úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac
ako desať rokov, čo je i v prípade zmluva o poskytnutí úveru uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/
zo dňa 21. 02. 2013. Žalobca neosvedčil taký právny dôvod, ktorý by v danom štádiu konania mohol

závažným spôsobom znamenať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V predmetnej veci nebol určený
termín dražby, čo vyplýva z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 15. 03. 2019, ktoré
ako jediný dôkaz žalobca predložil a teda nepreukázal, že by obydlie bolo bezprostredne ohrozené alebo
že je reálna hrozba, že o obydlie príde. Ak by došlo k porušeniu niektorého práva žalobcov v dražbe
nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť, ktorú možno podať v lehote 3 mesiacov od príklepu.

24.Žalobcavkonaníaninepreukázal,žepredmetnánehnuteľnosťpredstavujeobydliejehoajehorodiny
a teda, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu aj skutočne býva a nemá iné nehnuteľnosti. Súd
nevyhovel návrhu o uloženie povinnosti žalovanému 1/ a teda nebol ani dôvod vyhovieť návrhu voči
žalovanému 1/ a 2/ zdržať sa úkonov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.