Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105207077
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:2105207077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
J. č. XXX, zastúpeného E.. E. Z., advokátom, so sídlom X.. sv. C. XX, V., proti žalovaným 2/ U. s.r.o.,
so sídlom J. 18, Bratislava, A.: XX XXX XXX a 3/ H. s.r.o., so sídlom J. XX, L., A.: XX XXX XXX, obaja
zastúpení H.. K. N., advokátom so sídlom W. XX, J., o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v náhrade za užívanie pozemku s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. augusta 2017 č. k. 9C/60/2008-359, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 31. augusta 2017 č. k. 9C/60/2008-359 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal proti žalovanému 2/ zaplatenia 1.073,37 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.073,37Eur
od 13.06.2013 do zaplatenia a proti žalovanému 3/ zaplatenia 3.716,05 Eur do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy
3.716,05 Eur od 13.06.2013 do zaplatenia. Žalovaným 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania.

Uznesením zo dňa 31. augusta 2017 č. k. 9C/60/2008-359 zastavil konanie proti žalovanému 1/
C. s.r.o., Vajanského XXXX/XX, J., A.: XX XXX XXX, proti ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia
5.487,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.487,28 Eur od 02.07.2007
do zaplatenia. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa najprv domáhal uznania námietok v
stavebnom konaní, neskôr žiadal úhradu nájomného a nakoniec vydania bezdôvodného obohatenia
z dôvodu, že žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník užíval nehnuteľnosť (pozemok) nad rozsah
svojho podielu, na úkor žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Žalobca v podaní došlom súdu dňa

22.02.2010 sa domáhal voči žalovanému 1/ peňažnej náhrady za užívanie spoločnej parcely (pozemku)
a to za obdobie od 02.07.2005 do 22.02.2010 napriek tomu, že žalovaný 1/ od 28.09.2009 ani nebol
spoluvlastníkom tohto pozemku. Žalobca podal návrh na vstup ďalších žalovaných do konania dňa
14.06.2013 a žiadal úpravu petitu, ktorému súd prvej inštancie vyhovel uznesením zo dňa 25.06.2013
č.k. 9C/60/2008-191. Na podklade tejto žaloby sa žalobca domáhal prvýkrát voči žalovanému 2/
peňažnej náhrady za obdobie od 28.09.2009 do 27.07.2010, teda od tohto podania je potrebné prihliadať
na námietku premlčania vo vzťahu k žalovanému 2/, keďže žalovaný 2/ sa stal vlastníkom žalovanej

parcely ešte pred podaním úplnej žaloby zo dňa 22.02.2010. Na podklade vyššie uvedeného právneho
posúdenia veci nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/ bol sčasti premlčaný a to za obdobie od
28.09.2009 do 13.06.2010 a nárok nebol premlčaný za obdobie od 14.06.2010 do 27.07.2010, teda v
rozsahu 44 dní. Nárok voči žalovanému 3/ za obdobie od 28.07.2010 do 10.06.2013 nebol premlčaný,keďže návrh na vstup ďalších žalovaných do konania a úprava žalobného návrhu (14.06.2013) bola
podaná na súd počas plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Žiadna zo strán sporu nenamietala, že
užívacia hodnota celého pozemku sa nemá odvíjať od rovnakej ceny, ktorá bude diferencovaná v

závislosti od toho, čo sa na tomto pozemku nachádza. Z geodetického zamerania vyplynulo, že na
danom pozemku sú trávnaté plochy: 378 m2, betónová plocha: 650 m2, asfaltová cesta: 25 m2, plocha
pod stavbami: 313 m2, vodná plocha 58 m2. Žalovaní namietali len správnosť určenia výšky ceny,
resp. že pozemok sa mal posudzovať ako poľnohospodárska pôda. Súd v tomto smere nevykonal
ďalšie dokazovanie z dôvodu, že ide o parcelu registra E na mape určeného operátu, teda o parcelu,

u ktorej nemusí sedieť druh pozemku (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona). Súd prvej inštancie mal na
podklade vykonaného znaleckého dokazovania preukázané, že je potrebné vychádzať zo skutkového
stavu a v prípade úspechu by žalobcovi priznal nárok odvíjajúci sa od hodnoty vo výške 2,- Eur/1m2/
rok (porovnávacou metódou), určeného znalcom. Žalobca namietal, že žalovanú parcelu nemohol
užívať z dôvodu, že mu žalovaný 1/ bránil vstupu na tento pozemkom, resp., že na tomto pozemku
sú budovy, v ktorých žalovaní prevádzkovali podnikateľskú činnosť, resp. pozemok prenajímali tretím

osobám. V tomto smere žaloba neuniesol dôkazné bremeno. Z vykonanej obhliadky súd zistil, že na
parcelu vedú dve cesty, jedna cesta je verejne prístupná so vstupnou bránou a ďalšia cesta vedie od
domovej nehnuteľnosti žalobcu, ktorý na tejto ceste umiestnil prenosnú garáž. Ak žalobca mal záujem
vstúpiť na žalovanú parcelu, mohol tak urobiť kedykoľvek. Skutočnosť, že mu mal niekto brániť vstupu
na tento pozemok žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, dokonca svojím konaním spôsobil

