Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225482
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117225482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1. I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. M. T. W.
XXX, 2. I. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. X, R., o zaplatenie 1 026,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23. 10. 2018, č. k. 10Csp/276/2017-68 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania

(II., III.).

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
724 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 724 eur od 4.4.2018 do zaplatenia, a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade v
rozsahu 40 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku!“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
„ZoSÚ“), § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1, 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46
ods. 2, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX
dňa 01. 04. 2015. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísali najprv žalovaní
ako dlžníci dňa 30. 03. 2015 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom,

že žiadajú o poskytnutie úveru vo výške 810 eur s mesačnou splátkou 28,66 eur s počtom splátok 36.
V samotnej zmluve je uvedený informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka
spolu s platbou podľa dohody o poskytnutí služby, ak bude uzavretá) vo výške 47,10 eur, RPMN za úver
vovýške27,02%,ročnáúrokovásadzbavovýške17,76%,priemernáRPMNvovýške34,42%.Celkováčiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje 1 112,76 eura. V tejto kolónke sa uvádza aj poplatok
za poskytnutie úveru 81 eur. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom
úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá pri úvere je vo výške 26,84 %. Z

oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 01. 04. 2015 vyplývajú rovnaké údaje ako z bodu
6 formulára zmluvy o revolvingovom úvere, avšak naviac je tu uvedená splatnosť prvej splátky úveru (03.
05. 2015), splatnosť poslednej splátky úveru (03. 04. 2018) a dátum splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania 3. Z oznámenia zo dňa 16. 07. 2015 vyplýva, že žalobca žalovaného v 1.rade upozornil, že
je v omeškaní s plnením svojho záväzku v sume 141,30 eura s tým, že ak sa dostane do omeškania s

úhradou ktorejkoľvek zo splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia,
stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Uvedené
oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 22. 07. 2015. Z histórie platieb predložených žalobcom
vyplýva, že žalobca na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovaným spotrebiteľský úver
810 eur, od ktorého odrátal poplatok 81 eur, teda žalovaní reálne čerpali 729 eur a doposiaľ uhradili 5 eur.

4. Súd skonštatoval, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je nesporne zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je zmienka o splatnosti mesačnej
splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalobca uviedol v ďalšom
dokumente, teda v oznámení, bolo potrebné, aby žalovaný tento nový návrh žalobcu ohľadom náležitosti
zmluvy písomne akceptovali. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl.

Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to, že písomná akceptácia žalovaných vo vzťahu k termínu
mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru nebola v konaní preukázaná, možno konštatovať,
ženedošlokpísomnejdohodestránotýchtonáležitostiachzmluvy.Vzmluveorevolvingovomúveretotiž
absentuje jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalovaným ako
spotrebiteľom ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne

nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené. Vychádzajúc z formulácie „termín konečnej
splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo minimálne mesiacom a
rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky. Nemožno termín splatnosti
nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon, je to zrejmé aj zo skutočností, že
zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l),

a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti
úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy, akú dlhú dobu a dokedy má úver
splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia.

5. Okrem vyššie uvedeného súd skonštatoval, že v zmluve je aj nesprávne uvedená hodnota priemernej

RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri
uzatváraní zmluvy okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverová
zmluva s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej
obligatórnanáležitosťpodľa§9ods.2písm.z)ZoSÚ)jevporovnanísobdobnýmiúvermiposkytovanými
na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa

o akceptácií podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle § 9 ods. 2 písm.
z) ZoSÚ uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle
citovaného ustanovenia zverejnení podľa § 21 ods. 2 ZoSÚ Ministerstvom financií SR zo súhrnných
údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzatvorená do 15
kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva

o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá 01. 04. 2015, pričom údaje o priemernej RPMN za príslušný štvrtý
štvrťrok 2014 boli zverejnené Ministerstvom financií SR dňa 31. 01. 2015. Podľa zverejnených údajov o
priemernej RPMN za štvrtý štvrťrok 2014 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch
so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1 500 eur, vrátane so zmluvnou splatnosťou od jedného
do piatich rokov 19,37 %. Keďže žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 34,42 %,

uvedený údaj je zjavne nesprávny.

6. Pri závere o absencii náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) a l) ZoSÚ (termín splátky a termín
konečnej splatnosti úveru), ako aj o uvedení nesprávnej RPMN a priemernej RPMN v neprospech
spotrebiteľa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, uvedené má za následok bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru. Je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi vrátiť len sumu
skutočne poskytnutého úveru, t. j. 729 eur a keďže žalovaní doposiaľ uhradili 5 eur, súd ich zaviazal na
zaplatenie sumy 724 eur (729 eur - 5 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP.
Žalobca bol úspešný v rozsahu 70 %, neúspešný 30 %, a preto podľa zásady pomeru úspechu v spore
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 40 % s tým, že o výške náhrady

trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II., III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nebol poskytnutý úver so

zabezpečením. V zmluve nebola žiadna dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju
pohľadávku,akdlžníknedodržísvojzáväzokaleboprídeksplneniuvopredurčenejpodmienky,výkonom
záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Zmluva bola uzavretá 01. 04. 2015,
teda v zmysle zákonných ustanovení boli rozhodujúce údaje naposledy zverejnené pred jej uzavretím,
t. j. údaje za štvrtý štvrťrok 2014. Odvolateľ namieta, že uviedol správny údaj o priemernej hodnote
RPMN pre spotrebiteľský úver priemerná hodnota bola 34,42 %. Súd použil na rozhodovanie nesprávnu

