Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217221545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217221545.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXX/XX, o zaplatenie
sumy 1.304,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno

č. k. 13Csp/362/2017-93 zo dňa 06.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia p o t v r d
z u j e .
Žalobcovi nepriznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 103,78 eura s

5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 103,78 eura od 03.03.2015 do zaplatenia a druhým výrokom
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.201 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy1.201eurod03.03.2015dozaplateniado3dníodprávoplatnostirozsudku.Žalovanúzaviazal,aby
zaplatila žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 84,10 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým,
že o výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Čiastočné zastavenie konania súd odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu v časti späť, preto súd aplikoval

ustanovenie § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa Zmluvy o poskytnutí
najľahšej pôžičky uzavretej dňa 17.03.2014 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako
veriteľom a žalovaným ako klientom, žalovanému bola poskytnutá najľahšia pôžička vo výške 2.000 eur,
ktorá bola splatná 60 splátkami vo výške 62,38 eura, pri konečnej splatnosti 3/2019 s celkovými nákladmi
spotrebiteľa 1.742,80 eura, s RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) a fixnou ročnou úrokovou
sadzbou 32 %, pri priemernej hodnote RPMN 20,54 % a celkovou čiastkou 3.742,80 eura. Podľa bodu

6.2a6.3zmluvnýchpodmienokbolisplátkysplatnédo20.dňapríslušnéhokalendárnehomesiacaaprvá
splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s., predžalobnou upomienkou zo dňa 31.12.2014, doručenou dňa 12.01.2015, vyzvala žalovanú na
úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 193,38 eura s tým, že ak do 05.02.2015 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 10/2014, veriteľ úver zosplatní. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
potom listom zo dňa 25.02.2015 žalovanej oznámila, že dlh zo zmluvy č. 7135646 sa stal splatným a

jeho výška činí 2.137,30 eura, z ktorej suma 2.118 eur predstavuje istinu. Z prehľadu splátok a úhrad
vyplynulo, že žalovaná od 15.04.2014 do 23.05.2017 uhradila úhrnom sumu vo výške 1.297,42 eura a
ďalšie úhrady už nerealizovala.
2. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške
1.201 eur titulom úveru čerpaného vo výške 2.000 eur, na ktorý žalovaná doposiaľ uhradila sumu vo
výške 1.297,42 eura. Keďže žalovaná netvrdila a nepreukázala, že by uhradila vyššiu sumu, nárok

žalobcu súd považoval za dôvodný vo výške 1.201 eur, ktorú žalobcovi spolu s príslušenstvom priznal.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 5,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.201 eur od 03.03.2015do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., pričom k 03.03.2015 mu vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako
základnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky.Kudňu03.03.2015bolazákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, preto súd žalobcovi priznal aj tento úrok z omeškania.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl.), v danom prípade ide o právny vzťah na základe
spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaná bola v postavení spotrebiteľa. Preto súd aplikoval ustanovenia §
1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi, ktorý však zavinil potrebu zastavenia
konania v rozsahu 7,95 % z pôvodne uplatneného nároku, priznal náhradu trov konania v rozsahu 84,10
%. Lehotu na plnenie súd určil s odkazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v časti lehoty plnenia vo vyhovujúcom výroku podala v zákonnej lehote
odvolanie žalovaná, ktorá žiadala povoliť plnenie v splátkach po 15 eur mesačne, lebo vzhľadom na

jej zlý zdravotný stav a nedostatočný príjem nemôže žalovanému dlh zaplatiť v určenej lehote. Podľa
nej rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobcovi a aj
súdu navrhovala uhrádzanie splátok vo výške 15 eur, čo je maximum, ktoré je schopná žalobcovi
mesačne hradiť. Navrhla v tejto časti rozsudok zrušiť a posúdiť jej návrh na splácanie pohľadávky
žalobcu splátkami po 15 eur mesačne.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec

bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia v nadväznosti na právoplatný výrok o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 1.201 eur s príslušenstvom vecne správny. Preto tento
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil vychádzajúc z toho, že
výrok rozsudku v časti lehoty plnenia má povahu uznesenia a vyplýva z procesného predpisu. Rozsudok

súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej aj zastavujúcej časti v dôsledku absencie odvolania nadobudol
právoplatnosť.
6. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 2,3,4 CSP,
podľa ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ V tomto prípade dlhšiu než 3-dňovú
lehotu a ani plnenie v splátkach súd prvej inštancie neurčil. Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na

určenie dlhšej lehoty plnenia alebo na povolenie splátok, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z
oboch strán, t. j. nielen zo strany dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti
v lehote 3 dní, resp. pri určení dlhšej lehoty alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať
v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov
oboch strán a aj z ich postavenia, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach

v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po
ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie
dlžníka na úkor veriteľa. V tomto prípade súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s
príslušenstvom a trovami konania vo všeobecnej 3-dňovej lehote.
7. S prihliadnutím na vyššie popísané zásady odvolací súd po prejednaní veci vyvodil záver, že s

ohľadom na vyššie uvedené zásady odvolaniu v súčasnosti nemožno vyhovieť, navyše keď konanie
na súde bolo začaté podaním žaloby dňa 18.12.2017, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa
06.11.2018 a o odvolaní je rozhodované po vyše polroku odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku. S
ohľadom na takúto dĺžku doby súdneho konania, kedy žalovaná mohla postupne dlžobu voči žalobcovi
v splátkach už sama začať splácať (čo však z obsahu spisu a ani z odvolania nevyplýva), odvolací súd

nepovažoval povolenie splátok žalovanému za relevantné. Nie je však vylúčené, aby medzi stranami
sporu došlo aj k mimosúdnej dohode o postupnom splácaní dlhu priznaného rozsudkom súdu.8. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 262 os. 2 CSP rozhodol, že sa mu nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).