Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214147
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817214147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.

Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1/ O. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. republika, U. P. 2/ A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M.., U. P., H. Q. XXX a 3/ D. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom M. S., U. P., H. Q. XXX , zákonní dedičia po poručiteľovi D. C., nar. X.X.XXXX,
zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Handlová, Mostná 719/61, o zaplatenie sumy 1.910,07 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza 09. mája 2018, č. k.

13Csp/195/2017- 49 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol
a výroku III. o trovách p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/- 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1268,01 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1268,01 eura od 20.05.2015 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 32,78%. Na vec aplikoval
ust. 8. Podľa § 52 ods. 1 , § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , § 497 Obchodného zákonníka , § 1 ods.
2,§9ods.1,ods.2písm.f/,j/ , §11ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoiných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení uviedol,
že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 11.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500094699, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1500,00 eur. Poskytnutý úver sa zaviazal žalovaný
splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eura v termínoch splatnosti uvedených

v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2 s tým, že celkom
mu zaplatil len sumu 81,99 eura. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 2 o viac ako
tri mesiace, došlo k okamžitej splatnosti úveru. Žalovaná suma 1910,07 eura predstavuje nesplatenú
sumu úveru a úroku (žalovaný celkovo uhradil 81,99 eura).

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 03.12.2014 písomnou žiadosťou žalovaný
ako dlžník požiadal žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uviedol, že požaduje

úver vo výške 1500,- eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka je
47,43 eura, predpokladaná mesačná platba 81,99 eura, celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť
je 2142,06 eura (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru), predpokladaná RPMN 26,17%, ročná
úroková sadzba 18,08%, priemerná RPMN 36,30%, ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá sumarevolvingu 1500,- eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí žalovaný ako dlžník zaplatiť 2142,06
eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,17 %, ročná úroková sadzba revolvingu
18,08%. V žiadosti sa ďalej nachádzajú údaje o schválenom úvere, a to mesačná platba 81,99 eura,

poskytnutá čiastka úveru 1500,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka 47,43 eura, celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 2142,06 eura, RPMN za úver 26,10%, ročná úroková sadzba
úveru 18,08%, priemerná RPMN 36,30%, poskytnutá čiastka revolvingu 1500,- eura, celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 2142,06 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu 26,10%, ročná úroková sadzba revolvingu je 18,08%, ročná úroková sadzba úrokov z

omeškania5,05%apoplatokzaposkytnutieúveru/revolvingu150,-eur.Zmluvajepodpísanážalovaným
dňa 03.12.2014 a žalobcom dňa 11.12.2014. Dňa 11.12.2014 žalobca písomne spracoval oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500094699. V tomto oznámení
je uvedené meno dlžníka, veriteľa, údaje o schválenom úvere, a to č. zmluvy, schválená výška úveru
1500,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 47,43 eura (istina 35,71 eura a úroky
11,72 eura), splátka podľa dohody o poskytnutí služby 34,56 eura, výška celkovej platby na úhradu

v sume 81,99 eura, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru
12.01.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 12.06.2018, periodicitu splácania úveru mesačne,
dátum splatnosti splátky k 12. dňu v mesiaci, celková výška úveru 1500,- eur, RPMN úveru 26,10%,
priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 36,30%, schválená výška revolvingu 1500,-
eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1500 eura, výška mesačnej splátky úveru po

vykonanírevolvingu47,43eura,RPMNpovykonanírevolvingu26,10%,úverovýlimit1500,-eur,celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu je 2142,06 eura, odplata za poskytnuté služby
v zmysle dohody o poskytovaní služieb 1451,52 eura, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05%, dátum platnosti a účinnosti zmluvy 11.12.2014. Žalobca
tvrdil a žalovaný nerozporoval, že na splatenie predmetného úveru do dňa podania žaloby na súd

žalovaný zaplatil sumu 81,99 eura. Oznámením o zosplatnení zo dňa 27.04.2015 žalobca žalovanému
oznámil, že vzhľadom na omeškanie splátok č. 2, 3, 4, v celkovej sume 245,97 eura, ak neuhradí
omeškané splátky do 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 04.05.2015. Zo žaloby vyplýva, že k úhrade dlhu nedošlo
a žalobca si uplatnil právo na okamžitú splatnosť úveru.

