Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918201156.1

Uznesenie

Okresný súd v Rimavskej Sobote v právnej veci žalobcu Y. vedenej proti žalovanému S. o žalobe na
obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Súd o d m i e t a žalobu na obnovu konania.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu na obnovu konania vo veci, v ktorej pôvodne rozhodol tunajší súd
platobným rozkazom číslo konania 14C/458/2015 zo dňa 20. 11. 2015, ktoré rozhodnutie sa stalo
právoplatné a vykonateľné. Žalobca v pôvodnom konaní nepodal v zákonnej lehote proti predmetnému
platobnému rozkazu odpor. V žalobe žalobca tvrdil, že proti platobnému rozkazu nepodal v zákonom
stanovenej lehote odpor, keďže v tej dobe mu neboli známe dôvody, ktorými by bol argumentoval

v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca ďalej uviedol, že až 01. 02. 2018 zistil na internetovej
stránke štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti, že pri vydaní platobnému rozkazu došlo k
porušeniu zákona, žalobcovi bolo odopreté ústavné právo na súdnu ochranu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom, keďže súd rozhodoval v neprítomnosti žalobcu. Podľa žalobcu je
možné vykonať listinný dôkaz a predpokladať, že vykonanie tohto dôkazu môže privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Ako dôkaz má slúžiť uznesenie o zastavení trestného konania voči pánovi Q.,

ktoré trestné oznámenie podal žalobca v pôvodnom konaní, ktoré uznesenie si má vyžiadať súd, keďže
na požiadanie pána Q. polícia odmietla zaslanie uznesenia o zastavení trestného stíhania na jeho
žiadosť. Žalovaný v konaní o vydanie platobného rozkazu podľa žalobcu uviedol nepravdivé skutočnosti,
žalobca sa so žalovaným nikdy nestretli, pokiaľ má žalobca vedomosť, žalovaný chcel investovať
sumu 10.000,- eur ako tichý spoločník a na súde klamal, že peniaze omylom zaslal na účet žalobcu.
Návrhom na vydanie platobného rozkazu žalovaný úmyselne uviedol do omylu okresný súd, ako aj

exekútorský úrad, nakoľko v skutočnosti sumu 10.000,- eur požičal obchodnej spoločnosti v Maďarskej
republike, na čo bol vystavený návrh zmluvy, kde bolo uvedené, že suma 10.000,- eur bude zaslaná na
účet žalobcu. Toto bolo aj ústne dohodnuté medzi žalovaným a pánom Q.. Žalovaný dobrovoľne zaslal
peniaze na dohodnutý účet žalobcu, ktorá suma bola použitá na chod spoločnosti, čo bolo deklarované
aj pri vyšetrovaní na polícii. Žalovaný podľa žalobcu klamal, že 10.000,- eur zaslal omylom na iný účet,
tieto peniaze boli použité na zabezpečovanie výroby v spoločnosti v Maďarskej republike. V žalobe

žalobca zároveň prehlasuje, že uvedené prostriedky vo výške 10.000,- eur od žalovaného boli vložené
nachodspoločnostivMaďarskejrepublikeanebolipoužiténaobohateniežalobcu,akototvrdilžalovaný,
kde minimálne bola uzavretá ústna dohoda medzi žalovaným a pánom Q. o poukázaní finančných
prostriedkov na chod spoločnosti v Maďarskej republike, a preto nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalobcu.
2. Keďže o žalobe na obnovu konania súd rozhodol tak, že žalobu odmietol, žalobu na obnovu konania

nedoručil ostatným subjektom na vyjadrenie v zmysle § 413 ods. 2 C.s.p.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom pripojeného spisu 14C/458/2015,
návrhom na vydanie platobného rozkazu, rámcovou zmluvou o obchodnej spolupráci, žiadosťou o
vrátenie peňažného vkladu zo dňa 26. 08. 2015 s podacím lístkom, platobným príkazom na úhradu,

