Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200429
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718200429.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: H. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX E., zastúpený JUDr. Annou Ondrušovou, advokátkou, so sídlom H. B. XXX, XXX
XX P., proti žalovaným: 1/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená Mgr.
Ľubošom Kráľom, advokátom, so sídlom M. I. X, XXX XX E. 2/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX

C. P. XX, 3/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX E., 4/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/XX, XXX XX E., 5/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. B. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená
JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom I. P. XX, XXX XX E., v konaní o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Martin č.k. 18C/3/2018-164 zo dňa 15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18C/3/2018-164 zo dňa 15. januára 2019 vo výroku o trovách

konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výrok I.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18C/3/2018-164 zo
dňa 15. januára 2019 n e d o t k n u t é .

Žalovaným v rade 1/ a 5/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením postupom podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil konanie (výrok I.).
Náhradu trov konania v celom rozsahu priznal žalovaným v rade 1/ až 5/ voči žalobcovi (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2018
domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou
katastra Martin pod V 4098/12, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Ing. E. E. a manželmi T. a kúpnej
zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Martin pod V 5380/15. Ďalej
sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bližšie špecifikovaným v podanej žalobe,
nachádzajúcim sa v k.ú. Q., obec E. evidovaných Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na

LV č. XXX.
3. Podaním doručeným súdu dňa 05.12.2018 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, na základe
čoho súd konanie zastavil. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania (výrok II.) okresný súd uviedol,
že žalobca zobral žalobu vo veci samej späť bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinil zastavenie
konania a nárok na náhradu trov konania patrí v zmysle § 256 ods. 1 CSP protistrane - žalovaným v rade
1/až5/.Otrováchkonanianemoholprvoinštančnýsúdrozhodnúťvzmyslenávrhužalobcunaspäťvzatie

žaloby, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko uvedený dôvod,že žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, nie je relevantným dôvodom pre
upustenie od povinnosti nahradiť trovy konania protistrane, t.j. žalovaným.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia vo výroku o trovách konania v rámci autoremedúry súdom prvej inštancie, alternatívne žiadal
jeho zrušenie odvolacím súdom. K podanému odvolaniu pripojil Kúpnu zmluvu týkajúcu sa predmetu
sporu zo dňa 14.01.2019, ktorú nemal v čase podania návrhu na späťvzatie žaloby k dispozícii a navrhol
vziať predmetnú skutočnosť do úvahy v zmysle § 366 CSP. K prevodu došlo oneskorene z dôvodu na

strane žalovanej v rade 1/, ktorá nemala k dispozícii potrebný bankový doklad a žalobca vzal žalobu späť
z dôvodu, že v konaní bolo vytýčené pojednávanie. Odvolateľ ďalej tvrdil, že právny zástupca žalovanej
v rade 1/ žalobcovi oznámil, že si nebude uplatňovať trovy konania. Nedošlo ani k zlepšeniu finančnej
situácie žalobcu, ktorý nie je schopný žalovaných finančne uspokojiť.

5. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobcom nemajú

právnu relevanciu vo vzťahu k priznaniu náhrady trov konania protistrane z dôvodu procesného
zavinenia na zastavení konania na základne späťvzatia žaloby žalobcom bez uvedenia akéhokoľvek
dôvodu. Nesúhlasila s možnosťou aplikácie § 257 CSP a § 366 CSP.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj žalovaná v rade 5/, ktorá žiadala odvolací súd, aby napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil. Odvolanie žalobcu považovala za neurčité a nejasné. Poukázala
na zásady ovládajúce rozhodovanie súdu o trovách konania a vyjadrila sa aj k majetkovým pomerom
žalobcu.

7. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle § 387 ods. 1
CSP potvrdil ako vecne správne. V nenapadnutej časti (výrok I.) zostalo uznesenie okresného súdu

nedotknuté.

9.Krajskýsúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúceotázky,ktorébolivovecivznesenéavpodstatnej
miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenie zavinenia na zastavení konania),

vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe
zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými
v podanom opravnom prostriedku.

11. Jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania, okrem zásady

úspechu v konaní podľa § 255 CSP, je zásada zavinenia na zastavení konania upravená v § 256 CSP.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“
použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho

vykladať komplexne a extenzívne.

12. Prvoinštančný súd v prejednávanej právnej veci pri rozhodovaní o trovách konania postupoval
správne, keď pre potreby rozhodnutia o trovách konania ustálil, že zastavenie konania z procesného
hľadiska zavinil žalobca svojim procesným úkonom - späťvzatím žaloby. Žalobca v predmetnom

procesnom úkone neuviedol dôvody, pre ktoré pristúpil k späťvzatiu žaloby, na základe čoho nemal súd
prvej inštancie inú možnosť, než nárok na náhradu trov konania priznať v zmysle § 256 ods. 1 CSP
protistrane, t.j. žalovaným v rade 1/ až 5/.13. Odvolací pri svojom rozhodovaní neprihliadol na obsah v odvolaní predloženej Kúpnej zmluvy zo
dňa 14.01.2019, nakoľko sa nejedná o žiadny z prípadov novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP.
Predmetná Zmluva bola medzi jej účastníkmi uzatvorená pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Bolo

tak v možnostiach žalobcu, pre prípad, že ju považoval za relevantnú vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách
konania v súvislosti so späťvzatím žaloby, ju súdu predložiť už v konaní pred prvoinštančným súdom.

14. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o zlej finančnej situácii, ktoré by bez ďalšieho nebolo možné
akceptovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP.

15. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako
nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o
trovách konania ako správne p o t v r d i l . Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostalo
uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 5/ ako úspešnej
procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v tomto štádiu konania
nemal úspech. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník

súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že týmto žalovaným v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako
trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale

už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy
by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce
prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom

uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u
druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6
Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)