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, posúdil
súd žalobný návrh žalobcu ako opodstatnený iba sčasti. Predmetná úverová zmluva vzhľadom na
jej obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanému,

ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti /teda v postavení spotrebiteľa/ finančné prostriedky,
ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z vyššie doložených listinných
dôkazovpodľanázorusúdunespornevyplýva,ženazákladeuzavretejzmluvyorevolvingovomúverezo
dňa 11.12.2014 žalobca poskytol žalovanému v skutočnosti vyplatený úver vo výške 1350,- eur, pričom

žalovaný zaplatil na splatenie úveru sumu 81,99 eura. V danom prípade bolo potrebné zo strany súdu
vykonať posúdenie splnenia zákonných náležitostí úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere v danom prípade nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 cit. zákona, a to podľa písm. f), j). V
zmluve absentujú náležitosti, a to podľa písm. f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (nestačí ak je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, musí byť súčasťou zmluvy, tak ako ju podpisujú obe zmluvné strany) a j) ročná percentuálna
miera nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (do RPMN úveru, ako aj do celkovej čiastky, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť je potrebné započítať aj mesačné platby za poskytnuté služby, nakoľko ide zo strany
žalobcu za nekalú obchodnú praktiku, ktorou umelo znižuje RPMN úveru na jednej strane a nepravdivo
znižuje náklady spotrebiteľa na úver na druhej strane, pričom zvyšuje vlastné zisky). Spotrebiteľ by
zaplatil na splatenie predmetného úveru celkom sumu 3443,58 eura a nie ako uvádza žalobca sumu
2142,06 eura. Čo predstavuje reálnu RPMN vo výške 88,15% a nie ako uvádza žalobca 26,10%. Preto

súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ d/ zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, sa predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca má potom nárok len na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 1350,- eur.
Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 1350,- eur zaplatil žalobcovi sumu 81,99 eura, ježalovaný žalobcovi povinný ešte vrátiť sumu 1268,01 eura. Zároveň súd priznal úroky z omeškania v
príslušnej výške 5,05% ročne z priznanej sumy 1268,01 eura od 20.05.2015 do zaplatenia, t. j. odo
dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty 15 dní na splatenie úveru od doručenia oznámenia o

zosplatnení úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1268,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1268,01 eura od 20.05.2015
do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. a vo zvyšku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov celého konania
rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že vo väčšej miere úspešný žalobca má

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 32,78% (úspech žalobcu predstavuje 66,39%
(priznaná suma 1268,01 eura z pôvodne žalovaných 1910,07 eura) a úspech žalovaného 33,61%, čo
predstavuje čistý úspech žalobcu 32,78%).

4. Proti tomuto rozsudku, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a súvisiacom výroku III.
o trovách konania , podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal závery súdu prvej inštancie,

že predmetná zmluva o úvere neobsahovala údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti
úveru, keď táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle unijného práva dôvodom pre
bezúročnosť úveru . Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. Konečnú splatnosť úveru unijné právo nepozná, preto došlo k zmene
zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť bola vylúčená. Je potrebné preto zachovať požiadavku na

eurokonformný výklad zákona, čo nemôže mať za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
záverom. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola splnená viacerými
spôsobmi a to:
- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok

- spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní , v zmysle ktorých dátum splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti
- spôsobom vyplývajúcim zo splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
revolvingovom úvere
Podporne v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné,

aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
Podľa názoru súdu prvej inštancie do RPMN bolo nutné započítať aj mesačné platby podľa Dohody o
poskytovaní služieb. Dohoda o poskytnutí služieb bola predložená vo forme samostatného dokumentu,
ktorý žalovaný podpísal. Pri zachovaní priemernej obozretnosti a vnímavosti spotrebiteľa je vylúčené,

aby si žalovaný neuvedomil, že ide o samostatný zmluvný dokument , ktorý nepredstavoval podmienku
k poskytnutiu úveru a spotrebiteľ mohol odmietnuť tento dokument podpísať. Z čl. I bod 2 predmetnej
dohody vyplýva, že tieto služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky pre
uzatvorenie zmluvy .Dohoda nepredstavovala podmienku pre získanie úveru, preto sa ani odplata za
poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN . Z ust. § 2 písm. g/ z.č. 129/2010 Z.z.

vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní
nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Pokiaľ by bola odplata za poskytnuté služby zahrnutá
do celkových nákladov, taký postup by bol v rozpore so zákonom. Celkovú čiastku úveru predstavuje
iba úver + úroky za celú dobu čerpania úveru. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie a

žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu .

5. Žalovaní 1/-3/ nevyužili svoje zákonné právo a k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

6. Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2018, č. 13Csp/195/2017-79 súd rozhodol

v zmysle ust. § 63 ods. 1- 3 CSP o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného 1/-3/, nakoľko
žalovaný Juraj Dóra dňa 15.5.2018 zomrel. Dedičské konanie po poručiteľovi sa vedie na Okresnom
súde Prievidza pod sp. zn. 10D/86/2018, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené a ako zákonní
dedičia po poručiteľovi sú Ivana Dórová, nar. 14.2.1961, Ladislava Dórová, nar. 23.3.1986 a Juraj Dóra,
nar. 14.6.1988 .

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení § 219 ods. 3 CSP adospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej
časti výroku II. a súvisiacom výroku III. ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:
8. Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ( vychádzajúc z obsahu

odvolania tiež z pohľadu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP - existencia
tzv. inej vady).

9. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu
upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných
prostriedkov.

10. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
odvolania z pohľadu ani jednej vyššie uplatnenej odvolacej námietky ( § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

Rozhodnutiesúduakoorgánuverejnejmocinemusíbyťtotožnésočakávaniamiapredstavamitej-ktorej
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami
v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre

aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd
v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,

Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje
dostatok skutkových a právnych záverov, pričom skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej
inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

11. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že zostávajúce odvolacie námietky odvolateľa
smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie , na
ktorých založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového
stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty azmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je zrozumiteľné a podrobne objasňuje (§ 220 ods.
2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné
právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak,
ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

16. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného zaplatenia
sumy 1.910,07 eur s príslušenstvom. Uvedený nárok uplatňoval z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500094699 zo dňa 11.12.2014 , na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1.500,- eur .

17. Súdprvejinštancie posúdilpredmetnývzťahmedzižalobcomažalovanýmakovzťahspotrebiteľský.

Žalobca a žalovaný mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú by sa vzťahovali
ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z.. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.

18. Súčasne súd prvej inštancie v predmetnej veci posudzoval Zmluvu o revolvingovom úvere
č.8500094699 zo dňa 11.12.2014 v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zákona č.129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch , keď uzavrel, že v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosť úveru , ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Dobu trvania a termín konečnej splatnosti úvere nestačí uviesť v oznámení veriteľa o schválení

úveru, tento údaj musí byť súčasťou zmluvy . Súčasne súd prvej inštancie vyhodnotil, že reálna RPMN
je vo výške 88,15% a nie ako uvádza žalobca 26,10%, keď do RPMN úveru ako aj do celkovej čiastky je
potrebné započítať aj mesačné platby za poskytnuté služby a spotrebiteľ by zaplatil na splatenie úveru
celkovú sumu 3.443,58,- eur a nie ako uvádza žalobca sumu 2.142,06,- eur.
19. Žalobca v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje

termín konečnej splatnosti úveru ako i uvedenie nesprávnej RPMN, keď do RPMN bolo nutné započítať
aj mesačné platby podľa Dohody o poskytnutí služieb.

