Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 29CoE/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203281
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517203281.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., Pribinova 25, 911 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: M. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX A. E., o vymoženie 260 eur s príslušenstvom, o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/308/2017-19 zo dňa 10.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo

sumy 290 eur. Uznesenie odôvodnil tým, že v posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený
rozhodcovský rozsudok z 03.11.2016. Právomoc rozhodcovského súdu zakladala rozhodcovská zmluva
zo dňa 04.09.2014. V ten istý deň bola podpísaná aj zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
povinným. Súd uviedol, že rozhodcovským súdom priznaný zmenkový úrok predstavuje po prepočte
91,25 % ročne. Plnenie zmenkového úroku v uvedenej výške je v rozpore s dobrými mravmi, resp.
vzhľadom na to, že medzi účastníkmi ide o obchodnoprávny vzťah, je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku. Z terminologického hľadiska pojem poctivý obchodný styk možno bez akýchkoľvek
pochybností zahrnúť do širšieho pojmu dobrých mravov a výkon tohto práva nemôže používať právnu
ochranu. Na základe toho súd žiadosť o udelenie poverenia v časti o zmenkový úrok 0,25 % denne zo
sumy 290 eur pre rozpor so zákonom zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s tým,

že zmenkový úrok 0,25 % denne je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Poukázal na
to, že príslušný exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného
súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Nemôže napravovať chyby a nedostatky exekučného titulu
v prípade, ak je rozsudok právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nemôže skúmať okolnosti,
ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku, zmenu alebo povahu uloženej povinnosti, teda okolnosti

skutkovej alebo právny základ za akých došlo k vydaniu exekučného titulu. Okamihom nadobudnutia
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je toto rozhodnutie právne záväzné nielen pre
účastníkov nachádzacieho konania, ale aj pre ostatné štátne orgány vrátane súdov. Exekučný súd
nemôže v rámci exekučného konania svojim rozhodnutím nahradiť, ani zrušiť právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie všeobecného súdu, ani jeho časť a v tejto veci nemôže doplniť alebo nahradiť dokazovanie.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie oprávneného je dôvodné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že povinnosť
uložená exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zásadou poctivého

obchodného styku. Odvolacia námietka oprávneného, že súd nemôže skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu, je v danom prípade dôvodná. V zásade platí, že exekučný súd je exekučným
titulom viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať. Oprávnenie vecne
preskúmavať exekučný titul a rozsah tohto prieskumu exekučným súdom závisí aj od druhu exekučného
titulu (uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS/663/2016 zo dňa 09.07.2016). Z uvedeného rozhodnutia

Ústavného súdu SR okrem iného vyplýva, že exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej
poslednejfáze,tedazabezpečujevymožiteľnosťpráva.Totosystematickézavedenieurčujeavymedzuje
jeho úlohy, funkcie a kompetencie. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva.
Exekučný súd ako súd vykonávací preto nie je oprávnený a až na výnimky predkladané zákonom (napr.
pri rozhodcovskom konaní) vecne preskúmavať exekučný titul. Ústavný súd uviedol, že závery krajského
súdu o potrebe rozlišovania medzi druhmi exekučných titulom potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu

SR, napr. uznesenie 5Cdo/291/2010 a rozsah exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok
vymedzuje Najvyšší súd SR aj v uznesení 6Cdo/135/2012.

4. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí 6Cdo/135/2012 uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky
už v uznesení z 13. októbra 2011 sp.zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na internetových
stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či
rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či
bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho

predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).“

5. Z rozhodnutia Najvyšší súd SR 6Cdo/135/2012 však nevyplýva, že exekučný súd môže preskúmavať

aj vecnú správnosť rozhodnutia.

6. Podľa uznesenia NS SR 3MCdo/11/2010 preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku je
možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona 244/2002 Z.z., teda rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie bolo od 01.01.2015 zrušené.

7. Všeobecne záväzné právne predpisy tiež umožňujú vecný prieskum exekučného titulu vtedy, ak sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok (§ 53 ods.
3 písm. d) Exekučného poriadku). Rovnako úprava § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku umožňuje
preskúmavať vecné okolnosti vydania rozhodnutia.

8. Vyššie uvedené ustanovenia upravujú výnimky zo zásady viazanosti exekučného súdu exekučným

titulom z hľadiska vecnej správnosti exekučného titulu. Ani tieto ustanovenia však neumožňujú, aby
exekučný súd spochybnil vecnú správnosť rozhodnutia, pokiaľ sa nachádzací súd zaoberal všetkými
podstatnými okolnosťami pre vec.

9. Dôležité tiež je, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (z

predložených dôkazov zatiaľ vyplýva, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy o úvere ako podnikateľ).
Odvolací súd však podotýka, že sa javí, že predmetný spor môže byť aj sporom spotrebiteľským a to
najmä vzhľadom na výšku poskytnutého úveru (150 Eur) a známu skutočnosť, že už bolo v súdnom
konaní viackrát zistené, že údaje o podnikateľskom charaktere úverov oprávneného boli nepravdivé.10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie zistí a odôvodní, či v danom

prípade existuje možnosť preskúmavať vecné závery rozhodcovského súdu, ako aj ďalšie okolnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a v závislosti od uvedeného
rozhodne.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.