žiadosťou V. adresovanou OR PZ Žiar nad Hronom zo dňa 25. 10. 2017, exekučným príkazom
Exekútorského úradu Ing. Miroslava Pallera č. EX 25/16 a vec posúdil tak, že je potrebné uznesením
odmietnuť žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania, pretože bola podaná oneskorene.
4. Žalobca podal žalobu na obnovu konania, ktorá bola podaná na tunajší súd 22. 03. 2018 voči
rozhodnutiu vydanému v konaní 14C/458/2015, kde bol vydaný platobný rozkaz. V tomto konaní na

základe návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý návrh podal žalovaný, bol vydaný platobný
rozkaz dňa 20. 11. 2015, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 30. 11. 2015, a keďže voči doručenému
platobnému rozkazu žalobca nepodal odpor, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 15. 12. 2015.
Žalobca v podanej žalobe na obnovu konania uviedol, že v pôvodnom konaní súd nemal vydať platobný
rozkaz, keďže súd rozhodol v jeho neprítomnosti, nemohol sa k veci vyjadriť, ku všetkým vykonávaným
dôkazom, pričom je možné vykonať listinný dôkaz, ktorý môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

a to uznesenie o zastavení
trestného stíhania voči pánovi Q.. Zároveň poukázal na to, že nie je pravda, že by žalovaný finančné
prostriedky zaslal omylom na účet žalobcu, tieto peniaze podľa vzájomnej dohody pána Q. a žalovaného
boli poukázané na chod spoločnosti v Maďarskej republike, keďže žalovaný vstúpil do podnikania tejto
firmy ako tichý spoločník vkladom vo výške 10.000,- eur.

5. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie
musia byť dané osobitné právne dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec
bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti, čo platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej

zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania.
6. Podľa § 397 písm. b) C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
7. Podľa § 398 C.s.p. žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým

bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
8. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
9. Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.
10. Podľa § 405 C.s.p. odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.

11. Podľa § 407 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania.
12. Podľa § 408 C.s.p. dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania.
13. Podľa § 411 ods. 1 C.s.p. rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

14. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola
podaná oneskorene a podľa písm. e) ak je zjavne nedôvodná.
15. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca podal žalobu na obnovu konania v subjektívnej
trojmesačnej lehote v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p., t.j. odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy
alebo odkedy dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Žalobca vo svojej žalobe na obnovu konania

uviedol, že na internetovej stránke štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti dňa 01. 02. 2018
zistil, že v prípade vydania platobného rozkazu boli porušené jeho ústavné práva na súdnu ochranu,
keďže nemal právo sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, súd rozhodol v jeho neprítomnosti,
súd rozhodol na základe nepravdivých údajov uvedeným žalovaným v návrhu na vydanie platobného
rozkazu a tiež uviedol, že je možné vykonať listinný dôkaz, a to oboznámením sa s uznesením o

zastavením trestného stíhania voči pánovi Q., ktorý dôkaz má súd zabezpečiť. Tieto svoje tvrdenia
však žalobca žiadnym spôsobom neverifikoval, nepredložil doklad, kedy skutočne zistil horeuvedené
skutočnosti na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti, nepredložil doklad o tom, že pán Q.požiadal OR PZ Žiar nad Hronom o zaslanie uznesenia o zastavení trestného stíhania, keďže predložil
len žiadosť, nie však doklad o zaslaní žiadosti.
16. Začatie plynutia subjektívnej doby nemôže byť v plnom rozsahu závislé len od subjektívnych tvrdení

