Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207496
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316207496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobkyne: U. F., S.. X.X.XXXX, F. XX, XXX
XX A., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954
448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX z 25.05.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok so spresnením výroku III. tak, že číslo úveru je XXXXXXXXX zo dňa
18.12.2015 .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodne obohatenie vo výške 180,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 10.12.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti úroku z omeškania nad 5% ročne zo sumy 180,- eur od 10.12.2016 do zaplatenia z
a m i e t a.

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa
25.9.2014 uvedené v bode 2 v znení: Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 84,- eur
čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28%, ktorá sa vypočíta v zmysle
zákona o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia

spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavreli dňa
18.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni úver vo výške
300,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému celkovo sumu 480,- eur. V bode 2 zmluvy bola

dohodnutá odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- eur, čo predstavovalo ročnú
percentuálnu mieru nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 28 %. V bode 3 zmluvy bol dohodnutý úrok
z úveru vo výške 32 %. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 480,- eur do 18.12.2016, kedy
zároveň bol dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru.3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 1 ods. 2, § 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 37, § 52, § 53, § 54, § 451 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka.

4. V nadväznosti na citovaného ustanovenia súd prvej inštancie rozviedol spotrebiteľský charakter
zmluvy.Dospelkzáveru,žežalovanýuviedolvzmluvenesprávnuhodnotuRPMN,keďžetátobolanižšia

ako úroková sadzba, pričom RPMN má zohľadňovať všetky náklady na úver. Z tohto dôvodu považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

5. Vo vzťahu k dohodnutému úroku vo výške 32 % ročne súd prvej inštancie poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XM

G. ako aj štatistické údaje zverejnené na webovej stránke Národnej banky Slovenska týkajúce sa
priemernej úrokovej sadzby so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka v decembri 2015, kedy
bola predmetná zmluva uzavretá. Konštatoval, že úrok dohodnutý zmluvou uzavretou medzi stranami
sporubolvyššíako5-násobokpriemernejsadzbyúrokovpriúverochposkytovanýchvrovnakomobdobí.
Dohodnutý úrok tak považoval za rozporný s dobrými mravmi, teda neplatne dohodnutý.

6. Poukazom na vyslovené závery priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
presahujúcej poskytnutý úver, teda v sume 180,- eur.

7. V súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.2.2013 priznal žalobkyni aj úrok z omeškania z priznanej
sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, ktorú skutočnosť považoval za kvalifikovanú výzvu
na vrátenie sumy 180,- eur. Keďže žalobkyňa si uplatnila v žalobe úrok z omeškania vo výške 8%,
pričom zákonný úrok v čase omeškania žalovaného predstavoval výšku 5 %, žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.

8. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnosti podmienky uvedenej v
bode 2 zmluvy s odôvodnením, že odplata uvedená v bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je neurčitá,
preto neplatná. Z tejto podmienky nie je zrejmé, za čo požaduje veriteľ odplatu, teda aké plnenie dostane
spotrebiteľ ako protihodnotu. Mal za to, že dohodnutá odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov

sleduje iba záujmy veriteľa.

9. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný.
Odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP.

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vzhliadol žalovaný v tom, že v rozsudku absentuje riadne a
presvedčivé odôvodnenie a vyporiadanie sa so všetkými špecifickými námietkami žalovaného.

12.Poukazomnaprednústranuzmluvyuzavretejsožalobkyňoutrvalnatom,žezmluvaobsahujevýšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto nie je možné hovoriť o ich absencii.

13. K ročnej percentuálnej miere nákladov odvolateľ uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov je

stanovenávzmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXvovýške28,00%.PretojeRPMNvzmluve
o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v
dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorými bol klient oboznámený
pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom, pričom je táto rovnaká ako v
samotnej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný trval na tom, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

poskytla klientovi pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné
informácie.
Zdôraznil, že podľa dohody o splátkach berie spotrebiteľ na vedomie, že výška ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorcauvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 28 %.
Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak ako je to ustanovené
v zmluve o úvere), na základe čoho logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 28 % je

hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 454,37 %
dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal
o plnenie v splátkach, tak ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne
a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru.

14. Žalovaný tiež vyslovil názor, že dohodnutá výška úroku z úveru nie je neprimeraná, teda nie je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi. Zdôraznil, že žalovaný
poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, teda znáša vyššie
obchodné riziko.