(umiestnením garáže), že nemal pohodlný vstup na žalovanú parcelu od svojej domovej nehnuteľnosti.
Súd uznal námietku žalovaných, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že chcel využívať spoločnú
nehnuteľnosť a akým spôsobom. Žalovaných nikdy na to písomne nevyzval, resp. ani nenamietal,
akým spôsobom žalovaní využívajú spoločnú nehnuteľnosť. Z vykonanej obhliadky súd zistil, že
na žalovanej parcele sa nachádzajú časti troch budov, z ktorých dve nie sú uzamknuté, teda žalobca

mal možnosť kedykoľvek skontrolovať, čo sa na týchto častiach pozemku robí a ak s tým nesúhlasil,
mohol to preukázateľným spôsobom namietať, čo v tomto konaní ani v minulosti neurobil, a teda
neuniesol dôkazné bremeno. Súd v rámci obhliadky zistil, že časť parcely leží pod budovou (diel C
parcely - maštaľ o výmere 84 m2), ktorá aktuálne vlastnícky patrí žalovanému 3/ a ktorá bola aj v
čase obhliadky uzamknutá. Je možné uzavrieť, že k tejto časti parcely žalobca dodnes nemá prístup,

a teda nemôže riadne využívať svoje vlastnícke právo. Je potrebné vziať do úvahy, že strany sporu
boli v rôznych časových obdobiach podielovými spoluvlastníkmi, pričom podiel žalobcu na tento diel
predstavuje výmeru 42 m2, teda len v tomto rozsahu žalobca preukázal, že bol ukrátený na svojich
právach.Vzhľadomnato,žezvyšnáčasťparcelybolaprístupnáažalobcanepreukázal,akýmspôsobom
chcel realizovať svoj výkon vlastníckeho práva a žalovaní nevyužívali parcelu nad rozsah svojho podielu,

tak ani v tejto časti súd nemohol žalobe vyhovieť, s poukazom na doterajšiu súdnu prax, v rámci ktorej
Najvyšší súd SR konštatoval, že nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,

nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP. Vec právne
posúdil podľa § 123, § 137, § 451 ods. 1, § 559, § 517 ods. 1 prvá veta, 2, § 100 ods. 1, § 101, §
112 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd na základe § 389
ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a na základe § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca považuje napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a založený jednak na nesprávnom procesnom postupe
súdu, ktorým bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a jednak na nesprávnych skutkových zisteniach, ku
ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, čím sú dané dôvody odvolania
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP. Pokiaľ ide o posúdenie uplatneného nároku žalobcu podľa
hmotného práva, žalobca nerozporuje jeho posúdenie súdom prvej inštancie ako nároku vyplývajúceho
z ustanovenia § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka, avšak poukazuje na to,

že z rozhodcovskej činnosti súdov Slovenskej republiky vyplývajú aj opačné závery poukazujúce na
správnosť posúdenia uplatneného nároku žalobcom ako nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, ktoré vznikne podielovému spoluvlastníkovi spoločnej veci užívajúcemu túto vec nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu bez dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, a teda v rozsahuprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, bez právneho dôvodu. Toto svoje právne posúdenie veci
však označil za pre rozhodnutie nie určujúce (z pohľadu žalobcu). Pokiaľ ide o skutkové zistenia, z
ktorých súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že predmetný

spoločný pozemok nemohol v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať z dôvodu, že tento v
príslušnej časovej postupnosti za posudzované obdobie užívali žalovaní 2/ a 3/ a pôvodne aj žalovaný 1/
aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu, tieto sú podľa žalobcu nesprávne a zároveň založené na
procesnom pochybení súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania obhliadkou. Žalobca pozemok
nemohol užívať práve preto, že na tomto sa nachádzajú stavby užívané stranou žalovaných vrátane

obslužných priestorov týchto stavieb takým spôsobom, ktorý neumožňoval žalobcovi vôbec spoločný
pozemok prospešne užívať. Rozmiestnenie stavieb značne narúša celistvosť plochy tohto pozemku z
hľadiska možnosti jeho využitia, v tomto smere treba uvažovať aj s príslušnou plochou pozemku pri
týchto stavbách potrebnou na ich obhospodarovanie a využívanie, pričom súd prvej inštancie počítal
len plochu pozemku pod samotnými časťami stavieb. Tiež žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie, že u dvoch stavieb, ktoré neboli uzamknuté (počas obhliadky) sa mohol aj žalobca podieľať na