žalobcu, tieto jeho subjektívne tvrdenia musia byť nejakým spôsobom podopreté a vychádzajúce z
objektivizovanejších skutočností.
17. Otázka začatia plynutia subjektívnej doby bola riešená vo viacerých rozhodnutiach súdov, i keď v
iných súvislostiach, napríklad pri vzniku bezdôvodného obohatenia, pri ktorom plynutí subjektívnej doby
je tiež potrebné preukázať, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich právo

na prípadné bezdôvodné obohatenie. Závery z týchto rozhodnutí v otázke začatia plynutia subjektívnej
lehoty je možné v plnom rozsahu použiť pre posúdenie aj v danej veci, keďže ide o základné právne
princípy v snahe nenechať začiatok plynutia subjektívnej lehoty len na vôli samotného oprávneného
subjektu, v ktorého moci by bolo teda prispôsobiť začiatok plynutia subjektívnej doby jeho konkrétnym
potrebám pre „napasovanie“ konkrétneho dátumu pre splnenie podmienky začatia plynutia subjektívnej
doby podľa požiadaviek samotného žalobcu.

18. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 vyplýva, že pre začiatok subjektívnej doby je
rozhodujúca vedomosť oprávneného o všetkých skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť
záver tvrdený žalobcom v žalobe na obnovu konania, kde nie je pritom významné, že oprávnený má
také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti a zistiť v tomto
konkrétnom prípade, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti.

19.PodľarozhodnutiaNSSR1Cdo/67/2011subjektívnadobaoprávnenejosobezačneplynúťvtedy,keď
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu na obnovu konania, t.j. keď nadobudne
vedomosť o skutkových dôvodoch, skutočnostiach a dôkazoch, ktoré by odôvodňovali podať žalobu
na obnovu konania. To, kedy oprávnená osoba dospeje k záveru, ako takýto jej nárok, vyplývajúci z
týchto ním zistených skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu

začatia plynutia subjektívnej doby vôbec relevantné.
20. Podľa rozhodnutia NS ČR 28Cdo/685/2011 oprávnenej osobe začne plynúť subjektívna lehota vtedy,
kedyjejboliznámevšetkyrozhodnéskutočnosti,nazákladektorýchmohlauplatniťsvojeprávo,vdanom
prípade na podanie žaloby na obnovu konania. Pokiaľ tak z dôvodu právnej neznalosti neurobila skôr
a svojho práva sa začala domáhať až po tom, čo bola na právnu stránku veci upozornená, v danom

prípade svojím zástupcom, nemôže to mať vplyv na prezumovanú vedomosť oprávnenej osoby v súlade
so zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje a nemôže to mať vplyv ani na začiatok behu subjektívnej
premlčacej lehoty.
21. Podľa rozhodnutia KS v Nitre sp. zn. 20Co/1019/2015 začiatok plynutia subjektívnej lehoty sa viaže
na okamih, kedy sa oprávnená osoba dozvie o všetkých relevantných údajoch, ktoré jej umožňujú

podať žalobu na súd na uplatnenie svojho práva. Krajský súd zároveň poukazuje na to, v súvislosti s
namietanými náležitosťami zmluvy o úvere, že pokiaľ oprávnená osoba namieta neexistenciu zákonných
náležitostí zmluvy o úvere, tieto skutočnosti oprávnenej osobe boli známe už v čase podpisu zmluvy.
To, že oprávnená osoba nemá právnické vzdelanie a v čase podpisu zmluvy nevedela o tom, že
zmluva musí určité náležitosti obsahovať a aký následok má táto skutočnosť na právne posúdenie veci,

je zavádzajúce a nepodstatné, nakoľko už na prvý pohľad musí byť aj laikovi zrejmé, či zmluva má
primerané podmienky a či v danom prípade je zrejmé neúmerné navýšenie poskytnutého úveru.
22. Vyššie citovaná judikatúra teda jednoznačne začiatok plynutia subjektívnej lehoty objektivizuje
vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť záver, že oprávnená osoba môže
podať žalobu na obnovu konania. Iba takto chápaný začiatok behu premlčacej lehoty možno dokazovať,

to, kedy žalobca tvrdí, že o dôvodoch obnovy konania zistených na internetových stránkach, v zmysle
citovanej judikatúry nemôže byť relevantné, pretože žalovaní v takomto prípade by nemali žiadnu obranu
a začiatok plynutia premlčacej lehoty by závisel iba od tvrdenia žalobcu. Bolo by teda nepreukázateľné,
či sa žalobca o právnom posúdení nedozvedel skôr, či v danom prípade nezistil na bližšie
nekonkretizovanýchinternetovýchstránkachdôvodyobnovyvskoršomtermíne,akotouvádzalvosvojej

