Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 9, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34T/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011567
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117011567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Ladislavom Révesom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému H. P., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. P., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. č. XX,
prechodne bytom V., J. R. XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 27.01.2015 nahlásil na polícii krádež zvereného motorového vozidla Citroen Jumper 2,5 TD,
bielej farby, U.: HC-XXXBG, pričom po začatí trestného stíhania pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona Obvodným oddelením PZ Leopoldov pod ČVS: ORP-253/LP-TT-2015 v
procesnom postavení svedka dňa 27.01.2015 na Obvodnom oddelením PZ Leopoldov po zákonnom

poučení o následkoch krivej výpovede uviedol tie isté nepravdivé skutočnosti o odcudzení predmetného
motorového vozidla, ktoré následne poprel dňa 18.03.2015 v čase o 16:10 hod., ako svedok v zápisnici
o výsluchu a priznal, že mal na tomto aute nehodu v čase okolo 03:00 hod. dňa 27.01.2015 na obchvate
mesta Topoľčany, kde na kruhovom objazde cesty prvej triedy číslo 64, v smere od obce Práznovce
na Topoľčany dostal šmyk a s vozidlom zišiel mimo vozovky, kde narazil do značky a prevrátil sa na
ľavý bok a z miesta nehody ušiel, pričom v dôsledku konania obvineného došlo dňa 28.04.2015 k
zastaveniu trestného stíhania vedeného Obvodným oddelením PZ Leopoldov pod ČVS: ORP-235/LP-
TT-2015 podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného poriadku, nakoľko sa nestal skutok, pre ktorý

sa trestné stíhanie viedlo,

t e d a

ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Trestného zákona súd obžalovanému zároveň ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste uložený obžalovanému skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa
24.09.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajší okresný súd dňa 15.08.2017 podľa 234
ods.1 Tr.por. obžalobu zo dňa 14.08.2017 pod sp. zn. 1Pv 783/16/2207 na obvineného H. P. pre prečin
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako
je uvedené v jej skutkovej časti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. P., ktorý urobil vo veci
vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku a oboznámil nasledovné listinné
dôkazy: správu obecného úradu Trstín , výpis ÚSEP správu úradu práce Trnava, správu zo Sociálnej
poisťovne - pobočka Trnava, posudok na správanie M. P. z ÚVTOS HnP , pripojený spisový materiál
OS TT, sp. zn. 0T/89/2015 aktualizovaný register priestupkov, register trestov a ostatný spisový materiál

Obžalovaný H. P. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a zákonnom poučení urobil v zmysle
ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásenie, keď uviedol, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava pod sp. zn. 1Pv 783/16/2207 zo dňa 15.08.2017.

Po vyhlásení obžalovaného o vine, zodpovedaním na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c) d), f), g) a h)
Trestného poriadku a vyjadrení prokurátora, že súhlasí s prijatím vyhlásenia obžalovaného o vine, súd
podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku s prihliadnutím na § 257 ods. 8 Tr. poriadku, vyhlásenie obžalovaného
ku skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku prijal, pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny

sa nevykoná, keďže obžalovaný priznal spáchanie skutku, avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal z pripojených listinných dôkazov, z ktorých zistil, že:

· obžalovaný má v registri trestov 3 záznamy, pričom prvým záznamom je odsúdenie obž. H. P. na
základe rozsudku OS Žiar nad Hronom, sp. zn. 2T/160/2014 zo dňa 19.11.2014, právoplatného toho
istého dňa, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zákona , za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 15 mesiacov. Uložený podmienečný trest mu bol následne nariadený dňa 13.07.2016 do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia z ktorého bol podmienečne prepustený OS
Trnava dňa 10.02.2017 so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.

· v poradí druhým záznamom v RT je odsúdenie na základe trestného rozkazu OS Trnava, sp. zn.
0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa 24.09.2015 / čo vyplýva i z pripojeného spisového

materiálu/, ktorým bol obž. H. P. uznaný vinným za spáchanie prečinu marenia výkonu úradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Tr.zákona/skutokspáchanýdňa10.05.2015/nanepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

na 30 mesiacov.

· naposledy bol obž. H. P. odsúdený rozsudkom OS Trnava, sp. zn. 34T/30/2016 zo dňa 12.01.2017 /
právoplatným toho istého dňa/ pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1
písm. d) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením pre jeho

výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky.

· z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený. Zo správy o povesti obce Trstín vyplýva, že
obžalovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, býva a pracuje v Trnave, na komisii verejného
poriadku nebol prejednávaný, pričom iné skutočnosti o menovanom nie sú známe.