ich užívaní, čo je podľa žalobcu celkom nereálne vzhľadom na absenciu akéhokoľvek právneho vzťahu
žalobcuktýmtostavbám.Stavbybolivposudzovanomobdobívyužívanéformouichprenájmu(prenájmu
priestorov v nich) iným osobám, tento pozemok nebol v posudzovanom období pre neho prístupný bez
časového obmedzenia. Spoločný pozemok mali možnosť užívať akýmkoľvek prospešným spôsobom
len jednotliví žalovaní v časovej postupnosti, v akej boli jeho podielovými spoluvlastníkmi. Za procesné

pochybenie súdu prvej inštancie pri vedení dokazovania v tejto veci považuje žalobca to, že z vykonanej
obhliadky sa nezachovala fotodokumentácia, čím hodnotenie výsledkov takéhoto dokazovania v ďalšom
priebehu sporu vrátane odvolacieho konania nie je možné riadne vykonať, keď je zrejmé, že aj zápisnica
z tejto obhliadky z hľadiska rozsahu v nej zachytených skutočností zistených pri obhliadke bola robená s
predpokladom, že súčasťou celkového záznamu z obhliadky bude aj fotodokumentácia. Žalobca nemal

možnosť reagovať na jednotlivé zistenia vyplývajúce z fotodokumentácie vyhotovenej pri obhliadke v
priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie po vykonaní obhliadky a nemá túto možnosť ani
v rámci tohto odvolania.

3. K odvolaniu sa žalovaní 2/ a 3/ nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379 a § 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v

odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolateľ v úvode svojho odvolania poukazoval na rozdielnosť právneho posúdenia veci z hľadiska
aplikácie právnych predpisov v súdnej praxi (aplikácia § 137 alebo § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka), no doplnil, že použitý právny predpis nie je predmetom jeho odvolacích námietok, čo

je zrejmé, keďže otázka premlčania bola v nadväznosti na použité predpisy posúdená v prospech
odvolateľa. Odvolací súd sa preto touto otázkou, keďže nebola odvolacím dôvodom, nezaoberal.

7. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou procesnej vady v súvislosti s dôkazom
obhliadkou - namietanej chýbajúcej fotodokumentácie z obhliadky.

8. Zo spisu - zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 10.08.2017 zistil, že súd prvej inštancie
na pojednávaní po vykonanej obhliadke informoval strany, že sa z obhliadky nezachovala
fotodokumentácia, pretože zlyhalo hardwarové zariadenie.

9. Obhliadka (nesprávne ohliadka) je dôkazný prostriedok, ktorého prostredníctvom súd získava priame
poznatky o skutočnostiach významných pre rozhodnutie vo veci, predovšetkým o vlastnostiach určitého
predmetu alebo javu svojimi zmyslami, najčastejšie zrakom alebo sluchom.10. Podľa § 211 ods. 1, 2 CSP obhliadka veci, ktorú možno dopraviť na súd, sa vykoná na pojednávaní.
Obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste. Súd na ňu predvolá tých, ktorí
sa predvolávajú na pojednávanie.

11.Podľa§53vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.543/2005Z.z.oSpravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
na zápisnicu o inom úkone súdu, najmä o obhliadke, výsluchu a úkonoch probácie a mediácie, sa
ustanovenia § 52 a 55 použijú primerane. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zápisnica o súdnom pojednávaní

okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje všetky podstatné okolnosti
a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a
skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie
prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované
znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.

12. Výsledky obhliadky je potrebné zachytiť záznamom technickým zariadením určeným na
zaznamenávanie zvuku, prípadne sa o nej spíše zápisnica (§ 99 CSP ).V zápisnici sa priebeh vykonania
obhliadky, predovšetkým vlastnosti veci, ktorá je predmetom obhliadky, primerane popíše.

13. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie citovanými predpismi. Na obhliadku predvolal

strany sporu a znalcov. Obhliadky sa žalobca zúčastnil. V spise sa nachádza zápisnica, ktorú súd
prvej inštancie z obhliadky vyhotovil a v ktorej pri identifikovaní objektov vychádzal z grafickej prílohy
posudku znalca GEPOS s.r.o. (č.l. 259), z ktorej vychádzal i pri odôvodňovaní rozsudku - označovanie
ucelených celkov, dielov pozemku písmenami. Použité identifikovanie objektov bolo zrozumiteľné,
jednoznačné, prehľadné tak pri obhliadke, ako aj na súdnom pojednávaní a napokon v napadnutom

rozsudku. Zároveň súčasťou znaleckého posudku bola fotodokumentácia- snímky skutočného stavu k
jednotlivým uceleným celkom, k dielom. Zo znaleckého posudku jeho grafickej a obrazovej prílohy súd
prvej inštancie a rovnako odvolací súd pri preskúmaní veci mohol vychádzať a aj vychádzal.