žalobe. Nebolo by možné dokazovať, prečo žalobca sa nevenoval otázke svojho nároku na obnovu
konania už skôr, prečo sa o túto vec nezaujímal skôr ako vo februári 2018 s prihliadnutím na to, že
ide o otázku, ktorá je hlavne v jeho záujme.
23. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel 01. 02. 2018, kedy
zistil, že bolo porušené jeho ústavné právo, nemohol sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom,

súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe nepravdivých údajov žalovaného, ktorý podal návrh na
vydanie platobného rozkazu, v ktorom mal tvrdiť, že peniaze vo výške 10.000,- eur žalobcovi boli zaslané
omylom, pričom podľa žalobcu toto nie je pravdou, keďže podľa neho peniaze boli vložené ako vklad
tichého spoločníka do spoločnosti v Maďarskej republike, o čom bola uzavretá dohoda medzi ním apánom Q. minimálne v ústnej forme a nie je teda pravdou, že by peniaze mali byť použité na jeho
obohatenie. Peniaze boli podľa žalobcu použité na chod spoločnosti žalobcu v Maďarskej republike.
24.Nazákladeoboznámeniasasnávrhomnavydanieplatobnéhorozkazu,ktorýpodalžalovanýdňa02.

10. 2015 na tunajší súd, ktoré konanie bolo vedené pod číslom 14C/458/2015, v tomto návrhu žalovaný
tvrdil, že mal záujem stať sa spoločníkom spoločnosti, a preto ohľadom tejto otázky komunikoval s
pánom Machajdíkom, bol mu zaslaný návrh rámcovej zmluvy, na základe ktorej mal uhradiť na účet
žalobcu 10.000,- eur, ktorú sumu uhradil dňa 12. 06. 2015. Keďže žalovaný mal výhrady voči
obsahu rámcovej zmluvy, žiadal o jej prepracovanie, k čomu však nedošlo, keďže podľa tvrdenia

žalovaného v návrhu na vydanie platobného rozkazu pán Q. prestal s ním komunikovať, žalovaný
niekoľkokrát pána Q. telefonicky vyzýval na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli poukázané
v zmysle rámcovej zmluvy na účet žalobcu, taktiež pána Machajdíka a žalobcu písomne požiadal
o vrátenie peňažného vkladu, ktorá žiadosť bola vydaná adresátovi - pánovi Q. dňa 28. 08. 2015,
podľa predloženého potvrdenia Slovenskej pošty. V návrhu na vydanie platobného rozkazu je jasne
uvedené, že si žalovaný uplatňuje v tomto konaní zaplatenie sumy 10.000,- eur titulom bezdôvodného

obohatenia, keďže nedošlo k uzavretiu rámcovej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ju nepodpísal, taktiež
z predloženej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov jednoznačne vyplýva, že žalovaný žiadal o
vrátenie peňažného vkladu uskutočneného na účet žalobcu. Je teda nesporné, že žalovaný v konaní o
vydanie platobného rozkazu žiadal o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mali byť pôvodne použité
ako peňažný vklad do spoločnosti v Maďarskej republike, v návrhu ani v pripojených dokladoch netvrdil,

