Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213281
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Auxtom, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou: Fridrich
Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v anáhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej „okresný súd alebo exekučný súd“ ) bola dňa 27. septembra
2012 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha uloženia žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z
titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 €.

2.Žalobcavžalobeuviedol,žeakooprávnenýsubjektnavrholpísomnýmpodanímsúdnemuexekútorovi
JUDr. Jozefovi Ďuricovi (ďalej len „súdny exekútor“) vykonať pre svoju pohľadávku exekúciu, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6360155 dlžníkom A. F., nar. XX.

Z. XXXX (ďalej len „povinný“). Súdny exekútor požiadal okresný súd ako exekučný súd o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúdpoverilsúdnehoexekútoravykonanímexekúcieaudelil
mu poverenie registrované pod č. 5613*003173. Následne žalobca ( oprávnený ) podal exekučnému
súdu návrh na zmenu exekútora o ktorej nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. Žalobca
poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene
súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je
nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. V exekučnom

konaní je podľa týchto pravidiel založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
pričom exekučný súd podľa názoru žalobcu rozhodol až po veľmi dlhej dobe.

3. Majetkovú škodu žalobca vyčíslil v sume 175,- €, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, a to - 70,- € na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- €

na udržiavanie a správu informačného systému, 50,- € na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom a 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnomsúde. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne
vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175 €.

4. Ďalej si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru
žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s

vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu v sume 165,96 € s

poukazom na doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo
veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní ( 663,88
€ ročne, t.j. 55,32 € mesačne, pričom exekučný súd bol podľa žalobcu bezdôvodne nečinný viac ako
96 dní).

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú
a žiada, aby ju okresný súd v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej „zákon o zodpovednosti za škodu“). Ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že

v danom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaná je ďalej toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalovaná má skôr zato, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody

alebo nemajetkovej ujmy.

6. Okresný súd určil termín pojednávania na dňa 29. septembra 2016, na ktorý sa ospravedlnil žalobca
aj žalovaná, pričom žalobca zároveň vyslovil aj svoj súhlas s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Okresný
súd preto konal v neprítomnosti strán sporu.

7. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadrením žalovanej, obsahom spisového materiálu ako aj obsahom
pripojeného spisu okresného súdu spisovej značky č. 11 Er/2558/2005 bol zistený nasledovný skutkový
stav veci:

8. Dňa 08. decembra 2005 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh žalobcu (v exekučnom
konaníoprávnený) navykonanieexekúcienavymoženiapohľadávkyžalobcuvyplývajúcuzexekučného
titulu - Notárskej zápisnice č. N 3601/2005, NZ 34180/2005 zo dňa 23. júla 2005 voči povinnému.
Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spisovou značkou EX 3519/2005. Exekučnýsúd poveril súdneho exekútora poverením č. 5613*003173, dňa 10. januára 2006. Dňa 02. novembra
2009 oprávnený doručil súdu návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd vyzval súdneho exekútora na
vyčíslenie trov exekúcie a doručenie spisu súdneho exekútora, z dôvodu podaného návrhu na zmenu

súdneho exekútora. Súdny exekútor doručil vyúčtované trovy exekúcie dňa 29. decembra 2009 spolu
s exekučným spisom. Zároveň však podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následne
zastavenie exekúcie. Uznesením č. k. 11 Er/2558/2005 - 17 zo dňa 01. februára 2010 exekučný súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V odôvodnení tohto rozhodnutia exekučný súd okrem iného uviedol
aj dôvod, pre ktorý zatiaľ nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v prípade, že

dôjde k zastaveniu exekúcie, zmena súdneho exekútora by bola neúčelná ( 3 strana posledný odsek
uvedeného uznesenia). Voči rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici ( ďalej len „ odvolací súd“ ) uznesením č. k. 16 CoE/81/2010-28 zo dňa 29. apríla 2010
tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. júna 2010.
Následným uznesením č. k. 11Er/2558/2005-32 zo dňa 12. júla 2010 exekučný súd zastavil exekúciu a
rozhodol aj o trovách exekúcie, voči ktorému podal oprávnený odvolanie. O odvolaní rozhodol odvolací

súd uznesením č. k. 15CoE/321/2010 - 47 zo dňa 27. októbra 2010 tak, že rozhodnutie okresného
súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. novembra 2010. Z uvedeného má súd
za preukázané, že v danom exekučnom konaní súd o návrhu na zmenu exekúcie nerozhodol vôbec,
avšak nie z dôvodu jeho nečinnosti, ale v dôsledku postupu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/
exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

9. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

10. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o zodpovednosti za škodu , vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

12. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu účinného do 31. decembra 2012, štát

zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

14.Podľa§16ods.1zákonaozodpovednostizaškodu,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

15. Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 30. novembra 2006 (ďalej len

„exekučný poriadok“), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.16. Podľa § 44 ods. 8 exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

17. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

19. Jednou z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, je jeho predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti

poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 zákona o zodpovednosti za škodu. Okresný súd
sa preto zaoberal aj splnením uvedenej zákonnej povinnosti, kde zistil z vyjadrenia žalovanej, že
žalobca podal svoju žiadosť na predbežné prerokovanie jeho nároku žalovanému dňa 23. apríla 2012,
pričom žalobu podal na okresný súd už dňa 27. septembra 2012, teda skôr ako uplynula
zákonom stanovená lehota 6 mesiacov vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ( ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Samotná
skutočnosť, že žaloba bola podaná pred uplynutím 6 - mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku však netvorí prekážku pre možnosť rozhodnutia o nároku žalobcu, pretože táto lehota v čase
rozhodnutia okresného súdu už uplynula, pričom okresný súd má za preukázané, že ministerstvo
spravodlivosti nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo. Okresný súd

preto námietku žalovanej o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil ako
nedôvodnú.

20. Z obsahu žaloby vyplýva, že nárok žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup
- prieťahy v exekučnom konaní pre nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o

zmene súdneho exekútora. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie
povinnosti exekučného súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v
konaní. Z pripojeného exekučného spisu č. 11Er/2558/2005 okresný súd však nezistil ani jeden zo
zákonných dôvodov vyvodzujúcich záver o nesprávnom úradnom postupe okresného súdu. Keďže
exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne došlo k jej zastaveniu, exekučnému súdu, ako aj

samotnémusúdnemuexekútorisajaviloneúčelnéanadbytočnérozhodnúťozmenesúdnehoexekútora.
Povinnosťou exekučného súdu je v ktoromkoľvek štádiu exekúcie skúmať opodstatnenosť ďalšieho
priebehu exekúcie a či na návrh, alebo aj bez takého návrhu vyhlásiť jej neprípustnosť, ak sú splnené
zákonné predpoklady. Túto povinnosť exekučný súd aj splnil, keď počas exekúcie preskúmal exekučný
titul a zistil dôvody na základe ktorých vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Na základe uvedeného možno

konštatovať, že exekučný súd konal vo veci priebežne a bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov na jeho
strane. Tvrdenie žalobcu o nečinnosti exekučného súdu viac ako 96 dní je teda nepravdivé. Opísaný
postup exekučného súdu preto nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

21. Nárok žalobcu bol preto posúdený ako nedôvodný, pretože z hľadiska jeho právneho základu

nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu. Z uvedeného dôvodu sa okresný súd ďalej
nezaoberal vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom exekučného súdu a
škodou žalobcu a tiež sa nezaoberal ani nemajetkovou ujmou.

22. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu súd prihliadol aj na ustanovenie článku 2 CSP, podľa

ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je známe, že žaloby žalobcu v obdobných veciach
boli zamietané. Rozhodnutím o nároku žalobcu v tomto konaní sa preto okresný súd neodchýlil od

ustálenej rozhodovacej praxe.23. Žalobca v žalobe žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného
nároku. Keďže žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá, nebol dôvod vo veci rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania, pričom nárok na ich náhradu priznal žalovanej, ako úspešnej strane. Okresný súd v danom
prípade postupoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O výške trov konania žalovanej okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.