20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou, pričom zároveň aj zmluvou na ktorú sa vzťahuje zákona č. 129/2010 Z. z o

spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Odvolací súd sa stotožnil aj so
záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
oúvere,asícedobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,termínkonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru,akoinesprávnuročnúpercentuálnumierunákladov.Preprípadabsencietýchtonáležitostí,zákon

stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm.
b) a d/ z.č. 129/2010 Z.z./.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti zo dňa 03.12.2014 žalovaný požiadal
žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.500 Eur, so splatnosťou úveru v 42-mesačných

splátkach 47,43 Eur , predpokladanou mesačnou platbou 81,99 eura, celkovou čiastkou, ktorú musí
žalovaný zaplatiť je 2142,06 eura (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru), predpokladanou
RPMN 26,17%, ročnou úrokovou sadzbou 18,08%, priemernou RPMN 36,30%. Ďalej sa v žiadosti
uvádza poskytnutá suma revolvingu 1500,- eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí žalovaný ako
dlžník zaplatiť 2142,06 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,17 %, ročná

úroková sadzba revolvingu 18,08%. V žiadosti sa nachádzajú údaje o schválenom úvere, a to mesačná
platba 81,99 eura, poskytnutá čiastka úveru 1500,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka
47,43 eura, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 2142,06 eura, RPMN za úver 26,10%, ročná
úroková sadzba úveru 18,08%, priemerná RPMN 36,30%, poskytnutá čiastka revolvingu 1500,- eura,
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 2142,06 eura. Predpokladaná RPMN úveru

po poskytnutí revolvingu 26,10%, ročná úroková sadzba revolvingu je 18,08%, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru/ revolvingu 150,- eur. Zmluva je podpísaná
žalovaným dňa 03.12.2014 a žalobcom dňa 11.12.2014. V oznámení zo dňa 11.12.2014 je uvedené
meno dlžníka, veriteľa, údaje o schválenom úvere, a to č. zmluvy, schválená výška úveru 1500,- eur,splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 47,43 eura (istina 35,71 eura a úroky 11,72 eura),
splátka podľa dohody o poskytnutí služby 34,56 eura, výška celkovej platby na úhradu v sume 81,99
eura, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 12.01.2015, dátum

splatnosti poslednej splátky úveru 12.06.2018, periodicitu splácania úveru mesačne, dátum splatnosti
splátky k 12. dňu v mesiaci, celková výška úveru 1500,- eur, RPMN úveru 26,10%, priemerná hodnota
RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 36,30%, schválená výška revolvingu 1500,- eur, zvýšenie
celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1500 eura, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní
revolvingu 47,43 eura, RPMN po vykonaní revolvingu 26,10%, úverový limit 1500,- eur, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu je 2142,06 eura, odplata za poskytnuté služby v zmysle
dohody o poskytovaní služieb 1451,52 eura, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania 5,05%, dátum platnosti a účinnosti zmluvy 11.12.2014.

22. Ako uvádza aj žalobca v odvolaní, Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala zákon
č. 279/2017 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa v § 9

ods. 2 písm. d/ (v čase uzatvorenia zmluvy písm. f/) zákona o spotrebiteľských úveroch, vypustili slová
"a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru", čo je však podľa názoru odvolacieho súdu bez
dopadu na správnosť záveru o absencii obligatórnej náležitosti v zmluve danej citovaným ustanovením.
Údaj o dni splatnosti poslednej splátky je nielen údajom o konečnej splatnosti úveru, ale jeho uvedenie
spĺňa aj požiadavku uvedenia doby trvania úveru (ktorá náležitosť zostala zachovaná aj po uvedenej

novele).

23. Údaj o dátume splatnosti poslednej splátky bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, avšak žalobca nepreukázal, že v čase, kedy žalovaný zmluvu podpisoval, žalovaný mal
vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť poslednej splátky úveru, teda aká je doba trvania úveru,

keďže tieto údaje neboli uvedené v zmluve, ale len v oznámení o schválení úveru dlžníkovi, čo je
jednostranný právny úkon žalobcu, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako v
dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy.