že by peniaze boli omylom poukázané
na účet žalobcu. Tvrdil len, že peniaze žiada vrátiť na základe toho, že nedošlo k uzavretiu rámcovej
zmluvy, keďže neboli akceptované jeho výhrady k rámcovej zmluve, a preto rámcovú zmluvu nepodpísal
a peniaze preto žiada vrátiť späť.
25. Nie je preto pravdou, čo uviedol žalobca v žalobe na obnovu konania, že žalovaný v návrhu na

vydanie platobného rozkazu uviedol nepravdivé údaje, že finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur
zaslal na účet žalobcu omylom, a tým sa mal žalobca bezdôvodne obohatiť, práve naopak, žalovaný
v návrhu na vydanie platobného rozkazu totožne so žalobcom uviedol, že peniaze mali byť použité
ako vklad do spoločnosti v Maďarskej republike a keďže však nedošlo k uzavretiu rámcovej zmluvy,
žalovaný žiadal vrátiť finančné prostriedky. Všetky tieto skutočnosti boli žalobcovi známe pri doručení

platobného rozkazu, ktorý mu bol doručený 30. 11. 2015, kde pokiaľ mal námietky voči uplatnenému
nároku žalovaného v návrhu na vydanie platobného rozkazu týkajúce sa okolností vyplatenia finančných
prostriedkov na jeho účet, mohol ich namietať formou podania odporu voči platobnému rozkazu, o čom
bol poučený v doručenom platobnom rozkaze.
26. Tak, ako to vyplýva z horeuvedených rozhodnutí s poukazom na ustanovenie § 403 ods. 1 C.s.p.,

subjektívna trojmesačná lehota plynie odvtedy, ako sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania mohol
dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť, kde rozhodujúcim kritériom je to, kedy
oprávnená osoba nadobudne vedomosť o všetkých skutočnostiach, ktoré odôvodňujú podanie žaloby
na obnovu konania bez preukázania toho, že žalobca v čase zistenia týchto rozhodujúcich okolností
vec vedel právne posúdiť, kde všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca namieta a podľa neho sú

dôvodom na obnovu konania, boli zrejmé už minimálne pri doručení platobného rozkazu 30. 11. 2015.
Subjektívnalehotaplynievrámciobjektívnejtrojročnejlehoty,ktorúnemôžeprekročiť,zachovanielehoty
na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných
lehôt predpísaných civilným sporovým poriadkom na uplatnenie lehoty na obnovu konania nemožno
odpustiť s poukazom na ustanovenie § 405 C.s.p. Začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty

je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol vzhľadom na všetky okolnosti
a pomery dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol
dôvod obnovy konania uplatniť bez ohľadu na to, či v tomto okamihu žalobca vec vedel právne posúdiť,
kde súd konštatuje opakovane, že všetky namietané okolnosti, ktoré žalobca uvádza vo svojej žalobe
na obnovu konania, že finančné prostriedky boli použité na chod spoločnosti v Maďarskej republike, boli

pôvodne určené ako peňažný vklad žalovaného do spoločnosti v Maďarskej
republike, neboli omylom poukázané na účet žalobcu, ktorý sa mal bezdôvodne obohatiť, boli žalobcovi
známe už pri doručení platobného rozkazu odhliadnuc od toho, že sa nepreukázalo to, čo žalobca
uvádzal v žalobe na obnovu konania, že žalovaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol
nepravdivé údaje, že peniaze boli omylom zaslané na účet žalobcu, čím sa mal žalobca bezdôvodne

obohatiť a tieto dôvody mohol následne uplatniť aj nárokom na obnovu konania v trojmesačnej
subjektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení platobného rozkazu, t.j. od 01.
12. 2015, ktorá subjektívna lehota uplynula 01. 03. 2016, a keďže žalobca podal žalobu na obnovu
konania až dňa 22. 03. 2018, ide o podanie žaloby po uplynutí zákonnej subjektívnej prekluzívnej lehoty,kde odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné, a preto v tejto
súvislosti bolo potrebné uznesením bez nariadenia pojednávania odmietnuť žalobu na obnovu konania
v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. ako žalobu podanú oneskorene.