· priestupkovo bol obžalovaný H. prejednávaný 20 krát, z toho 19 krát v rokoch 2013-2015 za priestupky
v cestnej doprave a v roku 2014 za priestupok vo verejnej správe.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 20.12.2016 vyplýva, že správanie a

vystupovanie odsúdeného počas pobytu v tamojšom ústave bolo na požadovanej úrovni, pričom nebol
disciplinárne potrestaný ani disciplinárne odmenený.

Podľa § 346 ods.1 Trestného zákona kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní
alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom

medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.

Podľa § 348 ods.1 písm. a) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu

alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Pri právnych úvahách o treste pre obžalovaného, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,

publikovaného v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, pod č. 44: „Ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa §
39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno
(teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a
minori admaior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1

písm. b/, c/Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný)neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“ Pri
ukladaní trestu u obžalovaného H. súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zák., to
je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd následne

zistil i priťažujúce okolnosti (podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, § 37 písm. m) Tr.
zák.- bol už za trestný čin odsúdený)- nakoľko však prokurátor bez uvedenia dôvodu odmietol konať o
dohode o vine a treste a obžalovaný H. P. vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, pričom
bol si pritom vedomý trestnej sadzby za daný trestný čin, neodvolateľne prijal všetky právne účinky
uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a

výške uloženého trestu, súd zvažoval podmienky mimoriadneho zníženia trestu/ a to aj s poukazom na
špecifické okolnosti daného prípadu/. Súd berúc do úvahy jeho dobrovoľné priznanie sa na polícii, keď
sám prišiel na políciu oznámiť svoju vlastnú trestnú činnosť následne analogicky aplikoval ustanovenieo mimoriadnom znížení trestu tak, ako by bol na to oprávnený prokurátor v prípade konania o dohode o
vine a treste - trest súd znížil o jednu tretinu zo zákonom upravenej trestnej sadzby.

Trestná sadzba stanovená Trestným zákonom pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
ods.1 Trestného zákona je trest odňatia slobody od 1 až do 5 rokov. Zvýšená dolná hranica trestnej
sadzby v zmysle § 38 ods.4 Tr. zák. /nakoľko u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností
v pomere 1:2/ o jednu tretinu predstavuje trestnú sadzbu v rozpätí 28 mesiacov až 60 mesiacov, čiže
v prípade zníženia spodnej hranice /zvýšenej/ trestnej sadzby predstavuje trestná sadzba trest odňatia

slobody v trvaní 19 mesiacov odňatia slobody, ktorý následne súd / ako trest súhrnný, za súčasného
zrušenia vo výroku treste uložený obžalovanému skorším rozhodnutím/ obžalovanému uložil.
Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k
možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak i
individuálnej prevencie a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil
v čase plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia, pričom trest, ktorý bol uložený

obžalovanému skorším rozhodnutím, ku ktorému následne prichádza do úvahy uloženie súhrnného
trestu v zmysle § 42 ods.1 Tr. zák. má nepodmienečný charakter, nakoľko bol uložený vo výške
3 mesiacov nepodmienečne. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako i ďalšie skutočnosti, ktoré majú v
danom smere význam, má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu
odsúdeného je možné následne len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom

uložením iného trestu, by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

K samotnému zrušeniu výroku o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa 24.09.2015, má súd za potrebné

iba uviesť, že obžalovaný momentálne súdený skutok spáchal skôr / dňa 27.01.2015/, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz za iný jeho trestný čin, pričom v danej veci účinky
spojené s vyhlásením rozsudku nastali doručením trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn.
0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015 a to dňa 12.05.2015.
K obhajcom obžalovaného navrhovanému upusteniu od uloženie súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák.

má súd za potreby iba uviesť, že trest / odňatia slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne/ , vzhľadom
ku ktorému navrhoval teraz ukladaný trest upustiť, nie je trestom dostatočným a to s poukazom na už
citovanú trestnú sadzbu, ktorá v danom prípade predstavuje po jej zákonnom zvýšení rozpätie 28-60
mesiacov.

Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov nepodmienečne za súčasného zrušenia výroku o
treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/89/2015
zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa 24.09.2015, v trvaní 3 mesiace nepodmienečne so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia , taktiež trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na 30 mesiacov, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, a teda trest znížený
o 1/3 spodnej hranice zvýšenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin, považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej

trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak
generálnej, tak i individuálnej prevencie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti
ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.