15. Žalovaný svoju argumentáciu uvádzanú v odvolaní podporil poukazom na rozsudok Súdneho dvora

EÚ sp. zn. G.-XX/XX z 9.11.2016. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 23.4.2018. Poukázala na svoju
argumentáciu uvedenú v žalobe, ktorú naviac podporila poukazom na množstvo rozhodnutí

všeobecných súdov. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

17. Žalovaný svoje stanovisko k vyjadreniu žalobkyne nepredložil.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,

preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo
rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

19. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje
na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje. Na zdôraznenie správností rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného,
odvolací súd uvádza nasledovné.

20. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnom spore nemal pochybnosti o tom,
že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený zmluvou č. XXXXXXXXX dňa 18.12.2015 je
vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z.

21. Osobitná právna úprava spotrebiteľských úveroch je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna,
pokiaľ požaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých
obligatórnych náležitostí vymienených expressis verbis v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a/ až y/ zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom neuvedenie, respektíve aj nesprávne, zmätočne, neúplne alebo nezrozumiteľné uvedenie

niektorej zo zákonom požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci zo
zákona, konkrétne z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), ako by v zmluve takýto údaj obsiahnutý nebol
vôbec. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že neuvedenie čo i len jednej z obligatórne požadovaných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. a/ až y/ má
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť posudzovaného úveru, tak ako to ustanovuje spomínané

ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákon a spotrebiteľských úveroch.

22. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. j) je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí teda zahŕňať aj presne
špecifikovanú RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pokiaľ má byť hodnotená ako
korektne vypočítaná, musí obsahovať všetky splátky úveru a poplatky, teda náklady spojené s
poskytnutím úveru voči hodnote poskytnutých finančných prostriedkov, prepočítaných na obdobiejedného roka. Účelom nutnosti uvedenia RPMN bolo umožňovať jednoduché porovnanie nákladov na
spotrebiteľský úver. RPMN tak patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný pravdivo a
úplne poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru, pretože ročná percentuálna miera

nákladov je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, ktorá zohľadňuje nielen úroky a poplatky
s poskytnutím úveru spojené, ale aj časové obdobie ich splácania.

23. Uvedenie nesprávnej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je klamaním, respektíve zavádzaním
spotrebiteľa, spôsobuje skreslené údaje o skutočných nákladoch spotrebiteľa v súvislosti s ponúkaným

úverom a predstavuje tak nekalú obchodnú praktiku, pretože žalobkyňa nebola priamo v zmluve o úvere
správneapravdivoinformovanápreduzavretímzmluvyoúvereoskutočnejvýškeRPMN,čojevrozpore
s ustanovením § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Pokiaľ žalovaný poukázal vo svojom odvolaní na to, že v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 18.12.2015 nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok, odvolací súd uvádza, že

súd prvej inštancie podrobil predmetnú zmluvu o úvere kontrole z hľadiska existencie údaju o RPMN
podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. a nie uvedenia výšky, počtu a termínu splátok.

25. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení

s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny.

26. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru argumentuje tým, že nesie vyššie
podnikateľské riziko, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaný snaží odplatu za poskytnutý
úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery spotrebiteľom, tak k tomuto

odvolací súd uvádza, že ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov podnikania. Zároveň
žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom, a ktorý sa
musí uplatňovať a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie žalovaného v rozpore so
zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mať iný výsledok, než ten, že súd takéto právo neprizná.

27. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu,
ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch
(štandardná, formulárová) treba považovať aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné

ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu
ako aj podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

28. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 18.12.2015
uvedená v bode 2 v znení „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 84,- eur

čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28%, ktorá sa vypočíta v
zmysle zákona o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach
poskytnutiaspotrebiteľskéhoúveruaktorúspotrebiteľberienavedomie“,nepochybnespôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa,
oprávňuje dodávateľ na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v

§53Občianskehozákonníkaavsúvislostisporušenímprincípudobrýchmravovneprijateľnáaneplatná,
tak ako to správne zistil súd prvej inštancie. Správne je tvrdenie súdu prvej inštancie, že ide o vadné
ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, čo je predmetom tejto odplaty.

29. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a dojednanie o odplate je neplatné, žalobkyni na základe

zmluvy vznikla povinnosť vrátiť žalovanému iba sumu zodpovedajúcu poskytnutému úveru, t.j. 300,- eur.
Žalobkyňa však žalovanému uhradila 480,- eur. Na strane žalovaného tak prijatím plnenia (plnenie bez
právneho dôvodu) vo výške presahujúcej 480,- eur došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške
180,- eur, ktoré je povinný vydať žalobkyni (§ 451 Občianskeho zákonníka).

30. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. Mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. E.. Ú. XXX/XX). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami,
ktoré nemohli spôsobiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

31. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie so spresnením
označenia čísla zmluvy a dátumu jej uzavretia, vrátane výroku o trovách konania v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
teda žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.

33. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).