27. Po druhé súd odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania s poukazom na ustanovenie § 413
ods. 1 písm. e) C.s.p. ako zjavne nedôvodnú. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dôvod na obnovu
konania vidí v tom, že možno vykonať listinný dôkaz a vykonanie tohto dôkazu môže pre žalobcu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Malo by ísť o dôkaz, a to uznesenie o zastavení trestného stíhania voči
pánovi Q.. Žalobca neuviedol, aké skutočnosti majú vyplývať z tohto uznesenia o zastavení trestného

stíhaniaaakýbytomalomaťvplyvnaprípadnúobnovukonania.Akoprílohukžalobenaobnovukonania
žalobca predložil žiadosť pána Q., ktorý žiadal OR PZ Žiar nad Hronom o zaslanie kópie uznesenia, kde
žalovaný mal dať trestné oznámenie v roku 2015.
28. Podľa § 397 písm. b) C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

29. V zmysle citovaného ustanovenia dôvodom prípustnosti obnovy konania je možnosť vykonania
dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak súčasne môžu privodiť pre účastníka
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide o situáciu, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak tieto ním navrhnuté dôkazy nemohli byť vykonané z dôvodu prekážok
objektívneho charakteru (strata listiny, neznámy pobyt svedka, strata predmetu ohliadky a pod.). Ide

teda o dôkazy, ktoré v čase pôvodného konania existovali, len existovala objektívna prekážka, aby
ich bolo možné vykonať. V danom
prípade zo žiadosti pána Q. vyplýva, že trestné oznámenie proti nemu podal žalovaný v roku 2015, a
to v auguste až v decembri 2015, a teda objektívne uznesenie o zastavení trestného stíhania nemohlo
byť vydané do rozhodnutia o návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde platobný rozkaz bol vydaný

20. 11. 2015 a takýto dôkaz, prípadne jeho vykonanie nemôže byť dôvodom na obnovu konania, keďže
nie je preukázané zo žaloby na obnovu konania ani z pripojených príloh, že by takýto dôkaz existoval
už v čase vydania platobného rozkazu.
30. Keďže nie je preukázané, že by uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo vydané pred vydaním
platobného rozkazu, nemôže ísť o spôsobilý dôkaz, ktorý by sa mohol vykonať v pôvodnom konaní

o vydaní platobného rozkazu, pričom vôbec nie je zrejmé, aké skutočnosti by mali vyplývať z tohto
uznesenia a aký by mali mať vplyv na prípadnú žalobu na obnovu konania, bolo potrebné žalobu
žalobcu na obnovu konania odmietnuť aj s poukazom na ustanovenie § 413 ods. 1 písm. e) ako
zjavne nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 411 ods. 1 C.s.p., v zmysle
ktorého ustanovenia rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný, to znamená, že

pri rozhodovaní o žalobe na obnovu konania súd musel vychádzať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v
žalobe na obnovu konania, prípadne vychádzať zo skutočností, ktoré vyplývajú zo samotnej žaloby, ako
aj pripojených dôkazov.
31. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie ústavného práva na súdnu ochranu, na porušenie
práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, pretože súd rozhodoval v jeho neprítomnosti,

súd poukazuje na to, že na základe návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu súd vydal
platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalobcovi do vlastných rúk a mohol sa teda ku všetkým namietaným
okolnostiam vyjadriť. Bol poučený v platobnom rozkaze o tom, že pokiaľ nesúhlasí so skutočnosťami
uvedenými v návrhu na vydanie platobného rozkazu, môže podať odpor voči platobnému rozkazu,
následkom čoho sa platobný rozkaz zruší a súd nariadi pojednávanie, kde by sa mohol vyjadriť ku

všetkým sporným skutočnostiam. Túto možnosť však žalobca nevyužil, odpor voči platobnému rozkazu
nepodal, a tým spôsobil to, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a nemôže teda spätne namietať
to, že súd konal bez jeho prítomnosti, bez nariadenia pojednávania a že nemal právo sa k veci vyjadriť,
keďže tejto možnosti sa sám vlastným konaním a rozhodnutím vzdal.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovanému, ktorý mal úspech

v konaní, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu
žiadne trovy konania v konaní doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie

musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.