hodnotu priemernej RPMN, pretože sa v rozpore s ustanoveniami vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z. z.
nesprávne domnieval, že zabezpečením sa rozumie aj zmluvná pokuta. Ako vyplýva z celej vyhláška,
zverejňovanéúdajesaurčovaliatabuľkapriemernýchhodnôtzostávalanazákladeustanovenívyhlášky,
teda aj na základe definície toho, čo sa rozumie zabezpečením. Ak súd tieto ustanovenia a pravidlá
nerešpektoval, potom nemohol ani použiť ním uvádzané údaje, pretože tie boli určené na základe

vyhlášky a nie zo záverov, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie. Ako druhý dôvod bezpoplatkovosti
a bezúročnosti úveru súd uviedol absenciu konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej
splatnosti úveru zdôraznil, že táto náležitosť nemôže byť v zmysle unijného práva dôvodom bezúročnosti
úveru. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že uvedené ustanovenie (čl. 10
ods. 2 Smernice 2008/48/ES, pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo

svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú
tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice. Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný Súdny dvor EÚ uvádza, že ohľadom splatnosti
splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok s odkazom na konkrétny dátum pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto

splátok.Logickýmdôsledkomaprepojenímtohtozáverusnáležitosťou„termínkonečnejsplatnosti“jeto,
že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe
v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalobcu splnené. Žalovaný mal objektívnu vedomosť
o tom kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu
oznámenia veriteľa o schválení úveru a splátkového kalendára). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v

napadnutej časti zmenil, žalobe vyhovel aj v časti, ktorá bola zamietnutá a žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania. Zároveň si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnejrozhodnutiesúduprvejinštanciepreskúmať.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúd nepodrobil

prieskumu výrok VI. rozsudku, nakoľko tento nebol odvolaním napadnutý.

11.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodovuplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).12. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci ohľadom odvolaním napadnutých výrokov sa v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,

odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v
plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovanými uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalovanými ako dlžníkmi podpísaná dňa 30.03.2015 a

žalobcom ako veriteľom dňa 01.04.2015 (č. l. 10 - 11 spisu). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru
vo výške 810 eur so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 28,66 eura, RPMN za úver
bola 27,02 %, priemerná RPMN za úver predstavovala 34,42 % a ročná úroková sadzba revolvingu
17,76%.SúčasťouzmluvyboliajZmluvnédojednaniaZmluvyorevolvingovomúverespoločnostiPROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. Ďalej sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2015 (č. l. 9).

14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.04.2015), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.04.2015), spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a z).

16. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci
C-42/2015HomeCreditSlovakia,a.s.aKláraBiróováodvolacísúdpoukazujenapriamyúčinoksmerníc.

Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých
vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý
riešia.

17. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v

spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

18. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných

(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

20. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a
tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedenýlen počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

22. Uvedenie údaja o termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa
o schválení úveru zo dňa 01.04.2015 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné
považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré
žalovaní písomne neodsúhlasili.

23. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7. 1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r. o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže
byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t.j. aj podpis na
zmluveospotrebiteľskomúvere,tedaajvovzťahukdojednaniam,ktorésúuvedenévOznámeníveriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalovaného
tento dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon.

24. Navyše žalovaní o obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy
(30.03.2015) nemali vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy
najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 30.03.2015). V
opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol

spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku.

25. Žalobca v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere z ktorého vyplýva, že ,,Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného

splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z
uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej
splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

26. „Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako
náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný
vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve
musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,
neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na

ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam
a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.
Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09. 07. 2015, Bucura, C 348/14), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,

ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správnepovažovalpredmetnýúversodkazomnaust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýa
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej
splatnostiúverudlžníkovineumožňujepoznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy.Ide
pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

27. Ako ďalší dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie úver považoval za bezúročný a bez poplatkov,
bola skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN, a to v neprospech
žalovaného - spotrebiteľa. Podľa informácií MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za štvrtý

štvrťrok 2014 bola priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo
výške do 1 500 eur vrátane vo výške 19,37 % a veriteľ v zmluve o úvere uviedol hodnotu priemernej
RPMN vo výške 34,42 %. Odvolateľ namietal, že uviedol správny údaj o priemernej hodnote RPMN
pre spotrebiteľský úver typu ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v R. 1 - 5 vo výške 1 500 eur,vrátane, ktorý bol poskytnutý žalovanému na základe zmluvy. Poukázal na vyhlášku MF SR č. 289/2010
Z. z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery. Odvolací súd zistil, že súčasťou
zmluvy je ustanovenie (bod 8.1), cit.: „v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka) s úhradou mesačnej

splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník
(spoludlžník) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania, t. j. 14,60 % p. a.).“

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút podľa § 544

Občianskeho zákonníka.

29. Zmluvná pokuta je v platnom a účinnom Občianskom zákonníku zaradená do ôsmej časti, prvej
hlavy, piateho dielu pod názvom Zabezpečenie záväzkov. Nielen zo systematického hľadiska zaradenia
tohto inštitútu do koncepcie Občianskeho zákonníka, ale aj z jeho samotnej povahy vyplýva, že má
primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem

zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne
a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre
dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle
paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že už viaceré súdy v obdobných veciach judikovali, že v prípade
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je zmluvná pokuta,
ide o spotrebiteľský úver so zabezpečením (pozri napr. rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
05.09.2016, č.k. 20C/505/2015-62 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.02.2017,
č.k. 3Co/243/2016-84, rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 05.12.2016, sp. zn. 8C/24/2016,

rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.01.2018, sp. zn. 10Csp/126/2017, rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 26.02.2018, sp. zn. 32Csp/78/2017).

31. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Odvolací súd podotýka, že
pre záver o bezúročnosti úveru postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (do porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z
23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na uvádzané skutočnosti má za to, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám určeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých
dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli

spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

33. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných

princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).