14. Žiaden procesný predpis (ani CSP ani Spravovací poriadok) neukladá súdu prvej inštancie

povinnosť vyhotoviť pri vykonávaní dôkazu obhliadkou obrazové záznamy. V tomto spore bola
zrozumiteľnosť, presnosť a presvedčivosť obhliadky zabezpečená zápisnicou o obhliadke v spojení so
znaleckým posudkom a jeho grafickou prílohou. Takto zvolený spôsob zachytenia priebehu a výsledkov
vykonávania dôkazu neobmedzil možnosť žalobcu reagovať na jednotlivé zistenia z obhliadky.

15. Žalobca po oznámení súdu o nezachovaní fotodokumentácie voči tomuto procesnému stavu
nenamietal, nežiadal o zopakovanie obhliadky a vyhotovenie obrazových záznamov, robí tak až v
odvolaní.

16. Odvolací súd nezistil, že by namietaným stavom došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu,

ktorým bolo znemožnené žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto časti je odvolanie žalobcu nedôvodné.

17. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa skutkových záverov súdu, odvolací súd súhlasí s
námietkou žalobcu voči záveru súdu ohľadne dvoch stavieb nachádzajúcich sa na spornom pozemku

(výkrmňa diel H a miešiareň diel L). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v ich prípade preukázal, že
sa nemohol podieľať na ich užívaní vzhľadom na skutočnosť, že nemal žiaden právny titul umožňujúci
mu užívanie týchto stavieb v rozhodnom období a zároveň že užívacie právo a to vlastnícke právo k
týmto stavbám majú resp. mali práve žalovaní 2/ a 3/. Plochy pod týmito stavbami užívali teda výlučne
žalovaní 2/ alebo 3/ v ich časovej postupnosti na úkor žalobcu. Je právne bezvýznamné, či tieto objekty

sú/boli alebo nie sú/neboli uzamknuté.

18. Odvolateľ ďalej namietal, že do celkovej plochy parcely, ktorú nemohol užívať, nebola pojatá
plocha pozemku „pri týchto stavbách potrebná na ich obhospodarovanie a využívanie“. Odvolateľ
nekonkretizoval, ktorú konkrétnu plochu a v akej výmere mal pod uvedeným pojmom na mysli. Odvolací

súd sa preto takouto neurčitou námietkou nemohol riadne zaoberať. Ak mal žalobca na mysli spevnené
plochy v znaleckom posudku GEPOS s.r.o. identifikované a označené ako betónové plochy a asfaltové
plochy cesty so zistenou výmerou, potom odvolací súd poukazuje na záver súdu prvej inštancie v
rozsudku, z ktorého vyplýva, že tieto plochy žalobca mohol užívať, pretože mal k uvedeným plochámumožnený prístup a žalovaní mu v užívaní nebránili. Súd prvej inštancie v ods. 45 odôvodnenia rozsudku
konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by nemal pohodlný vstup na žalovanú parcelu. Voči tomuto
zisteniu odvolateľ v odvolaní nenamietal. V odvolaní namietal polohové rozmiestnenie stavieb, ktoré mu

má brániť v reálnom užívaní pozemku. O tejto (odbornej) skutočnosti však nepredložil žiaden dôkaz
ani ho doposiaľ jednoznačne netvrdil. Zo zápisnice z obhliadky ani zo znaleckých posudkov resp. ich
obrazových záznamov takéto skutočnosti nevyplývajú.

19. Odvolací súd považoval preto za preukázanú nemožnosť žalobcu užívať celkovú plochu pod

stavbami vlastnícky patriacimi postupne žalovaným 2/ a 3/, a to výkrmňa- diel H, miešiareň - diel L a
maštaľ - diel C parcely, ktorú plochu uznal už súd prvej inštancie ako dôvodnú. Výmera plochy pod
uvedenými stavbami predstavuje celkovo 313 m2 (51 m2 +178 m2 +84 m2), z čoho na podiel žalobcu
pripadá 156,5 m2 plochy parcely, ktorú nemohol žalobca užívať. Celková výmera parcely č. 15.274 je
1.424 m2, z čoho na podiel žalobcu pripadá 712 m2. Je tak zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by
druhý podielový spoluvlastník, žalovaný 2/ alebo 3/ v rozhodnom období užíval väčší rozsah spoločného

pozemku, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, pretože žalobcovi nič nebránilo, aby sa
tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti
veci. Žalovaným 2/ alebo 3/ nevznikla preto povinnosť na náhradu voči žalobcovi ako spoluvlastníkovi
neužívajúcemu vec v rozsahu svojho podielu.

20. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ boli v odvolacom konaní
úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaných 2/ a 3/ v zmysle
§ 251 ods. 1 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).