24. Preto aj námietka žalobcu, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru

bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z
článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, spôsobom vyplývajúcim zo
splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy , je nedôvodná. Za

splnenie povinnosti uviesť údaj o dobe trvania úveru (predtým tiež konečnej splatnosti úveru), je možné
považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákone
o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou
viazaný, pričom žalobca túto skutočnosť v predmetnej veci nepreukázal. Za daného stavu je správny
záver súdu prvej inštancie o absencii náležitosti predpísanej podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ zákona o

spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, čo má s poukazom na ust.
§ 11 ods. 1 písm. b/ a d ) uvedeného zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

25. K námietke žalobcu, že vzhľadom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 je

potrebnévykladaťustanoveniazákonaospotrebiteľskýchúverocheurokonformne,konkrétnevovzťahu
k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti , keď s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe
bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve , pričom
údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa odvolací
súd uvádza, že je potrebné v tomto smere poukázať i na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch

v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti
musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté
vo všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i
podpísané. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

26. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu k uvedeniu nesprávnej výšky RPMN je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania správne konštatoval, že do RPMN úveru ako aj do
celkovej čiastky , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , je potrebné započítať aj mesačné platby za poskytnuté
služby, nakoľko ide zo strany žalobcu o nekalú obchodnú praktiku, ktorou umelo znižuje RPMN úveru.Spotrebiteľ by zaplatil na splatenie úveru celkom sumu 3.443,58,- eur a nie ako uvádza žalobca sumu
2.142,06,- eur, čo predstavuje reálnu RPMN vo výške 88,15% a nie ako uvádza žalobca 26,10% .
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala, okrem iného, ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu
uzavretia zmluvy; záverom sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Predpokladaná RPMN
bola v súdenej veci v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 26,10% . Ročná percentuálna miera
nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého
posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10,

Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C 42/15 Home credit Slovakia proti Kláre Bíroovej).

27. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a
iných poplatkov priamo spojených s úverom. RPMN je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní
úverov z hľadiska ich výhodnosti . Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú
náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zmyslom

zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe údaja vie zistiť cenu
úveru a porovnať s viacerými úvermi . Ak je výška RPMN v zmluve uvedená, ale v nesprávnej výške,
je to v neprospech spotrebiteľa.

28. Pokiaľ teda vychádzame z predpokladu, že žalovanému bola reálne poskytnutá len suma 1.350,-

eur a nie deklarovaných 1.500 Eur, je potom aj nesprávne vypočítaná RPMN a z tohto dôvodu bol v
celom rozsahu správny a korektný záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného
úverového vzťahu.

29. Pokiaľ žalobca poukazoval v podanom odvolaní na obsah čl. I. bod 2 Dohody o poskytovaní

služieb,pričomideosamostatnýdokument,ktorýbolžalovanýmosobitnepodpisovanýanepredstavoval
podmienku pre poskytnutie úveru , v tomto smere odvolací súd uvádza, že Dohoda o poskytovaní
služieb , ako vyplýva z obsahu spisu, nebola vyhotovená ako samostatný dokument, nebola individuálne
dojednaná, nakoľko táto je súčasťou zmluvných podmienok , bod 14. . Túto "službu" žalobca
žalovanému nanútil v predtlačených zmluvných dojednaniach, pričom z obsahu zmluvy nevyplýva, že

mal žalovaný možnosť toto dojednanie nejakým spôsobom zo zmluvy vylúčiť, a odplatu za túto službu
si uplatnil podľa ním pripraveného zmluvného dojednania hneď v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na
to, či žalovaný takúto "službu" využije alebo nie.

30. Keďže absencia čo i len jednej z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je postačujúca preto, aby bol predmetný úver
považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

31. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie , poukazom na posúdenie a vyhodnotenie zmluvy
o revolvingovom úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré podrobil súdnej kontrole, či spĺňajú

náležitosti podľa § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákona, sú správne.

32. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie tak nie
sú opodstatnené.

33. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II.
a III., podľa §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovaným 1/- 3/ vo vzťahu k žalobcovi napriek ich

plnému úspechu v odvolacom konaní, keďže týmto preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).